Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/143/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312212615
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1312212615.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: J.. P. G., Q.. XX.XX.XXXX,
U. F. XX, XXX XX U., v konaní zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, Piaristická 2,
949 01 Nitra, proti žalovanému 1/ ISTROMEX, a.s., IČO: 31 328 164, so sídlom Nobelova 9, 831 02
Bratislava, v konaní zast. JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, Nobelova 9, 831 02 Bratislava, a
žalovanému 2/ G.S.S., s.r.o., IČO: 36 726 427, so sídlom Ovsištské námestie 1, 851 04 Bratislava, v
konaní zast. KRION Partners s .r. o., Palisády 50, 811 06 Bratislava, IČO: 36 858 617, o zaplatenie
27.021,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/30/2013-310 zo dňa 3. 8.
2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 22Cb/30/2013-384 zo dňa 5. 3. 2019 vo výroku, ktorým
uložil žalovanému v prvom a v druhom rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.854,- Eur s 9,25%-
ným úrokom z omeškania ročne od 28. 4. 2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovaným v prvom a v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie, že v časti o zaplatenie sumy 660,64 Eur sa
konanie zastavuje. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 1.854,- Eur s 9,25%-
ným úrokom z omeškania ročne od 28.4.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. Žalovaný
1 a žalovaný 2 majú voči žalobcovi nárok na 86%-nú náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel odo
dňa 1.1.2011 ako nájomca so žalovaným 1/ ako prenajímateľom zmluvu o nájme č. 35/2010. Predmetom
nájmu boli nebytové skladové priestory, nachádzajúce sa na 1. podlaží objektu na Odborárskej ul. 52
v Bratislave. Podľa článku II. bod 2.3 zmluvy sa žalovaný 1/ zaviazal zabezpečiť predmetný priestor
strážnou službou a za danú službu žalobca uhrádzal žalovanému 1/ štvrťročne sumu 355,80 Eur +
DPH. V zmysle článku V. bod 5.7 zmluvy sa žalovaný 1/ ďalej zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť
poistenie objektu a podľa článku V. bod 5.9 sa zaviazal zabezpečiť aj výkon civilnej bezpečnostnej služby
na ochranu osôb, majetku a verejného poriadku prostredníctvom tretej osoby, oprávnenej poskytovať
takéto služby. Zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej a strážnej služby k predmetu nájmu žalovaný 1/
uzavrel so žalovaným 2. Dňa 11.6.2011, v presne nezistenom čase od 02:50 hod. do 03:25 hod., došlo

v predmetnom objekte k spáchaniu trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, ktorého
sa dopustili neznámi páchatelia tým, že z predmetných nájomných priestorov odcudzili skladový tovar
v celkovej hodnote 27.021,49 Eur. Výšku uvedenej sumy žalobca preukazoval uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave II, ČVS:ORP-518/2-OVK- B3-2011 a zoznamom chýbajúceho tovaru zo dňa
14.6.2011.

3. Súd prvej inštancie zistil, že v Zmluve o nájme č. 35/2010 si žalobca ako nájomca a žalovaný 1/ ako
prenajímateľ písomne dohodli, že prenajímateľ poskytne nájomcovi v súvislosti s nájmom za odplatu
aj viaceré služby súvisiace s nájmom, okrem iných aj strážnu službu. V čl. 4.1 písm. e) zmluvy si
strany dohodli úhradu (cenu) za výkon strážnej služby vo výške 355,80 Eur/štvrťrok + DPH. V bode 5.9.
zmluvy sa prenajímateľ zaviazal nájomcovi zabezpečiť výkon civilne - bezpečnostnej služby na ochranu
osôb, majetku a verejného poriadku prostredníctvom tretej osoby oprávnenej poskytovať takéto služby.
Zmluvu o poskytnutí bezpečnostných služieb uzavrel žalovaný 1/ ako objednávateľ so žalovaným 2/ ako
dodávateľom. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie strážnej služby podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. v
areáli žalovaného 1/ na Odborárskej ul. 52 v Bratislave. Predmetom ochrany bola najmä ochrana majetku
pred krádežou, poškodením alebo zničením, neoprávneným vstupom a výstupom osôb a techniky do a
z chráneného objektu, kontrola režimu vjazdu a výjazdu osobných a nákladných motorových vozidiel,
pochôdzková činnosť zameraná na ochranu chráneného objektu a vykonávanie prevencie. Výkon
strážnej služby mali v nočnej službe zabezpečovať dvaja bezpečnostní pracovníci, pričom jeden z nich
ako pochôdzkar. Kontrola vjazdu, výjazdu a súpis parkovania motorových vozidiel mal byť vykonávaný
v dňoch pracovného voľna nepretržite a v pracovných dňoch od 18:00 hod. do 6:00 hod..

