Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517200254
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7517200254.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu
Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: De vries Justitia s.r.o., so sídlom
v Českej republike, Vyšehradská 1349/2, 128 00 Praha, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát,
so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7 proti žalovanej: C. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v C. L. J., Č.. S.
XX, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice

- okolie č.k. 17Csp/31/2017-57 zo dňa 12.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol
v tomto znení:

I. Žalobu zamieta.
II. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 100 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 16.8.2016 do zaplatenia, s odôvodnením, že dňa 2.2.2016 žalovaná
požiadala o poskytnutie úveru prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu www.finzo.sk

, a to spoločnosť FINZO OU, pričom predpokladom poskytnutia úveru bola
registrácia žalovanej na adrese internetového sídla prevádzkovateľa za účelom zriadenia užívateľského
účtu, v ktorom žalovaná uviedla svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý
žiada poukázať peňažné prostriedky. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 100 eur za podmienok
uvedených v Úverových podmienkach. Veriteľom v tomto prípade nie je prevádzkovateľ, ale investor,
teda občan, ktorý zaslal finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa a odoslal prostredníctvom portálu

ponuku úveru, ktorý bol následne poskytnutý. V mene investora a na jeho účet koná prevádzkovateľ.
Jeden úver môže byť poskytnutý prostredníctvom viacerých občanov - investorov, ktorých identifikačné
údajeobsahujezmluvaopostúpenípohľadávky.Zmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa29.6.2016bola
pohľadávka veriteľov - investorov v zastúpení prevádzkovateľa FINZO OU prevedená na postupníka
(žalobcu). Zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Veriteľom nie je
právnická osoba ani fyzická osoba podnikateľ, ale bežní občania, ktorý sa zaregistrovali na portáli

prevádzkovateľa s cieľom poskytnúť úver iným občanom. Napriek tomu nepožaduje od žalovaného
zaplatenie dohodnutého úroku za poskytnutie úveru. K forme uzavretia zmluvy uviedol, že táto bola
uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov v súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Poznamenal, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote splatnosti nevrátila, na
základe čoho bola dňa 15.8.2016 vyhlásená predčasná splatnosť úveru.

3. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava a jej súčasné reálne bydlisko sa súdu nepodarilo zistiť,
preto jej žaloba s prílohami i ostatné listiny boli doručené cez úradnú tabuľu.4. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur a že sa
jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa § 297 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením podmienok používania internetového portálu www.finzo.sk
, úverových podmienok dlžníka, rámcovej zmluvy pre dlžníka zo dňa 2.2.206,
výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 a

zistil, že na základe rámcovej zmluvy zo dňa 2.2.2016 a úverových podmienok zo dňa 2.2.2016 bol
prostredníctvom prevádzkovateľa FINZO OŰ žalovanej poskytnutý úver vo výške 100 eur. Ročný úrok
bol dojednaný vo výške 54 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy bol stanovený vo výške 10 eur a platba
do garančného fondu vo výške 3,00 eur. Dĺžka úveru bola dojednaná na 6 mesiacov. Strany si súčasne
dojednali, že zmluva a vzťahy z nej vzniknuté sa riadia slovenským právnym poriadkom. Z výpisu účtu
prevádzkovateľa portálu vyplynulo, že dňa 3.2.2016 bola na účet žalovanej vedený v OTP banke a.s.

poukázaná suma 86,50 eur. Z čl. XII. Podmienok používania internetového portálu www.finzo.sk vyplynulo, že prevádzkovateľ má právo postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90 dní
po splatnosti alebo jej časť na tretiu osobu, na čo ho Investor aj Dlžník splnomocňujú a výslovne s tým
súhlasia. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 vyplynulo, že piati investori, z toho štyri
fyzické osoby, označené menovite, dátumom narodenia a bydliskom a jedna právnická osoba, poskytli

žalovanej úver vo výške 100 eur s úrokom vo výške 54 % ročne so splatnosťou dňa 15.8.2016, ako aj,
že z dôvodu neuhradenia požičanej sumy sa predmetom postúpenia na žalobcu stala suma 100 eur a
jej príslušenstvo (úroky 35,14 €, úrok z omeškania 4,98 eur a neuhradené poplatky v sume 12 eur).

