Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5719203190.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. O. XXXX/XX, XXX XX Z., toho času prechodne bytom
K. XXX/XX, XXX XX E. E., zastúpenej opatrovníkom: M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E.
B. - I. B. XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin,

IČO: 36 138 606, o návrhu navrhovateľa: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX
M. - O., na zmenu opatrovníka, o odvolaní opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.
19Ps/28/2019-62 zo dňa 17. 01.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 19Ps/28/2019-62 zo dňa 17.01.2020 v druhej vete výroku o
trovách konania mení nasledovne:

Navrhovateľ je povinný nahradiť opatrovníkovi trovy prvoinštančného konania v sume 250,24 eur na
účet JUDr. Ivety Ďurčaťovej, advokátky so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, IČO: 36 138 606,
vedený v obchodnej spoločnosti A. A., a. s., č. IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť opatrovníkovi trovy odvolacieho konania v sume 123,53 eur na účet
JUDr. Ivety Ďurčaťovej, advokátky so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, IČO: 36 138 606,
vedený v obchodnej spoločnosti A. A., a. s., č. IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v
lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo zvyšnej časti (t.j. v prvej vete výroku) zostáva uznesenie Okresného súdu Martin č. k.

19Ps/28/2019-62 zo dňa 17. 01.2020 n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým okresný súd konanie zastavil (prvá veta výroku). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (druhá veta výroku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa
05.08.2019 navrhovateľ žiadal, aby bolo zrušené ustanovenie M. O. za opatrovníka Z.
O., osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony (ďalej „opatrovankyňa") a za opatrovníka jej bol

ustanovený navrhovateľ.
3. Dňa 15.01.2020 navrhovateľ doručil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie konania, v
ktorom uviedol, že v čase medzi podaním návrhu a určením dátumu pojednávania sa udiali skutočnosti,
pre ktoré je už bezpredmetné v riešení tejto záležitosti pokračovať.
4. Opatrovník sa k späťvzatiu vyjadril prostredníctvom zástupcu tak, že návrh bol od počiatku podaný
nedôvodne. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie tak nepriamo súhlasil so späťvzatím návrhu zo strany

navrhovateľa. Predtým však v písomnom vyjadrení k návrhu opatrovník prostredníctvom zástupkynenavrhol návrh zamietnuť a opatrovníkovi voči navrhovateľovi priznať nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
5. Súd prvej inštancie citujúc ďalej ust. § 2 ods. 1 a 2, 29 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP") a ust. § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP") tak vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom konanie podľa ust. § 29
ods. 1 CMP zastavil, nakoľko nezistil dôvody, pre ktoré by mal v konaní pokračovať.
6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP, pričom rozhodnutie odôvodnil tým, že v
konaniach podľa CMP, a to vzhľadom na okruh vecí, v dôsledku verejného záujmu, ktorý je prítomný v

prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala
pomeriavať v súlade so zásadou úspechu. V týchto konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy
konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Okrem prítomnosti
verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného
mechanizmu trov konania, ako je to v sporovom konaní, je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch. Jedným
z nich je skutočnosť, že konanie podľa CMP možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP). Toto

pravidlo je prelomené v dvoch prípadoch, a to podľa ust. § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, voči účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať a podľa ust. § 55 CMP, kedy súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie o trovách

konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania,
vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 53 alebo ust. § 55 CMP
a vo veci išlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
7. Opatrovník podal na súde prvej inštancie dňa 02.04.2020 proti uzneseniu v rozsahu jeho výroku o
trovách konania (druhá veta výroku uznesenia) odvolanie, pričom žiadal, aby odvolací súd uznesenie

v napadnutej časti zmenil tak, že opatrovníkovi by priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
8. Svoj opravný prostriedok odôvodnil tým, že nesúhlasí s názorom okresného súdu, ktorý pris
vojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosti uvedené opatrovníkom vo vyjadrení k návrhu a tiež na
nariadenom pojednávaní. So zastavením konania vyjadril súhlas, no zároveň považoval za nevyhnutné

