Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/229/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200281
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200281.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu
JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: J.. R. T., R.., Q..
XX.XX.XXXX, U. S. Y.Á. Č.. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Richard Piliar, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, IČO: 42 299 608, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Opatrenia
žalovaného - Oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo
dňa 18.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I .
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca - J.. R. T., R.., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX U. (ďalej len ako
„žalobca“), podaním zo dňa 12.11.2018, doručeným žalovanému - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava (ďalej len ako „žalovaný“), dňa 16.11.2018, podal podnet
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ďalej len ako „podnet“) podľa ustanovenia §
246 zákona č. 73/1998 Z.z. o Štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej polície Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“), a to personálneho rozkazu č. 26, vydaného riaditeľom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne zo dňa 11.02.2014 (ďalej len ako „personálny rozkaz
č. 26“), ktorým bolo rozhodnuté na základe jeho vlastnej žiadosti zo dňa 31.01.2014 o jeho uvoľnení zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len ako „príslušník PZ“), a to dňom 31.03.2014
a ktorý bol naposledy služobne zaradený vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru
odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne Krajské riaditeľstvo PZ
v Banskej Bystrici.

2. V podnete žalobca popísal priebeh služobného pomeru, ako aj okolnosti jeho skončenia a žiadal o
odstránenie nezákonného stavu zrušením personálneho rozkazu č. 26 o jeho uvoľnení zo služobného
pomeru. Svoj návrh opieral o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/82/2014-43,
potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/170/2015, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici v Banskej Bystrici č. p.: KR PZ-
BB-VO2-6-008/2014-PK zo dňa 24.04.2014 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Brezne
č. 154 zo dňa 19.12.2013. Uviedol, že predmetom súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutí,

ktorými bol žalobca dňom 01.01.2014 ustanovený do funkcie referent OO PZ Brezno v 1. platovej triede
s tým, že uvedené personálne opatrenie bolo realizované v rámci jeho prevedenia na inú funkciu v
dôsledku organizačnej zmeny (pred prevedením od 01.07.2012 vykonával funkciu referenta oddelenia
ekonomickej kriminality OKP OR PZ V Brezne). Ďalej uviedol, že vec bola vrátená Krajskému riaditeľstvu
PZ v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že na základe uvedeného rozsudku, bude
žalovaným opätovne ustanovený do funkcie a príslušníka PZ, čo uviedol aj v podaniach, v ktorých žiadal
o späťvzatie do služobného pomeru a náhrady za stratu na služobnom príjme.

3. Žalobca argumentoval, že jeho žiadosť o uvoľnenie nemôže predstavovať právny základ pre vydanie
rozhodnutia o uvoľnení, nakoľko bola urobená v omyle, spočívajúcom v jeho presvedčení, že je
ustanovený na funkcii. V zmysle uvedeného, potom vyvodzoval záver, že jeho žiadosť nebola doručená
nadriadenému a preto je potrebné ju považovať za neplatnú. Následne absencia žiadosti podľa neho
spôsobuje nulitu rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru. Žalobca spochybňoval aj kompetenciu
riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, ktorý podľa jeho názoru nebol oprávnený vo vzťahu k jeho
osobe konať a vydať rozhodnutie. Navrhoval, aby žalovaný po preskúmaní personálneho rozkazu č.
26, ho zrušil.

4. Dňa 31.12.2018 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo
dňa 18.12.2018 (ďalej aj ako „oznámenie žalovaného“) vo veci preskúmania rozhodnutia - personálneho
rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia § 246 zákona č. 73/1998 Z.z., a v ktorom
uviedol, že preskúmaním personálneho rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania spolu s konaním,
ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo bolo zistené, že predmetný personálny rozkaz č. 26 bol
vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona zákon č. 73/1998 Z.z. a ostatnými predpismi, z
tohto dôvodu, podnet na mimoriadny opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný.

II.
Žaloba

5. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako
„správny súd“) dňa 22.02.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti opatrenia
žalovaného - Oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo
dňa 18.12.2018 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“) s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté opatrenie - Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018 je preskúmateľné súdom, nakoľko
sa jedná o individuálny správny akt, ktorý má určeného adresáta. V zmysle ustanovení zákona
č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), pod opatrením orgánu verejnej správy
sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie
a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,
t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom
chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté.

