Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/434/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224730
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315224730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátuJUDr.BiankyGelačíkovejaMgr.AlenyČakváriovej,vprávnejvecimanželky:K..Z.J.,rod.S.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, zastúpenej JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., advokátkou
so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, a manžela: N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XX, XXX XX W., zastúpený Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9,
831 03 Bratislava, IČO: 35918225, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
K. J., nar. XX.XX.XXXX a U. J., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so

sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III,
č.k. 51P/448/2015-333, zo dňa 27.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom na maloleté deti a v
súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, rozsudkom 51P/448/2015-333, zo dňa 27.06.2019, rozviedol manželstvo K.. Z.
J., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a N. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe

manželstiev matričného úradu Bratislava - I. K., vo zväzku C/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode manželstva schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloleté
deti K. J., nar. XX.XX.XXXX a U. J., nar. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým,
že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatku 20.00 hod. do nedele 19.00
hod. s výnimkou školských prázdnin, počas letných prázdnin od 01.07. 10.00 hod. do 15.07. do 19.00
hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny

rok od prvého dňa prázdnin 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin 19.00 hod., počas veľkonočných
prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin
19.00 hod., počas vianočných prázdnin každý kalendárny rok od 25.12. 10.00 hod. do 26.12. 19.00
hod. a od 30.12. od 18.00 hod. do 04.01. nasledujúceho roka 19.00 hod. tak, že miestom prevzatia a
odovzdania maloletých detí je miesto bydliska matky. Otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletú K.
J. nar. XX.XX.XXXX vo výške 400 eur mesačne a na maloletú U. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 400 eur
mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v

mesiaci vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, §
24, § 25, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, § 52, § 100 zákona č. 161/2015 Z.z.Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie,
čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva. Za príčinu rozvratu

manželstva ustálil vzájomné citové odcudzenie manželov a mimomanželské pomery manžela, hoc i
virtuálne, ktoré vzťahy boli spojené s nemalými finančnými výdavkami manžela s tým, že ani jeden z
manželovnemázáujemoudržaniemanželskéhozväzku.Voveciúpravypomerovmanželovkmaloletým
deťom na čas po rozvode vo vzťahu k zvereniu maloletých detí, zastupovaní a správe majetku a
úpravy styku otca s maloletými deťmi schválil rodičovskú dohodu, ktorú v navrhovanom znení vyhodnotil

ako súladnú so záujmom maloletých detí a výsledkami vykonaného dokazovania. Ocenil schopnosť
rodičov sa dohodnúť a uviedol, že takouto úpravou bude najlepšie rešpektované právo maloletých detí
na zachovanie vzájomných vzťahov a pravidelného styku s otcom, s ktorým vzťah detí bol spočiatku
problematický a v priebehu konania sa menil a vyvíjal. Súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej
povinnosti vychádzal zo zákonných kritérií, odôvodnených potrieb maloletých detí, osobnej starostlivosť
matky o maloleté deti, zohľadňujúc schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Zdôraznil,

že matka, ktorá sa o maloleté deti osobne stará si vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým svojou
osobnou starostlivosťou, preto nemožno súhlasiť s názorom otca, že povinný rodič by sa mal podieľať
na výživnom matematicky v polovici z výšky ich nákladov. Vychádzal z príjmu otca 2.293 eur, ktorý
podľa jeho vyjadrenia minie na svoje potreby a na jeho životnú úroveň, pričom (okrem úveru vo výške
68 eur) nemá iné finančné záväzky. Majetkové pomery rodičov ustálil tak, že obaja sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu, v ktorom zatiaľ býva matka s maloletými deťmi a motorového vozidla, ktoré plánujú
predať. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dvoma deťmi a okrem hradenia nákladov
na spoločnú domácnosť, ešte prispieva svojim rodičom mesačne 300 eur. Matka maloletých detí má
priemernýčistýmesačnýpríjemvovýškecca2.800eur,poberáprídavkynadvemaloletédetiauplatňuje
si daňový bonus, okrem bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve vlastí podiel na záhrade v Bratislave,

