Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319200839.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Q. I., nar. X. B. XXXX,
trvale pobytom A., V. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Sidor a partneri, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanej: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č. k. 17Csp/37/2019-142 zo 6. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.441,68
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 9. marca 2019 do zaplatenia a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobkyni priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške
100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil vecne tak, že vykonaným dokazovaním mal za

preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500107498 dňa 17. marca 2015, v
zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v celkovej výške 1.500,- eur, pri výške úrokovej sadzby 17,77
%, RPMN 26,09 %, výška splátky 87,24 eur a celková čiastka splatná dlžníkom 2.06,88 eur. S poukazom
na ustanovenie § 150 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktoré zakotvuje
povinnosť tvrdenia, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu mal za to, že strany uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu a žalobkyňa vychádza
z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru, celková výška spotrebiteľského úveru nemôže zahŕňať

sumy, ktoré korešpondujú obsahu pojmu celkových nákladov spotrebiteľského úveru. Odkaz žalovanej
na obchodnú prax je v súdenej veci bez právneho významu, nakoľko je zrejmé, že na spotrebiteľské
vzťahy sa aplikujú ustanovenia občianskoprávnej, nie obchodnoprávnej úpravy. Neoprávnené zahrnutie
súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne
viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Výška čerpania úveru
v zmysle časti I. prílohy 1 smernice 2008/48 tak zodpovedá celkovej výške úveru v zmysle článku 3
písm. l) smernice. Postup žalovanej pri výpočte RPMN nebol správny, nakoľko z ustanovenia § 2 písm.

g) z. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto
doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom zahrnúť treba. O tom, že žalobkyňa na uzatvorenie dohody o poskytnutí doplnkovej služby
pristúpiť musela, ako aj že bez takého dojednania by k uzavretiu úverovej zmluvy nedošlo, niet sozreteľom na obsah úverovej zmluvy pochýb. Vyplýva to predovšetkým zo štruktúry samotnej zmluvy,
ktorá vo svojom formulárovom vyhotovení v bode 8 vôbec nevytvára priestor pre prípadné odmietnutie
služby spotrebiteľom a upravuje službu ako imanentnú súčasť právneho vzťahu bez alternatívy. Zároveň

súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že v čase, keď žalobkyňa listina podpisovala, boli
žiadosťou a nedostala relevantnú informáciu o tom, kedy bude splatná prvá ani posledná splátka a ani
to, ako bude splátka rozdelená. Vzhľadom k tomu, že zmluva je konsenzuálnym právnym úkonom a
zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľskom úvere je pravdivé a v časné informovanie spotrebiteľa o
celomobsahuzáväzkutak,abybolschopnýposúdiťrozsahsvojhozáväzku.Všetkypodstatnénáležitosti

zmluvy musia byť dohodnuté v čase uzatvorenia zmluvy v písomnej forme. V tejto súvislosti poukázal na
bod 71 rozsudku Súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 z ktorého vyplýva, že vzhľadom
k tomu, že absencia termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a
poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle čl. 23
smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v bode 63 Rozsudku Súdneho dvora. Súd prvej inštancie

preto posúdil danú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. Skonštatoval, že žalobkyni boli vyplatené
finančné prostriedky vo výške 1.350,- eur zo strany žalovanej, žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť
sumu 1.441,68 eur ako rozdiel poskytnutého úveru a vrátenej sumy 2.791,68 eur, nakoľko túto sumu
žalovaná od žalobcu prijala bezdôvodne. Dôvodila, že žalovaná bola žalobkyňou vyzvaná na vrátenie
bezdôvodného obohatenia to žalobou, ktorá bola žalovanej doručená 6. marca 2019 a teda dňa 7. marca

2019 bola žalovaná povinná plniť a preto tohto dňa žalobkyni prináleží i úrok z omeškania vo výške 5
% ročne. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil §
3, § 39 z.č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 1, 2 písm. g), h), l), § 11 ods. 1 písm.
b), d) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že
súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, že medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere neobsahovala správny údaj o hodnote RPMN, pretože podľa súdu prvej inštancie žalovaná

neposkytla žalobkyni úver v sume uvedenej v zmluve ale v nižšej sume a preto je výpočet RPMN
nesprávny. Dôvodila, že výška úveru bola dohodnutá v sume 1.500,- eur a za poskytnutie úveru bol
dohodnutý poplatok. Poukázala, že v súvislosti s rozhodnutím vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová
nie je tvrdenie žalobkyne korektné a vychádza z čiastkového, nie však úplného prevzatia pasáží
uvedeného rozhodnutia. Mala za to, že odlišnosť od spomenutého prípadu pred Súdnym dvorom EÚ