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil s poukazom na ust.§ 657, § 658, § 524 ods.1, 2 a

§ 40 ods.1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že nová právna úprava v procese dokazovania
sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v OSP. Podľa novej úpravy súd môže vykonať v zásade iba tie
dôkazy,ktorénavrhlistranysporu,keďžejezaloženévýlučnenaprincípeprejednacom,kontradiktórnosti
ako aj koncentračnej zásade. Princíp preukázania tých tvrdení, ktoré majú pre danú právnu vec zásadný
význam je podmienkou, splnenie ktorej si v prvom rade musí strážiť ten, kto tvrdí, v tomto prípade

žalobca. Preukázanie prioritnej skutočnosti, akou je to, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia, ktoré urobil predmetom konania medzi takéto skutočnosti bezpochyby patrí. Súd ďalej
konštatoval, že žalobca sa uplatneného nároku domáha s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky,
na základe ktorej mal predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudnúť, preto sa primárne zaoberal
platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Po jej preskúmaní dospel k záveru, že zmluva o postúpení

pohľadávky uzavretá medzi veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Finzo OŰ a žalobcom je neplatná.
Zmluva o postúpení pohľadávky si v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka vyžaduje písomnú formu.
Pre vyvolanie zamýšľaných právnych následkov, t.j. v tomto prípade pre postúpenie pohľadávky, musí
byť zmluva aj podpísaná. Ak podpisujúca osoba koná za iného, musí to byť z dotknutého právneho
úkonu zrejmé. V danom prípade sú postupcami jednotliví veritelia, ktorých podľa označenia zmluvných

strán v záhlaví zmluvy zastupuje spoločnosť Finzo OŰ na základe plných mocí, ktoré sú prílohou zmluvy.
Požiadavka písomného plnomocenstva na postúpenie pohľadávky taktiež vyplýva aj zo samotných
Podmienok používania internetového portálu, a to konkrétne z čl. XII. Žalobcom predložená zmluva
o postúpení pohľadávky však neobsahuje žiadne prílohy a žalobca ani iným spôsobom nepreukázal
oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanému poskytnúť. S

poukazom na uvedené preto možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá
osobami nato oprávnenými a z toho dôvodu je neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolspoukazomnaust.§255ods.1CSPsodôvodnením,žežalobca

nebol v spore úspešný a plne úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán právo
na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca, s poukazom na odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods.1 písm.b), d), f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Žalobca namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie bol nepredvídateľný a prekvapivý.
V tomto smere poukázal na znenie ust. § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobca mal za to, že súd v rozpore s

citovaným ustanovením, bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej k otázke platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky a aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nahradil procesnú činnosť žalovanej pri posudzovaní
skutkového ako aj právneho stavu. Súd nezohľadnil, že žalovaná nepoprela skutočnosti, že jej boli
poskytnuté finančné prostriedky, nenamietala spôsob uzatvorenia zmluvy, jej platnosť, ani aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky a ani splatnosť pohľadávky.

Nesúhlasil s názorom súdu, že nebola zachovaná písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok
v zmysle dikcie ust. § 40 ods.4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby
odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods.1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Obsah práva na spravodlivý súdny proces zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

14. Princíp rovnosti zbraní predstavuje jednu z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu a vyžaduje,

aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú
do zjavnej nevýhody voči oponentovi. Uvedené znamená, že procesná strana musí mať rovnakú
možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane [viď napríklad
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP") vo veci Delcourt proti Belgicku z
roku 1970]. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie,

v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti
svojho procesného návrhu, ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa k všetkým predloženým dôkazom
alebo stanoviskám s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Porušenie princípu rovností zbraní znamená, že
nesprávnym postupom súdu sa jedna strana sporu dostáva do nevýhodnejšieho postavenia ako druhá
strana sporu. Dotknutá strana v dôsledku tohto postupu súdu nemá v porovnaní s protistranou možnosť

byť pred rozhodnutím súdu oboznámená so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre samotné
rozhodnutie a nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré súdu uviedla
protistrana.15. V prejednávanom spore súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297
písm.b) CSP tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Primárnym dôvodom na zamietnutie žaloby bol
nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. K tomuto záveru súd dospel po konštatovaní

neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku
uplatňovanú žalobou od pôvodného veriteľa (veriteľov).

