Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709204157
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5709204157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: STAVDOM,
s.r.o., so sídlom Rakovo 33, 038 42, Príbovce, IČO: 36 849 863, právne zastúpeného AK JUDr. Repáň
a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému v
rade 1/ Ing. S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. T. U. XXX, XXX XX, žalovanej v rade 2/ Mgr. D. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. T. U. XXX, XXX XX, obaja žalovaní právne zastúpení Aequitas s.r.o., so sídlom
Dolná 19, 974 01, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 21.888,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach
žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/201/2009-770 zo

dňa 6.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11.758,19 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od
27.3.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku
sa žaloba zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca je povinný nahradiť

trovy konania štátu v rozsahu 46 % celkových trov konania štátu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 54 % celkových trov konania štátu.
O výške trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobou podanou na súde 5.5.2009 sa žalobca proti žalovaným
v rade 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 21.888,05 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy od 27.3.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobou podanou na súde 5.5.2009 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal zaplatenia

sumy 21.888,05 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 27.3.2009 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Medzi žalovanými ako objednávateľmi a žalobcom ako dodávateľom, vznikla
v auguste 2008 zmluva o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bolo zhotovenie základovej časti
budúceho rodinného domu žalovaných vrátane suterénu, pričom cena tohto diela medzi stranami sporu
nesporne dohodnutá nebola. Súd nakoniec dospel k presvedčeniu, že sú pravdivé tvrdenia žalovaných,
že žalobcovi celkovo zaplatili sumu 750.000 Sk, o čom svedčia podľa presvedčenia súdu výpisy z účtov
žalovaných, ktoré sú pripojené na č.l. 106 - 109 súdneho spisu a z ktorých je zrejmé, že žalovaní v

období, keď na stavbe pracoval jedine žalobca, vyberali 4.11.2008 z účtu pod menom „Mgr. D. Y.“ sumu
300.000 Sk a v tento deň podľa mesačného výpisu z telefónneho účtu žalovaného v rade 1/, žalovaný
v rade 1/ dvakrát kontaktoval žalobcu, ďalej že 13.8.2008 z účtu na meno žalovaného v rade 1/ vybrali
sumu180.000Ska19.8.2008vybralisumu300.000Skaďalej11.9.2008vybralisumu80.000Sk.Otom,žežalovanímaliposkytnúťžalobcovisumu750.000Sk,počulpriosobnýchrokovaniachmedzižalobcom
a žalovanými aj svedok G. a vypovedal o tom vo svojej výpovedi na č.l. 75. Je teda zrejmé, že žalovaní v
čase od 13.8.2008 do 4.11.2008 vybrali celkovo sumu 860.000 Sk. Vypovedali však, že zo sumy 300.000

Sk, vybratej 4.11.2008, poskytli žalobcovi zálohu len 200.000 Sk. Keďže v tomto období nemali iného
dodávateľa stavebných prác, je možné v kontexte s výpoveďou svedka G. a v kontexte s výbermi, ktoré
uskutočnili v danom období, ustáliť, že žalobcovi skutočne poskytli zálohové platby v celkovej sume
750.000 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 24.895,44 Eur. Medzi stranami bolo nesporné, že k dohode
o cene vykonaných prác žalobcom do decembra 2008 nedošlo. Za takýchto okolností je potom nutné

postupovať podľa presvedčenia súdu v zmysle ust. § 634 ods. 1 Obč. zákonníka a zo strany žalovaných,
ktorým žalobca vyhotovil dielo, teda stavbu v takom štádiu rozostavanosti, aké vyplývalo zo znaleckého
posudku Ing. Jozefa Pugzíka, zaplatiť cenu primeranú. Tú pri určení primeranej ceny súd vychádzal
zo znaleckého posudku Ing. Milana Vyparinu, o ktorého správnosti po vykonanom dokazovaní v časti,
kde sa Ing. Vyparina vyjadroval k cene vykonaných reálne uskutočnených stavebných prác žalobcom,
výhrady nemal. Ing. Vyparina popísal skutočne vykonané práce a to jednak tie, ktoré boli vykonané v

súlade s poskytnutou dokumentáciou. Znalec potom určil, že celková hodnota vykonaných stavebných
prác na stavbe žalobcom je bez odpočtu chybne vykonaných prác vo výške 37.972,69 Eur. Súčasne
konštatoval,ktoréprácezohodnotených(strana12znaleckéhoposudku)bolivykonanévadneaodhadol
aj výšku zrážky z ceny týchto prác vzhľadom na vady vykonaných prác. Hodnota týchto prác potom bola
zníženácelkovoo918,01Eur.Pokiaľžalovanástrananamietalaskutočnosť,žesiužalobcuneobjednala

