Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/172/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205790
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5813205790.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. N.
D., bytom I. XX, XXX XX H. H., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát,
so sídlom R. XX, XXX XX H. H., proti žalovanému: Ľudovít Snovák, miesto podnikania Hruštín, Zamost
108/40, IČO: 40 988 937, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Anton Slamka, advokát, so

sídlom M. XXXX/XX, XXX XX S. Y., o zaplatenie 274,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/156/2013-242 zo dňa 07. januára 2019,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 274,79 eur s

úrokom z omeškania 5,5% ročne od 24.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9,5% ročne zo sumy 274,79 eur od 13.08.2013 do
23.08.2013 a úroku z omeškania 4% ročne zo sumy 274,79 eur od 24.08.2013 do zaplatenia zastavil.
Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 52%, ktoré budú
vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
Žalobou doručenou súdu dňa 12.08.2013, zmenenou dňa 21.10.2014 žalobca žiadal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť mu 274,79 eur s úrokom z omeškania9,5% ročne zo sumy 274,79 eur od
13.08.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.08.2011 oslovil žalovaného o poskytnutie
služby - zhotovenie jednoduchých murárskych prác pri rekonštrukcii svojich dvoch bytov v H. H. a to
na ul. T. č. XX a ul. D.. Žalobca sa so žalovaným dohodol, že žalovaný ako zhotoviteľ pre neho vykoná
murárske práce, s tým, že stavebný materiál si zabezpečí sám žalovaný. V byte na ul. D. mal žalovaný
urobiť hrubé jadrové omietky na ne osadiť sklotextilnú sieťku ako prípravu pod vrchnú sieťku a v byte

na ul. T. mal vysekať drážky do betónovej podlahy v šírke pri hornom okraji max. 22 cm, do hĺbky max.
11 cm, vysekať drážku do tehlovej steny v šírke max. 20 cm, do hĺbky max. 5 cm a vybúrať priečku
hrúbky 7,5 cm z dvojdierových tehál a zapíliť tehly vybúranej priečky pri jednom okraji. Žalobca odovzdal
žalovanému stavenisko dňa 15.08.2011. Žalovaný objednané práce vykonával bez trvalej prítomnosti
žalobcu na stavbe, v dňoch 15.08.2011 a 16.08.2011, spolu s ďalšími osobami, ktoré sú pre žalobcu
neznáme. Žalovaný vykonával tieto práce neodborne a pri ich vykonávaní spôsobil žalobcovi škodu, a

to v byte na ulici D. poškodením parapetných dosiek okna a vnútornej strany vstupných dverí do bytu
a v byte na T. ulici vyvezením nového splachovača WC, typ: T-2454 spolu so sutinou a vybúranými
odpadmi na skládku. Žalobca si na zistenie škody zabezpečil odborné vyjadrenie, podľa ktorého je výška
škody, spôsobená poškodením parapetných dosiek a vnútornej strany vstupných dverí do bytu, 184,58
eur. Za vypracovanie odborného vyjadrenia žalobca zaplatil znalcovi 57,81 eur, ktorú sumu si uplatňuje
ako náklady nevyhnutné na zabezpečenie zistenia rozsahu náhrady škody. Splachovacia nádoba, ktorú

žalovaný vyviezol na skládku, stála 32,40 eur. Rozsudkom č. k. 9C/156/2013-177 súd žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi 274,79 eur s úrokom z omeškania 5,75% ročne od 24.08.2013 do zaplatenia.Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 56%.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5Co/208/2018-218 zo dňa 29.10.2018 tento rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V časti v ktorej žalobca zobral žalobu späť, okresný súd konanie zastavil v

zmysle § 145 ods. 2 CSP. Po tom, čo sa vec vrátila z odvolacieho súdu na ďalšie konanie, sporové
strany nenavrhli vykonať žiadne dôkazy a preto okresný súd nemal dôvod zmeniť svoje závery ohľadne
svojich skutkových zistení z vykonaných dôkazov a následne ani právneho posúdenia veci. Okresný
súd sa preto ohľadne vecnej stránky žaloby v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia predchádzajúceho
rozsudku, teda že na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný skutočne žalobcovi

spôsobil škodu v ním uplatnenej výške. Okresný súd námietku premlčania žalovaného neakceptoval.
Uviedol, že vo veci súd napriek pôvodnému nesprávnemu označeniu žalovaného v žalobe vždy konal
výlučne so správnym žalovaným. Spolu s istinou súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil aj úrok
z omeškania vo výške, aká vyplýva z ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov, odo dňa doručenia žaloby žalovanému. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255
ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku. Výrok II. napadnutého rozsudku podľa
názoru odvolateľa nepatrí do výroku rozsudku v tejto veci, ale len do jeho odôvodnenia. Súd je viazaný
návrhom žalobcu. Žalobca si v podanej žalobe neuplatňoval samostatne úrok z omeškania, ktorý