užíva motorové vozidlo, na zakúpenie ktorého investovala sumu 22.000 eur. S maloletými deťmi žije
sama. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, tieto u K., ktorá má 14 rokov a je študentkou 3.
ročníka 8-ročného gymnázia v Bratislave a aktívne sa venuje baletu, ustálil priemerne mesačne vo výške
cca 600 eur bez nákladov na bývanie, u maloletej U., ktorá má 12 rokov, v školskom roku 2018/2019 bola
prváčkou na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave, kde študuje balet a od školského roka 2019/2020

bude študovať balet na konzervatóriu v druhom ročníku na škole v D., priemerne mesačne vo výške
800 eur bez nákladov na bývanie. Pomerné náklady na bývanie sú vo výške cca 110 eur mesačne na
jednu osobu. Neprihliadal na výdavky matky na dovolenky s deťmi, ktoré s deťmi trávi aj otec. Zistil, že
obe maloleté deti sa vzdelávajú, aktívne sa venujú baletu, s čím sú spojené zvýšené výdavky, matka im
hradí tábory i víkendové pobyty. Maloletá U. má navyše zvýšené výdavky spojené s kurzom maďarčiny,

nakoľko bola prijatá na štúdium na zahraničnej škole v D., kde bude študovať v maďarčine od školského
roka 2019/2020 a bude potrebné jej uhradiť mimoriadny výdavok na zubný aparát. Výsluchom rodičov
mal za preukázané, že otec platí výživné na každé z detí 250 eur mesačne, pričom na mimoriadnych
výdavkoch sa nepodieľa, podľa jeho tvrdenia z dôvodu, že mu ich matka neoznamuje. V otázke výšky
výživného vyhovel návrhu matky, prihliadnuc okrem odôvodnených potrieb maloletých detí, na mieru

osobnej starostlivosti o maloleté deti a životnú úroveň, akú maloleté deti zdieľali počas trvania spolužitia
manželov, ako aj na aktuálnu životnú úroveň oboch rodičov. Zohľadnil otcom trávený čas s maloletými
deťmi počas realizácie ich styku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu vo vzťahu k výrokom o výživnom na maloleté deti podal prostredníctvom

zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, v spojení s § 62 ods. 1
CMP. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a výšku výživného na každé z
maloletýchdetíurčiťvsume280eurmesačne.Namietalnesprávneurčenievýškyodôvodnenýchpotrieb
maloletých detí, v sume 600 eur a 800 eur mesačne a pomerné náklady na bývanie 110 eur mesačne na
osobu. Nesúhlasil s tým, že súd pri ich výpočte bral do úvahy aj výdavky za školu v prírode a lyžiarske

kurzy, výdavky na balet, ktoré boli rozpočítané na 12 mesiacov, pričom ho navštevujú len 10 mesiacov
za rok. Výdavky na maloleté deti považoval za neprimerané aj napriek vysokej životnej úrovni rodičov,
pretože nedosahujú výšku, ktorú ustálil súd. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 10.06.2019 v ktorom
predložil výpisy z obdobia od 3/2018 do 3/2019 z jeho účtu a taktiež kreditnej karty ako aj prehľadnú
tabuľku za obdobie 3/2018 do 2/2019, z ktorých vyplynuli skutočné výdavky na maloleté deti. Z prehľadu

bežného účtu matky a kreditnej karty, podľa neho vyplynulo, že skutočné mesačné priemerné výdavky
na maloleté dieťa sú vo výške 500-550 eur, čo predstavuje cca 250- 280 eur pre jedného rodiča, po
zohľadnení vyššieho príjmu navrhovateľky a jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasil, aby sa do budúcna
vychádzalo pri stanovení výšky výživného z výdavkov ako sú letné tábory, výlety, dovolenky a školy vprírode len preto, že matka tvrdí, že deti sú aktívne a potrebujú veľa športovania a spoločenských akcií.
Je neprimerané od jedného rodiča žiadať výdavky, ktoré určuje druhý rodič bez toho, aby sa na týchto
jednorazových výdavkov dohodli vopred. Súd nesprávne zohľadnil všetky vyššie uvedené jednorazové