7. Ďalej uviedol, že správnu žalobu podal podľa ustanovenia § 246 ods. 4 zákona č. 73/1988, z
ktorého vyplýva, že právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť a vrátiť na nové konanie do piatich
rokov od nadobudnutia právoplatnosti s tým, že podaniami zo dňa 07.04.2017 a zo dňa 25.04.2017
adresovanými žalovanému, požiadal o odstránenie nezákonného stavu, o zrušenie rozhodnutia a
vydanie personálneho rozkazu v intenciách rozsudkov označených v žalobe.

8. Poukázal na to, že z odpovedí žalovaného č. SPOU-PO6-2017/001857 zo dňa 26.04.2017, ako aj
zo dňa 23.05.2017 vyplýva, že orgán verejnej správy na namietanú nezákonnosť (nulitu) rozhodnutia
- personálneho rozkazu č. 26 neprihliadol, keď dospel k záveru, že jeho podnetu nemôže vyhovieť.
Uviedol, že v rovnakých intenciách po doručení rozsudkov uvedených v žalobe oznámilo svoje
stanovisko aj Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, kde okrem iného uvádza, že služobný pomer
bol skončený dňa 31.03.2014 a z dôvodu, že žalobca nie je už príslušníkom PZ, nie je možné vo veciach
ďalšie konanie tak, ako to určili súdy vo svojich rozsudkoch.

9. Žalobca namietal, že napadnuté opatrenie nie je vôbec odôvodnené, t.j. nie je zrejmé, v akom rozsahu
bol orgánom verejnej správy zistený skutkový stav pre riadne posúdenie veci a vybavenie podnetu, z
jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania a z tohto dôvodu, je preto
nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Nesúhlasil s názorom žalovaného, že jeho podnet je
nedôvodný a zdôraznil, že predpokladom zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) je aj zistenie skutkového
stavu v rozsahu postačujúcom pre riadne posúdenie veci. Tento rozsah v zásade vyplýva z príslušných
procesných právnych predpisov upravujúcich postup orgánov verejnej správy a nedodržanie takéhoto
postupu t j. nezistenie skutkového stavu v potrebnom rozsahu, je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
(opatrenia) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalovaný zastával názor, že napadnuté
opatrenie je svojvoľné, je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia a je arbitrárne.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 19.05.2020, doručeným
správnemu súdu dňa 19.05.2020 zhodne s odôvodnením napadnutého opatrenia a v nadväznosti na
všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Uviedol, že žalobca v podnete popísal priebeh služobného pomeru, ako aj okolnosti jeho skončenia
a žiadal o odstránenie nezákonného stavu zrušením personálneho rozkazu č. 26 o jeho uvoľnení
zo služobného pomeru a svoj návrh opieral o rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/82/2014-43, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/170/2015,
ktorým bolo zrušené rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici č. p.: KR PZ-BB-VO2-6-008/2014-
PK zo dňa 24.04.2014 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v Brezne č. 154 zo dňa
19.12.2013 s tým, že vec bola vrátená Krajskému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že predmetom súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutí, ktorými bol žalobca
dňom 01.01.2014 ustanovený do funkcie referent OO PZ Brezno v 1. platovej triede, pričom uvedené
personálne opatrenie bolo realizované v rámci jeho prevedenia na inú funkciu v dôsledku organizačnej
zmeny (pred prevedením od 01.07.2012 vykonával funkciu referenta oddelenia ekonomickej kriminality
OKP OR PZ v Brezne). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca na základe vyššie uvedeného rozsudku
očakával, že bude ustanovený do funkcie, čo vyjadroval aj v podaniach, v ktorých žiadal o späťvzatie do
služobného pomeru a náhrady za stratu na služobnom príjme a zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť,
že služobný pomer žalobcu bol v čase nadobudnutia právoplatnosti uvedených rozsudkov, t.j. dňa
28.03.2017, právoplatne skončený, preto nebolo možné voči nemu vykonávať žiadne úkony, ktoré sa
viažu k trvaniu služobnému pomeru, o čom bol žalobca ním písomne informovaný.

