Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2009

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/136/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106214586
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2009:4106214586.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nitre , sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľov:

1. M. F., bytom G. C. XX, 2. M. F., bytom G. C. XX, obaja zastúpení A. P., bytom G. E. XXX proti
odporcovi: M.. P. M., bytom G. M. XX zast. JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom vo
Vrábľoch, Levická 579, o neplatnosť právnych úkonov, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy konania vo
výške 489,62 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom z 18.7.2006, doplneným dňa 26.7.2007 domáhali, aby

súd určil za neplatné darovacie zmluvy, a to darovaciu zmluvu V 7021/05 uzavretú medzi darujúcou
T.. P. F. a obdarovanou T.. J. M., a darovaciu zmluvu V 8424/05 uzavretú medzi darujúcou T.. J. M. a
obdarovaným M.. P. M. , predmetom ktorých bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV XXXX, v k. ú. J. , a to parc. č. XXXX záhrada o výmere 566m2, parc. č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 308m2 s rodinným domom súp. č. XXXX.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že P. F. a J. F. sú dcéry navrhovateľa v 1. rade. P. trpí schizofréniou a má

dlhodobé opakujúce sa problémy od r. 1991. V roku 2005bola opätovne hospitalizovaná v psychiatrickej
liečebni vo Z. J. , a v tom čase nebola spôsobilá na právne úkony. Je nesamostatná, ovplyvniteľná ,
naivná , nerozhodná , čakajúca len na príkazy iného , ktorým sa hneď dobrovoľne podriaďuje a to
pod vplyvom jej dlhotrvajúcej choroby. Tretou osobou bola zneužitá na podpis darovacej zmluvy jej
jediného spoluvlastníckeho podielu ?. Mladšia dcéra J. hneď po zápise vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností , darovala svoj spoluvlastnícky podiel manželovi. Zápis oboch po sebe nasledujúcich
darovacích zmlúv prebehol v rekordnom časovom slede . Na základe uvedeného sa spoluvlastníkom

nehnuteľností namiesto dcér stal zať P. M.. Naliehavý právny záujem na takomto určení je v tom, že
na základe rozsudku súdu možno uskutočniť zápis vlastníckeho práva späť na dcéru P. F. v katastri
nehnuteľností.Vopačnomprípadebytátonemalažiadnymajetoknazabezpečeniejejživotnýchpotrieb.
Zástupca navrhovateľov na pojednávaní trval na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že bola
zneužitá duševne chorá osoba T.. P. F., ktorá bola donútená uzavrieť darovaciu zmluvu. Následne bola
jej sestra T.. J. F. taktiež donútená uzavrieť darovaciu zmluvu , v dôsledku čoho sa stal podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností odporca. P. F. je od r.1991 liečená na schizofréniu, v r. 1990 jej zomrela

matka , ktorá skutočnosť na ňu veľmi doľahla. Je veľmi manipulovateľná , urobí všetko , na čo ju
nahovoria. Odporca hneď pár dní po darovaní sa snažil predať nehnuteľnosť, vyháňal svokrovcov z
domu. Ďalej uviedol, že darovaním darujúce predstierali uzavretie darovacích zmlúv a snažili sa o inýprávny úkon. Jednoznačne bol porušený § 528, 529 Občianskeho zákonníka v tom, že darovanie je
bezodplatný právny úkon. Darkyňa a obdarovaný sa dopredu dohodli , že dar predajú a speňažia.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti kupoval so svojou prvou manželkou ,
a to ako záhradnú chatu, sám to zrekonštruoval, býva tam 20 rokov a nesúhlasí s tým, aby sa predali .
S oboma dcérami mal dobré vzťahy, a to až do r. 2004, komplikácie vo vzťahoch nastali po tom, čo sa
mladšia dcéra išla vydávať za odporcu. Momentálne sú tieto vzťahy v podstate žiadne. Staršia dcéra P.
jeveľmiovplyvniteľná,zmenyvjejsprávanínastanúbehomchvíľky. Podľajehonázorunebolaspôsobilá

