Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/107/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317209828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317209828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Casareal, s. r. o., so sídlom Piešťany,
Winterova 1777/60, IČO: 46 478 264, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so
sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, IČO: 47 241 110, v mene ktorej koná JUDr. Ivan Eckmann ako
konateľ a advokát, proti žalovanému: L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. - B., C. XX/XX, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. septembra
2019, č. k. 11C/41/2017-120, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 19. septembra 2019, č. k. 11C/41/2017-120 rozhodol, že
žalovaný je spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, pre okres Levice, obec Želiezovce, kat. úz. B. v časti A ako Parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape - parc. č. 95 o výmere 358 m2 zastavaná plocha a nádvorie a ako
Stavby - rodinný dom, súpisné číslo 99 na parc. č. 95 a odovzdať ich do užívania žalobcovi a to do 60

dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 123, § 126 ods. 1, §
132 ods. 1 a § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 21 ods. 2 a § 27 zák. č. 527/2002 Z. z.
v znení platnom a účinnom ku dňu 03. 08. 2016.

3.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil
žalovanému povinnosť spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX pre okres Levice, obec Želiezovce a katastrálne územie B. v časti A ako parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. číslo 95 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
358 m2 a ako stavby - rodinný dom súp. č. 99 na parc. č. 95 a odovzdať ich do užívania žalobcovi.

3.2. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností (ďalej len spoločne
ako „nehnuteľnosti“). Uznesením Okresného súdu Levice č. 11 C 250/2016 - 7 zo dňa 18. 07. 2016 v
spojení s uznesením Krajského súdu Nitra číslo 6 Co 349/2016 - 45 zo dňa 30. 09. 2016, konajúci súd
odmietol podanie žalovaného a jeho manželky označené ako návrh na vydanie predbežného opatrenia.Napriek tomu, že žalovaný si musí byť po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia tunajšieho súdu č. 11
C 250/2016 - 7 zo dňa 18. 07. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra č. 6 Co 349/2016 -
45 zo dňa 30. 09. 2016 vedomý skutočnosti, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, žalovaný podľa vedomostí žalobcu nehnuteľnosti
naďalej bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva a tieto žalobcovi doposiaľ neodovzdal. Žalobca
tak stále nemôže predmet svojho vlastníctva v dôsledku protiprávneho konania žalovaného riadne
užívať. Žalovaný svojím zjavne protiprávnym konaním znemožňuje žalobcovi realizovať vo vzťahu k
vyššie označeným nehnuteľnostiam takzvanú triádu jeho vlastníckych oprávnení, t. j. predmet svojho

vlastníctva držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a disponovať s ním podľa vlastného uváženia v
medziach zákona.

3.3. Za inherentné právo každého vlastníka sa pokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek
neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. V dôsledku konania žalovaného je preto žalobca nútený
domáhať sa touto reivindikačnou žalobou vypratania vyššie označených nehnuteľností a ich odovzdania

do užívania žalobcovi tak, aby bol žalobcovi umožnený faktický výkon jeho vlastníckeho práva k jeho
vlastnej veci, t. j. aby žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností označených v tejto žalobe mohol s
týmito nehnuteľnosťami nielen právne, ale aj fakticky disponovať. Žalobca sa touto žalobou domáha proti
žalovanému ako osobe, ktorá žalobcovi bráni v možnosti výkonu jeho vlastníckeho práva k príslušnými
nehnuteľnostiam, jednak ochrany svojho vlastníckeho práva a jednak ich vydania do jeho faktickej moci.

Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložil výpis z listu vlastníctva č.
XXX, kat. úz. B., výpis z obchodného registra.

4.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že celý tento prípad vznikol pri podpise zmluvy
o úvere so spoločnosťou Tatra Credit (teraz Admin Credit). Ako sa neskôr dozvedeli, celá zmluva

bola akcesorická. Kvôli dvom neuhradeným splátkam (čo bolo spôsobené dlhou práceneschopnosťou)
neustále narastali úroky, čo bolo neúnosné, chceli navýšiť splátky, ale spoločnosť Admin Credit to
neakceptovala a vyhlásila predčasné splatenie úveru, čo nevedeli urobiť, keďže nemali finančné
prostriedky. Tak prišlo k vyhláseniu dobrovoľnej dražby. Ich návrh na vydanie predbežného opatrenia bol
zamietnutý, nakoľko v ňom chýbal petit návrhu a krajský súd doplnenie petitu nevzal do úvahy a krajský

súd jeho verdikt potvrdil. Konanie bolo skončené a nechceli už spor riešiť, stiahli aj návrh na vydanie
predbežného opatrenia späť.

4.2. S konateľkou Casareal, s. r. o. Mgr. Gažovou mali možnosť sa osobne stretnúť, kde prebrali aj
možnosť následného prenájmu nehnuteľností, v prípade späťvzatia ich podania, čo aj urobili. Čakali

na opätovnú reakciu z ich strany, a preto boli veľmi nešťastní, keď obdŕžali ich žalobu o vypratanie
nehnuteľností. Možno z právnej stránky je vec v poriadku, ale z ľudskej stránky nie. Kvôli
neveľkej pôžičke sa majú z domu vysťahovať, ktorého hodnota bola vyčíslená približne na 11 000 eur.
Keby mali toľko peňazí, istotne by ho vyplatili. Ide síce o starý, viac ako 50 ročný dom, no viaže ich k
nemu aj citové puto a nikdy si nemysleli, že by oň mohli prísť. Ich záujem o jeho prenájom naďalej trvá

a chceli by nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo obidvom stranám. Dúfajú, že sa s protistranou dohodnú,
aby zbytočne tri deti neprišli o strechu nad hlavou.

5. Z listu vlastníctva č. XXX, pre okres Levice, obec Želiezovce a katastrálne územie B. v časti A
ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. číslo 95 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 358 m2 a ako stavby - rodinný dom súp. č. 99 na parc. č. 95 vyplýva, že ako vlastník
nehnuteľnosti je vedený žalovaný (zrejme žalobca - pozn. odvolacieho súdu). Ako titul nadobudnutia
je uvedená Notárska zápisnica N 957/2016, NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016 zo dňa 03. 08. 2016,
osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby. -vz 15/2017.

