Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204694
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718204694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: O. Y., E.. XX.X.XXXX, I. D., Y. XXX,
zastúpeného: Mgr. Bc. Peter Kubák, advokát so sídlom v Košiciach, Werferova 1, IČO: 50504339,
proti žalovaným: 1/ O. Y., E.. X.X.XXXX, I. Z., J. XXXX/XX, 2/ O. P., E.. XX.X.XXXX, I. D. XXX, obom
zastúpeným: JUDr. Karol Pudlák, advokát so sídlom v Poprade, Štefánikova 98/70, IČO: 43631797, o
určenie neplatnosti právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 20C/43/2018-102 z 28.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že darovacia zmluva, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovanú 2/ poľnohospodárske a lesné pozemky,
ktoré nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX je neplatná. Vyslovil, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX vydaného dňa 5.6.2008
A.. W.Ž. Z. ako súdnou komisárkou vyplýva, že poľnohospodárske a lesné pozemky zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom pre v k.ú. D. na LV č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX W. XXX nadobudol po poručiteľovi O. Y. žalovaný 1/ s povinnosťou vyplatiť
ustupujúcim dedičom G. Y., G. Y., W. W., O. Y., O. P. W. A. I. z titulu náhrady za ich dedičské podiely
každému 1/7 z výnosu, kúpnej ceny, resp. z akejkoľvek inej finančnej náhrady, ktorú v budúcnosti za
predmetné nehnuteľnosti obdrží, a to do 7 dní od obdržania náhrady.

3. Z LV č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX W. XXX
vyplýva, že podielovým spoluvlastníkom častí parciel osvedčených v osvedčení o dedičstve sp. zn.
XXD/XXX/XXXX je žalovaná 2/, pričom nadobúdacím titulom je darovacia zmluva registrovaná pod K.-
XXX/XXXX zo dňa 23.3.2018.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená

darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré žalovaný 1/
zdedil po neb. O. Y., pričom z výnosov z uvedených pozemkov mal povinnosť vyplácať ustupujúcich
dedičov každého v hodnote 1/7 výnosu. Žalovaný 1/ nepreukázal plnenie svojich povinností a darovacou
zmluvou vlastnícke právo k predmetu dedičstva previedol na žalovanú 2/. Žalobca má za to, že uvedenékonanie je v rozpore s dobrými mravmi a obchádzaním zákona a domáha sa určenia neplatnosti
uzavretej darovacej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu ani
dôvodnosť uplatneného nároku.

6. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení §
185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z

dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

7. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že konanie žalovaného v 1/ nebolo

v rozpore s dobrými mravmi ani neobchádzalo zákon, pokiaľ predmet dedičstva previedol na žalovanú 2/
za to, že dochovala spoločnú matku žalobcu a žalovaných. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť,
že žalovaný 1/ už v predchádzajúcom období jeden zo zdedených pozemkov daroval tiež žalobcovi,
ktorý proti tomuto prevodu nič nenamietal ani aktívne nepristupoval k prípadnému plneniu v prospech
ostatných dedičov. Navyše možnosť bezodplatného prevodu dedičia v dedičskom konaní nevylúčili.

Konanie žalobcu sa tak javí účelovým, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

8. Naviac súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy, pretože jeho právne postavenie vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam by sa nijako nezmenilo ani určovacím výrokom súdu, ktorý v

prejednávanej veci požadoval.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zmenil a žalobe vyhovel.

11. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

12.Poukázalnato,žesúdprvejinštancieneprihliadolnavýpoveďsvedkaO.vypočutéhonapojednávaní
17.5.2019, z výpovede ktorého vyplýva v skutočnosti predmetné nehnuteľnosti mali patriť otcovi svedka,
t.j. žalobcovi. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd vyhodnocoval výpoveď žalovaného, keď
tento pri svojom výsluchu preukázateľne klamal a výpovede menil pod ťarchou dôkazov, resp. nevedel
preukázať, čo tvrdil.