je príslušenstvom žalovanej peňažnej sumy. Preto ho v podanej žalobe ani nevyčíslil, ale uplatnil
si ho takzvane "do budúcna". Súd napadnutým výrokom rozhodol v tejto časti ultra petit. Výrok III.
napadnutého rozsudku je v rozpore s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi a s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Žalobca mal vo veci samej, t. j. čo do žalovanej istiny,
plný úspech a preto mu mal súd priznať plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Názoru odvolateľa,

že v tejto veci nemožno do výpočtu pomeru úspechu strán v spore zarátať príslušenstvo peňažného
plnenia, svedčí aj znenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v z.
n. p., podľa ktorého cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo
samostatným predmetom poplatkového úkonu (viď bod 1. tohto odvolania). Vo veci vyrubenia súdnych
poplatkov súd takto postupoval aj v tejto veci, keď žalobcovi vyrubil zo žaloby súdny poplatok 6 % len

z uplatňovanej istiny bez príslušenstva a za jeho odvolanie zo dňa 23. 01. 2018 mu súdny poplatok
nevyrubil vôbec. Podľa názoru odvolateľa sa súd aj pri ním deklarovanom výpočte dopustil chýb v
počítaní, keď úrok z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 274,79 eur za obdobie od 17. 08. 2011 do 07.
01. 2019 vyčíslil na sumu 193,17 eur, ktorá je len 193,11 eur a keď úrok z omeškania vo výške 5,5 %
zo sumy 274,79 eur za obdobie od 24. 08. 2013 do 07. 01. 2019 vyčíslil na sumu 81,28 eur, ktorá je len

81,04 eur. Žalobca na pojednávaní konanom vo veci dňa 21. 10. 2014 (za účinnosti OSP) pred začatím
konania vo veci samej vzal svoj návrh čiastočne späť v časti úroku z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy
274,79 eur za obdobie od 17. 08. 2011 do 12. 08. 2013. Súd v tejto časti uznesením z toho istého dňa
konanie zastavil a o náhrade trov konania nerozhodol. Žalobca na pojednávaní konanom vo veci dňa 07.
01. 2019 vzal svoj návrh čiastočne späť v časti úroku z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 274,79 eur za

obdobie od 13. 08. 2013 do 23. 08. 2013 a vo výške 4 % zo sumy 274,79 eur za obdobie od 24. 08. 2013
do zaplatenia so súhlasom žalovaného a súd v tejto časti konanie zastavil. Keďže k zastaveniu konania
v tejto časti došlo so súhlasom žalovaného, už z tohto dôvodu nemožno žalobcovi pričítať procesné
zavinenie zastavenia konania. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd výrok II. napadnutého
rozsudku zrušil, výrok III. napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi

trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal tiež proti rozsudku okresného súdu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom I. a III. rozsudku. Uviedol, že je pravdou,
že žalovanému bol doručený platobný rozkaz vydaný súdom dňa 14.08.2013, z ktorého dôvodu v

predmetnom konaní vystupoval ako pasívne legitimovaný subjekt, t. j. udelil splnomocnenie svojmu
zástupcovi, ktorý v jeho mene podal odpor proti platobnému rozkazu a zúčastňoval sa na pojednávaní,
avšak z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v žalobe nesprávne

označil osobu žalovaného, ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, čo znamená, že ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide. Je pravdou, že žalovaný sa v odpore proti predmetnému platobnému
rozkazu, ako aj vo svojich písomných podaniach, nevytýkal nesprávne označenie ako žalovaného, a tolen z dôvodu, že o tejto skutočnosti nemal vedomosť, nakoľko doručenie platobného rozkazu u neho
vyvolalo stav, kedy nebol schopný objektívne zhodnotiť náležitosti rozhodnutia, t.j. presnú identifikácia
sporových strán. Nesprávnu identifikáciu si uvedomil až s odstupom času, ktorú skutočnosť okamžite

namietal na ústnom pojednávaní dňa 21.10.2014. Súd dal za pravdu žalobcovi, že žalovaný si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť vydať žalobcovi potvrdenie o prevzatí objednávky, avšak toto nemožno označiť
za dôvod, pre aký žalobca nesprávne identifikoval žalobcu ako sporovú stranu. Žalobca ako spotrebiteľ
sám oslovil žalovaného ako zhotoviteľa na poskytnutie služby, kedy mal žalobca priestor na zistenie a
identifikáciu strany, s ktorou zmluvu uzatvoril, tvrdenie, že z dôvodu nesplnenia zákonnej povinnosti zo