6.1. Žalovaný sa na pojednávaniach súdu nezúčastnil, i keď bol riadne predvolaný a o
odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal. Súdu doručil pred pojednávaniami písomné
vyjadrenia, v ktorých poukázal na naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa,
lebo nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti (v ktorej žalovaný býva aj so svojou rodinou) žalobcom
v dražobnom konaní, na ktoré sa žalobca odvoláva, preukázateľne nebolo v súlade s právnym

poriadkom. Žalovaný vytýka žalobcovi, že súdu nepredložil Zmluvu o pôžičke s prvotným veriteľom a
potvrdenie o vzájomnom plnení medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Poukázal na to, že
právne postavenie žalovaného je ohrozené hrubo nemorálnym postupom žalobcu a pôvodného veriteľa,
nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi žalovaným a pôvodným veriteľom obsahuje neprijateľnézmluvné podmienky, a konanie pôvodného veriteľa a následne aj žalobcu má nekalé obchodné praktiky.
Z preukázateľne neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky.

6.2. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Poukázal na to, že dražba z podnetu prvotného veriteľa má vady, ktoré sa dajú identifikovať z Notárskej
zápisnice o priebehu a výsledku dražby zo dňa 03. 08. 2016. Uviedol, že existuje právna zásada platná
pri prevodoch vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám
má. Zákon č. 527/2002 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by

mal v dobrovoľnej dražbe (dobromyseľný) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu dražby
aj vtedy, ak navrhovateľ dražby nie je ani vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie je ten, v koho
mene navrhovateľ koná (napr. záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva). Zo zákona č.
527/2002 Z. z. nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu
vlastníckeho práva od nevlastníka, a teda že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“.
Predmet sporu plynie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je podľa názoru žalovaného neplatná. Záložná

zmluva spĺňa iba zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu k úverovej zmluve.
Neplatnosťou primárneho úkonu sa stáva absolútne neplatný aj zabezpečovací úkon. Nároky žalobcu sú
preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohacovaním sa žalobcu aj prvotného veriteľa
v majetkový a finančný neprospech žalovaného. Žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia uvedené vo
vyjadrení tak, že rodinný dom obýva žalovaný, zamestnaný SAD Nové Zámky, X. O., nar. XX. XX. XXXX,

zamestnaná na polovičný úväzok SELYZ Želiezovce, deti M., nar. XX. XX. XXXX, študent UKF Nitra, Q.,
nar. XX. XX. XXXX, Gymnázium Želiezovce, O., nar. XX. XX. XXXX ZŠ Želiezovce.

6.3. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, Notársku zápisnicu z 03. 08. 2016 957/2016, NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016,

Oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 15. 06. 2016, výpisy z obchodného registra, splnomocnenie,
poukázal na Zmluvu o úvere, na vyhlásenie dobrovoľnej dražby.

7. Na pojednávaniach súdu žalobca trval na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v
žalobe. Žalovaný nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca podanou žalobou domáha, užíva bez

akéhokoľvek právneho titulu a bez existencie akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Žalovaný nepoprel
skutkovétvrdeniažalobcuuvedenévpodanejžalobe,apretožalobcanavrhol,abysúdrozhodolvzmysle
žalobného petitu.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný tento skutkový stav:

9. Z listu vlastníctva č. XXX, pre okres Levice, obec Želiezovce a katastrálne územie B. v časti A ako
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. číslo 95 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere358m2aakostavby-rodinnýdomsúp.č.99naparc.č.95vyplýva,žeakovlastníknehnuteľnosti
je vedený žalovaný (správne „žalobca“ - pozn. odvolacieho súdu). Ako titul nadobudnutia je uvedená

Notárska zápisnica N 957/2016, NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016 zo dňa 03. 08. 2016, osvedčenie
o priebehu dobrovoľnej dražby. -vz 15/2017.

10. Zo spisového materiálu Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru, vyplýva, že návrh na zápis
vlastníckeho práva vyššie označených nehnuteľností žalovaného bol daný dražobnou spoločnosťou

Public Auction s.r.o. v zmysle § 28 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z. spolu s osvedčeným odpisom Notárskej
zápisnice N 957/2016, NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016 zo dňa 03. 08. 2016 a fotokópiou dokladov
preukazujúcich zaplatenie najvyššieho podania. V návrhu na zápis sa okrem iného uvádza, že 03. 08.
2016 uhradil dražobnú zábezpeku vo výške 2000 eur a dňa 05. 08. 2016 uhradil sumu 7200 eur, ktorá
predstavuje doplatok k najvyššiemu podaniu vo výške 9200 eur, ktoré urobil dňa 03. 08. 2016 o 10:00

hod. na dražbe nehnuteľnosti, vydražiteľ: Casareal, s.r.o., IČO: 46 478 264, Winterova 1777/60, 921
01 Piešťany, IČO: 46 478.

11.1. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyššie označených nehnuteľností vyplýva, že dražba sa konala
03. 08. 2016.

11.2. Z Notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Nových Zámkoch, notárom JUDr. Petrom
Šulaim dňa 03. 08. 2016 sp. zn. N957/2016, Nz 27304/2016, NCRIs vyplýva, že ňou bol osvedčený
priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.12. Okresný súd Levice v právnej veci žalobcov: 1/ X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX
XX H., 2/ L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1/ ADMIN CREDIT

s.r.o., Revoluční 1403/28, Nové Město,110 00 Praha 1, 2/ Public auction s. r. o., Cintorínska 2696/1,
921 01 Piešťany, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa 18.
07. 2016 pod č. k. 11C/250/2016-7 tak, že návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného
opatrenia proti žalovaným v 1. a 2. rade odmietol. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 09. 2016
pod č. k. 6Co/349/2016-45 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 12. 11. 2016. Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdu
doručené 15. 02. 2017, t. j. už po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Nitre.

13. Úverová zmluva č.178/13 bola uzavretá medzi Tatra Credit, a.s. Námestie Slobody 10/1718, 921 01
Piešťany ako veriteľom a dlžníkmi, žalovaným a X. O., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX H.-B., C. XX/XX,
na základe nej bol poskytnutý úver dlžníkom v sume 3.000 eur za tam dohodnutých podmienok.

14. Zmluva o záložnom práve č.178/13 bola uzavretá medzi záložným veriteľom Tatra Credit, a.
s. Námestie Slobody 10/1718, 921 01 Piešťany a záložcom, žalovaným, ako vlastníkom predmetu
záložného práva v 1/1, pričom predmetom záložného práva boli vyššie označené nehnuteľnosti.

15. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žaloba na vypratanie
nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva. Z § 123 O. z.
vyplýva právo vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním. Súdna ochrana vlastníckeho práva sa podľa § 126 ods. 1 O. z. poskytuje
vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä, umožňuje mu

domáhať sa vydania veci, resp. vypratania nehnuteľnosti od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou
podmienkou úspechu vlastníckej žaloby podľa §126 ods. 1 O. z., je preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu (aktívna legitimácia) a preukázanie, že žaloba smeruje proti tomu, kto má vec fakticky u seba,
resp. ju užíva, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod (pasívna legitimácia).

16.Žalobcapreukázalsvojuaktívnulegitimáciu,žejevlastníkomvyššieoznačenýchnehnuteľností,ktoré
nadobudol do vlastníctva udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 03. 08. 2016, keď ako
vydražiteľ predmetných nehnuteľností zaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Priebeh dražby a výsledok
dražbyuskutočnenejdražobníkomPublicauction,s.r.o.bolosvedčenýNotárskouzápisnicounapísanou
na Notárskom úrade v Nových Zámkoch , notárom JUDr. Petrom Šulaim dňa 03. 08. 2016. Z notárskej

zápisnice vyplýva, že navrhovateľom dražby je spoločnosť ADMIN CREDIT, s. r. o., t.j. záložný veriteľ
a doterajší vlastník dražby je L., nar. XX. XX. XXXX. Predmet dražby bol vydražený za cenu 9.200
eur. Z príjmového dokladu dražobníka vyplýva, že dražobná zábezpeka bola uhradená spoločnosťou
Casareal, s. r. o. v sume 2.000 eur 03. 08. 2016 a doplatok k najvyššiemu podaniu dňa 05. 08. 2016
uhradil vydražiteľ v sume 7.200 eur. Nakoľko ide o cenu dosiahnutú vydražením vyššiu ako 6.640 eur,

vydražiteľ bol povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením do 15 dní od skončenia dražby, pričom
dražobná zábezpeka sa vydražiteľovi započítavala do ceny dosiahnutej vydražením (§ 26 ods. 3, 5 zák.
č. 527/2002 Z. z.). Podľa 27 zák. č. 527/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 03. 08. 2016, tým,
že vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prešlo na neho vlastnícke právo
k predmetu dražby udelením príklepu. Vlastnícke právo prešlo z vlastníka - žalovaného na žalobcu. Ako

vlastník je žalobca aj evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. B..

17.1. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že existuje právna zásada platná pri prevodoch vlastníckeho práva,
podľaktorejniktonemôžepreviesťnainéhoviacpráv,nežsámmá.Poukázalnato,žezákonč.527/2002

Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe
(dobromyseľný) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ
dražby nie je ani vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie je ten, v koho mene navrhovateľ koná (napr.
záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva). Zo zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno vyvodiť
záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka, a

teda že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“.

17.2. Súd konštatoval, že zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade
založené na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Inak povedané, aniexistencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho
práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom. Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada
„nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút

zmluvnej povahy - dobrovoľnú dražbu. Ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej
v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť dražby, nemôže mať preto za
následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol
sám vlastníkom predmetu dražby.

18. Súd poukázal na to, že v danom prípade pred dobrovoľnou dražbou bol žalovaný (záložca)
vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby. Vyplýva to aj z Notárskej zápisnice
o osvedčení priebehu a výsledkoch dobrovoľnej dražby z 03. 08. 2016, kde sa v bode 6. uvádza, že
doterajším vlastníkom predmetu dražby je žalovaný. Žalovaný nepreukázal, že by nebol vlastníkom
predmetných nehnuteľností pred dobrovoľnou dražbou. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti založil ako
záložca pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve č. 178/13 uzavretej so záložným veriteľom dňa 07. 11.

2013. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol v danom prípade záložný veriteľ, ktorý konal na základe
ustanovenia § 151 m ods. 6 O. z., ktoré ustanovuje zákonné splnomocnenie pre záložného veriteľa
konať pri výkone záložného práva v mene záložcu, ktorým bol vlastník predmetných nehnuteľností, t.j.
žalovaný. Udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe a zaplatením vydraženej ceny došlo tak k prechodu
vlastníckeho práva z vlastníka, žalovaného, na vydražiteľa, žalobcu.

19.1. Pokiaľ žalovaný poukazoval na naliehavý právny záujem na súdnu ochranu
ohrozeného spotrebiteľa, k tomu súd uviedol, že konanie o vypratanie nehnuteľností nie
je spotrebiteľským sporom. Pre rozhodnutie o tom, či žalovaný je povinný vypratať
nehnuteľnosti spolu s rodinnými príslušníkmi, nie je právne významné predbežné posúdenie

platnosti, či neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s veriteľom, či už ide o zmluvu o
úvere, ktorú žalovaný uzavrel s veriteľom alebo záložnú zmluvu, ktorú uzavrel so záložným veriteľom,
nakoľko vyriešenie týchto otázok nemôže mať vplyv na výsledok tohto súdneho sporu.

19.2. Žalovaný poukazoval tiež na to, že dražba z podnetu prvotného veriteľa má vady, ktoré sa

dajú identifikovať z Notárskej zápisnice o priebehu a výsledku dražby zo dňa 03. 08. 2016. K tomu súd
uviedol, že dražba uskutočnená podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je neplatná,
ak jej neplatnosť určí súd; neplatnosť dražby pritom súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní
podľa § 21 ods. 2 uvedeného zákona. O neplatnosti dražby súd rozhoduje v sporovom
občianskoprávnom konaní.

19.3. Neplatnosť dražby je pritom súd oprávnený posudzovať výlučne na základe žaloby podľa § 21
ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.. Otázku neplatnosti dražby súd nie je oprávnený riešiť v inom konaní, a
to ani ako otázku predbežnú. Žalovaný nepreukázal, a ani netvrdil, že sa viedlo konanie podľa § 21
ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o neplatnosti dražby alebo že sa

takéto konanie vedie. Súd preto ako predbežnú otázku v tomto súdnom konaní nemohol posudzovať
otázku neplatnosti dražby predmetných nehnuteľností. Pokiaľ žalovaný spochybňoval platnosť záložnej
zmluvy ako zabezpečovacieho právneho úkonu k primárnemu právnemu úkonu, úverovej zmluve, súd
poukázal tiež na to, že ustanovenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. umožňovalo, aby v
prípade spochybnenia platnosti záložnej zmluvy bola platnosť záložnej zmluvy predmetom predbežného

posúdenia v konaní o neplatnosť dražby.