výdavky, čím sa náklady v priemere na mesiac na každé maloleté dieťa zvýšili. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že počas určeného styku počas letných prázdnin, určený na polovicu, bude každý z nich
vynakladať výdavky počas svojho času. Nie je potom dôvod ustáliť do budúcna výživné, ktorého časť
vo výške vyše 200 eur mesačne, je tvorená jednorazovými výdavkami za prázdninové akcie. Počas
konania bolo preukázané, že životná úroveň a príjmy sú u rodičov totožné, napokon v poslednej dobe

mala matka dokonca vyšší príjem. Uviedol že od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieva sumou
najmenej 250 eur mesačne na každé z detí, pričom niektoré mesiace aj vyššou položkou. Nesúhlasil s
platením výživného nad rámec bežného spotrebovaného výživného. Uviedol, že po vyporiadaní BSM
má záujme čerpať hypotekárny úver na zabezpečenie si vlastného bývania.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne

žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedla, že otec
počas celého konania platil na maloleté deti po 250 eur mesačne, ktoré si určil ako primerané podľa
vlastnej úvahy. Nad rámec tejto sumy na iné výdavky deťom neprispieval, resp. prispieval iba minimálne
a sporadicky. Hoci otec s deťmi nežil, poberal príspevky na deti až do marca 2019 a viac ako 3 roky ich
jej odmietal poukázať. Otec jej prídavky na deti vyplatil až po odporučení jeho právnej zástupkyne tesne

pred pojednávaním v marci 2019.Počas konania, ako i v súčasnosti, otec opakovane ním stanovené
výživné kráti, keď si proti výživnému započítava rôzne pohľadávky, ktoré mu údajne vznikli voči nej.
Navyše, hoci rozhodnutia o výživnom sú vykonateľné doručením, otec súdom určené výživné neplatí a
zotrváva na pôvodných platbách. Zdôraznila, že otec je špičkový informatik, ktorý pracuje v nadnárodnej
IT korporácii P., pričom pred podaním návrhu na rozvod manželstva v r. 2015 sa jeho príjem niekoľko

rokov pohyboval na úrovni okolo 5.500 eur, po podaní návrhu a počas konania však deklaroval oficiálny
príjem len na úrovni 2.000 eur. Súhlasila, že náklady na deti sú nadštandardné, taká je ale aj životná
úroveň rodičov, keď otec na pojednávaní 27.06.2019 uviedol, že na seba míňa až 1.500 eur mesačne.
V doplnení vyjadrenia uviedla, že otec doplatil rozdiel na výživnom a od septembra platí výživné na
maloleté deti v súdom stanovenej výške.

5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval
na svojej právnej aj skutkovej argumetácii uvedenej v odvolaní. Namietal vyhlásenie matky o jeho
príjmoch vo výške viac ako 5.000 eur, ktoré mal dosahovať v čase pred podaním návrhu na rozvod
manželstva. Trval na tom, že určené výživné v danom rozsahu nie je objektívne stanovené, zopakoval

svoje tvrdenia o matkou vyčíslených nákladoch na maloleté deti, ktoré namietal a poukázal na podľa
neho skutočné mesačné výdavky ktoré dosahujú 500-550 eur na dieťa. Uviedol, že výživné bolo po
mesiaci od vykonateľnosti rozsudku riadne doplatené vo výške, ktorá je len predbežne vykonateľnou.
Je si vedomý svojej povinnosti a v konaní o úpravu práv a povinnosti doslova bojoval o svoju pozíciu
mať rovnocenný styk s maloletými deťmi. Konštatoval, že výživné 400 eur na dieťa vzhľadom na jeho

príjem a fakt, že si bude musieť zabezpečiť vlastné bývanie je neobjektívne a určené nesprávne.