uviesť, že navrhovateľ v návrhu na zastavenie konania uviedol fabulujúce údaje, ktoré opatrovníka
neoprávnene dehonestujú. Zároveň odvolateľ akcentoval, že o návrhu na zastavenie konania zo dňa
15.01.2020 sa dozvedel až na pojednávaní dňa 17.01.2020, na ktorom sa zúčastnil i so svojím
zástupcom. Ak by sa navrhovateľ skutočne staral alebo zaujímal o matku (opatrovankyňu), príp. ju aspoň
telefonicky kontaktoval, vedel by, že už v auguste 2019 bola umiestnená v sociálnom zariadení a návrh

na zastavenie konania mohol vziať späť predtým, ako súd nariadil vo veci pojednávanie a ako opatrovník
dňa 09.12.2019 splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní advokáta. V ďalšom opatrovník zopakoval
skutkové tvrdenia, ktoré uviedol už v podanom vyjadrení zo dňa 07.01.2020 k návrhu na začatie konania
aktorésatýkalinegatívnehosprávaniasanavrhovateľa vovzťahukopatrovankyni,nebohému
otcovi, ako aj sestre Q. O., ku ktorému malo dôjsť ešte pred začatím konania. Zároveň vytýkal súdu

prvej inštancie, že neprihliadol na skutočnosti, ktoré preukazovali účelovosť návrhu a ktoré boli riadne
preukázané v konaní vedenom pod spis. zn. 6Ps/4/2018. Opatrovník mal za to, že v danom prípade
boli naplnené podmienky na priznanie nároku na náhradu trov konania, keďže začatie konania zavinil
navrhovateľ svojim neodôvodneným a účelovým návrhom. Navrhovateľ si musel byť vedomí následkov,
ktoré svojim konaním spôsobí, teda aj vznikom trov konania na jeho strane. Z uvedených dôvodov je

podľa názoru odvolateľa priznanie mu náhrady trov konania v tomto prípade spravodlivé.
9. Navrhovateľ sa k odvolaniu opatrovníka vyjadril písomne tak, že jeho návrh na zmenu opatrovníka
bol opodstatnený, založený na faktoch, nie vymyslených informáciách. V ďalšom navrhovateľ opisoval
svoj kladný vzťah k rodičom a sestre Q. a produkoval skutkové tvrdenia ohľadom nevhodného správania
sa opatrovníka k opatrovankyni a sestre Q.. Súčasne popieral skutkové tvrdenia opatrovníka o jeho

negatívnom správaní sa k nim, ako ich opísal opatrovník vo svojom odvolaní. O skutočnosti, že od
15.08.2019 bude jeho matka umiestnená v sociálnom zariadení vedel od nej. Návrh ani napriek tejto
vedomosti nezobral späť, lebo čakal na uskutočnenie pojednávania v dedičskej veci po jeho otcovi,
ktoré sa uskutočnilo až v mesiaci december 2019. Navrhovateľ však čakal až do tohto pojednávania,
čo opatrovník vymyslí, keďže všetky jeho kroky smerovali k tomu, aby sa zmocnil majetku po otcovi.

Nakoľko dedičské konanie dopadlo tak, ako malo, a to že každý zo zákonných dedičov dostal svoj podiel
na dedičstve, s vedomím, že opatrovankyňa, ako aj sestra Q., sú už v bezpečí, navrhovateľ zobral svoj
návrh na začatie konania späť. Tento však bol podaný dôvodne a navrhovateľ vyjadril presvedčenie, žepri pokračovaní v konaní by bolo návrhu vyhovené. Navrhovateľ sa záverom vyjadril, že by si mal každý
z účastníkov znášať svoje trovy sám.
10. Opatrovník v odvolacej replike poprel skutkové tvrdenia navrhovateľa o jeho vzťahoch s rodičmi a

sestrou Q. O.. Súčasne produkoval ďalšie skutkové tvrdenia o negatívnom správaní sa navrhovateľa vo
vzťahu k členom rodiny a s tým spojenými negatívnymi dopadmi v rodine, ako aj o priebehu konania o
dedičstve po ich otcovi. V ďalšom opatrovník zopakoval svoju argumentáciu, prečo mu v
danom prípade bolo spravodlivé priznať voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.
11. Na odvolaciu repliku opatrovníka, aj napriek jej doručeniu, už navrhovateľ písomne nereagoval.