20.1. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca nepredložil Zmluvu o pôžičke s prvotným veriteľom a
potvrdenie o vzájomnom plnení medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, ide o listinné dôkazy, ktoré
predkladá strana na preukázanie jej tvrdení. Žalobca k tomu uviedol, že žalobca ako vydražiteľ nemôže

z objektívneho hľadiska nijakým spôsobom s týmito listinami disponovať. Súd k tomu uvádza, že
predloženie týchto listín nemá podstatný význam na rozhodnutie o predmete tohto sporu.

20.2. Žalovaný a jeho rodinní príslušníci užívajú predmetné nehnuteľnosti, vlastnícky patriace žalobcovi,
bez právneho dôvodu, pričom takéto užívanie predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý

je neoprávnený. Žalovaný nepreukázal, že existuje právny titul na to, aby nehnuteľnosti mohol naďalej
so svojimi rodinnými príslušníkmi užívať. Žalovaný síce uvádzal, že má záujem o ich prenájom, avšak
nepreukázal, že so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností.21.1. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti slúžiace na bývanie, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo iný
subjekt, ktorý sa domáha vypratania nehnuteľností, ide o stret záujmu subjektu uplatňujúceho ochranu
svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujmu vypratávaného

subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé, keď
predmet vypratania predstavuje jeho obydlie. V danom prípade žaloba o vypratanie nehnuteľností
sleduje ochranu vlastníckeho práva žalobcu, ktorý má právo vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) a podľa § 126 ods. l O. z. má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

21.2. Žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a preukázal aj
neoprávnený zásah žalovaného do jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keď
žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, čím žalobcu obmedzuje vo výkone jeho
vlastníckeho práva. Žalobca tak dôvodne uplatňuje svoj nárok, aby žalovaný spolu so svojimi rodinnými
príslušníkmi predmetné nehnuteľnosti vypratal. Vzhľadom na to, že každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky), pričom do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia, je potrebné prihliadnuť na to,
či pri poskytnutí ochrany práva žalobcu na vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do práva žalovaného na ochranu obydlia.

22.1. Právo na obydlie je právom základným, no jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú.
Súd preto posudzoval, či žalobca žalobou o vypratanie nehnuteľností sleduje legitímny cieľ, či sa
domáha vypratania nehnuteľností v súlade so zákonom a či vzhľadom na okolnosti prípadu možno
odoprieť ochranu vlastníckeho práva žalobcovi, ak vypratanie nehnuteľností by bolo možné považovať
pre žalovaného za neprimerane tvrdé, v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní je pritom potrebné

vychádzať z preukázaných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie danej veci. Žalobca predmetné
nehnuteľnosti vydražil a ako vlastník sa domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa Civilného
sporového poriadku a v súlade s § 126 ods. 1 O. z. Žalobca preukázal, že nehnuteľnosti, ktoré vlastní,
žalovaný užíva neoprávnene.

22.2. I keď vypratanie nehnuteľností je výrazným zásahom do súkromia žalovaného, nie sú preukázané
okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať vypratanie nehnuteľností pre žalovaného za neprimerane
tvrdé, v rozpore s dobrými mravmi. Súd prihliadol na to, že žalovaný ako nevlastník nehnuteľností
užíva nehnuteľnosti žalobcu bez toho, aby sa dohodol na právnom usporiadaní vzájomných vzťahov
so žalobcom ako s vlastníkom týchto nehnuteľností, a tieto nehnuteľnosti užíva už dlhšie obdobie bez

odplaty. Žalovaný síce uviedol, že pri stretnutí s konateľkou žalovaného prebrali možnosť prenájmu
nehnuteľností po tom, čo stiahnu návrh na neodkladné opatrenie (k tomu došlo 15. 02. 2017 až po
právoplatnom skončení konania o nariadenie neodkladného opatrenia), avšak z podaní žalovaného
nevyplýva, že po tomto dátume by žalovaný adresoval žalobcovi návrh na uzavretie nájomnej zmluvy
ohľadne predmetných nehnuteľností za tým účelom, aby došlo k právnemu usporiadaniu vzájomných

vzťahov so žalobcom. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že po vydražení nehnuteľností žalobcom
bude sa môcť žalobca ako nový vlastník domáhať ich vypratania.

22.3. Žalovaný mal doposiaľ dostatočný časový priestor na to, aby sa mohol dohodnúť so
žalobcom ako s novým vlastníkom nehnuteľností na zmluvnom vzťahu, ktorý by mu umožňoval užívanie

predmetných nehnuteľností na základe právneho dôvodu. Žalovaný mohol iniciovať uzavretie napr.
nájomnej zmluvy so žalobcom a dohodnúť sa na výške nájomného, napr. predložením alebo zaslaním
návrhu žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca, ako to
uvádza žalovaný, hrubo nemorálnym spôsobom ohrozoval postavenie žalovaného s poukazom na
neprijateľné zmluvné podmienky a konanie pôvodného veriteľa vzhľadom na zneužívajúci zmluvný

vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca bol
účastníkom zmluvného úverového vzťahu alebo záložného zmluvného vzťahu so žalovaným, a teda nie
je preukázané, že by mal možnosť ovplyvniť obsah týchto zmluvných vzťahov a že by konanie žalobcu
vo vzťahu k žalovanému mohlo byť považované za nekalú obchodnú praktiku.

23.1. Predmetom tohto konania ani nie je posúdenie zmluvných podmienok na základe zmlúv
uzavretých žalovaným s inými subjektmi, nakoľko pre rozhodnutie o žalobe v tomto konaní nemôžu mať
právny význam. Žalovaný napriek tomu, že namietal vady dražby, neplatnosť záložnej zmluvy, nevyužil
možnosť podať návrh na začatie konania o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002Z. z. v rámci ktorého mohol namietať okolnosti, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú a pre ktoré
považuje za neplatnú záložnú zmluvu. V tomto súdnom konaní otázku neplatnosti dražby posudzovať
nemožno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemožno vyhodnotiť uplatňovanie nároku žalobcu na

vypratanie predmetných nehnuteľností za neprimerane tvrdé a v rozpore s dobrými mravmi a nie sú preto
dané dôvody na odopretie ochrany vlastníckeho práva žalobcovi na základe ním uplatnenej žaloby na
vypratanie nehnuteľností.

