Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/187/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207546
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714207546.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. R. M., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX
XX O. D., S. XXX, 2. I. S., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX O. D., L. B. XXX a 3. B. U., C.. XX.XX.XXXX,
S. XXX XX O. D., S. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Martin Tomas, advokát, so sídlom 058 01 Poprad,
1. mája 216/7 proti žalovanému: T. O., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX O. D., L. XX, zastúpený: JUDr.

Jana Murárová, advokátka, so sídlom 058 01 Poprad, 1. mája 220/19, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 09. 04. 2018, č. k. 7C/169/2014-156
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom protižalobu zamietol a

vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vodôvodnenírozhodnutiaokreminéhouviedol,žežalovanýsvojevlastníctvokpozemkuparc.č.XXX/
X,kuktorémužalobcoviažiadajúurčiť,žepatriadodedičstvapoporučiteľkeB.M.,nadobudolnazáklade
kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s W. O. D. v roku 2012. V tejto súvislosti súd poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16. 03. 2016, ktorý pripustil nadobudnutie nehnuteľnosti aj od

nevlastníka, ak je jeho nadobúdateľ dobromyseľný. Konštatoval, že pokiaľ v konaní bolo preukázané, že
žalovaný (opak nebol preukázaný) pri nadobudnutí podielu 1/2 k pozemku, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. O. D. (ďalej len „sporný pozemok“),
konal v dobrej viere veriac v akt štátu, akým je LV v katastri nehnuteľnosti, potom nadobudol vlastníctvo
ako dobromyseľný nadobúdateľ v dobrej viere, a to aj prípadne od nevlastníka. Je potrebné brať do
úvahy, že už v roku XXXX W. O. D. nadobudlo vlastníctvo k spornému pozemku na základe riadnej

kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia od roku 2010 nikdy tieto prevody vlastníctva k spornému pozemku
nenamietali. Prvýkrát ich začali namietať až v čase, keď žalovaný legitímnym spôsobom požiadal o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako je to zrejmé z podanej žaloby. Za takejto
dôkaznej situácie súd protižalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia namietajúc, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho
nesprávne vec právne posúdil. Žalovaný sám na pojednávaní konanom dňa 09. 04. 2018 tvrdil, že on
chcel a mal záujem iba o kúpu spoločného dvora, nemal v úmysle kupovať pozemok pod domom so
súp. č. XX, k. ú. O. D., na ktorom nemá žiadnu majetkovú účasť. Žalobcovia v konaní preukázali, že ich
právni predchodcovia B. M. a L. M. nadobudli vlastnícke právo k parcele mpč. XXX/X o výmere XXX

m2 zastavanej rodinným domom na základe kúpnej zmluvy z roku 1938 v celosti. Zápis bol vykonaný v
pozemnnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. O. D., čo znamená, že nadobudnutý bol celý a nie polovičný podielk predmetnej parcele. Otec žalobcov L. M. zomrel XX. XX. XXXX a žalobcovia na základe dedičského
rozhodnutia (sp. zn. Q dedením nadobudli vlastnícke právo k uvedenej parcele každý v podiele 1/6 a ich
matka B. M. sa stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/6. Z uvedeného je teda zrejmé, že ešte

v roku 1941, resp. v roku 1950 parcela mpč. XXX/X o výmere XXX m2 bola vo výlučnom vlastníctve
žalobcov a ich matky. Títo nikdy svoje vlastnícke právo nepreviedli na inú - tretiu osobu, a preto ani
W. O. D., s. r.o. nikdy nemohlo byť podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku. Pokiaľ pri vykonávaní
ROEP došlo ku chybe, žalobcovia sa síce pred súdom mohli brániť, avšak vzhľadom na vek ich matky
(B. M. zomrela vo veku XX rokov) a neznalosť práva, si túto chybu nevšimli až do doby, kým si žalovaný

začal robiť nárok na sporný pozemok. Naviac právna predchodkyňa žalovaného X. I. vždy uznávala
vlastníckeprávokspornémupozemkuvprospechžalobcov.Vtejtosúvislostipoukázalinaprávnynázoru
Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26. 01. 2017. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že dobrá viera ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že jej možno priznať všetky práva
a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka); v dobrej viere, ale súčasný
právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie

je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo.
Inými slovami vyslovené, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť
prevahu nad zápisom v katastri. K odlišným záverom nevedie ani zásada hodnovernosti katastra
nehnuteľnosti, ktorá má za cieľ zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam.
Táto zásada je vyjadrená v ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z.; v zmysle tejto zásady platí, že čo je

zapísané v katastri nehnuteľnosti to sa považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby
tomu tak nebolo. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra.
Táto domnienka je však vyvrátiteľná, t. j. údaje katastra prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa
preukáže opak. Teda pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má právny stav
prevahu (napriek prípadnej dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník) nad evidovaným stavom. Navrhli,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne žiadali rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že v roku 2005 bol do katastra nehnuteľnosti v k. ú. O. D. podľa § 7 ods. 4 zákona č. 180/1995