strany žalovaného došlo k žalobcovi k omylu v označení žalovaného je zavádzajúce. Je toho názoru,
že neúmyselné oneskorené namietanie nesprávneho označenia osoby žalovaného, nezakladá dôvod
pre použitie korektívu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania. Žalovaný súčasne považuje
žalobu za nedôvodnú a to z dôvodu, že žalovaný nespôsobil žalobcovi škodu, ktorej sa voči nemu
žalobca domáha. Tvrdenia žalobcu sú neobjektívne a zavádzajúce. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Námestovo

č. 9C/156/2013-242 zo dňa 07.01.2019 v časti výroku I. a III. v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že: I.
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta; II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového
konania v rozsahu 100 %; III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. O pasívnej
vecnej legitimácii žalovaného a o jeho námietke premlčania súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.
Súd prvej inštancie námietku žalovaného o premlčaní neakceptoval, lebo žalobca uplatnil svoje právo
v rámci premlčacej lehoty a ako aj (navyše) pre rozpor výkonu práva žalovaného uplatniť námietku
premlčaniasdobrýmimravmi.Žalobcasámodstránilvkonanínasúdeprvejinštancieodstrániteľnúvadu

žaloby, a to nesprávnosť označenia žalovaného (nesprávne IČO), a preto účinky začatia konania na
súde zostali zachované. Žalovaný ako zhotoviteľ nevydal žalobcovi ako objednávateľovi - spotrebiteľovi
písomné potvrdenie o prevzatí objednávky s označením predmetu diela, jeho rozsahu, akosti, ceny
za vykonanie diela a čase jeho zhotovenia, čím porušil svoju povinnosť podľa § 632 OZ. Žalobca v
tlačive na vydanie platobného rozkazu, ktoré priložil k žalobe, uviedol miesto podnikania správne a

jednoznačne, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že práve na túto - takto uvedenú - adresu súd vydaný
platobný rozkaz aj skutočne žalovanému doručil. Vadu návrhu na začatie konania (žaloby) nemožno
zamieňať za nedostatok v podmienkach konania, lebo sú to navzájom nezameniteľné pojmy procesného
práva, samostatne upravené, ktoré majú odlišné dôsledky a s ktorými sa spája aj rozdielny postup súdu.
Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby

naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6.Krajskýsúdakosúdodvolacínazákladepodanýchodvolanípreskúmalnapadnutýrozsudokvrozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vec vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonalďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že
základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

11. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta

prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá
uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

12. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho čo odvolatelia uviedli vo svojich
odvolaniach, musel odvolací súd konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne

odôvodnené v tej časti, v ktorej súd uviedol zistený skutkový a právny stav. V napadnutom rozsudku č.
k. 9C/156/2013-242 zo dňa 07. januára 2019 len uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava odôvodnenia
predchádzajúceho rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto odkaz na predchádzajúce
rozhodnutie, ktoré bolo zrušené, nestačí a robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Uvedená
skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za
správne.

13. Z právneho hľadiska uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má také dôsledky, ktoré
nie sú ústavne akceptovateľné. V čase rozhodovania okresného súdu bol totiž rozsudok zo dňa

15. novembra 2017 č.k. 9C/156/2013-177 zrušený (t.j. právne prestal existovať), preto okresný súd
nemal odôvodnenie svojho nového rozsudku zo dňa 7. januára 2019 koncipovať tak, že sa v celom
rozsahu pridržiava odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ sa s predchádzajúcim vykonaním
dokazovania naďalej stotožňoval, mal to vo svojom rozsudku zo dňa 7. januára 2019 urobiť. Keď tak
neurobil, je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd

nemal inú možnosť len napadnuté rozhodnutie okresného súdu opätovne zrušiť napriek ust. § 390 CSP.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd dostatočne vysporiadal so vznesenou námietkou
premlčania, pričom jeho zdôvodnenie považuje za správne. V ďalšom rozhodnutí sa okresný súd už
nemusí tiež zaoberať žalobou v časti, v ktorej bola vzatá späť.

15. Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou
prvostupňového súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo

z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Pri opätovnom
rozhodnutí posúdi okresný súd aj námietky strán uvedené v podaných odvolaniach a tiež opätovne
prehodnotí rozhodnutie o trovách konania, pričom do výpočtu pomeru úspechu strán v spore podľa
odvolacieho súdu nemožno zarátať príslušenstvo peňažného plnenia.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)