23.2. Žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že žalovaný ich neoprávnene

užíva, bez právneho dôvodu. Z dôvodu, že žalobca na podanej žalobe trval a nedošlo ani k
mimosúdnemu vyriešeniu sporu, súd z dôvodov vyššie uvedených žalobe vyhovel. Súd stanovil v
rozsudku lehotu na plnenie 60 dní od dňa právoplatnosti rozsudku, aby v primeranom čase mohol si
žalovaný stanovenú mu povinnosť splniť, čo právne odôvodnil podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP.

24.1. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý

mal v konaní úplný procesný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24.2. K žiadosti žalobcu (zrejme „žalovaného“ - pozn. odvolacieho súdu), aby súd prihliadol na §
257 CSP a aby nepripustil povinnosť žalovaného platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane,
poznamenal, že za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nemal priznať

žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP, nemožno považovať, že žalovaný považuje žalobcu
za úžernícku protistranu. Žalobca nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným ani na základe zmluvy o
úvere,aninazákladezáložnejzmluvy,nebolveriteľomanizáložnýmveriteľomžalovanéhoanemalpreto
vplyv na obsah týchto zmlúv. Podanou žalobou si nárok voči žalovanému uplatnil z dôvodu, že žalovaný
dobrovoľne nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca nadobudol vlastníctvo, žalobcovi neodovzdal do užívania.

Žalovaným uvádzaný dôvod nie je preto dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa
§ 257 CSP.

25.1. Proti tomuto rozsudku podľa žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že na

Okresný súd Levice podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol zamietnutý, lebo v ňom
chýbal petit návrhu, ktorý následne doplnili, ale krajský súd doplnenie petitu nevzal do úvahy a potvrdil
verdikt okresného súdu. Ak by krajský súd petit návrhu prijal, veria, že by sa celý spor vyvíja iným
smerom a od začiatku by zabránil tomu, aby nebanková inštitúcia svojou pochybnou zmluvou pripravila
poriadnych a pracujúcich ľudí o strechu nad hlavou. Štát a zákon majú ľudí chrániť pred úžerníkmi a

podvodníkmi a nie dávať im za pravdu.

25.2. Odvolateľ ďalej uviedol, že v bode č. 3 odôvodnenia rozsudku sa píše, že po stretnutí s konateľkou
CASAREAL Mgr. Gažovou na základe jej ústneho prísľubu, z ktorého vyplynulo, že ak stiahneme späť
svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia a zároveň nepodáme odvolanie proti dobrovoľnej dražbe

v lehote do 3 mesiacov od skončenia dražby nám dá možnosť a uzavrie s nami zmluvu o prenájme
nehnuteľností, s ktorou sme súhlasili. Keďže z našej strany boli jej podmienky splnené, domnievame
sa, že od začiatku išlo z jej strany o premyslenú akciu, aby dosiahla to, že už by sme sa potom nemali
ako brániť a tým sme sa vlastne „vzdali ochrany“ svojho majetku. Ak by nás nepožiadala o späťvzatie
návrhu, s veľkou pravdepodobnosťou by sme podali odvolanie proti dražbe a taktiež by sme podali

žalobu na TATRA CREDIT za úžeru (paragraf 235 TZ) a celá situácia by sa vyvíjala inak a my by sme
urobili všetko preto, aby sme ochránili svoje obydlie a svoj domov. Od osobného stretnutia s konateľkou
CASAREAL s.r.o. Mgr. Gažovou ich nikto nekontaktoval. Žiadali ju, aby im zaslala návrh zmluvy na
prenájom, či číslo účtu, na ktoré by posielali nájomné, ale všetko bez odozvy. Takže z ich strany tvrdiť,
že sme neplatili „nájom“ je nepravdivé, keďže sme nemali žiadne inštrukcie -koľko máme presne platiť,

kam a akou formou- ak mali snahu, nech predložia relevantný dôkaz, že sme nesplnili ich podmienky a
ak to tak bolo, potom áno sme vinní. Po oznámení zo súdu o vypratanie nehnuteľnosti sme sa spojili s
mediátorkou (A.), ktorá s nimi komunikovala cez e-mail - bohužiaľ len jeden, nakoľko bola z ich prístupu
maximálne sklamaná a vyjadrila (len na základe tých skutočností, ktoré mala k dispozícii) podozrenie, že
vopred išlo o prichystaný plán s cieľom obohatiť sa, na základe relatívne nízkej pôžičky získať majetok

v trojnásobnej hodnote, a preto neveríme tvrdeniu, že ADMIN CREDIT s.r.o. PUBLIC AUCTION s.r.o. a
CASAREAL s.r.o. sa navzájom nepoznajú a nikdy sa nestretli.26. Okresný súd Levice neprihliadol pri svojom rozhodovaní na žalovaného a jeho rodinu, ale majú za
to, že od začiatku bol zaujatý a opiera sa len o právnické tvrdenia a nehľadá v celom spore aj obyčajnú
ľudskosť, preto sú toho názoru, že ak aj žalobca získal nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe, ak sa z neho

budeme musieť vysťahovať, následne aj na základe ďalších krokov, ktoré chceme podniknúť, už sa k
nehnuteľnosti nedostaneme. Ak od začiatku CARAREAL s.r.o. chcel konať v dobrom úmysle a nešlo mu
o zisk a prospech, môže to zvrátiť možnosťou s nami sa dohodnúť a uzavrieť s nami zmluvu o prenájme.
Ak výsledok bude negatívny a v náš neprospech, podnikneme ďalšie kroky, aby sme túto situáciu zvrátili
(dovolanie na Najvyšší súd), ministerstvo spravodlivosti, či kancelária prezidentky Z. Čaputovej). Chcú

podotknúť, že nie sú znalí práva, a preto aj v tomto odvolaní nie sú použité paragrafy či právnické
termíny. Písali to od srdca, čo chceli vyjadriť (bohužiaľ, oslovili viacerých právnikov, ale daného prípadu
sa nechceli ujať, a to hlavne z časových dôvodov).