12. Ďalej žalovaný uviedol, že za účelom objektívneho posúdenia veci bolo vyžiadané stanovisko
riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici
spolu so spisovým materiálom vzťahujúcim sa na preskúmavanú vec.

13. Zdôraznil, že žalobca dňa 31.01.2014 sám požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, preto
žalovaný postupoval podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v zmysle ktorého, policajt
musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Nadriadený žalobcu teda pri splnení
zákonných podmienok uvedených v citovanom ustanovení nemal inú možnosť, ako akceptovať žiadosť
žalobcu, na základe čoho, uplynutím lehoty podľa ustanovenia § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., t.
j. dňom 31.03.2014 jeho služobný pomer skončil, čo dokazuje personálny rozkaz riaditeľa Okresného
riaditeľstva PZ v Brezne č. 26 zo dňa 11.02.2014, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 191 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z. uvoľnil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, s tým, že proti tomuto
rozhodnutiu neboli zo strany žalobcu podané žiadne opravné prostriedky a je právoplatné. Na uvedenú
skutočnosť nemohlo mať vplyv ani rozhodnutie súdu, na základe ktorého by mal služobný úrad znovu
konať o ustanovení žalobcu do funkcie. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke žalobu vo vzťahu k
oprávnenosti konania jeho nadriadeného pri jeho uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ, s
tým, že uviedol, že oprávneným orgánom na uvoľnenie žalobcu bol okresný riaditeľ a pôsobnosť vo
veciach personálnych upravuje nariadenie MV SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo
veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v
platnom znení a v zmysle ktorého, podľa čl. 5 písm. i) riaditeľ okresného riaditeľstva PZ uvoľňuje podľa

ustanovenia § 191 zákona č.73/1998 Z.z. policajtov vo svojej ustanovovacej pôsobnosti a podľa čl. 7
ods. 16 okresný riaditeľ ustanovuje do funkcie policajtov na útvare, ktorý riadi, okrem svojho zástupcu.

14. V nadväznosti na žalobcom uvedené rozhodnutia súdov v iných konaniach vo vzťahu k nemu,
žalovaný zdôraznil, že v danom prípade keďže služobný pomer žalobcu skončil, neexistuje zákonná
možnosť ustanoviť ho do funkcie.

15. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 246 zákona č. 73/1998 Z. z. v zmysle ktorého, je preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania mimoriadny opravný prostriedok a ktorým sa posudzuje
zákonnosť rozhodnutia, t. j. či je rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi s
tým, že podľa odseku 3 tohto ustanovenia sa pri preskúmavaní vychádza z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Zastával názor, že z tohto dôvodu sa preto nemôže zrušiť alebo
zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Zdôraznil, že preskúmaním podnetu žalobcu sa teda mohla odstrániť
len nezákonnosť rozhodnutia, ktorá už existovala v čase vydania rozhodnutia, t.j. dňa 11.02.2014.
Na základe vyššie uvedeného, bol v predmetnom mimo odvolacom konaní v oznámení žalovaným
(napadnutom opatrení) konštatovaný záver, že personálny rozkaz č. 26, ktorým bolo rozhodnuté
o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 31.03.2014, bol vydaný v súlade
ustanoveniami dvanástej časti zákona upravujúcimi konanie vo veciach služobného pomeru.

16. Žalovaný uviedol, že v zmysle zaužívanej aplikačnej praxe je výsledkom preskúmania rozhodnutia
mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia § 246 zákona č. 73/1998 Z.z. buď rozhodnutie alebo
oznámenie a že pokiaľ sa v zmysle tohto ustanovenia zistí, že právoplatné rozhodnutie bolo vydané v
rozpore s právnymi a ostatnými predpismi, minister ho zmení alebo zruší rozhodnutím. Ďalej uviedol,
že v prípade, že preskúmaním rozhodnutia neboli zistené také vady konania alebo rozhodnutia, ktoré
by mali vplyv na zákonnosť, podnet sa zamietne neformálnym oznámením. Spôsobom ukončenia mimo
odvolacieho konania sa súčasne diferencuje, či jeho výsledok má, resp. nemá vplyv na práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania. Keďže zákon č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje, aby
konanie vo veciach služobného pomeru bolo ukončené rozhodnutím v každom prípade a bez ohľadu
na jeho záver, nie je možné toto oznámenie považovať ani za fiktívne rozhodnutie alebo opatrenie,
ktoré nespĺňa náležitosti ako odôvodnenie, v dôsledku čoho trpí vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaný
poukázal na to, že pokiaľ žalobca považoval personálny rozkaz č. 26 za nezákonný, prečo nevyužil
možnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok - odvolanie, čo je podmienkou súdneho prieskumu
opatrení orgánov verejnej správy v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP.

