Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201623
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420201623.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: mal. M. L., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom H. X/D, XXX XX M., t. č. A. D. 3, R. H. a mal. Q. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
H. X/D, XXX XX M., t. č. A. D. 3, R. H., obe maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov, matka: B.. arch. Q. D., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H. X/D, XXX XX M., t. č. A. D. 3, R. H., zastúpená: Kanisová&Kanis Advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3D, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, a otec: G.. K. L., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. E. D. 1, XXX XX R. - E. G., zastúpený: Mgr. Martin Hurtaj, advokát so sídlom
949 01 Nitra, Štefánikova 15 o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25. novembra 2020, č. k.:
7P/22/2020 - 1365, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým až do
právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou
značkou 7P/22/2020 zakazuje styk otca s maloletými deťmi, a to s M. L., nar. XX. XX. XXXX a Q. L.,
nar. XX. XX. XXXX.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas konania vo veci samej dňa 17. 11. 2020 matka podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zákazu styku otca s maloletými
deťmi až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V návrhu uviedla, že manželstvo s otcom bolo
rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 31. 5. 2016, č. k. 3P/19/2015-125 rozvedené a maloleté
deti boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti, zároveň bol upravený aj styk otca
s maloletými deťmi. Poukázala aj na to, že opakovanými návrhmi sa domáhala dočasného zákazu
styku otca s maloletými deťmi z dôvodu negatívnych vplyvov otca na maloleté deti a prebiehajúcu
psychoterapeutickú intervenciu u maloletých a v záujme zabezpečenia priaznivého psychického a
fyzického vývoja maloletých detí. Matka zdôraznila odporúčania kolízneho opatrovníka ako aj znalecký
posudok vypracovaný Mgr. Lenkou Lipanovou a znalecký posudok Mgr. Ľubicou Duskovou Lejkvovou,
znalecký posudok MUDr. Martou Pavlíkovou a 2 odborné vyjadrenie znalkyne PhDr. Aleny Kopányiovej.
Z týchto dôkazov vyplýva vysoký predpoklad, že maloleté deti skutočne prežili s otcom traumatické
zážitky sexuálneho charakteru, ktoré vyvolali u detí odpor voči otcovi, strach a stres pri každej zmienke
o ňom a poznačili tak ich psychický vývin, keď je nevyhnutná intervencia psychoterapeutov. Je v záujme
maloletých detí, aby boli chránené pred ďalšími traumatickými zážitkami prípade opakovania styku s
otcom. Matka žiadala zastabilizovanie situácie počas konania vo veci s prihliadnutím na zabezpečenie
bezpečného a stabilného prostredia s tým, aby deti neboli opakovane nevhodne a nútene vzťahované
do situácie s otcom, ktorý sa voči nim opakovane nevhodne zachoval a boli traumatizované. Matka
poukázala na konkrétne zvláštne správanie sa detí, poukázala na kresby, ktoré deti kreslia a ako sa
prejavujú voči ľuďom.

3. Súd prvej inštancie poukázal na zmysel a účel neodkladných opatrení, odkázal na uznesenie
Ústavného súdu SR z 23. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 46/2013 ako aj rozsudok ESĽP z 27. júna 2000,
bod 129, Nuutinen proti Fínsku. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného
záujmu maloletého dieťaťa, pričom v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie na
to prísny dôraz. Záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, pričom
poukázal na čl. 3 ods. 1 Dohovoru oprave dieťaťa. Dospel k záveru, že existuje zákonný dôvod na to,
aby neodkladné nariadenie bolo nariadené po tom, čo mal preukázané splnenie podmienok podľa § 325
ods. 1 CSP a § 367 CMP. Pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
R. H., pracovisko Žarnovica zo dňa 23. 11. 2020 a 24. 11. 2020 ako aj na závery z vykonania šetrenia
v domácnosti matky zo dňa 20. 11. 2020, z ktorých okrem iného vyplynulo, že dňa 2. júna 2017 sa na
základe predvolania na oddelenie SPODaSK dostavila matka, pričom uviedla, že má vážne podozrenie,
že otec maloletých detí sexuálne zneužíval maloletú Q.. Nato dňa 7. 6. 2017 oddelenie SPODaSK
Levice podalo trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ. Dňa 18. 9. 2017 bol vyhotovený znalecký
posudok znalkyňou PhDr. Katou Piačkovou, kde v závere bolo napísané, že sexuálne obťažovanie bolo
vylúčené. Následne v decembri 2017 na základe podania matky bolo urobené znalecké dokazovanie
Mgr. Lenkou Lipanovou, ktorá skonštatovala mnohé indikátory sexuálneho zneužitia. V roku 2018 bol
zrealizovaný znalecký psychiatrický posudok, kde bolo žiadateľom Okresné riaditeľstvo PZ Levice,
znalkyňa MUDr. Marta Pavlíková u svedkyne Q. D. (matky) nediagnostikovala žiadnu duševnú poruchu,
preto nemá žiadna duševná porucha vplyv na jej reprodukcie priebehu udalostí, ktoré popisuje. Dňa
16. 10. 2019 bol vyhotovený znalecký posudok PhDr. Katarínou Haidovou, ktorá uviedla, že nebola
zistená prítomnosť indikátoru sexuálneho zneužívania, dňa 7. 11. 2019 bolo zastavené trestné konanie
voči otcovi maloletých detí s tým, že skutok sa nestal. Preto stretávanie sa otca s maloletými deťmi má
prebiehať podľa rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 3P/19/2015-125.
4. Matka kolíznemu opatrovníkovi pri vykonaní šetrenia dňa 20. 11. 2020 uviedla, že posledné stretnutie
detí s otcom malo byť realizované 7. 11. 2020, otec ju v deň vopred prostredníctvom SMS kontaktoval,
že ráno si príde pre deti, pričom matka maloleté deti o styku s otcom neinformovala, pretože bola
presvedčená, že otec sa na styk nedostaví, ako to urobil niekoľkokrát v minulosti, keď otec s maloletými
deťmi sa nekontaktoval posledné 3 roky. Otec ju kontaktoval až v sobotu ráno prostredníctvom SMS
správy, že je pri dome a chce sa s deťmi stretnúť, na čo matka deti zobudila a spýtala sa ich na to, či
sa chcú s otcom stretnúť, tieto sa rozplakali a utekali sa skryť do šatníka kričiac, že sa s ním stretnúť
nechcú, plakali a maloletá Q. zostala hodinu paralyzovaná v skrini. Maloletá M. kolíznemu opatrovníkovi
uviedla, že po oznámení, že otec čaká vonku pri dome, sa veľmi bála, triasla sa. Otec uviedol, že na
styk bude chodiť pravidelne, maloletá M. sa odvtedy bojí chodiť do školy, vyjadrila sa, že otca nechce
nikdy vidieť, ani stretnúť a najradšej by ho "zabila“. Ako dôvod uviedla, že im robil stále zle, bil aj ich
prvého psíka. Podobne sa vyjadrovala aj maloletá Q..
5. Súd konštatoval, že na pojednávaní vypočul ako svedkyne terapeutky detí Mgr. Danu Cipárovú a
Mgr. Eriku Bílikovú, ktoré odporučili, aby maloleté deti neprišli do kontaktu s otcom. Zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
referát Bratislava I a III zo dňa 19. 11. 2020, z ktorej vyplynulo, že bola vykonaná vopred ohlásená
návšteva u otca, ktorý okrem iného uviedol, že s deťmi sa nestretáva od roku 2017 z dôvodu, že mu
matka bráni v styku stretávaní sa. Za deťmi chodí celé 3 roky pravidelne do miesta trvalého pobytu v
Leviciach, matka mu neoznámila, že sa odsťahovala do R. H. a zmenila bydlisko. Uviedol, že o deti sa
pravidelne a intenzívne zaujíma prostredníctvom SMS správ, na ktoré matka nereaguje. Okresný súd
konštatoval, že z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že maloleté deti sa s otcom nestretávali v rozsahu
určenom rozvodovým rozsudkom, teda prakticky vôbec. Súd konštatoval, že od rozvodu otec o deti
neprejavil ozajstný záujem a o styk sa pokúsil po niekoľkých rokoch až v čase rozhodovania súdu, čo
v deťoch vzbudilo strach. Súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšieho konania, dospel
k záveru, že je potrebné do skončenia konania vo veci dočasne zakázať styk otca s maloletými deťmi,
aby neboli zbytočne vystavované stresu a uvedomujúc si, že ide o vážny zásah do výkonu rodičovských
práv, prihliadol na práva dieťaťa, keď takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletých detí, pričom
v závere poukázal na to, že z dôvodu, že otec dlhodobo nebol v kontakte s deťmi, bude nanovo potrebné
vybudovať medzi nimi vzťah.
6. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, prípadne aby napádané uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie k ďalšiemu konaniu.
7. Proti uzneseniu sa odvolal otec. Žiadal ho zrušiť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť a konanie o vydanie neodkladného opatrenia zastaviť.

8. V dôvodoch odvolania uviedol, že nebúchal na dvere, nevykrikoval pod oknom a nenaháňal
vystrašené deti po škole či škôlke. Jediné čo spravil, bolo, že napísal SMS správu matke, v ktorej ju
žiadal, ako nespočetne krát predtým, aby mu umožnila styk s deťmi. Súd zlegalizoval dlhoročnú snahu
matky maloletých detí o vymazanie jeho ako otca zo života detí. Podľa jeho názoru súd nesprávne zistil
skutkový stav spočívajúci v povrchnosti a zjavnej neznalosti súdneho spisu, z ktorého je zrejmé, že sa
styku dlhodobo domáha, vec taktiež nesprávne právne posúdil, čo spočíva v absencii neodkladnosti
ako základného zákonného predpokladu vydania neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že deti trpia,
pretože matka maloletých detí zmanipulovala deti, taktiež ho krivo obvinila, pričom poukázal na dĺžku
trvania sporu.
9. Vymazaným rodičom sa stal vďaka dlhodobému a účinnému bráneniu v styku s matkou, ktoré
súd týmto rozhodnutím legalizoval. Matka ešte v roku 2017 ho krivo obvinila zo sexuálneho zneužitia
oboch detí, nešlo pritom len o nejaké zle pochopené reakcie detí útleho veku matkou, išlo o obvinenie
najhrubšieho charakteru založené na konkrétnych vymyslených sexuálnych atakoch z jeho strany voči
deťom. Matka ho obvinila, že maloleté deti mu museli masírovať a chytať genitálie, že mu museli lízať
genitálie, že im striekal semeno do úst, že im na zadok tlačil penis, že im strkal prsty do genitálií, že im
tiekla krv atď. Tieto strašné činy mal spáchať v tom čase dvojročnej Q. a trojročnej M.. Vo vzťahu k tomuto
obvineniu poukázal na to, čo si myslia znalecké autority v našej republike, a to znalecký posudok číslo
38/2018 Ústavu pre znaleckú činnosť v psychiatrii a psychológii, ktorý si dal vypracovať vyšetrovateľ
v trestnom konaní a na základe ktorého bez najmenších pochýb zastavil trestné konanie s tým, že
skutok sa nestal. Z tohto posudku vyplynulo, že znaleckým vyšetrovaním nebola zistená prítomnosť
indikátorov sexuálneho zneužívania. V správaní deti sú prítomné prvky svedčiace pre prevahu interakcií
s dospelými, ich vyjadrenia sú miestami sofistikované s používaním slovníka dospelých.
10. Poukázal na skutočnosť, ako je možné, že obe deti verbalizujú, že ich sexuálne zneužil, ako
je možné, že majú z neho strach, nenávidia ho, dokonca ho chcú zabiť, keď v rámci právoplatne
skončeného vyšetrovania a znaleckého dokazovania sa preukázalo, že deti sexuálne nezneužil. Matka
zneužíva citovú naviazanosť detí na ňu, keď deti dlhodobo vychovávala a vychováva v predstave, že
ich vlastný otec sexuálne zneužil. Takto deti žijú v predstave, že ich znásilnil.
11. Po rozvode sa riadne stretával s oboma deťmi, takto fungovali od júna 2016 do mája 2017, kedy mu
matka styk s deťmi zamedzila s odôvodnením, že ich sexuálne zneužil. Od tej doby stretávanie sa s deťmi
mu matka neumožnila. Opakovane kontaktoval opatrovníka, nepochodil. Opakovane podával návrhy na
výkon rozhodnutia, ktorý nijako nekonal a nikto mu nepomohol. A to preto, lebo matka ho krivo označila
za sexuálneho násilníka. Napriek tomu na stretávanie chodil a prostredníctvom SMS matke pripomínal,
že žiada pripraviť deti na stretávanie sa. Deťom nič nespravil, čo vyplynulo z vyšetrovania. Poukazoval
aj na skutočnosť, že konanie už prebieha 3 roky, spis má viac ako 1000 strán, pričom prieťahy spôsobuje
matka, ktorá účelovo konanie naťahuje podávaním nezmyselných návrhov na neodkladné opatrenia na
zákaz styku, ktoré boli opakovane zamietnuté odvolacím súdom v Nitre ako nedôvodné. Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny, ktorý je určený na to, aby zastupoval deti a ich záujmy, v konaní neurobil nič
pre obnovenie jeho styku s deťmi. Úradníci dlhodobo podporujú matku v snahe zákazu jeho stretávania
sa s deťmi.
12. Zdôraznil aj to, že prečo deti sú liečené pre symptómy sexuálneho zneužívania, hoci k sexuálnemu
zneužitiu preukázateľne nedošlo. Odpoveď spočíva v povrchnosti týchto psychoterapeutiek, ktoré liečia
deti z diagnóz, ktoré neboli deťom nikdy diagnostikované. Hoci psychiater v rámci posudku Ústavu vylúčil
symptómy sexuálneho zneužitia, psychoterapeutky deti liečia na neexistujúce symptómy.
13. Okresnému súdu vytkol aj nesprávne zistený skutkový stav, keď súd dospel k záveru, že od rozvodu
až doteraz o deti neprejavil ozajstný záujem. Styk riadne realizoval od rozvodu v júni 2016 až máj 2017,
kedy mu matka začala v styku brániť. Chodil na stretávanie sa, písal SMS, žiadal o styk, bezvýsledne.
Na styk nechodil do R. H., pretože nevedel, že sa matka presťahovala. Taktiež podával návrhy na
výkon rozhodnutia. Namietal záver vo vzťahu k neodkladnosti nariadenia, pretože táto podmienka nebola
splnená. Voči deťom sa nijako necitlivo nespráva, deti nevidel, ani nepočul, ako potom sa mohol necitlivo
správať. Zvolil citlivý prístup, keď na deti nijako netlačí a komunikuje s matkou. Najlepším záujmom
detí určite nie je jeho zákaz styku s deťmi. Takto súd len legalizoval stav, kedy matka deti vychováva
v klamstve, že ich sexuálne zneužil.
14. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Napadnuté uznesenie žiadala potvrdiť. Uviedla, že
otec sa v odvolaní v snahe vyviniť sám seba z toho, čo deti posledné roky prežívajú, uchýlil k novým
klamstvám, s ktorými si protirečí s niektorými svojimi predošlými vyjadreniami. Kľúčovú úlohu zohrávajú
znalecké posudky a odborné vyjadrenia, ale aj okolnosti, za akých vznikali a ktoré boli už spochybnené.
Za pozornosť stojí fakt, že spochybnené boli doposiaľ za celé 3 roky tohto súdneho konania len odborné
vyjadrenia a znalecké posudky svedčiace v prospech otca. Naproti tomu ani jedna správa, odborné

vyjadrenie, znalecký posudok svedčiaci o pravdivosti výpovedí maloletých detí a matky doteraz ani
znalcami, ani orgánmi činnými v trestnom konaní a ani súdom spochybnené neboli.