je v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je v tomto prípade súčasťou celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom a poplatok za poskytnutie úveru nie je súčasťou sumy úveru a zo zmluvy
nevyplýva žiadne dojednanie, ktoré by oprávňovalo žalobkyňu k opačnému tvrdeniu. Mala za to, že
závery súdu prvej inštancie popierajú aj ustanovenia § 2 písm. l) a § 1 ods. 2 ZoSÚ. Spotrebiteľský úver
môže byť poskytnutý aj vo forme úveru a spotrebiteľské úvery sú často čerpané na účely refinancovania

iných úverov, kedy sú prostriedky z úveru poskytované v prospech spotrebiteľa, ale reálne na účty iných
veriteľov či úhradu iných záväzkov medzi tými istými subjektmi. Zákon ako sumu úveru preto vymedzuje
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zákon
teda formu poskytnutia úveru tak, že sa poskytuje v rámci kompenzácie pohľadávok nezakazoval. Mala
za to, že je identická situácia kedy dôjde k vyplateniu sumy napr. 990,- eur a následne spotrebiteľ uhradí

hneď poplatok vo výške 50,- eur so situácie, kedy dôjde k tomu, že uvedené čiastky sa kompenzujú
a vyplatí sa rozdiel po vykonanom započítaní. Dôvodila, že výpočet RPMN je správny v súlade s § 2
písm. l) ZoSÚ a vychádza zo sumy úveru dohodnutej v zmluve. Namietala, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym záverom a to i v zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v zmysle ktorého
bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť úveru možné

spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy, ako i z dôvodu, že údaj
o konečnej splatnosti všetky uzavreté zmluvy obsahujú a hoci na túto skutočnosť žalovaná vo svojom
vyjadrení poukázala, konajúci súd v napádanom rozsudku uviedol len všeobecné šablónovité vyjadrenie
bez toho, aby sa argumentom žalovanej zaoberal. Ďalej poukázala, že súdna prax ohľadne uvádzania
konečnej splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby nejednoznačný a sporný výklad zákona

bol na ťarchu sporovej strany. Poukázala i na zmenu ZoSÚ, účinnú od 1. mája 2018, ktorá bola prijatá
z dôvodu odstránenia nepresnosti implementácie smernice. Dodala, že náležitosť konečná splatnosť
úveru nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene ZoSÚ a táto náležitosť práve
z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. 279/2017 Z. z., pričomjej prijatie bolo odôvodnené tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 9.
novembra 2019 vo veci C-42/15 Home Credit/Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri
aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný
výklad zákona. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré sa týka práve výkladu
ustanovení ZoSÚ v kontexte únijného práva. Poukázala i na body 115 a 116 rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci Pfeifer C-397/01 až C-403/01. Náležitosť „konečná splatnosť“ nepozná únijné právo

a od 1. mája 2018 ani vnútroštátne právo, tejto náležitosti tak nie je možné priradiť žiaden účel, ktorý
by malo plniť, pretože ak by daný údaj nejaký účel plnil, potom by nebol vypustený zo zákona bez
náhrady. Namietala, že súd prvej inštancie po právnej stránke sa nesprávne vysporiadal s relevantnými
skutočnosťami, na základe ktorých je prípustný záver o bezúročnosti úveru. Namietala aj skutkové
závery súdu prvej inštancie o tom, že uzavreté zmluvy neobsahujú uvedenie konečnej splatnosti
úveru. Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu

splnená viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti, splátok v jednotlivých mesiacoch
a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní, v
zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. Dodala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom
a vec nesprávne právne posúdil, jeho záver o bezúročnosti úveru odporuje vykonanému dokazovaniu a

relevantným ustanoveniam právneho poriadku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná právo na plnú náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila tak, že súd prvej inštancie správne založil dôvody

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy na tom, že zmluva neobsahuje správnu výšku
spotrebiteľského úveru, neuvedenie predmetnej náležitosti, resp. jej nesprávne a zavádzajúce uvedenie
ako to bolo aj v tomto prípade spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo veci bolo nesporné, že
žalovaná poskytla úver iba vo výške 1.305,- eur, teda krátený o sumu 150,-. eur predstavujúcu poplatok
za poskytnutie úveru. Poskytnutie úveru za stavu, že si z neho veriteľ pri poskytnutí odpočíta konkrétnu