17. Žalovaný zastával názor, že je zrejmé, že oznámenie výsledku preskúmania rozhodnutia t. j.
personálneho rozkazu č.26, nie je možné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy vydané v
rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a preto v danom prípade oznámenie žalovaného
nemá charakter rozhodnutia a ani opatrenia, pretože nemá povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmov alebo povinnostiach účastníkov konania. Z tohto dôvodu ani nie je v zmysle
ustanovenia § 7 písm. b) SSP spôsobilé súdneho prieskumu.

IV.
Replika žalobcu

18. Žalobca v replike zo dňa 22.06.2019 uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a nesúhlasil
s námietkami žalovaného.

19. Poukázal na to, že na základe ním podanej žaloby bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/39/2014-81 zo dňa 24.10.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydaným pod sp. zn. 8Sžo/9/2015 dňa 30.03.2017 zrušené rozhodnutie o osobnom príplatku.

20. Žalobca sa ďalej podrobne vyjadril k výkonu svojej funkcie príslušníka PZ, ktorú vykonával od
15.03.2003.

21. Zdôraznil, že pod vplyvom okolností uvádzaných v dodatku žiadosti o uvoľnenie zo dňa 31.03.2014zo
služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré vnímal a aj naďalej považuje za nezákonné, diskriminačné a
perzekučné konanie voči jeho osobe zo strany v tom čase aktívneho riaditeľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Brezne (terajší riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici
plk. Mgr. Z. R.) a zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne a snahu
príslušných funkcionárov o potupnú dehonestáciu jeho osoby, podal napokon dňa 31.01.2014 pod č.p.
ORPZ-BR-OPP3-230-001/2014 žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka
PZ podľa § 191 zákona o štátnej službe, ktorú neskôr aj bližšie písomne doplnil o dôvody jej podania.
Na základe tejto jeho žiadosti bolo vydané rozhodnutie, ktorého zrušenia sa prostredníctvom podnetu
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania domáha a to personálny rozkaz č. 26 vydaný
riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne zo dňa 11.02.2014, ktorým bol uvoľnený
zo služobného pomeru vykonávaného „v stálej štátnej službe vo funkcii referent Obvodného oddelenia
Policajného zboru Brezno odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne,
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Brezno.

22. Uviedol, že z rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici pod č.k.: KRPZ-BB-
VO2-6-008/2014-PK zo dňa 24.04.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti personálnemu rozkazu
riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 o jeho ustanovení do funkcie
referent OO PZ Brezno (ďalej len ako „rozhodnutie o ustanovení do funkcie“) je zrejmé, že žalobca bol
právoplatne ustanovený do tejto funkcie až 24.04.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozkaz riaditeľa
Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013. Predmetné rozhodnutie bolo nakoniec
rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené, a
to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/82/2014-43 zo dňa 06.03.2015 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/170/2015 zo dňa 22.02.2017 zrušené
Rozhodnutie o ustanovení).
23. Žalobca uviedol, že na základe ním podanej žaloby, bolo predmetné rozhodnutie o ustanovení do
funkcie, zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/82/2014-43 zo dňa 06.03.2015
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súd Slovenskej republiky vydaným pod sp. zn. 3Sžo/170/2015 zo
dňa 22.02.2017. Preto zastával názor, že rozhodnutie o ustanovení do funkcie predstavuje nulitný a teda
neexistujúci individuálny správny akt.

24. Mal za to, že jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ je neplatný právny
úkon, nakoľko nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.