na podpísanie darovacej zmluvy. Podpísala ju v zapätí po tom, čo bola prepustená zo psychiatrickej
liečebne , myslí, že ešte bola PN. Nezdá sa mu normálne, že dcéry, s ktorými mali riadne vzťahy , z
ničoho nič nastali problémy. Určite na to mal vplyv odporca a jeho matka. Matka odporcu im začal
vypisovať dopisy , kde ich urážala, osočovala.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že do rodiny F. prišla v r. 1993. Žili usporiadane ako normálna rodina,

žiadne nepokoje u nich neboli. V roku 2002 sa s navrhovateľom v 1. rade zosobášili. Myslí si, že P.
bola k podpisu darovacej zmluvy donútená alebo ovplyvnená. Bola krátko prepustená z liečenia .
Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nie
je pravdou, že by P. F. bola pod nátlakom darovala nehnuteľnosti . To, že jej konanie nie je niečím
ovplyvnenéjepotvrdenéiznaleckýmposudkomM..O.vypracovanýmpreúčelyinéhosúdnehokonania,

ktoré prebehlo na tunajšom súde. Poukázal na znalecký posudok , vypracovaný v tomto konaní, z
ktorého je nepochybné, že P. F. bola v čase právneho úkonu schopná posúdiť jeho význam a dôsledky.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v r. 2004 uzavrel manželstvo so J. F., toto manželstvo trvá. Nie je
pravdou, že by vyvíjal nátlak na manželku a švagrinú pri uzavretí darovacích zmlúv. Na týchto úkonoch

sa dohodli manželka so švagrinou , urobili tak preto, že sa chceli zriecť bremena, aby sa na súde
stretávali so svojim otcom. Zo strany navrhovateľky v 2. rade naopak bola snaha získať nehnuteľnosti
len pre seba , z ktorého dôvodu robila psychický nátlak na P. F. , na čo sa otec P. len prizeral. Po tom,
čo mu manželka darovala spoluvlastnícky podiel , prepísal polovicu bytu na ňu a s P. uzavrel dohodu ,
na základe ktorej by bola finančne zabezpečená.

Súd v konaní vypočul svedkov Q. M., T.. P. F., T.. J. M..

Svedkyňa Q. M., matka odporcu , uviedla, že s dcérami navrhovateľa v 1. rade má veľmi dobré vzťahy.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, vie o tom, že P. darovala spoluvlastnícky podiel svojej sestre, bola to ich

vzájomná dohoda. O tejto ich dohode sa dozvedela v rámci bežného rozhovoru počas pravidelných
návštev jej syna , nevesty a P. u nich. P. jej povedala, že má panický strach z toho, že by sa dostala
do rúk svojich rodičov, nakoľko otec ju vyhľadával a nabádal ,aby sa vrátila domov a toho sa ona bála.
Ona nikdy nenahovárala P. , aby darovala svoj podiel sestre. Určite ani jej syn ju k takýmto úkonom
nenahováral. Syna pozná. Pokiaľ ide o to, že nevesta darovala svoj spoluvlastnícky podiel manželovi ,

myslí si , že to bolo preto , že dievčatá trpeli výčitkami zo strany otca a chceli, aby celú zodpovednosť
prevzal jej syn. Takýto úsudok si urobila po rozhovore s dievčatami.

Svedkyňa T.. P. F., dcéra navrhovateľa v 1. rade uviedla, že jej vzťah k otcovi bol dobrý , neskôr sa
zmenil na neutrálny , a to od tej doby, keď do ich domu priviedol p. F. , jeho terajšiu manželku. K p. F. má

negatívny vzťah. To, že previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na svoju sestru darovacou
zmluvou , urobila preto, že otec podal na ňu návrh na súd na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
a v prípade úspešnosti tohto návrhu by bol on oprávnený spravovať jej majetok. K úkonu, ktorý urobila,
nebola nikým donútená , bol to prejav jej slobodnej vôle. Bol to výslovne jej nápad, potom sa rozprávala
so sestrou, či s tým bude súhlasiť. Chcela vyhnúť tomu, aby sa s otcom, p. F. stretávala na súdoch ,