čiastku predstavujúcu poplatok odporuje nielen právnej úprave, ale aj judikatúre Súdneho dvora EÚ, na
ktorúsúdprvejinštanciepoukázal.Úverbolibavovýške1.350,-eur,pričompoplatokzajehoposkytnutie
vo výške 150,- eur bol uhradený dvakrát (prvýkrát započítaním pri poskytnutí úveru a druhýkrát do
celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom). Započítanie poplatku s istinou úveru má dopad i na nesprávne
uvedenie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, na podhodnotenie RPMN a na úročenie

finančných prostriedkov, ktoré spotrebiteľ nedostal. Dodala, že zmluva takisto neobsahuje údaj o termíne
konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy a ani rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15 nie je
spôsobilé tieto závery spochybniť. Zo zmluvy nevyplýva, kedy bude úver poskytnutý a potom z neho nie
jezrejmé,kedynastanesplatnosťprvejaposlednejsplátkyúveru,tedažalobkyňavčasepodpisuzmluvy
nevedela, kedy nastáva konečná splatnosť a zmluva taktiež neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy,

pričompokiaľžalovanáodkazujenazmluvnédojednania,tietoniesúsúčasťouzmluvyažalobkyňasnimi
nebola oboznámená. Namietala, že pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti postačí absencia
čo i len jednej náležitosti a zmluva má aj ďalšie nedostatky, v zmluve je nesprávne uvedená celková
čiastka, napriek tomu, že žalovaná vychádzala zo sumy splátky 53,08 eur, od žalobkyne od počiatku
úverového vzťahu požadovala 87,24 eur, pri výške splátky úveru 87,24 eur a počte splátok 36, tak

celková čiastka predstavuje 3.140,64 eur, čo je o 50 % viac ako deklarovala žalovaná. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),

súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutejčasti zvyškovo zamietajúcej žalobu treba napriek námietkam žalovanej považovať v napadnutom výroku
za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a
vec aj správne posúdil po právnej stránke a je dôvodné ho potvrdiť ( § 387 ods.1 CSP).

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod spisovou značkou 17Csp/37/2019 je
žaloba o zaplatenie sumy 1.441,68 eur s príslušenstvom.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom

na uplatnenúodvolaciuargumentáciužalovanejjeposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladevykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, že Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500107498
z 17. marca 2015 neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ a následne aj
k správnemu právnemu záveru, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je bezúročný a bez
poplatkov a že plnením žalobkyne žalovanej na základe takejto zmluvy došlo k bezdôvodnému
obohateniu sa žalovanej na úkor žalobkyne v rozsahu 1.441,68 eur a žalobkyni vznikol nárok na vydanie

takéhoto bezdôvodného obohatenia, a nakoniec či súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách
konania.

7. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu

argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalolenkonštatovaniesprávnosťdôvodovsúduprvejinštancieodvolacímsúdomsodvolanímsa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovanej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná
potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými
v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods.3 CSP), pre

úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o nesprávnosti záveru súdu o potrebe považovať úver poskytnutý
žalovanou žalobkyni na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. marca 2015 za bezúročný
a bez poplatkov pre absenciu náležitostí vyžadovaných pre takúto zmluvu zákonom (§ 9 ods.2 ZoSÚ)

odvolací súd dodáva nižšie uvedené:

10. Vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere v zmysle smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/ EHS, je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť

stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú
z porušenia tejto informačnej povinnosti.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ v znení účinnom k 17. marcu 2015, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 (a), ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) (b), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (d).

12. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ v znení účinnom k 17. marcu 2015, t. j. ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy,

na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet
všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj
čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) a k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (g) a ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v časeuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov (j) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (k).

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne

vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C-377/14, vo veci Ernst Georg
Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.).

15. Podľa článku 7. veta prvá Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500107498 zo 17.
marca 2015 dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2, a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/ Zmluvy), ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/ Zmluvy.

16. Podľa článku 5. Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500107498 zo 17. marca 2015 a
Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo 17. marca 2015, poplatok za poskytnutie úveru je
150 eur.

17. Podľa článku 2.5 a 10.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. (ďalej len VOP), poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň
uzavretia zmluvy o RÚ (2.5). Poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou
úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka; týmto nie je dotknuté ustanovenie nasledujúcich odsekov

(10.1).