27.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok súdu I. inštancie za
vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného za celkom nedôvodné. Žalovaný v podanom

odvolaní neuvádza akýkoľvek dôvod, ktorý by zakladal nezákonnosť či nesprávnosť napadnutého
rozsudku a z podaného odvolania nie je zrejmé ani vymedzenie odvolacieho dôvodu s poukazom na
§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný totiž podané odvolanie „odôvodnil“ len svojimi
úvahami a z väčšej časti skutočnosťami, ktoré s prejednávanou právnou vecou a s meritom veci nijakým
spôsobom nesúvisia. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania,

riadne nadobudol do svojho vlastníctva na základe výsledkov dobrovoľnej dražby konanej v súlade so
zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) v príslušnom gramatickom tvare). A je to práve žalovaný,
ktorý spolu s jeho rodinnými príslušníkmi predmetné nehnuteľnosti bez právneho akéhokoľvek dôvodu

užíva a koná tak protiprávne.

27.2. Žalobca rozporuje prezentovanú snahu žalovaného o údajnej „povinnosti“ žalobcu uzatvoriť so
žalovaným nájomnú zmluvu k dotknutým nehnuteľnostiam resp. jeho povinnosť preukazovať jeho snahu
či vôľu takýto právny úkon so žalovaným uzatvoriť. Výlučne žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres Levice, obec Želiezovce a kat. úz. B. prislúcha vo
vzťahu k týmto nehnuteľnostiam tzv. triáda vlastníckych oprávnení, t.j. predmet svojho vlastníctva držať,
užívať a požívať jeho plody a úžitky, disponovať s ním podľa vlastného uváženia v medziach zákona
vrátane oprávnenia uzatvárať nájomné vzťahy s tretími osobami na základe jeho slobodného výberu
a voľby. Žalovaný v konaní pred súdom I. inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu na

základe akéhokoľvek právneho titulu prislúchalo právo užívania vyššie uvedených nehnuteľností. Aj s
poukazom na uvedené žalobca tvrdí, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. inštancie jasne a
výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ako vyhodnotil dôkazy. Navrhol, aby odvolací súd žalovaným napadnutý
rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalovaného poznamenal, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by ich presvedčili o tom, že z ich strany spolu s TATRA CREDIT išlo od začiatku
o dobre premyslený plán a utvrdil ich v tom, čo tušili od

začiatku, že išlo o vopred pripravený scenár s úmyslom obohatiť sa na úkor druhej strany - teda ich.
Aj z tohto dôvodu zistili aj iné fakty, a to, že žalobca už bol žalovaný v podobných súdnych sporoch, a
preto pôsobí nevierohodne. Žalobca prezentuje, že mu vo vzťahu k nehnuteľnosti prislúcha tzv. triáda
vlastníckych oprávnení, a preto je vlastne nepochopiteľné, že po skončení dražby o nehnuteľnosť

neprejavil žiadny záujem a nevyužil svoje vlastnícke právo s nehnuteľnosťou disponovať, okrem jedinej
návštevy a uzavrie s nami nájomnú zmluvu, čo aj dodržali a čakali, ale ani potom ich nikto nekontaktoval,
niktosa nedomáhalvlastníckychpráv,neobdŕžaližiadnuvýzvunavysťahovanie,žiadnyosobnýkontakt,
ale ani telefonicky, až do momentu podania žaloby, čo bol relatívne dlhý čas. Preto aj vyjadrenie
žalobcu, že sme im neumožnili využívať nehnuteľnosť neobstojí a žiadame, aby žalobca doplnil svoje

vyjadrenie, čím by potvrdil, alebo vyvrátil skutočnosť, že sme mu neumožnili využiť svoje vlastnícke
právo a nehnuteľnosť prevziať a využívať. Pevne veria, že súdnictvo Slovenskej republiky je spravodlivé
a nezaujaté a začne chrániť aj práva obyčajných ľudí a „vyčistí“ krajinu od pochybných „nebankoviek“,
ktorévyužívajúťažkúživotnúsituáciuľudíaichnevedomosťaoberajúichopeniazeistrechunadhlavou.29.1. Žalobcavstanoviskukvyjadreniužalovaného(duplika)konštatoval,žežalovanývňomprezentuje
viacero zásadných a právnych omylov, ku ktorým musí žalobca zaujať stanovisko. Žalobca sa dôrazne

ohradzuje voči zavádzajúcim tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých malo byť údajným úmyslom žalobcu,
pri nadobudnutí vlastníckeho práva k príslušným nehnuteľnostiam v predchádzajúcom vlastníctve
žalovaného, tohto poškodiť a obohatiť sa na jeho škodu. Žalobca totiž dotknuté nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXX pre okres Levice, obec Želiezovce a kat. úz. B. nadobudol ich vydražením
na dobrovoľnej dražbe. Dobrovoľnou dražbou sa pritom podľa § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z. o

dobrovoľných dražbách rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo
iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia
na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a
pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo
k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie. Konštrukcia žalovaného je tak v priamom rozpore so základnými princípmi každej

dobrovoľnej dražby.

29.2. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca sa nemal zaujímať o výkon jeho vlastníckych práv k dotknutým
nehnuteľnostiam,žalobcapoukazujenato,žereálnudispozičnúmožnosťnadobudolažprávoplatnosťou
uznesenia tunajšieho súdu č. 11C 250/2016-7 zo dňa 18. 07. 2016 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Nitre č. 6Co 349/2016-45 zo dňa 30. 09. 2016. Následne žalobca aj využil právny prostriedok
umožňujúci ochranu jeho vlastníckeho práva a podanou žalobou sa voči žalovanému domáha
(l) vypratania vyššie uvedených nehnuteľností. Žalovaný nesprávne uvádza, že by žalobca mal
žalovanému preukazovať akým spôsobom bráni žalobcovi vo výkone triády jeho vlastníckych oprávnení.
Vlastnícke právo žalobcu je nespochybniteľné a toto jednoznačne vyplýva zo zápisu v katastri

nehnuteľností. Za uvedenej situácie je to práve žalovaný, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno na
preukázanie jeho oprávnenia užívať nehnuteľnosti, o ktoré v konaní ide, avšak v tomto smere dôkazné
bremeno zjavne neuniesol. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného uvedené v poslednom odseku jeho
ostatného vyjadrenia, keď podľa názoru žalobcu použité výrazové prostriedky dokonca presahujú rámec
akceptovateľnej argumentácie. Žalovaný totiž akoby (úmyselne) prehliadla a nerozlišoval, že žalobca

nebol so žalovaným v žiadnom zmluvnom vzťahu a už vôbec nie vo vzťahu poskytovateľa peňažných
prostriedkov a príslušné nehnuteľností nadobudol po splnení všetkých zákonných podmienok zákona o
dobrovoľných dražbách a v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