a žalobca jej účtoval zhotovenie nádrže na vodu, vykopanej na pozemku žalovaných, resp. spevnenú
prístupovú komunikáciu na pozemok žalovaných, na túto skutočnosť reagoval už aj Ing. Vyparina.
Konštatoval, že tieto práce boli skutočne vykonané a že ani v jednej z faktúr, ktoré vyhotovil žalobca,
žalobca neúčtoval položku za zariadenie staveniska. Súd však považoval za plne akceptovateľné, aby
sa žalobcovi preplatili zo strany žalovaných aj náklady, ktoré mal v súvislosti so zhotovením nádrže na

vodu a náklady na spevnenie prístupovej komunikácie, nakoľko je zrejmé, že zhotovovať stavbu začal
na „čistom“ pozemku, kde neexistovala vodovodná prípojka a je len zrejmé, že vodu pre pracovníkov
žalujúcej strany bolo nutné poskytnúť aj na umývanie stavebného náradia, ako to koniec koncov
zdôvodňoval žalobca. Súd však považoval za akceptovateľné, že primeraná cena za niektoré práce,
ktoré boli vykonané vadne, je cena nižšia a to o zrážku, pričom súd akceptoval výšku zrážky, ktorú

orientačne uviedol znalec a akceptoval aj sumu 918,01 Eur, o ktorú je nutné cenu chybne vykonaných
prác na stavbe žalobcom znížiť, keďže hodnota vadne vykonaných prác nemôže zodpovedať hodnote
prác vykonaných bezvadne. Preto súd primeranú cenu patriacu žalobcovi určil spôsobom, že od sumy
37.972,69 Eur odpočítal hodnotu zrážky za vadne vykonané práce vo výške 918,01 Eur a rozdiel potom
pre súd predstavuje primeranú cenu vo výške 37.054,68 Eur, patriacu žalobcovi za práce odvedené na

stavbe žalovaných. V tejto súvislosti je ale nutné konštatovať, že žalovaní žalobcovi celkovo zaplatili
750.000 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 24.895,44 Eur. Túto sumu je nutné odpočítať od primeranej
ceny diela vo výške 37.054,68 Eur, čím vzniká rozdiel 12.159,24 Eur v neprospech žalovaných. Túto
sumu by mali žalovaní zaplatiť žalobcovi za predpokladu, že by neboli voči žalobcovi uplatnili započítaciu
námietku vo výške 13.396 Eur, ktorá predstavovala nárok žalovaných na náhradu škody, ktorá im vznikla

tým, že v takomto rozsahu museli vynaložiť náklady na spevnenie základov rodinného domu v dôsledku
tej skutočnosti, že žalobca základy vykonal nielen v rozpore s projektovou dokumentáciou, ale súčasne
ako osoba odporne zdatná, zaoberajúca sa stavebnou činnosťou, predmetom ktorej je vykonávanie
pozemnýchstavieb,neupozornilpridohodestránozmenedrevostavbynastavbumurovanú,žalovaných
na tú skutočnosť, že projektované základy nemusia vyhovovať pre zaťaženie murovanou stavbou. Z

posudku, ktorý podal Ing. Lovich, vyplynulo, že nesprávne bol z hľadiska základových konštrukcií,
najmä základových pätiek terasy, vyhotovený už aj projekt pre stavebné povolenie, spracovaný firmou
Andante, s.r.o.. Naviac ako vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. Lovicha, žalobca sa dopustil vád
už pri vyhotovovaní základov, ktoré z časti prevádzal podľa vypracovaného projektu stavby, avšak ani
tam nedodržal niektoré štandardné a predpísané postupy, keď nepreviedol celoplošne skrývku vrchnej

vrstvy a štrkový podsyp základov, použil betón nevhodnej pevnosti, nesprávne založil vonkajšie murivo
na východnej a južnej strane, nedodržal technické podmienky stanovené výrobcom pri zabudovaní
debniacich betónových tvárnic, tepelno - technicky nezabezpečil vybudované základy a suterénne
murivo rodinného domu a nedodržal výrobcom doporučené parametre vystuženia a kvalitu betónu pri
zhotovení stropnej membrány stropu Premaco. Žalovaní konštatovali, že tieto vady museli odstraňovať

pri vynaložení nákladov vo výške 13.396 Eur. V súvislosti s preukazovaním nároku na náhradu škody,
ktorá mala byť žalovaným spôsobená vadným zhotovením základov zo strany žalobcu a akceptáciou
nevhodných pokynov v podobe predloženej projektovej dokumentácie zo strany žalovaných, však
žalovaní nenavrhli súdu žiadne ďalšie dokazovanie mimo predloženia faktúr a súpisu stavebných prác,ktoré boli ich prílohou, zo strany U. H.. Súd vyhodnotil zemné práce v celkovom náklade 337,02 Eur bez
DPH, ktoré spočívali v odkopaní pôvodných základov. Podľa presvedčenia súdu tieto náklady by určite
žalovaní vynaložiť nemuseli, teda nemuseli by odkopávať urobené základy, ak by boli urobené kvalitne