25. Žalobca zastával názor, že z dostupných výstupov rozhodovacej činnosti súdov vo vzťahu k nulitným
správnym aktom vyplýva, že aj nulitné rozhodnutie je nezákonným rozhodnutím.
V.
Právne posúdenie veci

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.
1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného - Oznámenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018, v rozsahu dôvodov správnej
žaloby dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.
27. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137
ods. 4 SSP dňa 19.11.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.
2 SSP).
28. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Oznámenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018, v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe.
29. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).
30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy,
sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj
povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti.
32. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu
verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje
takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
36. Podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z.:
(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2) Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za
deň doručenia žiadosti.

(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne
nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného
pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je
policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí
k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4) Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o
nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým
bez ďalšieho opatrenia končí.

(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím
podpisom na tejto žiadosti.

(6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,
bezodkladne to oznámi policajtovi.

(7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa
policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým
dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru
nadriadenému.
(8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

37. Podľa § 246 zákona č. 73/1998 Z.z.:

(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými
predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

(2) Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal
na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané.

(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania
rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili
rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(4) Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do piatich rokov
od nadobudnutia právoplatnosti.

(5) Proti rozhodnutiu vydanému podľa odsekov 1 a 2 možno podať rozklad.

38. Podľa Čl. 23 ods. 1, 2 nariadenia MV SR č. 39/2015, prezident Policajného zboru okrem
úloh uvedených v čl. 22 riadi riaditeľov vybraných organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru a
riaditeľov krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Riaditeľov ostatných organizačných zložiek Prezídia
Policajného zboru a zariadení ministerstva v pôsobnosti Prezídia Policajného zboru riadi prezident
Policajného zboru prostredníctvom prvého viceprezidenta, viceprezidenta alebo určených riaditeľov
organizačných zložiek Prezídia Policajného zboru. Rozsah riadiacich kompetencií určí prezident
Policajného zboru v organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru.

39. Podľa čl. 4 ods. 2 pís. d) a e) nariadenia MV SR č. 174/2010, riaditeľ krajského riaditeľstva PZ

d) ustanovuje podľa § 33 ods. 2 zákona policajtov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 6 až 12,
e) prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov

1. podľa § 35 zákona vo svojej ustanovovacej pôsobnosti,
2. podľa § 35 ods. 1 zákona zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti.

40. Podľa čl. 7 ods. 11 pís. b) nariadenia MV SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo
veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť)
v platnom znení (ďalej len ako „nariadenie MV SR č. 174/2010“), riaditeľ krajského riaditeľstva PZ
ustanovuje do funkcie policajtov v krajskom riaditeľstve Policajného zboru okrem svojho zástupcu.

41. Podľa čl. 8 ods. 1, 2, 3 nariadenia MV SR č. 174/2010, kde sa v tomto nariadení uvádza pojem
„v rozsahu pôsobnosti“, rozumie sa tým riadiaca pôsobnosť vymedzená príslušným organizačným
poriadkom. Ustanovovacou pôsobnosťou ministra sa rozumie aj jeho pôsobnosť vymenovať do funkcie.
Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo odvolať z funkcie, zaradiť do jednotlivých druhov
štátnej služby, určiť kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, započítať odbornú
prax, určiť služobný príjem okrem odmeny podľa § 102a zákona, oznámiť skončenie služobného
pomeru podľa § 189 písm. a) a d) až i) zákona, vydať posudok o služobnej činnosti, rozhodnúť o
úhrade nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania, o ich čiastočnom znížení alebo
odpustení. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tiež právo poveriť zastupovaním alebo výkonom dočasne
neobsadenej riadiacej funkcie za predpokladu, že funkcia, ktorej sa toto personálne opatrenie týka, ako
aj funkcia policajta, ktorý má byť poverený zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie sú v ustanovovacej pôsobnosti toho istého nadriadeného. Inak vykoná toto opatrenie najbližší
spoločný nadriadený.

42. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej
správy, sa v prvom rade zaoberal tým, či napadnuté opatrenie je možné preskúmať v súdnom konaní
a to aj vzhľadom na námietku žalovaného, ktorý zastával názor, že oznámenie žalovaného nemá
charakter rozhodnutia a ani opatrenia, pretože nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených
záujmov alebo povinnostiach účastníkov konania a dospel k záveru, že predmetné opatrenie je spôsobilé
súdneho prieskumu, nakoľko sa jedná o individuálny správny akt - opatrenie orgánu verejnej správy,
ktorý bol vydaný pri výkone jeho pôsobnosti a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené
záujmy a povinnosti žalobcu priamo dotknuté.
43. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či v danom prípade existovali dôvody na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia § 246 zákona č. 73/1998 Z. z.
na základe podnetu žalobcu, a či žalovaný vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru uvedenom
v napadnutom opatrení - oznámení žalovaného č. k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018 vo
veci preskúmania rozhodnutia - personál-neho rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania, že predmetný

personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a
ostatnými predpismi. Ďalej správny súd skúmal, či žalovaný postupoval správne a zákonným spôsobom,
keď po posúdení veci vyslovil vyššie uvedený záver s tým, že nevydal v predmetnej veci rozhodnutie, ale
zaslal žalobcovi len písomné oznámenie, a teda, či žalobca týmto opatrením žalovaného bol ukrátený
na svojich právach.

44. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa
12.11.2018, doručeným žalovanému dňa 15.11.2018, podal podnet u žalova-ného na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ďalej len ako „podnet“) podľa ustanovenia § 246 zákona č.
73/1998 Z.z., a to personálneho rozkazu č. 26, vydaného riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Brezne
zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo rozhodnuté na základe jeho vlastnej žiadosti zo dňa 31.01.2014 o
jeho uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to dňom 31.03.2014 a ktorý bol naposledy
služobne zaradený vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru odboru poriadkovej
polície Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici. Ďalej mal
správny súd zistené z administratívneho spisu, že dňa 31.12.2018 bolo doručené žalobcovi oznámenie
žalovaného č.k. SPOU-PO6-2018/004984-4 zo dňa 18.12.2018, vo veci preskúmania rozhodnutia -
personálneho rozkazu č. 26 mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia § 246 zákona č. 73/1998 Z.
z., a v ktorom uviedol, že preskúmaním personálneho rozkazu č. 26 dospel k záveru, že predmetný
personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a
ostatnými predpismi s tým, že podnet na mimoriadny opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný.
45. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté opatrenie žalovaným nie je vôbec odôvodnené, t.j. nie je
zrejmé v akom rozsahu bol orgánom verejnej správy zistený skutkový stav pre riadne posúdenie veci,
z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli pri vyhodnotení dokazovania, a z tohto dôvodu je
preto nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Zdôraznil, že predpokladom zákonnosti rozhodnutia
(opatrenia) je aj zistenie skutko-vého stavu v rozsahu postačujúcom pre riadne posúdenie veci, čo
vyplýva z príslušných procesných právnych predpisov upravujúcich postup orgánov verejnej správy a
nedodržanie takéhoto postupu t.j. nezistenie skutkového stavu v potrebnom rozsahu je dôvodom na
zrušenie rozhodnutia (opatrenia) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalovaný zastával názor,
že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné, je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia a je arbitrárne.

46. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 19.05.2020 zhodne s
odôvodnením napadnutého opatrenia a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobu v
celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobca v replike zo dňa 22.06.2019 uviedol, že na podanej
žalobe trvá v celom rozsahu a nesúhlasil s námietkami žalovaného.

47. V konaní bol nesporné, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 26, vydaným riaditeľom Okresného
riaditeľstva PZ v Brezne zo dňa 11.02.2014, uvoľnený na základe jeho vlastnej žiadosti zo dňa
31.01.2014 zo služobného pomeru príslušníka PZ a to dňom 31.03.2014 a že voči nemu žalobca nepodal
riadny opravný prostriedok.