30.1. Žalovaný v reakcii na dupliku žalovaného, kde poukazuje na to, že dotknuté nehnuteľnosti

nadobudol ich vydražením na dobrovoľnej dražbe i to, že pri nej sa licitátor obracia „na vopred neurčený
okruh osôb“, je v tomto prípade len formalita, keďže dávno predtým bolo isté, že je nehnuteľnosť
vlastne v ich rukách, podáva nasledovné vysvetlenie: V marci 2016 sme boli formou sprostredkovateľa
CASAREAL s.r.o. oslovení a zaslal nám návrh kúpnej zmluvy na našu nehnuteľnosť s konkrétnou sumou
a s pripomienkou, že disponujú listom vlastníctva na danú nehnuteľnosť a túto nehnuteľnosť aj získajú.

Keďže údaje na kúpnej zmluvy z našej strany sme nevyplnili (v prílohe zasielame kópiu kúpnej zmluvy aj
kópiuobálkysdátumom17.03.2016,keďnámdokumentybolizaslané),anismenejakinaknereagovali,
pretože v tom čase sme ešte boli v jednaní s ADMIN CREDIT s.r.o., nepadlo slovo dražba ani predaj,
dúfali sme, že situáciu vyriešime k spokojnosti oboch strán, ale je zrejmé, že už dávno bolo rozhodnuté
a tvrdenie konateľky CASAREAL s.r.o., že tento nebankový subjekt (TATRA CREDIT-ADMIN CREDIT)

nepozná a nespolupracuje s ním, tak ako nám to prezentovala pri našom „prvom aj poslednom“ stretnutí
je nepravdivé a zavádzajúce. Ako bolo možné, že disponovali listom vlastníctva skôr, ako bola vyhlásená
a ukončená dobrovoľná dražba? Mediátorka, ktorú sme kontaktovali, ich postup jednoznačne odsúdila
a po preštudovaní všetkých materiálov, dokonca ich aj kontaktovala (no z ich prístupu bola viac než len
sklamaná) nám jasne dala za pravdu a utvrdila nás v tom, čo sme už vedeli, a to že z ich strany tu išlo o

podvod s úmyslom obohatiť sa vlastne od začiatku, od podpisu zmluvy s TATRA CREDIT, sme vlastne
o nehnuteľnosť prišli, pretože ich podmienky boli nesplniteľné, stále dookola by sme splácali úver a tým
neustále navyšovali hodnotu a úroky by sme vlastne nikdy nesplatili.

30.2. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že reálnu dispozičnú možnosť nadobudol až právoplatnosťou

uznesenia Krajského súdu v Nitre č. 6Co 349/2016-45 zo dňa 30. 09. 2016, to znamená, že bol „v
práve“ nehnuteľnosť využívať, a keďže boli oboznámení, že proti dražbe sa neodvoláme a nechceli sme
ďalšie súdne spory (na ich prísľub) až do podania žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, sa o túto žiadnymspôsobom nezaujímali, neriešili, neskontrolovali, vlastne ani nemali o ňu záujem, stále viac a viac nás
to utvrdzuje v tom, že tu ide o podvod a nič nás nepresvedčí o opaku.

31.1. Žalobca k stanovisku žalovaného poznamenal, že žalovaný v ňom prezentuje viacero skutočností,
ktoré nie sú z hľadiska merita veci vôbec podstatné a to spôsobom, ktorý žalobca považuje za
manipulatívny a účelový. Na jednej strane totiž žalovaný v písomnom podaní zo dňa 22. 06. 2020
uvádza, že mu mal byť údajne doručený návrh kúpnej zmluvy aj s konkrétnou sumou (pravdepodobne
výškou kúpnej ceny), avšak na druhej strane samotný žalovaný ako „dôkaz“ k svojmu poslednému

podaniu priložil listinu označenú ako „Kúpna zmluva č.********“, ktorá však v časti kúpnej ceny neuvádza
akýkoľvekúdaj.Užuvedenýrozporpovažuježalobcazacelkomnelogickýalistina,ktorúžalovanýpriložil
k svojmu poslednému podaniu, nie je žalobcom ani podpísaná, a preto žalobca nemôže k jej obsahu
zaujať akékoľvek bližšie stanovisko. Dokonca aj z obálky, ktorou mala byť uvedená listina žalovanému
údajne doručená, ktoré tvrdenie žalovaného nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať, vyplýva, že
odosielateľom mala byť osoba s bydliskom ev. so sídlom v N.. Žalobca má pritom už od svojho vzniku

totožnú adresu sídla na adrese Piešťany, Winterova 177/60.

31.2. Žalobca súčasne namieta, že predmetný listinný dôkaz predložený žalovaným až v odvolacom
konaní nie je možné brať do úvahy, pretože podľa Civilného sporového poriadku platí, že prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdí, že na doklad zo dňa 17. 03. 2016, ktorý mal mať žalovaný podľa
jeho vlastného tvrdenia v držbe dokonca ešte pred začatím samotného súdneho konania, nemožno
vôbec prihliadať. V prípade uvedenej listiny sa totiž zjavne jedná o listinu, ktorú žalovaný mohol ako
listinný dôkaz evidentne predložiť už v rámci konania pred súdom prvej inštancie.

31.3. Pokiaľ ide o dobrovoľnú dražbu, ktorou žalobca nadobudol vlastnícke právo k príslušným
nehnuteľnostiam, žalobca opätovne zdôrazňuje, že každá dobrovoľná dražba bez výnimky predstavuje
verejné konanie, ktorého sa môže zúčastniť, s výnimkou zákonom vymedzeného okruhu osôb,
ktokoľvek. Úvahy žalovaného sú tak absolútne nereálne.