a bez vád tak, aby zodpovedali potrebám záťaže vyvolanej murovanou stavbou. U ostatných prác a
materiálusúdnevedelvyhodnotiťvzhľadomnanedostatokdôkaznýchnávrhovzostranyžalovanej,ktoré
náklady, alebo materiály by bolo aj tak nutné vynaložiť na bezvadné pevnejšie základy zodpovedajúce
želanej záťaži murovanej stavby. S 19% DPH náklady v sume 337,02 Eur predstavujú sumu 401,05 Eur
a len túto sumu ako dôvodnú titulom nároku na náhradu škody súd započítal proti pohľadávke žalobcu

na zaplatenie sumy 12.159,24 Eur, ktorá bola uplatňovaná zo strany žalobcu titulom primeranej ceny za
dielo. Rozdiel potom predstavuje sumu 11.758,19 Eur a k zaplateniu tejto sumy súd žalovaných spoločne
a nerozdielne zaviazal. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. súd žalobcovi priznal požadovaný úrok z omeškania od 27.3.2009
do zaplatenia z dlžnej istiny 11.758,19 Eur. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol. Keďže žiadna zo strán vzhľadom k výške uplatneného nároku nebola ani celkom

úspešná, ani celkom neúspešná, súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 C. s. p. rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania. Za účinnosti predchádzajúcich procesných predpisov vznikli
v konaní trovy štátu tým, že hradil svedočné vypočutým svedkom, resp. znaleckú odmenu znalcovi
Ing. Vyparinovi. O povinnosti strán nahradiť tieto trovy súd rozhodol podľa pomeru ich neúspechu a
neúspechu vo veci riadiac sa článkom 4 ods. 2 C.s.p..

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku. Žalobca s tým, že mu nebol priznaný rozdiel
v sume 10.129,86 Eur, ktorý svojou podanou žalobou žaloval ako uplatnený nárok nesúhlasí a tvrdí, že
celá suma ktorá bola špecifikovaná v žalobe mala byť žalobcovi priznaná spolu s úrokom z omeškania.

Žalobca žaloval sumu 21.888,05 Eur a má zato, že v tejto sume boli pracovné výkony uskutočnené
a náhrada je odôvodnená. Nič na veci nemení skutočnosť, že žalovaní si dali po ukončení výkonov
žalobcom spevniť základy na základe vlastného rozhodnutia. Zmena stavby nemala žiadne negatívne
dôsledky na v tej dobe v stavebnom povolení povolenú projektovanú stavbu a takto vybudované základy
boli teda stabilnejšie, trvácnejšie a samozrejme aj drahšie. Podľa žalobcu nebol dohodnutý väčší rozsah

prác na diele a že by žalobca mal vyhotovovať obvodové múry na stavbe. Nepochybne prebehla debata
medzi účastníkmi konania o zmene obvodového plášťa z dreveného na murovaný, avšak toto nesprávne
ustálil súd čo do nesplnenia si povinnosti žalobcu upozorniť na nevyhnutnosť zmeny základov stavby.
Je potrebné poukázať na to, že v čase, kedy sa so zmenou uvažovalo, boli už základové pásy hotové.
Preto nie je možné súhlasiť s tým, že je opodstatnene vznesená započítacia námietka na sumu 13 396

Eur. Potrebné úkony s predpokladanou zmenou stavby mali uskutočniť jednoznačne žalovaní. Nebol to
žalobca, ktorý zodpovedal za projekt a jeho dodržanie, prípadne jeho zmenu pred dokončením stavby,
ale žalovaní, ktorí boli investormi stavby a táto povinnosť im vyplýva priamo zo zákona č. 50/1976
Stavebný zákon. Žalobca tiež považuje súdom určený dôkaz o poskytnutých zálohách za nedostatočný.
Objem finančných prostriedkov, ktorý skutočne žalobca prevzal je 550 000 Sk. Z predložených dôkazov

nebolo možné cenu diela ustáliť. Stotožňuje sa s posudkom Ing. Milana Vyparinu, podľa ktorého rozsah
vykonaných prác zodpovedal 37 927,69 Eur. Okresný súd bezdôvodne odrátal sumu 24 895,44 Eur. Na
základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že súd vo veci nesprávne rozhodol a že nárok žalobcu vo
výške 18 797,35 Eur je dôvodný a preto v tejto časti žiada rozsudok zmeniť a žalobcovi priznať nárok v
tejto výške s príslušenstvom od 27.03.2009 až do zaplatenia.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali aj žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom I., III., IV. a V. rozsudku. Súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu záveru o primeranej cene vykonaných stavebných prác zo strany žalobcu, kedy ustálil,
že hodnota týchto prác bola vo výške 37.972,69 Eur za práce vykonané bez vád. Súd nezohľadnil

skutočnosť, že v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. Lovicha, ktorý je na rozdiel od Ing. Vyparinu
znalcom v odbore stavebníctvo odvetvie 370700 statika stavieb boli vadne vykonané aj ďalšie práce,
ktoré boli v znaleckom posudku/odbornom vyjadrení Ing. Vyparinu posúdené ako vykonané riadne
alebo vykonané s vadou, ale bez vplyvu na primeranú cenu diela. Súd prvej inštancie tak na základe
vykonanýchdôkazovdospelknesprávnemuskutkovémuzisteniu,žeprimeranácenadielabolavovýške