16. Podľa ust. § 297 písm.b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

17. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená v prípade,
že súd prvej inštancie na prejednanie sporu a rozhodnutie vo veci zvolí postup, pri ktorom pojednávanie
nenariadi, je nespornosť skutkových tvrdení.

18. Nespornosť skutkových tvrdení je pojmom, ktorý je dôležitým pre hodnotenie vykonaného
dokazovania a zistenie skutkového stavu. Výkladom tohto pojmu možno dôjsť k záveru, že skutkové
tvrdenia nie sú sporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa ust. § 167
ods.2 CSP k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril sa takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu nijakým
spôsobom nespochybnil.

19. V posudzovanej veci z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná
bola v konaní pasívna a teda, k žalobe sa nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom
nespochybnila.

20. Z viacerých ustanovení CSP jednoznačne vyplýva, že súd sa vždy pred rozhodnutím vo veci a to či
už na nariadenom pojednávaní alebo bez nariadenia pojednávania, musí vysporiadať s otázkou, ktoré
skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné.

21. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu

dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní.
Na to slúži časť konania, ktorá sa nazýva príprava pojednávania, v rámci ktorej súd musí „vytriediť“
skutkové okolnosti tak, aby vedel určiť, ktoré sú relevantné a následne určiť, ktoré z relevantných tvrdení
sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné. Postup súdu na základe uvedených úkonov
je pre sporové strany potom predvídateľný a transparentný a umožňuje stranám adekvátne reagovať

primeranými prostriedkami procesného útoku a obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a
oprávnených záujmov.

22. Uvedené sa primerane vzťahuje aj na predbežné právne posúdenie veci, ktoré je sudca povinný
stranámoznámiťnaprvompojednávaní.Najehozákladejepotomstranámdostatočnezrejmé,akývýrok

rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na prípravu pojednávania. Predbežné právne
posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia
a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu
právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod.

23. Ide teda o zásadný inštitút, ktorého účelom je aj prevencia tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

24. Na zabezpečenie prevencie nepredvídateľných súdnych rozhodnutí slúžia viaceré postupy,
upravené v CSP. Podľa ust. § 150 ods.2 CSP môže súd na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa ust. § 181 ods.2 CSP, upravujúceho

postup súdu na pojednávaní, je povinnosťou súdu po úvodných úkonoch a prednesoch strán zaujať
stanovisko nielen k tejto otázke, ale aj k otázke, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a uviesť svoje
predbežné právne posúdenie veci. Podľa ust. § 181 ods.4 CSP môže súd umožniť stranám dodatočné
prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov na ich preukázanie a uložiť im
lehotu na splnenie tejto povinnosti.

25. Procesné povinnosti a zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je teda
doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenia v prípade, že súdu chýbajú podstatné
a rozhodujúce skutočnosti. Pri zisťovaní skutkového deja teda súd nepracuje len so skutkovýmmateriálom, ktorý mu strany predložia. Samozrejme, súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových
tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Citované zákonné ustanovenia (§
150 ods.2, § 181 ods.4 CSP) však zmierňujú striktne nastavenú prejednaciu zásadu a znemožňujú

stranám, aby pri hľadaní materiálnej pravdy limitovali súd len svojimi tvrdeniami, pokiaľ súd nemá jasno
v podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach. Súd v rámci týchto oprávnení môže stranám napríklad
uviesť, že na preukázanie nimi tvrdených skutkových okolností neuviedol dôkaz a vyzvať stranu na
navrhnutie dôkazu.