13.Žalobcaaaniďalšísúrodencinedostalivyplatenézapredmetnénehnuteľnostito,čomalidostať.Táto
okolnosť na každom stretnutí rodiny bola témou debát a hádok, nakoľko súrodenci žiadali žalovaného,
aby podpísal papiere, na základe ktorých si budú môcť svoje podiely z urbáru vyberať osobne, a to vo
výške na nich pripadajúcich podielov. Žalovaný by na to aj pristal, avšak žalovaná mu nakoniec uvedené

zakázala podpísať.

14. Nikto nemal záujem dať žalovanej 2/ nehnuteľnosti po zosnulej matke do jej výlučného vlastníctva,
nakoľko o matku sporových strán sa starala nielen žalovaná, ale aj ostatné sestry.15. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na výsledku sporu, treba konštatovať, že
súd prvej inštancie uviedol, že zmenou na strane žalobcu by bola možnosť získania 1/7 prípadného

potencionálneho výnosu z nehnuteľností.

16. Tento potencionálny výnos z predmetných nehnuteľností nespochybňovali ani žalovaní, a boli si
vedomí skutočnosti, že pozemky sú predmetom hospodárenia pozemkovej spoločnosti - urbáru, a
taktiež nájomných zmluvných vzťahov, z ktorých činností plynú každoročné výnosy. Nemožno súhlasiť

so záverom súdu, že v prípade, ak by žalobe vyhovel, nič by sa pre žalobcu nezmenilo, nakoľko
naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré
v konaní ide, priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto
ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia
voči žalovanému, ale aj v založení možnosti uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu
určenia.

17. V zmysle osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Poprad sp.zn. XXD/XXX/XXXX mal žalovaný 1/
povinnosť vyplatiť ustupujúcim dedičom, a teda aj žalobcovi z titulu náhrady za ich dedičské podiely
každému 1/7 výnosu kúpnej ceny, alebo akejkoľvek inej finančnej náhrady, ktorú v budúcnosti za
predmetné nehnuteľnosti obdrží, a to do 7 dní od obdržania tejto náhrady. Žalovaný sa však snaží

vyhnúť predmetnej povinnosti tým, že zdedené nehnuteľnosti previedol bezodplatne na žalovanú, čo je
rozporné s dobrými mravmi. Toto konanie odporuje dobrým mravom a obchádza zákon, lebo smeruje k
dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, avšak neprípustnosť tohto konania je možné vyvodiť
zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy.

18. Nemožno argumentovať ani tým, že žalovaná 2/ mala dochovať spoločnú mamu a za to na ňu
žalovaný 1/ previedol nehnuteľnosti. Takéto odôvodnenie nie je logické, nakoľko, ak by toto malo byť
dôvodom prevodu nehnuteľnosti na žalovanú, mohol tak žalovaný učiniť už v dedičskom konaní alebo
to navrhnúť.

19. Skutkové zistenie súdu, že jeden zo zdedených pozemkov daroval tiež žalobcovi, ktorý proti tomuto
prevodu nič nenamietal, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Na túto okolnosť nebol v konaní
predložený žiaden dôkaz a nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď vec takýmto
spôsobom v tomto smere uzavrel. Žalobca totiž rozporoval okolnosť, že by mu bola prevedená niektorá
zo zdedených nehnuteľností a žalovaní 1/ a 2/ takúto okolnosť nepreukázali. Za týchto okolností nie je

rozhodnutie súdu prvej inštancie ani náležite odôvodnené.

20. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

21. V následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ (§ 374 ods. 1 CSP) zotrval žalobca na svojich

doterajších stanoviskách.

22. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vo veci aj správne rozhodol.

24. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe osvedčenia o dedičstve

Okresného súdu Poprad sp.zn. XXD/XXX/XXXX z 5.6.2008 predmetné nehnuteľnosti, t.j.
poľnohospodárske a lesné pozemky zapísané na LV XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX W. XXX nadobudol po poručiteľovi O. Y. žalovaný 1/ s povinnosťou
vyplatiť ustupujúcim spoludedičom z titulu náhrady za ich dedičské podiely každému 1/7 z výnosovkúpnej ceny alebo akejkoľvek inej finančnej náhrady, ktorú v budúcnosti za predmetné nehnuteľnosti
obdrží do 7 dní od získania tejto náhrady. Darovacou zmluvou registrovanou pod K. XXX/XXXX z
23.3.2018 previedol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/7 žalovaný 1/ na žalovanú 2/.

27. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že tento právny úkon - predmetnú
darovaciu zmluvu nemožno kvalifikovať ako neplatnú z dôvodu rozporu s § 3 Občianskeho zákonníka. Je
nepochybné, že v dedičskom konaní, ktoré bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve pod sp.zn.
XXD/XXX/XXXX Okresného súdu Poprad žalovaný 1/ legálne nadobudol predmetné nehnuteľnosti a

mal (a v súčasnosti aj má) zakotvenú povinnosť poskytnúť ustupujúcim dedičom 1/7 z výnosu kúpnej
ceny alebo inej finančnej náhrady v prípade jej obdržania. Táto formulácia uvedená v osvedčení o
dedičstve však nie je dôvodom, ktorý by zakazoval žalovanému 1/ predmetné nehnuteľnosti previesť
darovacou zmluvou v tom zmysle, že v prípade uzavretia takejto darovacej zmluvy by mala byť táto
kvalifikovaná ako neplatná pre rozpor s § 3 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka.
Uzavretím predmetnej darovacej zmluvy totiž žalovaný 1/ podmienky, za ktorých nadobudol predmetné

dedičstvo nijakým spôsobom neporušil, pretože tento prevod nie je vo forme darovacej zmluvy týmto
dedičským osvedčením zakázaný. Eventuálne vyplatenie alebo nevyplatenie výnosov, ktoré žalovaný
dostáva z dôvodu toho, že predmetné nehnuteľnosti sú predmetom hospodárenia pozemkového
spoločenstva - urbáru, nemajú bezprostredný súvis s predmetom tohto konania a nemožno z nich
vyvodzovať neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy. Ak žalobca alebo iný súrodenci majú dôkazy o

tom, že žalovanému 1/ boli vyplatené nejaké náhrady za predmetné nehnuteľnosti, najmä z dôvodu
hospodárenia tzv. urbáru na týchto nehnuteľnostiach, majú túto náhradu v adekvátnej výške, ktorá je
daná predmetným dedičským osvedčením, od žalovaného 1/ aj požadovať. Spájať tieto okolnosti s
neplatnosťou darovacej zmluvy však v zmysle vyššie uvedeného nie je náležité.

28. V tomto smere nijaký iný záver neprinesie ani iné hodnotenie výpovede svedka O., na ktorú
poukazuje žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože rozhodujúce okolnosti,
ktoré určujú podstatu predmetného sporu a aj rozhodnutie o ňom, sú dané obsahom osvedčenia o
dedičstve a nie výpoveďou tohto svedka, ktorý popisuje skôr okolnosti výplaty eventuálnych výnosov
z nehnuteľností a predovšetkým obsah tzv. neformálnych dohôd medzi súrodencami - spoludedičmi,

avšak táto výpoveď nemôže spochybniť právny rámec, v ktorom je dané právo žalovaného 1/ s
predmetnýminehnuteľnosťaminakladať.Týmtoprávnymrámcomjespomínanéosvedčenieodedičstve,
ktoré nevytvára prekážky na prevod predmetných nehnuteľností, a to ani vo forme darovacej zmluvy.
Eventuálne poberanie výnosov (v zmysle vyššie uvedeného) nemá na otázku platnosti tohto právneho
úkonu žiaden vplyv.

29. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie aj v tom smere, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu, pretože jeho právne postavenie vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam by sa nijako nezmenilo, pretože na základe predmetného osvedčenia o
dedičstve nie je vlastníkom týchto nehnuteľností, takže je v zásade nerozhodné, kto sa stane vlastníkom

týchto nehnuteľností následne, nakoľko právo žalobcu sa obmedzuje len na výnosy z užívania týchto
nehnuteľností alebo z ich odplatného prevodu - predaja.

30. Eventuálne pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie ohľadom postarania
sa (dochovania) matky sporových strán alebo prevodu jednej z predmetných nehnuteľností na žalobcu

nemajú zásadný právny význam pre rozhodnutie v súdu v tomto konaní.

31. Za týchto okolností správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol a so zreteľom na to,
že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387
ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaní 1/, 2/ ako sporové strany, ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na
náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).