37.054,68 Eur. Žalovaní tiež poukazujú na skutočnosť, že odôvodnenie súdu ohľadom započítavania
prác ako je napríklad zriadenie staveniska neobstojí. Súd prvej inštancie mal zato, že vykonanie týchto
prác je zriadením staveniska a náklady na zriadenie tohto stanoviska sú povinní znášať žalovaní.
Primeraná cena diela vychádzajúc zo súdom vykonaných dôkazov tak po odpočítaní ceny prác podľabodu 1. písm. a. a b. odvolania (583,98 Eur) predstavuje sumu vo výške 36.470,70 Eur a nie 37.054,68
Eur, t.j. súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o primeranej
cene diela. Zároveň je potrebné od takto zistenej primeranej ceny diela odpočítať aj hodnotu prác

podľa bodu 1 písmeno c. a d. tohto odvolania vo výške spolu 1.229,38 Eur. Primeraná cena diela
po zohľadnení prác, ktoré boli vykonané vadne alebo neboli vykonané vôbec tak predstavuje sumu
vo výške 35.241,32 Eur a nie 37.054,68 Eur. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaných správne
vyhodnotil dôvodnosť nároku Žalovaných na náhradu škody tak ako je uvedené v bode 71, 72 a 73
odôvodnenia Rozsudku, nesprávne však určil výšku vzniknutej škody. Súd nesprávne právne posúdil

otázku výšky škody, keď za škodu považoval rozdiel medzi hodnotou veci bez vád a hodnotou veci s
vadami.Žalovanítiežpoukazujúnaskutočnosť,žestavebnéprácenarozšírenízákladovboližalovanými
objednané samostatne, vykonanie tohto diela tvorí predmet dodatku číslo 1 k zmluve o dielo 2/2009 zo
dňa 18.03.2009, na toto dielo bol vyhotovený samostatný rozpočet na sumu 403.566 Sk t.j. 13.396,00
Eur zo dňa 11.05.2009, ktorého súčasťou je aj krycí list rozpočtu s nulovými vedľajšími rozpočtovými
nákladmi na zriadenie staveniska a podobne, ktoré boli zahrnuté v rozpočte hrubej stavby rodinného

domu. Vychádzajúc z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú žalovaní nárok na náhradu
škody v rozsahu skutočnej škody, ktorá spočívala v nákladoch zaplatených žalovanými na odstránenie
škodlivého následku vyvolaného porušením povinnosti žalobcu zhotoviť dielo riadne a bez vád vo výške
13.396,00 Eur, ktorí si žalovaní započítali ako procesnú obranu oproti nárokom žalobcu v rozsahu, v
akom sa tieto nároky kryjú. Odvolací súd preto žiadajú napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu

zamietne a rozhodne, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v celej výške, t.j. vo výške 100
% zo vzniknutých trov konania a že žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100 %
celkových trov konania štátu. Alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu nasledovne.
Žalobca nepopiera, že žalovaným navrhol zmenu drevenej pavlače (domu) za murovanú a na tejto
zmene sa so žalovanými dohodol. Uvedená zmena pritom mala za následok zvýšenú hmotnosť hornej
stavby, čo vyvolalo potrebu zmeny základov stavby, ktorú však žalobca nezrealizoval, čo malo za
následok potrebu vykonania dodatočných stavebných prác na posilnení a rozšírení základov. Nemožno

pritom súhlasiť ani so skutkovými závermi, ktoré žalobca vyvodzuje z ústnej výpovede žalobcu, že
realizácia hornej stavby ako murovanej nebola definitívna, ale daná na zváženie. Žalobca si tu odporuje,
keď na jednej strane uvádza, že sa dohodli na zmene hornej stavby za murovanú a na druhej
strane uvádza, že táto dohoda nebola definitívna. Je zrejmé, že to žalobca navrhol uskutočnenie
hornej stavby ako murovanej, s čím žalovaní súhlasili. Závery žalobcu, že nezodpovedá za projekt

sú právne mylné, nemajú oporu v platnom práve a sú v priamom rozpore s ustanovením § 645
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol zhotoviteľom diela disponujúcim odbornými znalosťami,
pričom projektová dokumentácia predstavuje vymedzenie diela, ktoré má byť predmetom vykonania
zhotoviteľom a ako taká predstavuje pokyny objednávateľa na vykonanie diela. Žalobca tvrdí, že súd
dospel k nesprávnemu skutkovému záveru z vykonaných dôkazov, keď ustálil, že žalovaní zaplatili