48. Správny súd mal v konaní zistené z napadnutého opatrenia, že v preskúmavanej veci žalovaný
nezistil zákonný dôvod na preskúmanie rozhodnutia žalovaným, a preto vo veci nevydal meritórne
rozhodnutie a žalobcovi oznámil neformálnym listom, že na základe preskúmania veci dospel k záveru,
že personálny rozkaz č. 26 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z.
a ostatnými predpismi.
49. K námietke žalobcu, ktorý spochybňoval kompetenciu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Brezne,
ktorý podľa jeho názoru nebol oprávnený vo vzťahu k jeho osobe konať a vydať rozhodnutie t. j.
personálny rozkaz č. 26, správny súd uvádza, že oprávneným orgánom na uvoľnenie žalobcu bol
okresný riaditeľ a pôsobnosť vo veciach personálnych upravuje nariadenie MV SR č. 174/2010. Podľa
čl. 5 písm. i) riaditeľ okresného riaditeľstva PZ uvoľňuje podľa ustanovenia § 191 policajtov vo svojej
ustanovovacej pôsobnosti a podľa čl. 7 ods. 16 okresný riaditeľ ustanovuje do funkcie policajtov na
útvare, ktorý riadi, okrem svojho zástupcu. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za
nedôvodnú.

50. K námietke žalobcu, že jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ nemôže
predstavovať právny základ pre vydanie rozhodnutia (personálneho rozkazu č. 26) o uvoľnení zo
služobného pomeru, nakoľko táto bola urobená v omyle, spočívajúcom v jeho presvedčení, že je
ustanovený vo funkcii, a preto vyvodzoval záver, že jeho žiadosť nebola doručená nadriadenému, a

z tohto dôvodu je potrebné ju považovať za neplatnú a v tom dôsledku je personálny rozkaz č. 26
nulitným právnym úkonom, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané z administratívneho
spisu, že žalobca urobil právny úkon sám a dobrovoľne keď podal u žalovaného žiadosť o uvoľnenie zo
služobného pomeru príslušníka PZ, a preto žalovaný postupoval podľa ustanovenia § 191 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z.z. v zmysle ktorého, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. V
danom prípade, služobný pomer žalobcu ako príslušníka PZ skončil uplynutím lehoty podľa ustanovenia
§ 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. dňom 31.03.2014, čo potvrdzuje vydaný personálny rozkaz
č. 26.

51. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poznamenáva, že žalobca požiadal na základe
vlastnej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, a preto uvedený prejav vôle
žalobcu nie je možné považovať za obmedzenie slobody a vážnosti vôle, ktoré činia právny úkon
absolútne neplatný tak, ako to má na mysli zákon č.73/1998 Z.z. (podľa ustanovenia § 250 ods. 1
písm. c) neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne). V
okolnostiach predmetnej veci možno podanú žiadosť považovať za dostatočnú vonkajšiu manifestáciu
vôle podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojej žiadosti,
predstavujú tzv. pohnútky, ktoré samé o sebe nedeterminovali jeho správanie, podanie žiadosti, ale
predstavujú len predpoklady, z ktorých vychádzal pri utváraní vôle podať žiadosť. Predpokladom
platnosti písomných právnych úkonov je podpis konajúcej osoby, a to zvyčajne podpis vlastnoručný.
Podanú žiadosť nemožno vyhodnotiť ako podanú tretou osobou alebo pod fyzickým nátlakom alebo
psychickým nátlakom v zmysle bezprávnej vyhrážky. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na
ustálenú judikatúru v zmysle ktorej, pod pojmom sloboda vôle je potrebné chápať jednak slobodu vzniku
vôľového rozhodnutia, jednak slobodu jej prejavu. Slobodou vôle sa chápe neexistencia účinkovania
takých vonkajších znepokojujúcich vplyvov, ktoré by boli spôsobilé konajúcu osobu zbaviť voľnosti a
rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle urobí, alebo neurobí, alebo ktoré by boli spôsobilé túto jej voľnosť
nenáležite obmedziť. Za nedostatok slobody vôle sa teda bude pokladať iba konanie pod nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy, prípadne i zo strany tretej osoby, v tomto prípade
správneho orgánu. Nátlakom môže byť buď priame fyzické donútenie (vis absoluta), alebo bezprávna
vyhrážka (vis compulsiva). Využitie priameho fyzického násilia na vykonanie pohybu, ktorý by inak bol
prejavom vôle, sa rozumie fyzickým donútením. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka
nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna vyhrážka je fakticky psychickým donútením. Psychické
donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade,
keď vyhrážka by mala byť bezprávna, najčastejšie sa jedná o vydieranie, keď vyhrážka by mala byť
priamou príčinou toho, že došlo k uzavretiu vynúteného právneho úkonu, keď vyhrážka by mala byť
takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu vzbudila dôvodný
strach u toho, voči komu sa použila a keď vyhrážka by mala byť adresná, to znamená, že smeruje
voči tomu, od koho sa právny úkon vyžaduje. Od vôle sa diferencuje pohnútka (motív) a cieľ právneho
úkonu. Pohnútka (motív) je síce tiež, podobne ako vôľa, psychickým javom preukazujúcim sa v správaní
konajúceho, no na rozdiel od vôle nedeterminuje jeho správanie priamo (primárne), ale presadzuje sa
skôr sekundárne, ako vedľajší podnet kreovania jeho vôle. Pohnútka zahŕňa predovšetkým predpoklady,
z ktorých konajúci vychádza pri utváraní svojej vôle. Treba zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa
v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Dôkazné bremeno preukázať neslobodu vôle
má ten, kto sa takéhoto konania dovoláva. (O., 2008, s. 204-205). Správny súd dospel k záveru, že v
konaní nebolo preukázané, že predmetný právny úkon žalobcu je neplatný, nakoľko v čase podania
žiadosti žalobcom o jeho uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, trvali všetky dôvody, ktoré
žalobca uviedol a teda ipso facto k jej podaniu nebol nútený. Preto správny súd považuje vyššie uvedenú
námietku žalobcu za nedôvodnú.