6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zo dňa
23.09.2019, spresnila, že všetky náklady na bývanie platí sama od 01.01.2017, k námietke otca o
existencii a výdavkoch na maloleté deti uviedla, že predložila všetky potrebné dokumenty a kompletné

výpisy z účtu. Čo sa týka zahrnutia jednorazových výdavkov - zubný strojček, školy v prírode a podobné
aktivity, sa opakovane stáva, že otec s takýmito priebežne vznikajúci výdavkami deklaroval nesúhlas,
preto ich napokon platila sama. Nakoľko sa to dialo odjakživa, preto po čase (už v prvom roku po
rozchode) prestala akékoľvek jednorazové výdavky s otcom riešiť. Už nechcela mať pocit neustáleho
žobrania a presviedčania otca o potrebe socializácie dievčat s ostatnými v škole v prírode, v tábore v

čase letných prázdnin, alebo o potrebe kvalitného strojčeka na zuby. Uviedla, že deti mali odmalička
víkendové aktivity. Pokiaľ otec poukazuje na výšku jej príjmu uviedla, že nepovažuje za pravdivý otcom
deklarovaný príjem ako IT špecialistu v nadnárodnej korporácii ako jej, lekárky v štátnej nemocnici. To,
že má príjem v dosahovanej výške je zdanené obrovskou dávkou disciplíny, sebazapierania, neustáleho
vzdelávania a nocí bez spánku a času, ktorý by mohla oveľa radšej venovať dievčatám, ktoré doposiaľ

ostávajú v práci v čase služby so ňou. Uviedla, že nemá žiadne úspory, svoje dedičstvo ešte z roku
1999, ide celé na vklad kúpy nového bytu a k tomu hypotekárny úver nemalej hodnoty. Zdôraznila, že
obe maloleté deti sú veľmi šikovné a študujú na samé jednotky. Staršia K. (14) chodí na osemročné
Gymnázium S. H. do kvarty, je predsedníčka triedy, obľúbená medzi deťmi, okrem tanečnej sa začalavenovať aj keramike. Mimo to chodí na matematické súťaže a olympiády, ktoré vyhráva, je veselá,
vtipná, inteligentná, úctivá a rada pomáha iným. Mladšia U. (12), ktorá má podobné povahové vlastnosti,
sa v januári 2019 dostala na jedno z dvoch najlepších baletných konzervatórií v Európe - do Budapešti,

na ktoré nastúpila od 1. septembra 2019. Konzervatórium je spojené s gymnáziom, takže t. č. študuje
2 školy naraz - doobeda gymnázium a poobede až do večera konzervatórium. A je v tom vynikajúca, o
čom z jej novej školy dostala vyrozumenie.

7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom č.k.

51P/448/2015-333 zo dňa 27.06.2019, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po
rozvode schválením rodičovskej dohody zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých
detíaspravovanímichmajetkuoprávnilobidvochrodičovaupravilstykotcasmaloletýmideťmi.Nakoľko
sarodičianevedelidohodnúťajnavýškevýživnéhonamaloletédeti,uložilotcovipovinnosťplatiťvýživné
na každé z maloletých K. J., nar. XX.XX.XXXX U. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške 400 eur mesačne.
Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, Civilného mimosporového poriadku a

Civilného sporového poriadku.

8.Vdanomprípadepodalodvolanieoteclenprotivýrokomrozsudku,ktorýmsúdprvejinštancierozhodol
o výživnom na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude účastníkov konania
označovaťakootecamatka.Výrokrozsudku,ktorýmsúdmanželstvorozviedolnadobudolprávoplatnosť

dňa 26.07.2019.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru,žeodvolanieotcadôvodnénieje.Súdprvejinštancieriadnezistilskutočnýstavveci,keďvykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky
úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa
v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V
odvolaníneboliuvedenéžiadnenovéskutočnosti,ktorébysúdprvejinštancienevzaldoúvahyaktoréby
mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

10. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob

prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových

pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si
svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa

a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v
súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah
odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a

možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod..10. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté
deti, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako
vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v

čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj
zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol
aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, že rodičia

iné vyživovacie povinnosti nemajú. Správne súd prvej inštancie tiež pomenoval otcom prezentovanú
výšku jeho mesačných nákladov na jeho osobné potreby a správne nezohľadnil jeho náklady ktoré nie
je potrebné vynakladať ako napr. 300 eur mesačný príspevok jeho rodičom. Odvolací súd zdôrazňuje,
že výživné na maloleté deti v konaní o rozvod manželstva sa určuje od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva do budúcna (t.j. v danom prípade od 26.07.2019), ktoré zohľadňuje náklady a výdavky
maloletých s ohľadom na ich aktuálny vek v čase rozhodnutia a s poukazom aj na ich štúdium a potreby

v školskom roku 2019/2020. Preto nemožno zohľadňovať argument otca o výške ním navrhovaného
výživného, ktoré platil od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, resp. od podania návrhu v roku 2015,
odkedysapotrebymaloletýchdetíužlenzpohľaduichveku,štúdiaarastuživotnýchnákladovzatakmer
4. roky prebiehajúceho konania objektívne zvýšili. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne
ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem, ale aj s ohľadom na náklady

maloletých detí na ich odôvodnené potreby, ktorých výšku súd prvej inštancie na základe dostatočne
vykonaného dokazovania správne určil a správne zohľadnil aj okolnosť, že otec sa na priebežne
vznikajúcich nečakaných či mimoriadnych výdavkoch nepodieľa a to bez ohľadu na ním uvádzané
dôvody. K odvolacím dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností
a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia

ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča
zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov,
ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa
dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu,
úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto správne vychádzal

z možností a schopností otca, poukazujúc na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, jeho pracovné
zaradenie a prax. Do príjmu otca je potrebné premietnuť aj vecné benefity súvisiace s jeho pracovným
pomerom, ktoré nie sú vyčíslené peniazmi, čo je v danom prípade aj poskytovanie motorového vozidla
aj na súkromné účely. Pokiaľ otec v odvolaní namieta nedostatočnosť preukázania výšky nákladov
na zabezpečenie potrieb detí, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že tieto tak ako boli vyčíslené

matkou nemožno považovať za neprimerané, mimoškolské aktivity detí, náklady na aktivity poriadané
školou či aktívne trávenie voľného času rozširujú ich obzor a prospievajú k ich všeobecnému rozvoju
a zdravému vývinu. V prípade, ak je na strane rodičov preukázaná možnosť im finančne zabezpečiť
mimoškolské a športové či záujmové činnosti, ktoré sú napokon tiež ich odôvodnenými potrebami,
je v záujme maloletých detí tieto výdavky akceptovať a prihliadať na ne. Súčasťou nevyhnutných

nákladov na maloleté deti rodiča vykonávajúceho osobnú starostlivosť je aj pomer nákladov na platby za
bývanie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky
výživného aj podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o deti. Odvolací súd poznamenáva, že
vyživovaciapovinnosťmániekoľkoforiem,môžebyťplnenáosobnoustarostlivosťoualebotiežčiastočne
starostlivosťou o domácnosť, rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť prevažne

poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti)
a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným
súdom. Preto správne súd prvej inštancie neprihliadol na návrh otca určiť výšku výživného s ohľadom
na matematický výpočet polovice výdavkov maloletých detí. Rovnako je nedôvodná námietka otca o
tom, že sa súd neurčoval výšku výživného s ohľadom na rozsah úpravy jeho styku s maloletými deťmi,

najmä počas letných prázdnin. Otcovi vyplýva zákonná povinnosť platiť výživné, pričom sa nerozlišuje
platenie výživného v čase, keď sú deti počas styku v jeho starostlivosti alebo nie, takú istú povinnosť
má aj matka maloletých detí.
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o
výživnom na maloleté deti, poukazujúc na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa

stotožnil, ako vecne a právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).