15. Po vyše troch rokov súdneho konania otec, u ktorého sa ukázalo ako vysoko pravdepodobné, že
sa dopustil sexuálneho zneužívania vlastných detí, nebol podrobený žiadnemu znaleckému skúmaniu
nariadenému súdom, ani orgánmi činnými v trestnom konaní a neboli mu kladené žiadne otázky, ktorými
bol konfrontovaný s výpoveďami iných svedkov. K trestnému a civilnému konaniu otec priložil doteraz
len jediný súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vyhotoviť ešte pred tým, ako bol vypočutý pred
orgánmi činnými v trestnom konaní, znaleckým skúmaním maloletých detí a matky, teda v čase, kedy sa
v civilnom ako aj trestnom spise nenachádzalo takmer nič. Maloleté deti, ktoré samotnú traumu zažili, boli
niekoľkokrát znalecky skúmané, vypočúvané, a to neraz aj odborníkmi, ktorí si svoju prácu nevykonávali
čestne a porušovali etický kódex znalca. Bola nútená v najťažšej situácii svojho života odolávať spolu
s maloletými deťmi tlakom odborníkov/znalcov, ktorí tam mali byť preto, aby pomáhali odhaliť pravdu,
nie vždy k tomu tak bolo.
16. Ku konkrétnym námietkam otca uviedla, že zákaz styku nebol nariadený len na základe jednej SMS
správy, ale s ohľadom na okolnosti celého prípadu, a to vynárajúce sa spomienky maloletej M. na v
minulosti prežité traumatické zážitky s otcom sexuálneho charakteru, ktoré samovoľne verbalizovala
pred svojou tetou B. D.; predložené odborné vyjadrenia PhDr. Kopányiovej č. 02/2020 a č. 10/2020,
ktoré potvrdili jej obavy, že u maloletých detí s vysokou pravdepodobnosťou vo vzťahu k otcovi
došlo k narušeniu pocitu bezpečia a istoty narušením ich intímnej zóny a u maloletej M. sa ukázalo
ako pravdepodobné, že situácie sexuálneho zneužívania zažila tak, ako ich opísala pred svojou
tetou. V odbornom vyjadrení číslo 10/2020 bola predmetom analýzy a odborného skúmania zvuková
nahrávka maloletej M., ktorá bola znalkyňou PhDr. Kopányiovou vyhodnotená ako dôveryhodná a
nespochybniteľná, t. j., že maloletá mohla skutočne zažiť také traumy, ako popisuje; svedecké výpovede
terapeutiek maloletých detí, ktoré vypovedali na poslednom pojednávaní dňa 2. 10. 2020.
17. Súd na strane 7 svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol dôvody, na základe ktorých posúdil jej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom prihliadol predovšetkým na výpovede maloletých
detí. Najväčšiu váhu súd pripísal výpovediam maloletých detí, nie SMS správam otca zo dňa 7. 11.
2020. Maloletá M. samovoľne bez ovplyvňovania matky pred pracovníčkami ÚPSVaR vyjadrila, ako sa
cítila, keď otec čakal pred ich domom, bála sa, triasla a skryla sa v šatníku. Maloletá Q. sa vyjadrila
podobne. Týmto matka poukazuje na skutočnosť, že prvoinštančný súd nedospel k záveru, že styk otca
s maloletými deťmi je potrebné zakázať len na základe otcovej SMS správy, ktorou sa dožadoval styku,
ako sa otec v odvolaní mylne domnieva, ale na základe všetkých okolností prípadu, predovšetkým na
základe samotných výpovedí maloletých detí.
18. K námietkam otca ohľadom tzv. vymazaného rodičia uviedla, že na pojednávaní v októbri 2019 na
Okresnom súde v Leviciach otec vyhlásil, že sa sám rozhodol, že deti nechce traumatizovať s tým, že
by si uplatňoval styk tak, že by prišiel pre deti za prítomnosti polície, aj keď má na styk právo. Napriek
tomu, že trestné konanie bolo ukončené, otec sa na dohodnuté termíny s deťmi naďalej nedostavoval.
Takéto vyjadrenie urobil aj na pojednávaní v júli 2020 na Okresnom súde Žiar nad Hronom, kedy
priznal, že sa ich dobrovoľne vzdal, aby ich netraumatizoval. Toto vyhlásenie nebolo zaprotokolované,
avšak v zázname z pojednávania by malo byť zachytené. Otec tieto dve protichodné tvrdenia strieda
podľa potreby. Podľa jednej verzie sa teda otec údajne celý čas dostavuje na stretnutia v zmysle
súdneho rozhodnutia, avšak matka mu v styku bráni a podľa druhej verzie, úplne opačnej, sa dobrovoľne
vzdal detí, aby ich traumatizoval, preto sa na stretnutie nikdy reálne nedostavil až do novembra 2020.
Poukázala aj na to, že po tomto prvom skutočnom príchode otec na jej otázku, prečo pod tak dlhom
čase prišiel, odpovedal: "Som tu dnes! a doteraz si sa vyhýbala zubami nechtami si bránila styku, mal
som dôvod a raz možno pochopíš, možno nikdy". Ona zareagovala tak, že: „ako som ti mohla ja brániť
v styku? Keď ty si 3,5 roka nechodil?“. Otec odpovedal: „si robíš srandu … to je minulosť, dnes je dnes,
chcem vidieť deti, mám rozhodnutie, máš 4 možnosti … a ja mám čas.“ Otec tak styk s maloletými deťmi
v podstate pravdivo sám nepriamo vyhodnocuje ako pre ne traumatizujúci a na matkinu pripomienku
situácie z Bratislavy, kedy mala M. ako 6 ročná panický záchvat pri náhodnom stretnutí so otcom v
meste, otec v SMS komunikácii zareagoval: „Teraz 8, počkal som nejaký čas a keď mi povie, že mám
ísť preč, pôjdem.“
19. Otec priznáva, že na styk po celý čas sa nedostavoval, nechtiac sa priznáva aj k tomu, že si je vedomý
M. skutočnej traumy z neho. Otec chcel zrejme zámerne 2 roky počkať dúfajúc, že M. na traumatizujúce
zážitky s ním snáď po čase zabudne. Ak by mala platiť otcova verzia o manipulácii maloletých detí, ktorú
otec vehementne ponúka okoliu, aký by malo zmysel čakať 2 roky, kým dieťa zabudne na to, čo sa stalo?
Otec si veľmi dobre uvedomuje význam čakania, pretože sám pozná najlepšie skutočnú pravdivú verziu

a sám dobre vie, že ona maloletým deťom v skutočnosti nevsugerovala vôbec nič, ani ich v žiadnych
vymyslených predstavách posledné 3 roky neudržuje.
20. K námietke, kde sa otec s vyjadruje k skúmaniu prípadu Ústavom pre znaleckú činnosť, uviedla,
že deti doteraz neboli skúmané žiadnym psychiatrom. V tomto posudku je uvedené, že podkladom pre
vypracovanie posudku bolo interview s maloletou M. a jej psychodiagnostické vyšetrenie a interview
s maloletou Q. a jej psychodiagnostické vyšetrenie. Nikde sa však neuvádza, že by boli maloleté
deti vyšetrené psychiatrom v rámci znaleckého vyšetrenia týmto ústavom, preto toto tvrdenie otca je
vykonštruované a nezakladajúce sa na pravde. Otec sa snaží navodiť dojem, že deti boli skúmané tímom
odborníkov zo znaleckého Ústavu vrátane psychiatra, hoci deti boli skúmané v roku 2019 iba znalkyňou
Haidovou pracujúcou pre tento Ústav.
21. K znaleckému skúmaniu bol pribratý OR PZ v Leviciach v rámci trestného konania Ústav pre
znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r.o., po dvoch rokoch od vyšetrenia maloletých
detí znalkyňou Piačkovou a znalkyňou Lipanovou. Hoci skúmanie u takto maloletých detí po tak
dlhom čase väčšina odborníkov neodporúča, pretože neprináša výrazné výsledky. Maloleté deti už od
znaleckého skúmania znalkyne Piačkovej nemali žiaden kontakt s otcom a maloleté deti boli v čase
skúmania znalkyňou Haidovou už v dlhodobej starostlivosti terapeutiek s využitím metódy EMDR pri
terapii, ktorá sa javí ako jedna z najefektívnejších v prípade takto ťažko traumatizovaných pacientov.