52. Správny súd konštatuje, že v danom prípade sa mohla odstrániť len nezákonnosť rozhodnutia,
ktorá existovala už v čase vydania rozhodnutia, t. j. dňa 11.02.2014 a z tohto dôvodu na argumenty
žalobcu uvedené v žalobe nemohol prihliadnuť. K rozhodnutiam súdov v právnych veciach uvedených
žalobcom podrobne v podanej replike zo dňa 22.06.2020, súd uvádza, že predmetné rozhodnutia nemali
vo vzťahu k preskúmavanému opatreniu žalovaného žiadnu právnu relevanciu a to ani v nadväznosti na
rozhodnutie - personálny rozkaz č. 26, ktoré navrhoval žalobca preskúmať v mimo odvolacom konaní,
nakoľko v danom prípade bol služobný pomer žalobcu u žalovaného už právoplatne skončený a to
dňom 31.03.2014. Súd pri posudzovaní týchto skutočností vychádzal z ustanovenia § 246 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a

skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak
sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie
vychádzalo.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia napadnutého opatrenia, zastávajúc názor, že napadnuté opatrenie je
dostatočne jasné a zrozumiteľné, a preto ho možno považovať za riadne odôvodnené, keďže žalovaný
nevydal meritórne rozhodnutie a žalobcovi oznámil neformál-nym listom, že personálny rozkaz č. 26
bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a ostatnými predpismi. Súd
podotýka, že v správnom súdnictve nie je v záujme, aby súdy nahrádzali činnosť správnych orgánov,
ale aby poskytovali ochranu v prípade zásahu do práv fyzickej alebo právnickej osoby prieskumom
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
54. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym
odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti
Š., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa
19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.
zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa
15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010, sp. zn. I.
ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná
odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje
na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je
potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 12.05.2011, sp. zn. 8Sžo/122/2010).

55. Správny súd poznamenáva, že žalobca proti personálnemu rozkazu č. 26 nepodal opravný
prostriedok v zákonnej 15-lehote odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia a zdôrazňuje, že nie je súdom
skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného
práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej
moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán
verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

56. Ďalej správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je
procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou,
ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na
konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty.

57. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej
štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom
smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať
len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže
dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený
rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje.
Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať,
vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V
dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie
a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah
zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu
je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy.
Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného
rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto
konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I ÚS/98).

58. Vyššie citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v
tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej

úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným
spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá
taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

59. Správny súd námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého opatrenia a považoval ho vydané v súlade so zákonom.

60. Po preskúmaní napadnutého opatrenia súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a
preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.

61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.