32. Na toto stanovisko žalobcu zareagoval žalovaný vo vyjadrení z 12. 08. 2020, v ktorom uviedol, že vo
svojom poslednom podaní priložil listinu „Kúpna zmluva č....“ s výškou kúpnej ceny 9500 €. Samozrejme,
že listina nie je podpísaná a nie sú tam uvedené osobné údaje, pretože sme ani nemali v úmysle toto
urobiť, a preto sme nijako nereagovali, aj keď sme boli pritom ešte telefonicky oslovení, aby sme to

podpísali a spätne poslali. To, že odosielateľom mala byť osoba so sídlom v N. a žalobca má adresu sídla
v Piešťanoch nič nedokazuje, lebo väčšina zamestnaných ľudí má adresu bydliska odlišnú od adresy
zamestnania. Okrem toho „tou osobou“ mal byť D., toho času bol spolupracovníkom CASAREAL s.r.o.
a zhodou okolností ten istý človek má aj v súčasnosti podnikateľské aktivity s konateľkou CASAREAL
s.r.o. (EDEN REAL ESTATE s.r.o., takže tváriť sa, že toho človeka žalobca nepozná je úplne nepravdivé

a smiešne. Našou chybou je, bohužiaľ, že tento listinný dôkaz sme nepoužili už v rámci konania pred
súdom prvej inštancie a až na radu jednej právnej zástupkyne sme tak urobili. Žiadajú, aby Okresný
súd Levice vyzval žalovaného, aby jednoznačne vysvetlil, ako je možné, že už v marci 2016 disponoval
našim listom vlastníctva (Keďže kúpna zmluva, ktorá nám bola zaslaná na podpis bola od CASAREAL
s.r.o.). V tom čase ešte nebola vyhlásená dobrovoľná dražba, nebol vyhotovený ani znalecký posudok,

nebola ani ohliadka nehnuteľností a prakticky už nehnuteľnosť patrila žalobcovi, čiže v tomto prípade
bola dobrovoľná dražba len formalitou a dávno bolo rozhodnuté (aj dobrovoľnej dražby sa zúčastnil len
jeden účastník a to CASAREAL s.r.o. Piešťany. Možnože toto vyjadrenie nijako neovplyvní rozhodnutie
odvolacieho súdu, ale považujú toto vysvetlenie k tejto veci sa dosť dôležité. Veria, že okresný súd bude
toto vysvetlenie žiadať, nakoľko my to vôbec nepovažujeme za bezpredmetné.

33. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovaným ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal
napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie

žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle §
219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) adospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku.

34.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

34.2. Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,môžesa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

34.3. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

35. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

36.1. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez
akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo

veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov

(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

36.2. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

36.3. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (U. D. c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A,
č. 303A, s. 12, bod 29; N. S. c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303B; V. c. Grécko z 29. 05. 1997;
N. c. Francúzsko z 19. 02. 1998).37. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie zamerajúc sa na riadne
zistenie skutkového stavu veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalobca preukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľností v súlade s ust. §

126 Občianskeho zákonníka, keďže preukázal, že je vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku
napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktoré nadobudol do vlastníctva udelením príklepu na
dobrovoľnej dražbe, ktorá sa uskutočnila 03. 08. 2016, keď ako vydražiteľ predmetných nehnuteľností
zaplatil cenu dosiahnutú vydražením a udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe a zaplatením vydraženej
ceny došlo k prechodu vlastníckeho práva zo žalovaného ako vlastníka na žalobcu ako vydražiteľa a ten

je teraz zapísaný ako vlastník nehnuteľností evidovaný na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. B.; následne
dospel aj k správnemu právnemu záveru, že žalovaný je povinný vypratať predmetné nehnuteľnosti
aj so svojimi rodinnými príslušníkmi, keďže nehnuteľnosti neoprávnene a bez právneho dôvodu užíva
bez toho, aby sa dohodol na právnom usporiadaní vzájomných vzťahov so žalobcom ako vlastníkom
nehnuteľností.

38. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a je toho názoru, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v
odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné

konanie tvoria jeden celok. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie týkajúce sa v odvolaní žalovaného namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne
skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v
ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť

rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

39. K vecne správnemu a vyčerpávajúcemu odôvodneniu prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva,
že príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníckeho práva formou prechodu práva
na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka a takýto prechod práva je takou

skutočnosťou, ktorú nemožno preskúmavať v rámci iného konania ako upraveného v ust. § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z., a teda pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom
musí byť žaloba podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote, počítanej od konania dobrovoľnej dražby,
súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto, ani súd, spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej
dražbe. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to ani ako prejudiciálnu (predbežnú) otázku, ale ani iné

okolnosti predchádzajúce dražbe nehnuteľností, ako napr. úverovú zmluvu či zmluvu o pôžičke, nemôže
súd posudzovať v inom konaní, teda ani v konaní o vypratanie nehnuteľností, než v konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.

40. Súd prvej inštancie na námietku žalovaného, že žalobca nie je výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na význam vlastníckeho práva a
na spôsoby jeho nadobúdania a uzavrel, že v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka v spojení s §
27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách sa žalobca stal vlastníkom predmetu dražby udelením
príklepu, teda ako vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Z dokazovania

vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti sú v držbe žalovaného, ktorý ich nechce vydať žalobcovi ako
vlastníkovi, a keďže žalobu podala aktívne legitimovaná osoba, ktorou je vlastník nehnuteľnosti,
zapísaný v katastri nehnuteľností (keď údaje katastra treba považovať za hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak) a žalovaný a jeho rodinní príslušníci užívajú predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, lebo
žalovaný nepreukázal žiadny právny titul (napr. nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom nehnuteľností),

súd žalobe žalobcu, ktorý dôvodne uplatnil svoj nárok, aby žalovaný so svojimi rodinnými príslušníkmi
predmetné nehnuteľností vypratal, vyhovel a vysvetlil právne dôvody svojho rozhodnutia, preto odvolací
súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku a k argumentom žalovaného, že ak by ho
konateľka žalovaného Mgr. Gažová nepožiadala o späťvzatie návrhu, s veľkou pravdepodobnosťou bypodali odvolanie proti dražbe a taktiež by podali žalobu na TATRA CREDIT za úžeru (paragraf
235 TZ) a celá situácia by sa vyvíjala inak a že by urobili všetko preto, aby ochránili svoje obydlie a svoj
domov, dodáva, že tieto argumenty sú v tejto veci o vypratanie nehnuteľností irelevantné a nemohli mať

žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

41. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď v konaní úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, lebo žalobca bol v konaní plne
úspešný, preto odvolací súd aj v tejto časti od výroku vo veci samej závislý výrok ako vecne správny

potvrdil.

42.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

42.2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).