12. Na výzvu odvolacieho súdu doručil dňa 26.08.2020 opatrovník vyčíslenie trov konania, v ktorom si
uplatňoval nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 471,78 eur a tieto žiadal priznať
na špecifikovaný účet jeho zástupcu.
13. Ďalšie podania účastníkov odvolaciemu súdu doručené neboli.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie
proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP

v spojení s § 2 ods. 1 a 2 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m) CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP], bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust.
§ 329 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že
odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o

náhrade trov konania v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto uznesenia. Vo zvyšnej nenapadnutej časti, t. j. vo výroku o zastavení konania,
ostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
15. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil veľmi stručne, a to tak,
že nemal za splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania účastníkom, či už podľa ust. § 53,

resp. § 55 CMP, ktoré predstavujú výnimku z pravidla podľa ust. § 52 CMP a súčasne išlo o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Aplikácia ust. § 53 a § 55 CMP je teda možná len za prísne
stanovených podmienok, ktoré túto limitujú len na výnimočné prípady.
16. Odvolací súd mal však za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil [§ 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) CSP]. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že

predmetné konanie bolo v zmysle ust. § 23 ods. 2 v spojení s ust. § 277 ods. 2 CMP možné začať, ešte
nie je spôsobilá vylúčiť aplikáciu ust. § 55 CMP. Z dikcie ust. § 55 CMP vyplýva, že súd môže priznať
náhradu trov konania, či už toho, ktoré sa môže začať iba na návrh, alebo toho, ktoré možno začať
súdom aj bez návrhu, za splnenia dvoch podmienok. Prvou z nich je, že musel byť vznesený návrh
na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, s výnimkou trov štátu (§ 57 CMP). Druhou z nich

je existencia takých okolnosti daného prípadu, s ohľadom na ktoré je spravodlivé priznať náhradu trov
konania.
17. V posudzovanom prípade opatrovník navrhol rozhodnúť o náhrade trov konania, takže prvá
podmienka bola naplnená.
18.Zobsahupodanínavrhovateľa,akoajopatrovníkavyplývamnožstvoskutkovýchtvrdení,ktoréneboli

verifikované vykonaným dokazovaním, a to vzhľadom k tomu, že na podklade späťvzatia návrhu na
začatie konania navrhovateľom za súčasného súhlasu opatrovníka došlo k zastaveniu konania. Na tieto
skutkové tvrdenia účastníkov preto nemohol odvolací súd prihliadať, keďže ostali medzi nimi sporné. Za
okolnosti daného prípadu v zmysle ust. § 55 CMP možno totiž považovať iba také okolnosti, ktoré vyšli
najavo počas konania v merite veci. K právoplatnému skončeniu konania v merite veci však už došlo.

19. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie konanie na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom
zastavil, hoci išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 v spojení s § 277 ods. 2 CMP
CMP), toto jeho rozhodnutie implikuje súčasne jeho záver, že nebolo potrebné v konaní pokračovať,
pretože inak by súd prvej inštancie konanie nezastavil a v konaní by pokračoval (§ 29 ods. 2 CMP).
Z uvedeného možno tiež vyvodiť, že návrh navrhovateľa sa konajúcemu súdu nejavil ako dôvodný.

Zároveň okresný súd zrejme nemal dôvodnú pochybnosť o tom, že by si opatrovník neplnil riadne
svoje povinnosti, nezneužíval svoje práva, resp. že by sa dôvodne bolo možné domnievať, že by
existovali iné vážne dôvody, pre ktoré je možné opatrovníka odvolať. Súčasne z obsahu a odôvodnenia
samotného späťvzatia návrhu navrhovateľom, ako aj jeho vyjadrenia k odvolaniu opatrovníka, vyplýva
jednoznačná účelovosť podaného návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. Takýto záver

možno identifikovať na podklade toho, že navrhovateľ návrh na začatie konania vzal späť po tom, ako
bolo skončené konanie o dedičstve po otcovi navrhovateľa a opatrovníka a manželovi opatrovankyne.
Tútoúčelovosťdokresľujeto,žeposkončenídotknutéhokonaniaodedičstvesavďalšomnavrhovateľuž
zásadne vôbec nezaujímal o to, či si opatrovník plní svoje povinnosti opatrovníka, prípadne nezneužívasvoje práva, alebo u neho nie sú iné vážne dôvody, pre ktoré by ho bolo za potreby odvolať, hoci
takéto dôvody sám na začiatku konania tvrdil. Neobstojí argument, že konanie prestalo mať význam,
keďže opatrovankyňa bola od mesiaca august 2019 umiestnená v Centre sociálnych služieb Horný