žalobcovi sumu vo výške 750.000,00 Sk ako zálohu. Uvedené tvrdenie žalobcu nemá oporu v zistenom
skutkovom stave. Uvedená čiastka je potvrdená tak bankovými výpismi ako aj výpoveďami žalovaných
a svedkov, predovšetkým svedka G. ale aj ostatných svedkov, zúčastnených na poslednom stretnutí
zástupcov oboch strán na Ranči v Žabokrekoch, kde nikto nespochybnil prijatú čiastku 750.000,00 Sk.
Žalobca síce tvrdí, že samotné bankové výpisy nepreukazujú zaplatenie zálohy v hotovosti, ale tento

dôkaz v spojení s výpoveďami žalovaných, konateľa žalobcu a svedka G. nepripúšťa iný skutkový záver,
než že výška zaplatených záloh bola 750.000,00 Sk.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z
dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci
samotnej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej
inštancie sa vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, odvolania nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody,

a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. V danej veci medzi žalovanými ako objednávateľmi a žalobcom ako dodávateľom, vznikla v auguste

2008 zmluva o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bolo zhotovenie základovej časti budúceho
rodinného domu žalovaných vrátane suterénu, pričom cena tohto diela medzi stranami sporu nesporne
dohodnutá nebola. Rokovania strán smerovali k prípadnej dohode o zväčšení rozsahu diela aj na
dobudovanie murovanej stavby nad základmi a suterénovou časťou rodinného domu a podkladom k
týmto rokovaniam bola cenová ponuka spracovaná žalobcom zo dňa 11.8.2008.

14. Po rokovaniach a na základe návrhu žalobcu došlo medzi stranami sporu k dohode, že stavba
rodinného domu bude uskutočnená nie ako drevodom (pôvodný návrh), ale ako murovaný dom.
Túto skutočnosť mal odvolací súd preukázanú na základe cenovej ponuky žalobcu, vypracovanú dňa
11.8.2008, ale aj na základe samotnej výpovede žalobcu na prvom pojednávaní a výpovede žalovaného

v rade 1/. Uvedené mal potvrdené aj z vyjadrenia strán v odvolacom konaní, pričom žalobca vyslovene
nepoprel, že žalovaným navrhol zmenu drevenej pavlače (domu) za murovanú, pričom sám uviedol, že
nepochybne prebehla debata medzi účastníkmi konania o zmene obvodového plášťa z dreveného na
murovaný.

15. Celková cena za murovaný dom, ale ani za tú časť stavby, ktorú žalobca pred opustením stavby
zrealizoval, medzi stranami sporu dohodnutá nebola. Ani odvolaciemu súdu nebolo preukázané, že by
žalovaní boli akceptovali cenovú ponuku žalobcu zo dňa 11.8.2008, v ktorej sa už uvažovalo s výstavbou
rodinného domu ako domu murovaného. Vzhľadom na nezhody medzi stranami sporu v priebehu
výstavby, ktorá začala koncom leta roku 2008, žalobca opustil stavbu v decembri 2008, pričom ju

zrealizoval do štádia, ktoré zachytáva znalecký posudok vypracovaný Ing. Pugzíkom č. 53/2008. Strany
sporu sa pri ústnych rokovaniach za účasti ďalších svedkov G. a H. dohodli na ukončení spolupráce
v januári 2009. Podľa výpovede žalovaných sa strany mali dohodnúť, že nebudú voči sebe uplatňovať
nároky. Táto skutočnosť bola potvrdená tým, že až pri miestnej ohliadke, uskutočnenej znalcom Ing.Vyparinom opísali vady diela, uskutočneného žalobcom, avšak neuplatňovali v súvislosti s nimi nárok na
zľavu z ceny diela, ale voči žalobcovi uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť nákladmi
na spevnenie základov, ktoré žalobca počas svojho pôsobenia od augusta do decembra 2008 na stavbe

uskutočnil.

16. Medzi stranami bola sporná výška súm, ktoré žalovaní žalobcovi zaplatili titulom záloh. Po
preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní žalobcovi celkovo
zaplatili sumu 750.000 Sk, o čom svedčia výpisy z účtov žalovaných, ktoré sú pripojené na č.l. 106 -

109 súdneho spisu a z ktorých je zrejmé, že žalovaní v období, keď na stavbe pracoval jedine žalobca,
vyberali 4.11.2008 z účtu pod menom „Mgr. D. Y.“ sumu 300.000 Sk a v tento deň podľa mesačného
výpisu z telefónneho účtu žalovaného v rade 1/, žalovaný v rade 1/ dvakrát kontaktoval žalobcu, ďalej
že 13.8.2008 z účtu na meno žalovaného v rade 1/ vybrali sumu 180.000 Sk a 19.8.2008 vybrali sumu
300.000 Sk a ďalej 11.9.2008 vybrali sumu 80.000 Sk. Odvolací súd si je vedomý, že samotné výpisy
z účtu ešte nezakladajú neomylné tvrdenie o poskytnutí záloh žalovaných v prospech žalobcu, avšak v

kontexte všetkých dôkazov, najmä v spojitosti s výpoveďou žalovaných, výpoveďou konateľa žalobcu a
svedka G., sa odvolaciemu súdu javí toto tvrdenie ako pravdivé.