18. V konaní bolo potom nesporným, že žalovanej v súlade s článkom 5. Zmluvy a čl. 2.5 a 10.1 VOP
vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500107498 zo
dňa 17. marca 2015 reálne len sumu 1.350 eur, hoci podľa tejto zmluvy o úvere jej bol poskytnutý úver

vo výške 1.500 eur, pričom sumu 150 eur si žalovaná účtovala na poplatok za poskytnutie úveru a túto
sumu žalobkyni nevyplatila.

19. Žalovanou predložená žiadosť/úverová zmluva teda podľa názoru odvolacieho súdu okrem iného
neobsahovala celkovú správnu výšku spotrebiteľského úveru (poskytnutý spotrebiteľský úver na jej

základe bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov) a tak súd prvej inštancie dospel k
správnemu právnemu záveru, že plnenie žalobkyne poskytnuté žalovanej v rozsahu vyššom ako bola
suma 1.350 eur (suma vyplatená žalovaným žalobkyni na základe predmetnej úverovej zmluvy) bolo
potrebné považovať za majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, na vydanie ktorého
vznikol žalobkyni právny nárok tak, ako si ho táto uplatnila v žalobe.

20. Neobstojí argumentácia žalovanej, že zmluva obsahuje termíny splatnosti splátok aj konečnej
splatnosti úveru lebo to je uvedené v oznámení, nakoľko oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
zo dňa 17. marca 2015 nemožno považovať za neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy.

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) v jeho znení ku dňu uzatvárania zmluvy medzi žalobkyňou
a žalovanou obsahuje jasne a určito definované povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zároveň vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, a preto, ak majú byť
akékoľvek náležitosti zmluvy (označované tiež ako povinne, obligatórne) obsiahnuté vo viacerých
listinách, tak povinná písomná forma sa týka každej takejto listiny (tu pozri aj rozhodnutie súdneho

dvora C -42/15 v zmysle ktorého smernica nevyžaduje, aby boli zmluvy o úvere vyhotovené ako jeden
dokument. Pokiaľ však takáto zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že tento posledný
uvedenýdokumentjejejneoddeliteľnousúčasťou,potommusíbyťtentodokumentrovnakoakosamotná
zmluva vyhotovený písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi
pred uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami).

22. Postup žalovanej v kontraktačnom procese v tejto veci je preto v príkrom rozpore s takouto
požiadavkou, najmä ak spotrebiteľ/dlžník podpisuje žiadosťou o úver, zástupca veriteľa vypĺňa ním
požadované parametre úveru, potom dochádza k schváleniu úveru, a teda aj k podpisu zmluvy zostrany veriteľa. Z takéhoto postupu je zrejmé, že od počiatku spotrebiteľ/dlžník nemal ani nemohol mať
k dispozícii všetky tie údaje, ktoré ako spotrebiteľovi majú byť poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o
úvere a ktoré zároveň majú byť uvedené ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ

údaj o splatnosti jednotlivých splátok úveru a konečnej splatnosti úveru je povinnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ), a teda spotrebiteľovi v čase ním uskutočneného
podpisu listiny, ktoré je možné považovať za podpísanie návrhu na uzatvorenie zmluvy (oferta) nie je
známy termín splatnosti jednotlivých splátok úveru, preto v rámci kontraktačného procesu je potom
potrebné, aby po doplnení návrhu žalovaným (o skutočnosti - práva a povinnosti uvedené v písomnom

oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) ako veriteľom tento nový návrh veriteľa ešte raz podpísal
(prijal) spotrebiteľ/dlžník, nakoľko inak nebol pôvodný návrh spotrebiteľa prijatý v rozsahu (z pohľadu
obsahu), v akom bol spotrebiteľom/dlžníkom predložený. Je nepochybné, že oznámenie veriteľa o
schválení úveru v čase podpisovania návrhu žalobkyňou na uzatvorenie zmluvy ešte neexistovalo
(žalobkyňa podpisovala návrh dňa 16. marca 2015 a oznámenie je datované dňom 17. marca 2015) a
tak nemohlo byť ani jeho súčasťou a tak ani bez ďalšieho (nevyhnutného právneho úkonu) súčasťou

uzatvorenej úverovej zmluvy.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a

podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

24. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozhodol vecne

správne, a preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
a II. ako vecne správny potvrdil.

25. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. CSP) a vznikol jej nárok
na náhradu trov konania.

26. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).