pretože jej spôsobili psychickú traumu. Ešte pred prevodom sa chcela s manželmi F. dohodnúť , aby sa
nehnuteľnosť predala a aby boli vyplatení zo svojich spoluvlastníckych podielov, takúto dohodu nechceli
akceptovať.
Nápad, aby sa nehnuteľnosť predala bol jej a jej sestry. Boli v tom, že keď sa nehnuteľnosť predá, bude
dostatok finančných prostriedkov na to, aby si otec so svojou terajšou manželkou kúpili byt alebo dom. V

prevode spoluvlastníckeho podielu nebol zainteresovaný p. M., bola to výslovne dohoda jej a jej sestry.
K právnemu úkonu nebola nikým ovplyvnená a bola plne uzrozumená s tým, čo robí.Svedkyňa T.. J. M., dcéra navrhovateľa v 1. rade uviedla, že k otcovi má neutrálny vzťah a k jeho
manželke má vzťah negatívny. Pokiaľ ide o darovacie zmluvy , ktoré podpísala , k tomuto nebola nijak
donútená , bolo to po dohode s jej sestrou , pretože sa na súde nechceli stretávať s otcom. So sestrou

sa rozprávali o predaji nehnuteľnosti. Najskôr otec s manželkou aj súhlasili , potom však nie. So sestrou
sa rozhodli, že toto bude pre nich najlepšia alternatíva. K týmto úkonom ju nikto nenútil, taktiež ani jej
sestru.

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to : výpis z LV č. XXXX

k.ú. Zobor, lekárska správa M.. I. z 3.10.2005, sobášny list navrhovateľov v 1. a 2. rade, darovacia
zmluva uzavretá medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade, darovacia zmluva uzavretá medzi T.. J. M.
a odporcom dňa 20.12.2005, darovacia zmluva uzavretá medzi T.. J. M. a P. F. dňa 28.10.2005,
kúpna zmluva z 15.5.1998, uznesenie D 2678/98-13 z 24.1.1991, kúpna zmluva z 1.10.1984 uzavretá
medzi navrhovateľom v 1. rade a jeho prvou manželkou a I. Z., návrh na pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony T.. P. F., uznesenie o zastavení konania č. 11Ps19/2005-33 z 4.4.2006, znalecký

posudok M.. M. O. k č.k. 11Ps19/2005, potvrdenie primárky z psychiatrickej liečebne Veľké Zálužie
z 19.10.2005, dohoda o rozdelení budúceho výťažku z 2.2.2006, potvrdenie OOPZ Nitra z 20.4.2006,
čestné prehlásenie Z. a L. K. z 18.5.2005, listy písané rukou P. F., listy písané manželkou odporcu,
znalecký posudok č. 1/2008 M.. O. A. a dodatok č. 1 k posudku , správa M.. E. o hospitalizácii P. F. od
18.9.1991 do 27.9.1991, a na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému

stavu a právnemu zisteniu:

Navrhovateľ v 1. rade je otcom T.. P. F., nar.XX.X.XXXX a T.. J. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX. Tieto
dcéry pochádzajú z jeho prvého manželstva, z t.č. nebohou M. F. , zom. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka
v 2. rade je druhou manželkou navrhovateľa v 1. rade, manželstvo uzatvorili dňa 13.4.2002. Odporca je

manželom dcéry navrhovateľa v 1. rade T.. J. M..

Navrhovateľ v 1. rade spolu so svojou prvou manželkou nadobudli v r. 1984 do vlastníctva nehnuteľnosti,
zapísané na LV č. XXXX, v kat. území Zobor, a to parc. č. XXXX záhrada o výmere 566m2, parc. č.
XXXX zast. plocha o výmere 308m2 s domom súpis. č. XXXX . V rámci dedičského konania po neb.