17. V dôsledku nezhôd sporových strán pri vykonaní diela žalobca žalovaným odovzdal stavbu v štádiu
rozostavanosti, čo konštatoval znalec Ing. Jozef Pugzík vo svojom znaleckom posudku, za čo žalobcovi

ako zhotoviteľovi v zmysle § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka prináleží zaplatiť primeranú cenu.
Pri stanovení primeranej ceny okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Milana Vyparinu,
o ktorého správnosti nemal pochybnosti ani odvolací súd. Žalovaní vo svojom odvolaní namietali, že
okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. Lovicha, ktorý je
na rozdiel od Ing. Vyparinu znalcom v odbore stavebníctvo odvetvie 370700 statika stavieb boli vadne

vykonané aj ďalšie práce, ktoré boli v znaleckom posudku/odbornom vyjadrení Ing. Vyparinu posúdené
ako vykonané riadne alebo vykonané s vadou, ale bez vplyvu na primeranú cenu diela. Odvolací súd v
tomto smere poukazuje na znalecký posudok Ing. Vyparinu, v ktorom uviedol, že vychádzal zo zoznamu
smerných orientačných cien stavebných prác - ODIS, vydanie 2008. V posudku znalec uviedol, že týmto
cenovým predpisom bola v danom prípade spracovávaná cenová ponuka zhotoviteľa z 11.8.2008. Mali

ju k dispozícií i žalovaní a nevzniesli voči cenovej ponuke zdokladovateľné námietky. Cenová ponuka
pred začatím prác na stavbe bola vypracovaná v cenovej úrovni III. kvartálu roku 2008. Znalec vykonal
potrebné posúdenie súpisu vykonaných stavebných prác, ktoré vypracoval žalobca a porovnal súpis
vykonaných prác vyhotovený žalobcom so skutočne vykonanými prácami, ktoré znalec na stavbe zistil.
Z ohodnotenia úplne, alebo čiastočne vypustil položky, ktoré neboli na stavbe zrealizované, alebo boli

pri posúdení chýb na stavbe vykonaných v bode 6. posudku označené za úplne chybne vykonané. Teda
za úplne chybne vykonané práce znalec neurčoval cenu týchto prác v hodnotení, ale započítal práce
podľa skutočného prevedenia na stavbe. Znalec stanovil hodnotu stavebných prác podľa výkazu výmer
z cenovej ponuky v sume 29.215,76 Eur s DPH a hodnotu prác naviac v sume 8.756,94 Eur. Celková
hodnota vykonaných stavebných prác na stavbe žalobcom bez odpočtu chybne vykonaných prác, ku

ktorej sa znalec vyjadroval, bola 37.972,69 Eur. Znalec sa vyjadril aj k hodnote vadne vykonaných prác,
kde sa vyjadroval k vadám 4, 5, 6 (nedostatočne zaliate betónové tvárnice v múroch, nedostatočná
kvalita vyrovnávacieho betónu a chýbajúce oceľové výstuže), ďalej k vade nevibrovaného betónu v
hornej platni a k vade pod bodom 12 - nedostatky pri osadení drenážneho potrubia, kde vykonal v
znaleckom posudku uvedené zrážky z celkovej ceny a hodnoty týchto prác po zrážkach stanovil na

918,01 Eur. K otázke č. 3 znaleckého zadania sa vyjadril tak, že podľa jeho názoru základy pod
obvodovými stenami a stredovými múrmi a stenami sú vybudované plne v súlade s projektom stavby, a
to vrátane základových pätiek pod drevené stĺpiky z vonkajšej terasy na južnej a západnej strane stavby.
Nevyhovujú základy pod murované stĺpiky na juhozápadnom rohu a na západnej strane suterénu, kde
zhotoviteľ vykonal len dobetonávku, teda predĺženie pôvodných pätiek na základové pásy. Tieto základy

však znalec z výkazu výmer prác naviac vypustil. Podľa odborného odhadu znalca by na podchytenie
základov o celkovej dĺžke 5,15 m bolo nutné vynaložiť náklad 700 - 900 Eur. Okresný súd uviedol,
že tento znalecký posudok bol potom v kontraste so znaleckým posudkom č. 53/2008, ktorý predložili
žalovaní a vypracoval ho Ing. Jozef Pugzík, ktorý sa v tomto znaleckom posudku vyjadroval k celkovej
hodnote rozostavaného rodinného domu, ktorý aj zachytil a kde túto hodnotu rozostavaného rodinného