Turiec v Turčianskych Tepliciach (zhodné skutkové tvrdenia účastníkov) a že je tak o ňu už dobre
postarané. Uvedený argument neobstojí jednak z dôvodu, že k umiestneniu opatrovankyne do centra
sociálnych služieb došlo bezprostredne po podaní návrhu na začatie konania (konanie začalo na
návrh navrhovateľa došlý súdu prvej inštancie dňa 02.08.2019 a podľa tvrdení navrhovateľa bola
opatrovankyňa umiestnená v centre sociálnych služieb dňa 15.08.2019, o čom súčasne mal vedomosť),

pričom však svoj návrh na začatie konania zobral späť až podaním zo dňa 15.01.2020, ako sám uviedol,
až po skončení dotknutého konania o dedičstve. V danom prípade tak neexistuje vôbec časová súvislosť
medzi umiestnením opatrovankyni v centre sociálnych služieb a späťvzatím návrhu na začatie konania.
V ďalšom tento argument neobstojí z toho dôvodu, že opatrovník bol súdom (rozsudkom Okresného
súdu Martin č. k. 6Ps/4/2018-131 zo dňa 16.01.2019) ustanovený na to, aby opatrovankyňu zastupoval
pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá a spravoval jej majetok v bežných veciach a ak nejde o

bežnú vec, musí byť právny úkon schválený súdom (pozri výrok rozsudku). Povinnosti opatrovníka tak
vôbec nespočívali v poskytovaní osobnej starostlivosti.
20. Na podklade vyššie uvedených skutočností odvolací súd uzavrel, že pohnútky navrhovateľa, pre
ktoré inicioval konanie v súdenej veci, nesledovali najlepší záujem opatrovankyne Z. O. na tom, aby si
jej súdom ustanovený opatrovník plnil riadne svoje povinnosti a nezneužíval svoje práva, ale spočívali

v majetkových záujmoch navrhovateľa. V dôsledku takto zjavne účelovo podaného návrhu na začatie
konania, vznikli opatrovníkovi výkonom jeho práva na právnu pomoc podľa ust. čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR trovy konania spočívajúce v trovách jeho právneho zastúpenia, a to v čase, kedy navrhovateľ, ako
to sám tvrdil, už bolo o opatrovankyňu dobre postarané v centre sociálnych služieb (opatrovník udelil
plnomocenstvo na zastupovanie v súdenej veci svojmu zástupcovi z radov advokátov dňa 09.12.2019).

21. V nadväznosti na vyššie opísané okolnosti daného prípadu mal tak odvolací súd za to, že
v súdenej veci bola naplnená podmienka podľa ust. § 55 CMP, teda, že s ohľadom na okolnosti prípadu
je spravodlivé priznať opatrovníkovi proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.
22. S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú vyššie odvolací súd zmenil v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP
v spojení s ust. § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že

navrhovateľa zaviazal nahradiť opatrovníkovi trovy prvoinštančného konania vo výške 250,24 eur (§ 58
CMP), a to na účet jeho zástupcu (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
23.Priznanúvýškunáhradytrovprvoinštančnéhokonaniaodvolacísúdurčilnasledovne:Zobsahuspisu
vyplývajú nasledovné úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom - plnomocenstvo zo dňa 09.12.2019 [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení], 2. písomné
podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 07.01.2020
[§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.] a 3. účasť na pojednávaní dňa 17.01.2020,
pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia (§ 13a ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z.). Pokiaľ ide o v poradí prvé dva úkony právnej služby patrí za každý z týchto úkonov zástupcovi

opatrovníka odmena vo výške podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 18 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z., t. j. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z., teda za 1. úkon vo výške 75,38 eur (odvolací súd má v zmysle ust. § 2 ods.
1 CMP v spojení s ust. § 186 ods. 1 CSP zo svojej činnosti vedomosť, že priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka,

t. j. roka 2018, bola vo výške 980,00eur; teda 980,00 eur / 13 = 75,38 eur) a za 2. úkon vo výške 81,69
eur (odvolací súd má v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 186 ods. 1 CSP zo svojej činnosti
vedomosť,žepriemernámesačnámzdazamestnancahospodárstvaSlovenskejrepublikyzaprvýpolrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, t. j. roka 2019, bola vo výške 1.062,00 eur; teda 1.062,00 eur /
13 = 81,69 eur). Za v poradí 3. úkon by patrila zástupcovi opatrovníka odmena vo výške podľa ust. § 11

ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 4 a ust. § 18 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., t. j.
vo výške jednej polovice z jednej trinástiny výpočtového základu podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z., teda vo výške 40,85 eur (81,69 eur / 2 = 40,85 eur), avšak zástupca opatrovníka si
účtoval (podaním zo dňa 26.08.2020) odmenu len vo výške 20,42 eur. Celkovo tak odvolací súd priznal
opatrovníkovi náhradu trov prvoinštančného konania titulom náhrady odmeny za právne služby jeho

zástupcu sumu 177,49 eur (75,38 eur + 81,69 eur + 20,42 eur). Súčasne zástupcovi patrí podľa ust. § 16
ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z.) za každý úkon právnej služby, t. j. za prvý úkon právnej služby vo výške 9,80 eur a za ostatné dvaúkony právnej služby za každý vo výške 10,62 eur, teda celková náhrada vo výške 31,04 eur
[9,80 eur + (2 x 10,62 eur) = 31,04 eur]. Napokon zástupcovi opatrovníka prináleží podľa ust. § 18 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. zvýšenie odmeny a náhrady o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20

%, t. j. zvýšenie o sumu 41,71 eur [20 % x (177,49 eur + 31,04 eur) = 41,71 eur]. Súhrnom tak odvolací
súd priznal opatrovníkovi proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v sume
250,24 eur (177,49 eur + 31,04 eur + 41,71 eur).
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. §
396 ods. 1 a ust. § 55, § 57 a § 58 CMP z rovnakých dôvodov, teda s ohľadom na okolnosti

daného prípadu, ako tomu bolo v prípade trov prvoinštančného konania, a to tak, že opatrovníkovi
priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a zaviazal navrhovateľa nahradiť
opatrovníkovi trovy odvolacieho konania v sume 123,53 eur, a to na účet jeho zástupcu (§ 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
25. Priznanú výšku náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd určil nasledovne" Z obsahu spisu
vyplývajú nasledovné úkony právnej služby: 1. odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo

veci samej - odvolanie zo dňa 31.03.2020 proti rozhodnutiu o trovách konania [§ 13a ods. 2 písm.
b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.] a 2. vyjadrenie zo dňa 12.05.2020 k vyjadreniu navrhovateľa k
odvolaniu [§ 13a ods. 2 písm. b) a ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.]. Za tieto
úkony právnej služby patrí za každý z týchto úkonov zástupcovi opatrovníka odmena vo výške podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. b) a ods. 5 a ust. § 18 ods. 1 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. t. j. vo výške jednej polovice z jednej trinástiny výpočtového základu podľa
ust. § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., teda vo výške 40,85 eur (81,69 eur / 2
= 40,85 eur). Celkovo tak odvolací súd priznal opatrovníkovi náhradu trov odvolacieho konania titulom
náhrady odmeny za právne služby jeho zástupcu sumu 81,70 eur (2 x 40,85 eur). Súčasne
zástupcovi patrí podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. aj náhrada výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) za každý úkon právnej služby vo výške 10,62 eur, teda celková
náhradavovýške21,24eur(2x10,62eur)=21,24eur).Napokonzástupcoviopatrovníkaprináležípodľa
ust. § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. zvýšenie odmeny a náhrady o daň z pridanej hodnoty
v sadzbe 20 %, t. j. zvýšenie o sumu 20,59 eur [20 % x (81,70 eur + 21,24 eur) = 20,59 eur]. Súhrnom tak

odvolací súd priznal opatrovníkovi proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania
v sume 123,53 eur (81,70 eur + 21,24 eur + 20,59 eur).
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.