Existovala možnosť skúmania detí bez ďalšej traumatizácie prostredníctvom zvukového záznamu, ktorý
bol vyhotovený znalkyňou Piačkovou počas prvého znaleckého skúmania detí. Tento kľúčový záznam pri
svojom skúmaní, žiaľ, znalkyňa Haidová nevyužila a dokonca tento záznam nebol napriek opakovaným
žiadostiam matky sprístupnený počas celého trestného konania. Bol jej vydaný až po ukončení,
kedy mohla tento vzácny zvukový záznam dať zanalyzovať odborníkom, konkrétne znalkyni PhDr.
Kopányiovej, ktorá v odbornom vyjadrení číslo 2/2020 našla prostredníctvom vypočutia si zvukového
záznamu z vyšetrenia maloletých detí znalkyňou Piačkovou početné pochybenia.
22. K námietke otca, že mu od mája 2017 zamedzila kontakt s maloletými deťmi, uviedla, že po
tom, ako Q. po prvýkrát začala hovoriť o zneužívaní otcom, šokovaná touto udalosťou nevediac, čo
má robiť, prvýkrát deti nepripravila na stretnutie s otcom. Otec okamžite prvý dodnes posledný krát
dňa 25. mája 2017 navštívil UPSVaR v Leviciach, kde sa posťažoval na nerealizované stretnutie s
deťmi, v čom vidí rozpor v jeho vyjadrení v odvolaní, kde uvádza, že opakovane kontaktoval UPSVaR,
aby mu pomohol pri styku s maloletými deťmi. Pred pracovníčkami dodal, že ho matka bude zrejme
obviňovať zo sexuálneho obťažovania detí. Úrad kontaktoval matku, pričom úrad oboznámila s tým,
s čím sa jej zdôverila maloletá Q.. Túto výpoveď považovali za závažnú a okamžite podali trestné
oznámenie. Tvrdenie otca o opakovanom kontaktovaní úradu sa nezakladá na pravde. Ak by sa otec
skutočne nedopustil sexuálneho zneužívania maloletých detí tak, ako to tvrdí, ako je možné, že hneď
po prvom nerealizovanom stretnutí s maloletými deťmi reagoval tak, že kontaktoval UPSVaR, kde
spomína potenciálne obvinenie zo sexuálneho obťažovania svojich detí, začal okamžite zháňať svedkov
k zatiaľ neznámemu obvineniu, nezačatému trestnému a civilnému konaniu s odôvodnením, že bude
vraj asi podozrivý zo sexuálneho zneužívania svojich detí. Od začiatku hovoril o zneužívaní oboch detí.
Okamžite si zohnal psychiatričku MUDr. Pavlíkovú, ktorá bola ochotná pripísať matke bludovú poruchou,
v ktorej odbornom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2017 sa už uvádza totožne so znením trestného oznámenia
príčina nerealizácie styku s maloletými deťmi, t. j. podozrenie zo sexuálneho zneužívania len maloletej
Q.. Otec sa v tom čase zákonným spôsobom nemal ako dostať k zneniu trestného oznámenia, no napriek
tomu jeho znenie poznal alebo ho aspoň tušil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 6. 2017 k tomuto civilnému
konaniu sa otec vyjadril, že sa o trestnom, ako aj civilnom konaní dozvedel až 16. 6. 2017. Potom
vystáva otázka, ako je možné, že už dňa 11. 6. 2017 mal vypracované odborné vyjadrenie MUDr. Daniely
Pavlíkovej, pred ktorou uviedol, že matka si naňho vymyslela sexuálne zneužívanie maloletých detí.
23. Ďalšou závažnou skutočnosťou je fakt, že otec v tom čase ako jediný hovoril o sexuálnom obťažovaní
oboch maloletých detí, čo je zaznamenané v úradnom zázname UPSVaR z 25. 5. 2017 a zároveň to
otec takto formuloval aj pred svojimi známymi, keď si medzi nimi zháňal svedkov ešte pred podaním
trestného oznámenia. Ona však o sexuálnom zneužívaní aj maloletej M. ešte nemala vedomosť a tak
isto sa o sexuálnom zneužívaní oboch detí nezmienil ani UPSVaR vo svojom trestnom oznámení. MUDr.
Daniela Pavlíková vo svojom odbornom vyjadrení stanovila podozrenie na bludovú poruchu matky bez
toho, aby ju mala možnosť čo i len vidieť. Matka má vedomosť o tom, že MUDr. Pavlíková je tak isto
členkou Cirkvi Bratskej, preto tento podobne, ako ani neskôr vypracovaný súkromný znalecký posudok
znalca K., nemožno vnímať ako objektívny a vypracovaný bez konfliktu záujmov. Otec nikdy žiadnu
žiadosť o rozšírenie styku v prvej polovici roka 2017 nepodal, toto klamstvo mu poslúžilo k tomu, aby
presvedčil MUDr. Danielou Pavlíkovú na vypracovanie odborného vyjadrenia, v ktorom popisuje bludovú
poruchu matky bez toho, aby ju vyšetrila.

24. V rámci trestného konania bola pribratá znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. Marta Pavlíková zo
Zlatých Moraviec, ktorá vyvrátila závery uvedené v Odbornom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2017 o bludovej
poruche matky, zhodnotila ju ako absolútne duševne zdravú osobu. Taktiež podstúpila vyšetrenie u
znalkyne z odboru psychológia Mgr. Ľubici Duskovej Lejkovej, ktorá potvrdila všeobecnú aj špecifickú
vierohodnosť matky.
25. V trestnom konaní otec vyšetrovateľke počas výsluchu dňa 17. 8. 2017 uviedol, že maloleté deti ho
videli močiť a následkom čoho si maloletá Q. mala začať uvedomovať svoju sexualitu a zrejme začala
hovoriť doma o jeho cikáčiku. Vo výpovedi uvádzal, že boli na výlete v R. H., išli do kaviarne, kde bolo
treba ísť na WC a on povedal M., aby išla aj ona, obe sa vycikali a bol s nimi zavretý v mužskej kabíne.
Pomyslel si, že sa aj on vyciká. Ony dve sa pozerali, ako ciká a Q. odvtedy celý čas hovorila, že tatinko
má cikáčika, ona má cikuľku, tatinko má pekného cikáčika. Ešte jej povedal, že to nesmie hovoriť.
26. Pred vyšetrovateľkou OR PZ Levice otec ponúka inú verziu, ako v prípade rozhovorov so znalcami
MUDr. Danielou Pavlíkovou a MUDr. Andrém, ktorý si pravdivosť jeho tvrdení nemali možnosť nijako
overiť, prípadne tak, ako to mohla urobiť vyšetrovateľka a konfrontovať otca aspoň s výpoveďou matky.
V tejto verzii hovorí o zhode okolností, o zle pochopenej bežnej situácii, ktorú si matka nedopatrením
vyložila ako sexuálne zneužívanie mladšej Q., z čoho vznikol celý problém. Podľa matky, ktorá najlepšie
pozná maloleté deti, o ktoré sa dennodenne stará, sa javí ako vysoko nepravdepodobné, aby vtedy len
dvojročná maloletá Q. hodnotila otcov pohlavný orgán tak, ako to uvádzal otec vo svojej výpovedi. S
istotou môže povedať, že maloletá Q., ako aj maloletá M., nikdy nenazývali ženský pohlavný orgán ako
cikuľka
27. Matka vo vyjadrení poukázala na obsah doterajšieho spisu, pričom konkrétne uviedla, z čoho
pramení podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Všetko to začalo po tom, ako sa s maloletou Q. hrala
pred poobedným spánkom hru na lietadlo, ktorú hrávala aj s otcom. Točila ju vo vzduchu a potom spolu
padli na posteľ. Na to Q. s úsmevom povedala: „Maminka, pomasíruj ma na riťke, ako tatinko.“ Matka sa
spýtala: „Myslíš na zadočku?" Maloletá Q. povedala: „Nie, na riťku. Takto. Škrab, škrab" a poškriabala
si genitálie. V ten večer nabrala odvahu opýtať sa maloletej Q., čo jej ešte predtým robil, na to začala
ukazovať, ako je otec strká prsty do genitálií a hovorila: „Maminka a bolí to, bolí“. Ďalej povedala, že
jej tlačil „cikáčik na riťku (teda penis na genitálie) „a ja som mu musela tlačiť cikáčik“. V ten deň ešte
povedala: „Tatinko zakľúčikuje a spraví tmu“. Tiež popisovala, ako pri popoludňajšom spánku u otca sa
zobudí a vidí ako otec leží vedľa nej holý, nemá pyžamo, ani ona. Neskôr pri hre matku maloletá Q.