Z. z. zapísaný rozhodnutím C11/2005-Z494/05 zo dňa 22.02. 2005, register obnovenej evidencie pôdy.
Podľa zápisu v LV č. XXX, k. ú. O. D. bolo vlastnícke právo k pozemku, parc. č. XXX/X zapísané
pod B5 na X. I., rod. Q., starú matku žalovaného v podiele 1/2. Žalovaný na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej s predávajúcim W. O. D. s. r. o. dňa 20. 12. 2012, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky
podiel 1/2 k pozemku, parc. č. XXX/X, nemal žiadnu pochybnosť o tom, žeby nešlo o pozemok, ktorý

v minulosti patril jeho právnej predchodkyni. Kúpnou zmluvou nadobudol od predávajúceho to, čo jeho
stará matka, X. I., previedla na W. O. D. s. r. o.. Pri nadobudnutí pozemku bol dobromyseľný a pre záver
o jeho dobromyseľnosti svedčia zápisy v katastri, s ktorými sa pred kúpou riadne oboznámil. Opätovne
poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, v ktorom sa uvádza, že je potrebné
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Vyššie riziko má niesť nedbanlivý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
katastrálnom konaní. Na záver uviedol, že žalobcovia sa začali prvýkrát domáhať svojho vlastníckeho
práva k pozemku, parc. č. XXX/X až podanou vzájomnou žalobou zo dňa 20. 10. 2015.

5. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že žalovaný sa nikdy nemohol stať vlastníkom pozemku,
parc. č. XXX/X, pretože jeho právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosti nenadobudli na základe
žiadneho právneho titulu, nekúpili ju, nebola im darovaná, ani ju nemohli nijak inak právne získať, a ak
ju získali, získali ju od nevlastníka. V ostatnom celom rozsahu poukázali na svoje podané odvolanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmalrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcebeznariadeniapojednávaniaadospelkzáveru,
že odvolanie žalobcov je dôvodné.

7. Hlavnou úvahou, na ktorej súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie bola otázka nadobudnutia
nehnuteľnosti aj od nevlastníka, ak je jeho nadobúdateľ dobromyseľný. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalovaný pri nadobudnutí podielu 1/2 sporného pozemku konal v dobrej viere veriac v akt štátu, akým jeLV v katastri nehnuteľnosti, čím nadobudol vlastníctvo ako dobromyseľný nadobúdateľ, a to aj prípadne
od nevlastníka.

8. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nemôže stotožniť. Poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26. 01. 2017, podľa ktorého: „K otázke vplyvu
absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný
súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus
iuris ad alium transferre potes, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného

právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca,
ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo
nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka
považovať osobu v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci
právny titul („titulus“) napr. zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné
určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého

svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon, ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon;
na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho
úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto
ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je
významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129

a nasl. Občianskeho zákonníka). V dobrej viere, ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne
následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila
vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri
nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri“.

9. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov (L. a B. M., rodičia žalobcov)
na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 1938 nadobudli okrem iného aj vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, mpč. XXX/X - dom č. p. XXX s dvorom o výmere X ár XX m2 zapísaných v
pozemnoknižnej zápisnici XXX, k. ú. O. D. ako celok; vklad bol povolený v zmysle uznesenia Okresného
súdu Spišská Sobota, č. d. XXX/XX. Po smrti otca žalobcov, ich matka B. M. bola v katastri nehnuteľnosti

vedená k uvedenej nehnuteľnosti ako podielová spoluvlastníčka (3/6), žalobcovia titulom dedenia na
základe dedičského rozhodnutia (D XXX/XX zo dňa 22. 06. 1950) nadobudli každý zo žalobcov podiel
1/6 k celku (č. l. 51 - 52 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že v roku 1941, resp. v roku 1950 pozemok,
parcela, mpč. XXX/X o výmere XXX m2 bola vo výlučnom vlastníctve žalobcov a ich matky.