M. F. sa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stali navrhovateľ v 1. rade v podiele ? a P. F. a J.
F. ( neskôr M.), každá v podiele ?.. Kúpnou zmluvou z 20.5.1998 odpredal navrhovateľ v 1. rade svoj
spoluvlastnícky podiel , a to vo veľkosti ?, navrhovateľke v 2. rade a darovacou zmluvou z 12.5.2006
jej daroval zvyšný ? spoluvlastnícky podiel.

Darovacou zmluvou uzavretou dňa 27.10.2005 darovala T.. P. F. svoj spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti ? k predmetným nehnuteľnostiam svojej sestre Ing. J. M., rod. F.. A. katastra G. povolila vklad
vlastníckeho práva T.. J. M. dňa 30.11.2005. G. T.. J. M., darovacou zmluvou z 20.12.2005 daroval
svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam , a to vo veľkosti ? ( ? zdedený po matke a ? darovaný
sestrou ) svojmu manželovi M.. P. M.. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra Nitra povolený

dňa 23.1.2006.

V súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností , nachádzajúcich sa v k.ú. Zobor, zapísaných
na LV č. XXXX navrhovateľka v 2. rade a odporca, a to každý v podiele ?.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade v konaní namietali, že T.. P. F. nebola, vzhľadom na jej zdravotný stav,
diagnostikovanú duševnú chorobu, spôsobilá uzavrieť darovaciu zmluvu. Taktiež uviedli, že tak P. F. ako
i J. F. boli k uzavretiu zmluvy donútené. Ďalej namietali, že darkyňa a obdarovaný sa vopred dohodli
na speňažení daru. Taktiež uviedli, že darkyňa a obdarovaný predstierali uzavretie darovacej zmluvy a
snažili sa skryť iný právny úkon, a to predaj.

Za účelom posúdenia, či bola T.. P. F. dňa 28.10.2005 , vzhľadom na jej zdravotný stav- diagnostikované
duševné ochorenie , schopná posúdiť obsah, význam , dôsledky právneho úkonu , ktorý urobila, súd
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetia psychiatria. Znalec M.. O. A. v znaleckom posudku
č. 1/2008 uviedol, že T.. P. F. , bola vzhľadom k remisii ( kompenzácii stavu) jej duševného ochorenia

schopná posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu , ktorý urobila dňa 28.10.2005. Znalec
na pojednávaní doplnil, že schizofrénia je ochorenie, ktoré má fázy, kedy človek môže mať postihnuté
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti - stav dekompenzácie, a potom je stav remisie, kedy nie sú
napadnuteľné právne úkony, ktoré vykonáva. V znaleckom posudku sa vyjadril k tomu, že probantka vposudzovanom čase mala rozpoznávacie a ovládacie schopnosti porušené alebo nie, bez toho , že by
spochybňoval skutočnosť, že je duševne chorá.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenechá alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná , ak je predmetom daru
nehnuteľnosť , a pri hnuteľnej veci , ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatná je darovacia zmluva , podľa ktorej sa má plniť až
po darcovej smrti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon , pokiaľ ten, kto ho urobil , nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche ,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť , aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie , ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd vykonaným dokazovaním návrh navrhovateľov za dôvodný nepovažoval, a preto ho v celom
rozsahu zamietol.

Súd sa zaoberal otázkou, či darkyňa T.. P. F. , v čase darovania bola schopná posúdiť obsah , význam
a dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila. V prípade, že by to tak nebolo, právny úkon- darovanie jej
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam by bol absolútne neplatný .

Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
a povinností . Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona , a pôsobí od začiatku voči každému.
Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem , môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať
súdnou i mimosúdnou cestou. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať , resp. musí z nej vyvodzovať
dôsledky aj bez návrhu, z úradnej povinnosti.