vyzvala: „Dám ti vŕtalku do úst“. Matka sa spýtala: „Q., čo je vŕtalka?“ Q. odpovedala: „cikáčik.“ Inokedy
sa Q. hojdala na hojdačke a opakovane sa pýtala či je cikáčik jedovatý. Na otázku matky prečo, táto
odpovedala: „Lebo takto som ho cucala“. Ústami napodobnila ten pohyb a dodala: "a išlo mléko"… „ja ho
už nechcem mať v ústach“. Taktiež počas rozhovoru so starým otcom z jej strany sa maloletá Q. vyjadrila:
"musela som hryzkať cikáčik … tak pomalinky". Starý otec sa opýtal, že komu a maloletá Q. odpovedala
"K..“ Tieto rozhovory a reakcie maloletej Q. sú tak isto uvedené v návrhu na zmenu rozhodnutia zo dňa
12. 6. 2017 a preto sa pýta, či otec si skutočne myslí, že len na základe toho, že maloletá Q. videla otca
močiť na toalete, dokázala verbalizovať takéto slovné konštrukcie ako dvojročná.
28. K argumentom otca ohľadom návrhov na výkon súdneho rozhodnutia uviedla, že toto sa nezakladá
na pravde, nakoľko Okresný súd Levice v skutočnosti len na základe jednostranných tvrdení otca bez
overenia si faktov matke navrhol uložiť finančnú pokutu vo výške 1.000 EUR za marenie styku, pričom
otec ponúkol niekoľko dátumov, z ktorých viaceré ani len nekorešpondovali so súdom stanovenými
termínmi stykov. Potom bol však tamojší súd upozornený matkou na nesprávnosť takéhoto konania,
načo súd nariadil výsluch matky maloletých detí v snahe overiť pravdivosť protichodných tvrdení rodičov,
kedy sa tvrdenia otca opäť ukázali ako nepravdivé. Následne súd matke žiadne výzvy vo veci výkonu
rozhodnutia nezasielal.
29. Námietky otca, že sa nevzdal styku s deťmi a naďalej chodil do Levíc boli vyvrátené tvrdeniami otca
o vzdaní sa stretávania s maloletými deťmi, aby ich netraumatizoval. Skutočnosť je taká, že otec za
maloletými deťmi ani do Levíc ani do R. H. nechodil. Má k dispozícii kamerové záznamy, kedy sa styk
mal realizovať a ktoré preukazujú, že otec v súdom určený termín sa pred byt matky nedostavil. Ak otec
spíše, že nevedel, že sa presťahovali do R. H., uviedla, že súd otcovi v skutočnosti nevyčíta to, že do
R. H. za maloletými deťmi nechodil, pretože to je jeho právo, nie povinnosť. Problém je v tom, že otec
opakovane tvrdí, že sa na stretnutie s deťmi dostavoval a matka mu však v styku mala brániť.
30. Pokiaľ otec v odvolaní zopakoval, že na dvere domu matky v R. H. nebúchal a sedel celý čas v
aute, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože otec dňa 7. 11. 2020 rovnako aj 21. 11. 2020
sa takmer hodinu prechádzal pred jej domom a po náprotivnej strane ulice, búchal na dvere, na čo sa
matka vyklonila z okna a prosila ho, aby tak neurobil, pretože maloleté deti ešte viac vystraší. Následne
sa jej niekoľkokrát vyhrážal, že zavolá políciu.

31. Pokiaľ otec navrhuje, aby jej deti boli odňaté a zverené do jeho starostlivosti a svoje tvrdenie
podporuje vyfabulovanou verziou o jeho údajnom vymazaní, poukázala na to, že otec sa snaží
zdiskreditovať terapeutky maloletých detí, diagnózu u detí popiera. Otcovi už diagnóza post traumatickej
stresovej poruchy vyplývajúca z terapií, popísaná terapeutkami vyhovovať zrazu začala, tu už ju použil
ako fakt v bode 10 svojho odvolania. Tiež mu neprekáža to, čo v bode 7, z čoho vyplýva, že otec
už v tejto časti odvolania rešpektuje a potvrdzuje závery terapeutiek, snaží sa ich však otočiť proti
matke. Svedkyňa Mgr. Y. R., klinická psychologička, na pojednávaní potvrdila, že traumy, s ktorými
maloleté deti trpia, sa viažu iba na osobu otca. Otec, ktorý maloleté deti už 3 roky nenavštívil, ich
vykresľuje v tomto odvolaní ako bláznov, ktorých treba ešte bláznivejšej matke úplne odobrať. Tento
svoj plán verbalizoval už minimálne začiatkom júla 2017, čo dosvedčila aj jeho kamarátka z cirkevného
zboru E. L., a to v čestnom vyhlásení zo dňa 15. 11. 2017, kde na adresu otca uviedla, že na
inom spoločenskom stretnutí približne začiatkom júla 2017 pre ňu povedal najšokujúcejšiu vetu na
adresu svojej bývalej manželky, a to v tom zmysle, že ak sa jej (Q. D.) nepodarí dokázať sexuálne
zneužívanie a on jej dokáže bludovú poruchu, tak jej zoberie deti. Jeho úmyslom bolo teda vymyslieť
vhodnú psychickú diagnózu, pokúsiť sa ju dokázať. Túto diagnózu prvýkrát u nej spomína v súkromnom
odbornom vyjadrení psychiatričky MUDr. Daniely Pavlíkovej, s ktorou sa dôverne poznal. Traumu otcom
vyfabulovanej manipulácií detí matkou neobjavil doteraz žiaden znalec. Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová
vo svojom znaleckom posudku manipuláciu detí zo strany matky vylúčila a u detí identifikovala mnohé
indikátory sexuálneho zneužívania. Na záver spomenula fakt, že otec sa dlhodobo opieral o posudok
znalkyne Piačkovej. Po jeho spochybnení znalkyňou PhDr. Kopanyiovou a PhDr. Tomášom Novákom
PhD., ho už nespomína, pokúsil sa postaviť svoje odvolanie na posudku Ústavu pre znaleckú činnosť
vypracovaného znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou.
32. V roku 2020 sa skutkový stav v tomto prípade zásadným spôsobom zmenil, pretože pribudli kľúčové
svedectvá terapeutiek maloletých detí z niekoľkoročnej terapie a hlavne 2 hodiny trvajúce svedectvo
dnes už 8 ročnej maloletej M., ktorá do detailov opisuje sexuálne zneužívanie jej otcom. Preto je
vysoko pravdepodobné, že situácie sexuálneho zneužívania M. zažila tak, ako ich opisuje. Je vysoko
pravdepodobné, že zážitky neboli M. vymyslené, ale musela situácie reálne zažiť a vnímať, inak by
nevedela takto veku primerane a postupne odhaľujúco popísať. Z dlhodobej terapie maloletých detí
vyplýva, že maloletým deťom sa darí čoraz lepšie, neprítomnosť otca im výrazne prospieva, traumy sa
pomaly liečia. Krátkodobo sa ich psychický stav zhoršil po dvoch aktuálny návštevách otca v R. H. v
novembri 2020.
33. V replike otec uviedol, že matka sa v 13 stranovom vyjadrení snaží odvolaciemu súdu navodiť dojem,
že sexuálne zneužil deti, a preto je nevyhnutné jeho styk s nimi zakázať. Súd sa zavádza klamstvami
dúfajúc, že tisíckrát povedaná lož sa stane pravdou. Opakovane poukázal na trestné konanie, ktoré bolo
právoplatne zastavené, pretože sa skutok nestal, paradoxne však sexuálne zneužívanie nebolo príčinou,
pre ktorú mu súd prvej inštancie zakázal styk. Styk mu zakázal, pretože by vychádzal z nesprávneho
skutkového záveru, že styk riadne nerealizoval a neprejavil ozajstný záujem o deti. V odvolaní podrobne
opísal, ako sa realizoval styk po rozvode. Súd mu styk taktiež zakázalo preto, lebo vec nesprávne právne
posúdil v otázke neodkladnosti ako základného predpokladu pre neodkladné rozhodnutie.