domu určil v sume 658.311,66 Sk. Nehnuteľnosť bola ohodnocovaná k 19.12.2008 a fotodokumentácia
v nej obsiahnutá je dôležitá pre zachytenie stavu stavebných prác v tom štádiu, v akom žalobca zo
stavby odišiel.18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vypočutie znalca Ing. Vyparinu na pojednávaní dňa
19.6.2017, ktorý uviedol, že pokiaľ sa vyjadroval vo svojom znaleckom posudku k výške základovej
konštrukcie,tásaposudzujeodúrovne+-nulaodpodlahy,vtomtoprípadesuterénu,resp.zupraveného

terénu, ktorý je predpísaný v projekte. Následne popísal, akým spôsobom postupoval pri zisťovaní hĺbky
základov on a zotrval na záveroch, ktoré vyplynuli z jeho znaleckého posudku s tým však, že základy
pod dodatočne realizovanými prácami, teda primurovkami, ktoré mali držať terasu, boli vykonané zle,
čo konštatoval v znaleckom posudku. Pätky, ktoré boli vykonané predtým, za predpokladu, že by niesli
len drevené stĺpiky, boli vykonané správne. Uviedol, že statický posudok Ing. D. konzultoval aj s iným

statikom. Pokiaľ ide o cenový predpis, tak základným cenovým predpisom je Zákon o cenách a znalec
môže vychádzať len z dvoch systémov oceňovania v rámci Slovenska, ktoré stanovujú orientačné
ceny stavebných prác a to buď ODIS, alebo orientačné ceny Cenkros, alebo Cenekon. Vychádzal zo
skutočnosti, že vzhľadom na skutočnosť, že cenová ponuka žalobcu vychádzala z cenového systému
ODIS, vypočítaval cenu prác podľa tohto cenového predpisu, vypracoval ale vlastný rozpočet, čiže
nedržal sa rozpočtu, ktorý predložil žalobca. Teda pri ohodnocovaní stavebných prác, ktoré boli skutočne

vykonané, vychádzal z orientačných cien ODIS 2008 pre III. kvartál. Ohľadne zhotovenia pätiek,
ktoré mali niesť terasu, uviedol, že žalobca vyhodil pätky, ktoré boli pod miestnosťou 09 projektovej
dokumentácie, vykopal ich a nahradil ich normálnymi základmi, takými istými, ako sú okolo celej stavby,
samozrejme užšími. Časť z nich ale pôvodne zostala a tie sa snažil rozšíriť, čo ale nebolo vhodné
riešenie. Zotrval na svojom tvrdení, že podľa jeho zistení ornica nebola odstránená, pretože podľa

rozpočtu, ktorý predložil žalobca, malo byť odstránených 45 m3 ornice. Tá sa ale nikde nenachádzala v
areáli okolo stavby a zmienka o odstránení ornice nevyplýva ani z inej dokumentácie, ktorá bola znalcovi
predložená. Tiež uviedol, že odvodnenie stavby bolo riešené ako naviac práce, avšak bolo vyhotovené
nevhodným riešením, pretože odvodnenie stavby musí byť minimálne 30 - 50 cm pod úrovňou izolácie,
inak je nefunkčné. Teda drenáž musí byť uložená 30 - 50 cm pod úrovňou izolácie rodinného domu, inak

neplní svoju úlohu, pretože jej úlohou je odvádzať vodu od základov domu. Žalobca vybudoval drenáž
na úrovni izolácie a preto znalec ohodnotil tieto práce tak, že ponechal len cenu materiálu a nie nákladov
na položenie drenáže.

19. Ing. Vyparina oznámil súdu, že bol rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. j. 01801/2009/53 zo dňa 8.4.2013 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov v odvetví 371002 - odhad
hodnoty stavebných prác, a to na základe žiadosti znalca zo dňa 5.3.2013. Všetky znalecké posudky
podané do tohto termínu sú ale platné a je povinný podľa usmernení Ministerstva spravodlivosti k nim
podávať príslušné vysvetlenia. Ak žalovaní tvrdili, že Ing. Vyparina nebol znalec z oblasti statiky stavieb,
odvolací súd opäť dáva do pozornosti, že znalec Ing. Vyparina na pojednávaní uviedol, že statický

posudok Ing. D. konzultoval aj s iným statikom. Ing. Vyparina bol v čase vypracovania znaleckého
posudku znalcom v odbore stavebníctvo odvetvie 37 10 02 - Odhad hodnoty stavebných prác, ktoré je
zamerané na stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác a materiálov v súvislosti s posúdením
výšky dohodnutej, prípadne fakturovanej ceny, na posúdenie súladu rozpočtu so zmluvou o dielo a
s projektovou dokumentáciou, na posúdenie súladu vykonaných stavebných prác a zabudovaných

materiálov s fakturovanými prácami a materiálom (množstvo a cena) a na stanovenie všeobecnej
hodnoty odstránenia vád podľa návrhu ich sanácie. Podľa názoru odvolacieho súdu bola ustanovený
znalec osoba odborne spôsobilá na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol potrebný pre
stanovenie ceny prác v danom prípade. Závery znaleckého posudku preto považuje odvolací súd za
správne.