10. Odvolaciemu súdu sa javí (vzhľadom na výmeru), že pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XXX/X
o výmere XXX m2, k. ú. O. D. zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici XXX zodpovedá súčasnému stavu I.
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. O. D.. Žalobcovia,
ani ich matka vlastnícke právo k pozemku, parcele č. XXX/X nikdy na tretiu osobu nepreviedli. Z obsahu
spisu je tiež zrejmé, že kúpnou zmluvou z roku 1938, č. d. XXX rodičia žalobcov okrem pozemku parcely

mpč. XXX/X nadobudli aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam mpč. XXX/X - stodola o výmere XX m2
zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici XXX, k. ú. O. D., každý z rodičov žalobcov (L. M. a manželka
B.) v podiele 1/4 (č. l. 56 - 57 spisu). Tiež nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam mpč. XXX/X -
spoločný dvor o výmere X ár XX m2 zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, k. ú. O. D., pričom
v pozemnnoknižnej zápisnici 771 je uvedené, že rodičia žalobcov ako vlastníci domu, súp. č. XXX a

parcely mpč. XXX/X nadobúdajú vlastnícke právo k mpč. XXX/X v polovici (č. l. 58 spisu). Zároveň z
pozemnoknižnej zápisnice XXX, vyplýva, že vlastnícke právo k druhej polovici mpč. XXX/X - spoločný
dvor o výmere X ár XX m2 nadobudli vlastníci domu č. XXX, postaveného na parcele mpč. XXX/X, na
základe skutočného rozdelenia (č. l. 58 spisu).

11. Odvolaciemu súdu sa javí (vzhľadom na výmeru), že pôvodná pozemnoknižná zápisnici mpč.
XXX/X zodpovedá súčasnému stavu pozemku parcele č. I. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. O. D. a pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XXX/X
zodpovedá súčasnému stavu pozemku k parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 zapísanej na LV č. XXX, k. ú. O. D. (č. l. 23 spisu).

12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že kým sporný pozemok (parcela č. XXX/X), na ktorom bol postavený
dom so súp. č. XXX (č. l. 50 - 52 spisu) právni predchodcovia žalobcov (rodičia) nadobudli ako celok,
ostatné pozemky, a to parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X nadobudli v jednej polovici, pričom v druhejpolovici nadobudli vlastnícke právo k uvedeným parcelám K. Q. s manželkou B., rod. A.. Títo manželia
boli zároveň výluční vlastníci nehnuteľností - domu so súp. č. XXX a pozemku mpč. XXX/X, na ktorom
bol dom postavený.

13. V konaní zostalo nepovšimnuté tvrdenie žalobcov, že ich právni predchodcovia nehnuteľnosti mpč.
XXX/X - dom, číslo popisné XXX s dvorom o výmere X ár X,X m2 zapísané v pozemnoknižnej vložke
XXX, k. ú. O. D. nadobudli ako celok a nikdy uvedenú nehnuteľnosť nepreviedli na tretiu osobu (č. l. 50
- 52 spisu), pričom pravým titulom nadobudnutia vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam bola kúpna

zmluva z roku 1938.

14. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané
dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového

stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale hodnotenie vykonaných dôkazov musí vychádzať z
formálne logického úsudku založeného na vykonaných dôkazov. Na vyhodnotenie dôkazov potom
nadväzuje zistenie jednotlivých relevantných skutkových okolností (skutkového stavu), ktoré sú v danej
veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie súdu. V zásade možno konštatovať,

že bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy.

15. V zásade odvolací súd konštatuje, že počas konania strany sporu predložili množstvo dôkazov,
ktorých vykonanie pre zistenie skutkového stavu veci a následné právne posúdenie boli nevyhnutné.
Súd prvej inštancie sa nimi doteraz vôbec nezaoberal.

16. Súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s námietkou žalobcov, že výmera pôvodnej
pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X (X ár X,X m2) z roku 1938, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoje
vlastnícke právo, a to v kontexte tvrdení a dôkazov nimi predložených, zodpovedá súčasnej výmere
sporného pozemku, teda pozemku, parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

Z uvedeného sa javí, že podkladom pre zápis vlastníckeho práva k spornému pozemku v prospech
právnych predchodcov žalovaného bola nesprávna identifikácia parciel, pretože z geometrického plánu
vypracovaného I. C., číslo XX/XXXX vyplýva, že parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha
a na ňom stojaci rodinný dom bola vytvorená z pôvodnej mpč. XXX/X a mpč. XXX/X (č. l. 53 spisu).

17. Od vyriešenia tejto otázky následne závisí otázka či žalobcovia a ich matka B. M. sú podieloví
spoluvlastníci k pozemku, parcele č. XXX/X ako celku. Na vyššie uvedené námietky žalobcov, ktoré
vznášali v priebehu celého konania žalobcovia doposiaľ odpoveď nedostali.

18. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcov.

19. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup

súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevyhodnotil dôkazy nachádzajúce sa v spise, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vyhodnotiť všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise,
vysporiadať sa s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcov, zidentifikovať pozemok, ktorý je predmetom
určenia vlastníckeho práva (berúc do úvahy zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania). Súd
prvej inštancie svoje závery v novom rozhodnutí odôvodní v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho

rozhodnutie bolo presvedčivé.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).