34. Právny zástupca zároveň pripojil samostatné vyjadrenie otca na štyroch stranách vytlačených
drobným písmom. Zdôraznil v ňom, že počas celého sporu prihliada predovšetkým na deti a snaží sa,
aby boli čo najmenej stresované. Správanie matky vníma ako choré a bludové, pretože dcéram nikdy
neublížil. Od útleho veku sa o ne staral, boli pre neho všetkým. Trávil s nimi väčšinu svojho voľného
času, po rozvode pravidelne chodil z Bratislavy do Levíc každý týždeň, aby s nimi mohol byť čo najviac.
35. Matka sa snaží upriamiť pozornosť na skutok, ktorý sa nestal. Už viac ako 3 roky sa s deťmi nestretol.
V roku 2020 poslal 82 SMS správ, kde ju prosí o stretnutie s deťmi, alebo sa dopytuje na ne, ich
zdravotný stav, prospech atď. Pravidelne posiela SMS správy na sviatky alebo narodeniny, kde praje
deťom všetko najlepšie, spolu s darčekmi, ktoré im nie je ochotná odovzdať. Pravidelne a načas splatí
súdom stanovené výživné na obe deti vo výške 700 EUR mesačne. Matka zavádza, keď tvrdí, že nebol
podrobený žiadnemu znaleckému skúmaniu nariadeným súdom, ani orgánmi činnými v trestnom konaní,
nakoľko absolvoval všetko, čo od neho požadovala vyšetrovateľka. Taktiež nad rámec toho absolvoval
vyšetrovanie na detektore lži dňa 15. 5. 2018, kde sa preukázateľne potvrdilo, že svoje deti nijako
sexuálne nezneužíval. Matke ponúkol možnosť, aby určila spôsob alebo odborníka, kde by postúpil
akékoľvek vyšetrenie, ktorému by ona verila. Na túto výzvu nereagovala.
36. Absolvoval vyšetrenie u MUDr. Ivana Andrého, PhD., MHA, súdneho znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie a odvetvia psychiatria a sexuológia, ktoré trvalo niekoľko dní od 4. 7. 2017 do 31. 7.
2017, kde znalec preukázal, že sexuálne správanie popísané matkou znalec vylučuje. Súčasťou
znaleckého posudku bol psychologický rozbor a falopletyzmografické bolo vyšetrenie vykonané dňa

14. 7. 2017 RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., klinickým psychológom, kde konštatuje: „Záznam
nie je charakteristický pred deviáciou v zmysle pedofílie v zmysle jednoznačnej preferencie maloletých
objektov pred dospelými." Matka zavádza, ak tvrdí, že by sa osobne poznal so znalcom alebo ich spájalo
akékoľvek kresťanské spoločenstvo. Matka obviňuje všetkých odborníkov, ktorí nezdieľajú jej objektívne
nepodložený názor. Hovorí o nich, že si svoju prácu nevykonali čestne, podávala na nich rôzne udania.
Matka prekrúca fakty. Jeho tvrdenie, že sa sám rozhodol, že nechce deti traumatizovať s tým, že by si
uplatňoval styk tak, že by prišiel po deti za prítomnosti polície, aj keď má právo na styk, je vytrhnuté z
kontextu, nakoľko na pojednávaní vysvetlil, že ak matka mu bráni v styku, nebude sa násilím dožadovať
stretnutí. Keď matka uvádza, že nemá záujem sa stretnúť, nie je pravda. Matku žiadal o stretnutie cez
SMS, tiež o upresnenie miesta stretnutia, nakoľko sa v uvedených termínoch nenachádzala v mieste
trvalého pobytu. Za maloletými deťmi chodil do Levíc a hneď ako sa dozvedel, že žijú v R. H., začal
chodiť tam. Ak matka uvádza, že má kamerové záznamy, takisto má aj 82 SMS správ len z roku 2020,
kde sa domáha stretnutí. Pri návšteve 7. 11. 2020 matka nebola schopná urobiť ani minimálny ústupok
a poslať mu video, kde by deti povedali, že s ním nechcú byť.
37. Pokiaľ matka upozorňuje na traumatizujúcu situáciu z R., kde náhodne uvidel vo výklade staršiu
dcéru M., ako večeria spolu s matkou, so starou mamou a matkinou sestrou, Q. sa hrala v detskom
kútiku. Do reštaurácie nevošiel, len cez výklad komunikoval s dcérou, ktorá sa najprv potešila, usmievala
sa, potom uvidela matkinu reakciu a začala sa odťahovať. Matka vybehla von a obviňovala ho zo
sexuálneho zneužívania, urážala jeho aj jeho priateľku nevyberaným hrubým spôsobom a správala sa
nepríčetne. V tom čase M. mala 6 rokov a údajne zažila panický záchvat. Toto stretnutie naozaj bolo
traumatizujúce, nakoľko sa matka správala ako zmyslov zbavená, vrieskala na ulici v centre R.. Jej
reakcia bola traumatizujúca pre každého, kto v ten večer išiel náhodne okolo. Toto stretnutie nepriamo
vyhodnotil aj on ako pre deti traumatizujúci zážitok. Pokiaľ napísal, že M. má 8, počká nejaký čas, má
to iný význam, ide o to, že bude rešpektovať M. prianie, ak nebude chcieť byť s ním.
38. Od začiatku sporu tvrdí, že deti nikdy sexuálne ani akýmkoľvek spôsobom neobťažoval. Deti ľúbi a
nikdy im neublížil. Matka SMS správu zo dňa 2. 12. 2019 zámerne skrátila a snaží sa dokázať, že ponúka
opakovane inú verziu. Matka vytrhla z kontextu iba malú časť textu, na základe ktorého si potvrdzuje svoj
konštrukt: „Naše deti povedali strašne veľa blbostí a hlúpostí hlavne, keď boli malinké, nikdy by som však
nečakal, že ty ako dospelý človek to zoberieš vážne a nám zo života peklo.“ Celé znenie SMS je však iné
a v úplne inom kontexte ako uvádza matka: „Ahoj, veľa som dnes rozmýšľal nad naším rozhovorom a
jednu vec ti chcem napísať. Naše deti povedali strašne veľa blbostí a hlúpostí, hlavne keď boli malinké,
nikdy by som však nečakal, že ty ako dospelý človek to zoberieš vážne a urobíš nám za života peklo …
toto, čo sa deje, je len a len tvoja zodpovednosť! Dnes si sa ma pýtala, čo je môj návrh, ale otázka je,
čo navrhuješ ty? Už nikdy nehovor, že som ich zneužil, lebo z toho vyvodím konsekvencie !!!!! Ja som
našim deťom neublížil a nikdy som ich nezneužil“.
39. Závery Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatri číslo 38/2008 vypracované súdnou
znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou, sú jasné, znalkyňa vylúčila sexuálne obťažovanie. Poukázal na
audiovizuálny záznam z vyšetrenia detí znalkyňou PhDr. Piačkovou, ktoré sa udialo na objednávku
vyšetrovateľky dňa 12. 9. 2017 v Liptovskom Mikuláši, kde na stretnutie sa dostavil po dohode s
vyšetrovateľkou a znalkyňu. O tomto stretnutí matka nemala vôbec vedieť, nakoľko sa malo skúmať,
ako deti budú reagovať na jeho prítomnosť. Už vtedy sa s deťmi nestretával, preto znalkyňa navrhla, aby
doniesol malé darčeky. Deti ani matka nevedeli, že je v druhej časti ordinácie, kde počul rozhovor detí
so znalkyňou, bolo to veľmi stresujúce stretnutie kvôli okolnostiam, za ktorých sa stretnutie konalo. Po
desiatich minútach ho sestrička poprosila, aby prešiel do miestnosti, kde boli deti spolu s matkou. Deti
boli nervózne a nevedeli, ako sa majú správať, nakoľko sa pozerali na matku, ktorá bola zhrozená z jeho
prítomnosti. Deti boli sprvoti odťažité, ale po niekoľkých minútach uistení znalkyňou, že všetko bude v
poriadku, sa rozbehli k nemu. Začali ho objímať, bozkávať a veľmi sa tešili, že sú zas spolu. Toto bolo
jedno z posledných stretnutí, ktoré absolvoval a má v pamäti, ako sa deti na neho tešili a ako bola matka
schúlená v rohu miestnosti, tvárila sa znechutene a išlo ju z tej situácie roztrhnúť. Maloletá M. sa pýtala
mamy, prečo už nemôže chodiť a že ona by chcela aj so Q. byť s ním. Matka sa tvárila nezúčastnene
a ešte mu dovolila vidieť deti, počas celého stretnutia tam bol matkin otec, čo bolo stresujúce pre
všetkých, išiel 5 m za nimi a správal sa veľmi čudne. Po tomto stretnutí mu už neumožnila vidieť deti.