20. V odvolacom konaní žalovaní opäť namietali skutočnosť, že si u žalobcu neobjednala a žalobca jej
napriek tomu účtoval zhotovenie nádrže na vodu, vykopanej na pozemku žalovaných, resp. spevnenú
prístupovú komunikáciu na pozemok žalovaných, na túto skutočnosť reagoval už aj Ing. Vyparina.
Konštatoval, že tieto práce boli skutočne vykonané a že ani v jednej z faktúr, ktoré vyhotovil žalobca, si
neúčtoval položku za zariadenie staveniska. Zariadenie staveniska je aj podľa názoru odvolacieho súdu

technické a sociálne zázemie pre zhotoviteľa stavby a väčšinou je zhotoviteľmi ako položka účtované v
súpise vykonaných prác. Žalobca však ani v jednej zo svojich faktúr zariadenie staveniska neúčtoval a
neurobil tak ani znalec Ing. Vyparina v súpise stavebných prác, ktoré oceňoval. Preto sa odvolaciemu
súdu javí ako primerané, keď si žalobca žiadal preplatiť zo strany žalovaných aj náklady, ktoré mal v
súvislosti so zhotovením nádrže na vodu a náklady na spevnenie prístupovej komunikácie, nakoľko

je zrejmé, že zhotovovať stavbu začal na čistom pozemku, kde neexistovala vodovodná prípojka a je
len zrejmé, že vodu pre pracovníkov žalujúcej strany bolo nutné poskytnúť aj na umývanie stavebného
náradia, ako to koniec koncov zdôvodňoval žalobca. Rovnako bolo nutné spevniť prístup, po ktorom k
stavbe dochádzali ťažké stavebné stroje žalobcu.21. Z posudku, ktorý podal Ing. Lovich, vyplynulo, že nesprávne bol z hľadiska základových konštrukcií,
najmä základových pätiek terasy, vyhotovený už aj projekt pre stavebné povolenie, spracovaný firmou

Andante, s.r.o.. O týchto skutočnostiach žalobca nemusel vedieť a neniesol by za chyby projektu
zodpovednosť za predpokladu, že by neodporučil budovať stavbu pôvodne navrhnutú ako drevodom,
ako stavbu murovanú. V tej chvíli žalobcovi muselo byť zrejmé, že navrhnuté základy v projekte firmy
Andante nemusia vyhovovať pre murovanú stavbu a na túto skutočnosť mal žalovaných upozorniť.
Podľa znaleckého posudku sa žalobca dopustil vád už pri vyhotovovaní základov, ktoré z časti prevádzal

podľa vypracovaného projektu stavby, avšak ani tam nedodržal niektoré štandardné a predpísané
postupy, keď nepreviedol celoplošne skrývku vrchnej vrstvy a štrkový podsyp základov, použil betón
nevhodnej pevnosti, nesprávne založil vonkajšie murivo na východnej a južnej strane, nedodržal
technické podmienky stanovené výrobcom pri zabudovaní debniacich betónových tvárnic, tepelno -
technicky nezabezpečil vybudované základy a suterénne murivo rodinného domu a nedodržal výrobcom
doporučené parametre vystuženia a kvalitu betónu pri zhotovení stropnej membrány stropu Premaco.

Žalovaní konštatovali, že tieto vady museli odstraňovať pri vynaložení nákladov vo výške 13.396 Eur,
ktoré zaplatili stavebnej firme Kovostpol U. H..

22. Okresný súd takto vyhodnotil zemné práce v celkovom náklade 337,02 Eur bez DPH, ktoré spočívali
v odkopaní pôvodných základov. U ostatných prác a materiálu súd nevedel vyhodnotiť vzhľadom na

nedostatok dôkazných návrhov zo strany žalovanej, ktoré náklady, alebo materiály by bolo aj tak nutné
vynaložiť na bezvadné pevnejšie základy zodpovedajúce želanej záťaži murovanej stavby. S 19% DPH
náklady v sume 337,02 Eur predstavujú sumu 401,05 Eur a len túto sumu ako dôvodnú titulom nároku
na náhradu škody súd započítal proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy 12.159,24 Eur, ktorá
bola uplatňovaná zo strany žalobcu titulom primeranej ceny za dielo. Rozdiel potom predstavuje sumu

11.758,19 Eur a k zaplateniu tejto sumy súd žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal. S uvedeným
sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní podali odvolanie aj strana
žalobcu aj strana žalovaných. Žalobca podal odvolanie proti výroku II. a III. napadnutého rozsudku,

pričom v odvolacom konaní úspešný nebol. Žalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie proti výroku I., III., IV. a
V. napadnutého rozsudku, pričom tiež úspešní neboli. Vzhľadom na to, že úspech resp. neúspech v
odvolacom konaní je na oboch stranách rovnaký, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)