26. S nastolenou otázkou úzko súvisí aj ust. § 186 ods.2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných
tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Citované ustanovenie oprávňuje súd,
aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať
dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, nemusí skúmať, či tieto
tvrdenia korešpondujú zo skutočným stavom a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho
rozhodnutia. Pri prevzatí zhodných skutkových tvrdení je však súd limitovaný v tom smere, že nemôže

vziať za preukázané také zhodné tvrdenia, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Ak
má teda súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení, vykoná ohľadom nich dokazovanie.

27. V posudzovanej veci žalovaná nespochybnila žiadne tvrdenie žalobcu a teda ani tvrdenie, že je v
konaní aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že je právnym nástupcom veriteľa zo zmluvy o úvere, resp.

pôžičke, uzavretej so žalovanou. Ako to vyplýva (až) z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej
inštancie napriek pasivite žalovanej túto okolnosť nepovažoval za nesporné skutkové tvrdenie, vyslovil
pochybnosti o pravdivosti tohto skutkového tvrdenia a s poukazom na to, že žalobcom predložená
zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje žiadne prílohy a žalobca ani iným spôsobom nepreukázal
oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanej poskytnúť uzavrel,

že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá osobami nato oprávnenými a z tohto dôvodu je
neplatná.

28. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania,
hoci nebola splnená jedna zo základných podmienok, ustanovená v § 297 písm.b) CSP, t.j. že skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné.

29. Žalobca neobdržal žiadne vyjadrenie žalovanej, ktorým by boli spochybnené jeho skutkové tvrdenia,
na ktoré by mohol reagovať a nebol zo strany súdu vyzvaný ani na doplnenie ďalších podstatných a
rozhodujúcich skutočností alebo predloženie dôkazov, resp. na vyjadrenie k skutkovému zisteniu, ktoré

súd učinil. Už len na okraj odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nevyužil ani inštitút zjavne
nedôvodnej žaloby podľa ust. § 138 CSP, podľa ktorého, ak je zo skutočností tvrdených v žalobe po
predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, vyzve žalobcu na späťvzatie
žaloby,pričomnatentoúčelmôžežalobcuajvyslúchnuť.Akojezrejmézobsahuspisu,žalobcapodaním
zo dňa 30.6.2017 (č.l.42) žiadal súd o poskytnutie informácie, v akom štádiu sa konanie nachádza,

pričom poukázal na skutočnosť, že od podania žaloby mu nebola doručená žiadna písomnosť. Jediná
písomnosť, ktorá mu bola zo strany súdu doručená, bol už samotný rozsudok, napadnutý odvolaním.

30. Zhrnúc vyššie uvedené je zrejmé, že za takejto situácie mohol žalobca celkom prirodzene očakávať,
že súd jeho žalobe vyhovie.

31. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej strane bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať
svoju vec za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k druhej strane. V tomto kontexte
odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uvedené skutkové tvrdenia
a predložené dôkazy ako nepostačujúce, resp. mal dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkového

tvrdenia žalobcu vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii, bolo jeho povinnosťou vytvoriť pre žalobcu
priestor resp. príležitosť, aby sa žalobca mohol oboznámiť s týmto záverom a vyjadriť k nemu svoje
stanovisko, resp. predložiť ďalšie dôkazy. Pokiaľ tak súd prvej inštancie neučinil, odňal žalobcovi
právo predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho procesného návrhu, právo byť
pred rozhodnutím súdu oboznámený so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre samotné

rozhodnutie a právo ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré v danej veci dokonca
neuviedla protistrana, ale sám súd, ktoré práva tvoria súčasť práva na spravodlivé súdne konanie.32. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365
ods.1 písm.b) CSP je dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 389
ods.1 písm.b) CSP.

33. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vec prejednať a vo veci rozhodnúť tak,
aby nesprávnym procesným postupom neznemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t.j. v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami vytvorí priestor resp. príležitosť, aby sa žalobca mohol vyjadriť ku konkrétnym

skutkovým tvrdeniam, ktoré súd prvej inštancie považuje za nepostačujúce, resp. vo vzťahu ku ktorým
má dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti a aby mohol predložiť dôkazy k týmto tvrdeniam a následne
opätovne posúdi danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore a dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku. Súd prvej inštancie je pri tom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.2 CSP).

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania, vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).