Bolo to posledné stretnutie, ktoré bolo normálne, ktoré nebolo ovplyvnené matkou a jej nenávisťou,
prípadne bludovou poruchou. Matka konšpiruje ohľadom toho, ako ovplyvňoval znalkyňu, ako bol presne
oboznámený s vyšetrovacím spisom, čo nie je pravda. Matka nepoznala dôvod a účel stretnutia,
nakoľko to bola vyšetrovacia metóda a jeho účasť bola nariadená vyšetrovateľkou. Zo stretnutia odišiel
presvedčený o pozitívnom výsledku, nakoľko aj slepý by musel vidieť, ako boli deti manipulované
matkou a ako sa tešili z jeho prítomnosti. Stanovisko znalkyne nepoznal, ale bol presvedčený, že bude

potvrdzovať jeho nevinu z obvinenia. V tom čase nemal žiadne informácie od vyšetrovateľky ani od
znalkyne. Matka rovnako konšpiruje ohľadom jeho údajnej možnosti nahliadať do trestného spisu počas
vyšetrovania. Spis v čase vyšetrovania nevidel, ani nepoznal presné znenie, či jeho časti. Napriek
tomu však vedel, z čo ho matka obviňovala ešte pred podaním trestného oznámenia, nakoľko sa mu
matka sústavne vyhrážala, že pôjde do väzenia, ak bude trvať na stretávaní sa s dcérami. Zdôverila
sa ich spoločnému známemu, ktorý mu prezradil, z čoho ho chce matka obviniť ešte predtým, ako bolo
podané trestné oznámenie. Matka ho nepodala osobne ihneď, ako sa to dozvedela, čakala na majetkové
vyrovnanie, ktoré sa uskutočnilo 11. 5. 2017 v Bratislave a kde ho matka prvýkrát obvinila zo sexuálneho
obťažovania mladšej dcéry Q.. Následne kontaktoval psychiatričku MUDr. Danielu Pavlíkovú, s ktorou
sa v tom čase nepoznal, aby mohol zistiť, čo zapríčinilo toto zvláštne správanie matky, tá mu následne
vypracovala odborné vyjadrenie, v ktorom popisuje matkine správanie ako bludovú poruchu. O trestnom
konaní ako aj civilnom konaní sa dozvedel až 16. 6. 2017. Záverom uviedol, že netuší, na základe
čoho matka prišla k presvedčeniu sexuálneho obťažovania. Bludová psychóza matky alebo manipulácia
matky spolu s rodinou sa mu javí ako jediná logická alternatíva.
40. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa§ 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 CSP potvrdil.
41. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
prihliadol na najvyšší záujem dieťaťa. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324
ods. 1 CSP počas konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods.
1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP).
42. V rozhodovanom prípade okresný súd nesprávne použil ust. § 365 ods. 1, 2 CMP, pretože maloleté
deti sa neocitli bez akejkoľvek starostlivosti, nakoľko sa o ne riadne stará matka. Taktiež súd neurčuje inú
osobu v rozhodnutí, pretože nejde o deti zanedbané, týrané a pod., v uznesení o nariadení neodkladného
opatrenia súd konkrétne v tomto prípade neurčí osobu, do dočasnej starostlivosti ktorej sa zveruje
maloletý (fyzická osoba, detský domov, krízové stredisko a pod.), keďže o deti je postarané. Taktiež
nemožno aplikovať ust. § 367 CMP. V tomto námietky otca uvedené v odvolaní vo vzťahu k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci sú dôvodné.
43. Z ust. § 325 CSP vyplýva, že povinnosti, ktoré možno uložiť strane sú uvedené príkladom, teda nie
vyčerpávajúco, čo je vyjadrené slovkom „najmä“. Na daný prípad možno aplikovať § 325 ods. 1 písm.
d) CSP, podľa ktorého bolo možné otcovi uložiť, aby sa niečoho zdržal alebo niečo znášal, teda, aby
sa zdržal stretávania sa s deťmi a znášal obmedzenie rodičovských práv. Ostatné ustanovenia okresný
súd aplikoval správne.
44. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom
záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom
104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj
Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu
dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie.
Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým
kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä
Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady
pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o
výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine). Okresný súd dôsledne vychádzal z
právnej úpravy a pri rozhodovaní prihliadol na najlepší záujem maloletých detí.
45. Otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a konanie zastavil. Odvolací súd v prípade, že by otcovi vyhovel, mohol napadnuté
uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť, zrušiť by ho mohol iba v prípade, ak by vec vracal okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež v prípade, že by súd zmenil napadnuté rozhodnutie
tak, že návrh matky by zamietol, nemohol by rozhodovať o zastavení konania. Odvolací súd skúmal, či
neexistujú dôvody pre zastavenie konania, pričom dospel k záveru, že prekážka veci rozhodnutej sa pri
neodkladnú opatrení neaplikuje, okrem toho sú tu nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré súd zohľadňuje.
46. Otec v odvolaní namieta nesprávne zistený skutkový stav. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom
prípade súd rozhodoval o neodkladnom opatrení, kde svoje závery nevyvodzuje na základe vykonaného
dokazovania, ako je tomu pri rozhodovaní vo veci samej, ale vychádza z overenia tvrdených skutočností.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na účel neodkladného opatrenia, pričom
dospel k záveru, že uplatnený návrh je prípustný a dôvodný, keďže sú splnené podmienky podľa §

325 ods. 1 CSP, hoci nesprávne aplikoval ustanovenie § 367 CMP. Správne zdôraznil, že neodkladné
opatrenie možno nariadiť aj z dôvodu verejného záujmu. Zdôraznil, že pri rozhodovaní treba osvedčiť
potrebu neodkladnej úpravy, teda rozhodnutie neodôvodňoval s poukazom na zistený skutkový stav.
Pri rozhodnutí vychádzal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. H., pričom práve tento
orgán je najviac povolaný na prácu v teréne a môže bližšie súdu poskytnúť dôležité informácie. Kolízny
opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky. Okresný súd predovšetkým však prihliadol na výpoveď
svedkýň, ktoré boli vypočuté na pojednávaní, a to Mgr. N. V. a Mgr. Y. R., zo strany ktorých prebieha
psychoterapeutická pomoc maloletým deťom už od roku 2018, pričom odporučili, aby sa nateraz
styk otca s deťmi nerealizoval, pretože by to mohlo znovu spustiť psychotraumatické prejavy. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava taktiež vykonal šetrenie u otca. Okresný súd vychádzal aj
z vyjadrenia kolízneho opatrovníka z vyššie uvedenej správy, ktorý na základe aktuálnych informácií
získaných vypočutím maloletých detí, z výpovedí psychoterapeutiek vyslovil záver, že realizácia styku
maloletých detí s otcom vzhľadom na prebiehajúci liečebný proces detí je ohrozujúca pre psychické
zdravie detí, navrhol návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Okresný súd s
prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti, najmä na výpovede detí považoval návrh matky za dôvodný.
Pri rozhodovaní súd prihliadol na najlepší záujem maloletých detí, ich vyjadrenie, reakcie vo vzťahu k
otcovi, pričom zdôraznil, že je potrebné nanovo vybudovať vzťah s deťmi, teda okresný súd a priori
do budúcna nevylúčil možnosť stretávania sa otca s deťmi, ale zdôraznil potrebu budovania vzťahu.
