Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120206621.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/X, J., práv. zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Kpt. Jaroša
29, Trenčín, IČO: 47 256 907 proti žalovanému EQUITE Property, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, Bratislava
- Ružinov, IČO: 50 149 032, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.10.2020, č.k. 20Csp/45/2020-54 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to na zabezpečenie
pohľadávky uplatnenej v inom súdnom konaní ako vrátenie sumy 11.000 eur titulom vrátenia plnenia
pre odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k bytu. Žalobca mal od uvedenej
zmluvy odstúpiť, pretože žalovaný nedodržal termín, v ktorom sa zaviazal dokončiť výstavbu bytového
domu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 343 a 344 CSP a odôvodnil tým, že
nemal za osvedčené, že žalovaný by sa zbavoval svojho majetku, resp. že by sa ho chcel zbavovať

alebo ho inak scudzovať, predávať za nízku cenu, darovať, zamieňať za veci nižšej hodnoty, či svoj
majetok neúmerne zaťažovať záložným právom po vzniku žalobcovej pohľadávky. Samotná skutočnosť,
že žalovaný žalobcovi po odstúpení od zmluvy doteraz nevrátil zmluvné plnenie neodôvodňuje zriadenie
záložného práva. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný vystaval bytový dom so 60-timi bytovými
jednotkami a mieni uvedené byty predať, ako to bolo aj v prípade žalovaného. Podľa názoru súdu prvej
inštancie to neznamená, že žalovaný bude predávať predmetné byty za nízku cenu, a neznamená to, že

žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie a ani k
jej výraznému sťaženiu. Napokon z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného nevyplýva, že by došlo k zmene vlastníckych vzťahov čo i len k jednému bytu a tieto sú
naďalej evidované ako vlastníctvo žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ aj dôjde
k predaju niektorých bytov, získa žalovaný kúpnu cenu za byt, z ktorej sa bude môcť žalobca domôcť
uspokojenia svojej peňažnej pohľadávky. Za neopodstatnenú námietku súd považoval aj poukázanie

žalobcu na podnikanie konateľa a spoločníka žalovaného v ďalších spoločnostiach, z ktorých väčšina
sa má nachádzať v kríze, v predĺžení, či v konkurze, nakoľko ide o tretie osoby, voči ktorým žalobca
pohľadávku neeviduje.

2. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal jeho zmenu a vyhovenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že nehnuteľnosti uvádzané súdom prvej inštancie sú jediným

žalobcovi známym majetkom žalovaného, z čoho má byť zrejmé, že k uspokojeniu nedôjde. Podľa
žalobcu, pokiaľ žalovaný doposiaľ neuspokojil pohľadávku žalobcu, nie je dôvod si myslieť, že juuspokojí v prípade predaja bytov. Žalovaný bude môcť v takom prípade disponovať financiami tak, že
žalobca nemá žiadnu záruku, že tieto financie budú použité na uspokojenie jeho pohľadávky. Ani v
prípade právoplatného rozhodnutia o priznaní žalovaného plnenia nebude žalobcovi, vzhľadom na dĺžku

súdneho konania, následne možné uspokojenie žalobcu ani z nehnuteľností ani z kúpnej ceny za ich
predaj. Žalovaný totiž bude mať príležitosť spotrebovať získané peniaze akýmkoľvek iným spôsobom.
Záverom odvolania žalobca poukázal na pomer možného ohrozenia práv žalobcu a ohrozenia práv
žalovaného, ktoré je podľa neho na strane žalobcu nepomerne väčšie. Existencie záložného práva
zriadeného zabezpečovacím opatrením by mala podľa žalobcu predovšetkým prevenčný charakter a

mala by žalovaného motivovať k dobrovoľnému plneniu.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP,

podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
5. Podľa § 343 ods. 1 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi napadnutého rozhodnutia. Pri žalobcovej tvrdenej pohľadávke

11.000 eur a osvedčeného majetku žalovaného v rozsahu cca 60 rozostavaných bytov, nie je
namieste uvažovať, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Majetok žalovaného predstavuje rádovo
vyššiu hodnotu, pri ktorej nie je možné usudzovať na ohrozenie prípadnej exekúcie. Ani pri uvažovanom
predaji bytov zo strany žalovaného nie sú namieste obavy, že získané financie budú pre splnenie dlhu
tvrdeného žalobcom nedostupné. Kúpne ceny bytov sa pohybujú v sumách, ktorými možno legálne

disponovať len prostredníctvom banky a dosah na takéto prostriedky v prípadnej exekúcii je podstatne
jednoduchší ako v prípade hotovostných transakcií. Pokiaľ by v budúcnosti došlo k takému zníženiu
hodnoty majetku žalovaného, z ktorého by bolo možné usúdiť na ohrozenie prípadnej exekúcie, bude
môcť žalobca využiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia podľa vzniknutej situácie. V súčasnosti tu však
uvedený stav nie je a východiskom zabezpečovacieho opatrenia môže byť len stav v čase rozhodovania.

Rozhodne ním nemôžu byť budúce hypotetické pomery. Rovnako nie je dostatočným dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia motivácia dlžníka plniť.

8.Vzhľadomnauvedenésúdprvejinštancieprijalsprávnyzáver,ženiejesplnenápodmienkanariadenia
zabezpečovacieho opatrenia spočívajúca v ohrození prípadnej exekúcie žalobcom tvrdenej pohľadávky

(§ 343 ods. 1 CSP) a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V odvolacom konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto

ich náhradu odvolací súd nepriznal.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425

CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.