V prejednávanej veci súd mal na základe znaleckého dokazovania za preukázané, že dcéra
navrhovateľa v 1. rade Ing. P. F. bola dňa 28.10.2005 schopná posúdiť obsah, význam a dôsledky
právneho úkonu , ktorý urobila a na takýto úkon bola plne spôsobilá. S poukazom na uvedené, nemožno
potom konštatovať, že právny úkon T.. P. F. by bol absolútne neplatný v zmysle ust. § 38 ods. 2

Občianskeho zákonníka, a následne pre takúto vadu úkonu by bol neplatný i právny úkon medzi T.. J.
M. a odporcom.

Súd ďalej nemal v konaní za preukázané, že by napadnuté právne úkony boli neplatné z dôvodu, že
neboli urobené slobodne. Obe dcéry navrhovateľa v 1. rade na pojednávaní jednoznačne potvrdili, že

uzavretie darovacích zmlúv bolo ich slobodné rozhodnutie, k týmto úkonom neboli nikým donútené ani
ovplyvnené. Navrhovatelianepreukázali,žebytietoúčastníčkyúkonukonalipodnepovolenýmnátlakom
zo strany druhého účastníka úkonu alebo tretej osoby.

Súd mal za to, že obe napadnuté darovacie zmluvy boli uzavreté platne, v súlade s prísl. ustanoveniami

§ 628 a nasl. Občianskeho zákonníka . Tvrdenia navrhovateľov , že zmluvy boli uzavreté v rozpore
s § 628 a 629, nakoľko účastníci zmluvy sa vopred dohodli , že dar predajú a speňažia, sú právne
irelevantné, bez vplyvu na platnosť zmlúv.

Záverom súd poukazuje, že je toho názoru, že navrhovatelia nemali na takom určení ako sa domáhali

naliehavý právny záujem. Návrh podaný navrhovateľmi je návrhom určovacím. Takéhoto učenia sa
môže navrhovateľ domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem , ktorý spočíva v tom, že
právne postavenie navrhovateľov je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. V danej veci, i v
prípade, že by súd návrhu vyhovel, nič by to nezmenilo na právnom postavení navrhovateľov, vyhovenímtakémuto návrhu by sa vec dostala do roviny, že by sa v katastri nehnuteľností obnovilo vlastníctvo
predchádzajúceho vlastníka- v danom prípade dcér navrhovateľa v 1. rade, každá v podiele ?- čo by
na právne postavenie navrhovateľov nemalo žiadny vplyv.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný,
priznal trovy konania , spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, vo výške 489,62 Eur. Trovy právneho

zastúpenia odporcu súd priznal za nasledovné úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenia dňa
20.4.2007 - hodnota úkonu 45,51 Eur, účasť na pojednávaniach dňa 14.2.2008, 10.4.2008, 24.6.2008,
porada s klientom v advokátskej kancelárii, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku v hodnote úkonu
48,63 Eur, účasť na pojednávaní dňa 9.6.2009 - hodnota úkonu 53,49 Eur + režijný paušál 1x 5,91 Eur,
5x 6,31 Eur a 1x 6,95 Eur. Súd ďalej priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za stratu času
a cestovné náklady za účasť na pojednávaniach dňa 14.2.2008 vo výške 31,24 Eur, dňa 10.4.2008 vo

výške 31,29 Eur, dňa 24.6.2008 vo výške 7,57 Eur a dňa 9.6.2009 vo výške 32,96 Eur. Súd nepriznal
právnemu zástupcovi odporcu odmenu za ďalšie ním uplatnené úkony , nakoľko je toho názoru, že
vzhľadom na charakter sporu a priebeh konania sú ďalšie úkony- ďalšie dve porady s klientom v sídle
advokátskej kancelárie neúčelné . Taktiež mu nepriznal odmenu za ním uplatnený úkon- písomné
podanie na súd dňa 25.6.2008, nakoľko toto podanie neobsahuje vyjadrenie k veci samej a možno ho

označiť ako sprievodný list k predloženej listine , ktorá je jeho prílohou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolania do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.