Odvolací súd k tomu dodáva, že okresný súd predovšetkým prihliadol na momentálnu situáciu vo vzťahu
k psychoterapeutickému liečebnému procesu u maloletých detí, pretože pokiaľ by tak neurobil, konal by
v priamom rozpore so záujmom maloletých detí. V takomto prípade nie sú najvýznamnejšie argumenty
otca, jeho práva, pričom bolo osvedčené, že deti majú z otca strach.
47. Hoci pri rozhodovaní okresný súd vychádzal pri rozhodovaní predovšetkým z toho, že maloleté
deti už dlho podstupujú psychoterapeutickú liečbu, je nespochybniteľné, že tento stav existuje a bolo
osvedčené, že po stretnutí, resp. po návšteve otca sa tento stav zhoršuje. Nastáva otázka, prečo k
takémuto stavu u detí došlo. Z doterajšieho konania síce vyplynulo, že obvinenie otca zo sexuálneho
obťažovania detí v trestnom konaní sa nepreukázalo a toto bolo zastavené, odvolací súd dané okolnosti
nenecháva bez povšimnutia a považuje ich za veľmi závažné aj napriek tomu, aký bol výsledok trestného
konania. Otec tvrdí, že sa takéhoto konania nedopustil, pričom odkazuje na závery trestného konania,
zároveň však poukazuje na to, že matka trpí bludovou psychózou. Hoci trestné konanie bolo zastavené,
to nevylučuje, že skutok, sa skutočne mohol stať. Na jednej strane tu existuje vážna pochybnosť o konaní
otca, ktorá vyplynula z chovania detí, ich výpovedí ako aj posúdenia odborníkov, nie z podnetu matky voči
otcovi, na druhej strane rázne odmietanie tvrdení matky, obvinenie matky z bludovej poruchy. V konaní
bol produkovaný dôkaz, ktorý toto tvrdenie otca nepotvrdil. Bolo potvrdené ale zvláštne konanie detí,
ktoré zjavne vykazuje viaceré znaky sexuálneho zneužívania, čo bolo potvrdené viacerými dôkazmi,
hoci niektoré dôkazy, napr. v trestnom konaní to nepotvrdzujú. Existujú teda protichodné dôkazy, naviac,
od znalcov, či psychológov. Nie sú nevýznamné matky o prepojení otca k tvorcom vyjadrení, či posudkov,
čo otec popiera. Hodnovernosť nie je účelom konania o neodkladnom opatrení, ale sú významné pre
rozhodnutie vo veci. Súd však nemôže neprihliadať na vážne signály a dôkazy, ktoré vyvracajú otcove
tvrdenia, preto pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ich okresný súd správne vyhodnotil a prihliadal
na ne.
48. Pre odvolací súd z obsahu spisu vyplynuli signály, ktoré nemožno bagatelizovať, a to neodôvodnený
strach detí z otca, ktorý sa potvrdil chovaním detí, ich výpoveďami. Nebolo zistené, že potreba
psychoterapeutickej liečby by mala základ v inom podnete. Strach z blízkej osoby je jedným zo znakov
sexuálneho obťažovania. Je pomerne časté správanie sa detí o rozvode, ak ich úprava styku niekedy
obťažuje, ale ani v týchto prípadoch deti nemajú stresové reakcie, tie majú skôr z chovania rodičov,
ktorí nemyslia na najlepší záujem detí, ale „bojujú“ medzi sebou a deti sú ich nástrojom. Aj v prípade,
že došlo k rozpadu rodiny, ak je zachovaná primeraná interakcia rodiča a dieťaťa, stretávanie nie je
problémom, a už vôbec nie takým, kde by deti vykazovali také chovanie, ako v tomto prípade. Hoci
skutočne nedošlo k stretnutie otca s deťmi 3 roky, nastáva aj otázka, či nedošlo k odcudzeniu sa detí voči
otcovi, ktorého časom prestali vnímať ako súčasť rodiny a načo poukazuje okresný súd, ak zdôrazňuje
potrebu vybudovania vzťahu. Vzťah sa ale ťažko vybuduje, ak príčinou ich vzťahu k otcovi je ich zážitok
s otcom, hoci otec to popiera.
49. V konaní bolo zistené vekovo neprimerané sexualizované správanie detí s vekovo primeraným
slovníkom. Práve takto matka spozornela a zistila možnosť sexuálneho zneužitia detí. Jej obavy
nevyplynuli z bludov, ale z obavy o zdravie detí, ak by tomu tak nebolo, deti by nemuseli podstupovať
psychoterapeutickú liečbu. Matka reagovala na správanie detí, pričom nastáva otázka, či bol dôvod zájsť
až tak ďaleko, aby si naštudovala možné prejavy sexuálne zneužívaných detí a tieto im vsugerovala,

naučila ich. Otázne je, prečo by deťom takto ubližovala, teda iba z dôvodu, aby obmedzila otca, resp.
ho vytesnila zo života detí? Hoci deti sú manipulovateľné, toto nebolo zistené, deti práve komunikujú
spontánne, hoci si deti vymýšľajú, je to pravda, ale nie o týchto veciach, pretože nemajú k tomu žiadne
vedomosti, nie sú schopné pochopiť určité veci, tak ich potom opisujú rečou obrazov, niečo naznačia,
majú neobvyklé chovanie, prejav hry s bábikami, často tieto veci vyjadria kresbou, čo aj deti robia. Taktiež
je tu prítomnosť nedôvodnej agresivity ako prítomného znaku. Aj keby matka deti ovplyvňovala smerom,
že došlo k ich sexuálnemu obťažovaniu, ťažko uveriť, že by deti tieto skutočnosti neuviedli, skôr naopak,
odpovede smerujú vo vzťahu k chovaniu otca k nim. Skôr naopak, deti vykazujú typické chovanie, ak vo
vzťahu k otcovi uvedú, ale s dodatkom, že im zakázal o tom hovoriť. Existuje aj ďalší znak, keď sa dieťa
skrýva, schová, napr. do skrine. Ide o náznak chovania, ktoré má svoju príčinu.
50. Nie je nepovšimnuteľná ani zmienka matky o tom, že otec realizoval skutočne záujem o stretnutie
až teraz z dôvodu, že deti mohli zabudnúť na niektoré udalosti. Z trestných konaní je nepochybná
otázka vzťahu času a deju, keď dochádza k prirodzenému úbytku pamäťového materiálu detí z dôvodu
niekoľkoročnej medzery od týchto skutkov a retraumatizácii detí, k čomu sa prikláňajú aj súdni znalci.
51. Súd upriamuje pozornosť na čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého: 1. Štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné
opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo
zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním,
trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov,
zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa. 2. Tieto ochranné opatrenia
zahŕňajú podľa potreby účinné postupy na vytvorenie sociálnych programov zameraných na poskytnutie
nevyhnutnej podpory dieťaťu a tým, ktorým sa zverilo, ako aj iné formy prevencie. Na účely zistenia,
oznámenia, postúpenia, vyšetrovania, liečenia a následné sledovanie uvedených prípadov zlého
zaobchádzania s deťmi zahŕňajú takisto podľa potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov.
52. Odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti sa stotožnil so závermi okresného súdu, že nateraz
je pre deti lepšie, ak nastane obmedzenie stretávania sa s otcom až do konečného rozhodnutia vo
veci samej, a to aj vzhľadom na nimi podstupujúcu liečbu. Deti sú staršie, je nepredvídateľné, ako
prípadne budú reagovať na obnovu stretávania sa s otcom, či ju budú akceptovať alebo nie, či to bude
z ich vlastnej vôle, alebo vôle matky. Bude potrebné veľmi citlivo k veci pristúpiť tak, aby výsledkom
bol najlepší záujem detí. Ak je pravda, že otec sa daného chovania nedopustil, na vybudovaní vzťahu
môžu pracovať, pretože ak si deti vymýšľali, ako tvrdí otec, existuje nádej. Ak skutočne k chovaniu otca
došlo, bez ohľadu na to, či bol za to postihnutý v trestnom konaní a či je o tom sám presvedčený, že sa
nedopustil žiadneho závadného chovania, bude obtiažne vynucovať budovanie vzťahu.
53. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.