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti za škodu v obchodných vzťahoch
sú podľa § 373 porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Zavinenie
sa nevyžaduje. Žalovaný 1/ sa v zmluve o nájme zaviazal poskytovať v areáli strážnu službu, a to
prostredníctvom žalovaného 2/ Povinnosťou žalovaného 1 voči žalobcovi nebolo len uzavrieť zmluvu,
ako to tvrdil žalovaný 1/, ale jeho povinnosťou bolo zabezpečiť, aby celý areál bol skutočne strážený. Išlo
o obdobnú službu ako upratovanie spoločných priestorov, odvoz odpadu, prívod a odvod vody a pod.,
ktoré boli v zmluve tiež dohodnuté a súvisia s nájmom, a ktoré poskytujú iní dodávatelia, než nájomca.
Povinnosť žalovaného 1/ nebola obmedzená len na to, že uzavrie so žalovaným 2/ zmluvu a bude ju
udržiavať v platnosti. Uvedené platí o to viac, že žalobca platil cenu za strážnu službu priamo žalobcovi.
Keďže na túto činnosť nemal žalovaný 1/ oprávnenie, v bode 5.9. zmluvy bolo jasne dohodnuté, že tento
záväzok bude žalovaný 1 plniť prostredníctvom oprávnenej osoby.

5. Ďalej uviedol, že podľa § 331 Obchodného zákonníka, žalovaný 1/ zodpovedal žalobcovi za plnenie
záväzkov ohľadne strážnej služby tak, ako by ich plnil sám. Zodpovednosť žalovaného 1/ voči žalobcovi
je tak primárna, v prvom rade on zodpovedá žalobcovi za dôsledky porušenia povinnosti strážiť a
monitorovať areál. Medzi stranami nebolo sporné, že im boli známe podmienky stráženia areálu,
ktorý vlastnil žalovaný 1/. V zmysle zmluvy o poskytnutí bezpečnostných služieb mal žalovaný 2/
plniť konkrétne povinnosti pri strážení a monitorovaní areálu. Účelom zmluvy bolo chrániť majetok
žalovaného 1/, no tým sa v konečnom dôsledku zabezpečovala aj ochrana majetku nájomcov, ktorý
vniesli do prenajatých priestorov. Keďže žalovaný 2/ nezodpovedal za ochranu majetku nájomcov,
jeho zodpovednosť voči žalobcovi nebola priama, ale len odvodená od zodpovednosti žalovaného 1/.
Žalovaný 2/ naozaj nemal voči žalobcovi žiadne zmluvné povinnosti, na druhej strane však žalovaný 2/
vedel, že žalovaný 1/ prenajíma priestory v areáli iným subjektom, pre ktorých strážna služba predstavuje
službu spojenú s nájmom.

6. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti mal súd za to, že u oboch žalovaných prichádzala do úvahy
spoločná zodpovednosť za škodu v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, t. j. podľa §§ 373 a 383
Obchodného zákonníka. Žalovaní 1/ a 2/ porušili svoju zmluvnú povinnosť strážiť a monitorovať areál,
v ktorom mal žalobca prenajaté skladové priestory. V rámci stráženia mali priestor monitorovať kamery,
pracovníci žalovaného 2/ mali vykonávať kontrolu a evidenciu prichádzajúcich vozidiel a pochôdzkovú
činnosť. Z výpovedí zamestnancov žalovaného 2/ (R. Q. G. G. W.) v rámci policajného vyšetrovania
vyplynulo, že porušili takmer všetky svoje povinnosti strážnej služby. Počas celej noci nechali otvorenú
závoru na vrátnici, nekontrolovali vjazd a výjazd vozidiel do a z areálu, s odôvodnením, že tam často
jazdili vozidlá taxislužby. Podľa evidencie posledné vozidlo vošlo do areálu dňa 10.6.2011 o 21:45 hod.
a prvé vozidlo z areálu vyšlo dňa 11.6.2011 o 5:00 hod.. Okrem toho pracovník na vrátnici v noci dve
až tri hodiny spal. Podľa nekvalitného záznamu jednej z fungujúcich kamier č. 5, prišla biela dodávka

ku skladu žalobcu v čase o 02:53 hod., asi 18 až 19 min. sa nachádzalo pri nakladacej rampe skladu a
pohybovali sa pri ňom dve osoby a v čase 03:20 hod. vozidlo odišlo od objektu.

7. Podľa súdu existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi porušením povinnosti a vznikom
škody. Ak by žalovaný 2/ riadne vykonával strážnu službu a ak by riadne fungovali všetky kamery
žalovaného 1/, k vykradnutiu skladu s použitím dodávkového vozidla by nedošlo.

8. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, do úvahy prichádzala jeho zodpovednosť aj podľa § 415 Občianskeho
zákonníka za porušenie preventívnej povinnosti.

9. Súd prvej inštancie uznal ako dôvodnú obranu žalovaných, že nebola preukázaná škoda, konkrétne
jej výška. Zhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, ako aj každého dôkazu jednotlivo,
bolo dostatočne a dôveryhodne preukázané len to, že došlo k vniknutiu neznámych osôb do skladu
žalobcu, s použitím dodávky pri krádeži. Bližšie okolnosti neboli zistené ani policajným vyšetrovaním. Pre
rozhodnutie sporu nebolo podstatné, či krádež vykonali konkrétne osoby, prípadne bývalí zamestnanci,
ktorých upodozrieval žalobca. Kamerový záznam jednej z kamier a výsluch pracovníkov žalobcu a
žalovaného / v rámci policajného vyšetrovania preukazovali, že ku krádeži skutočne došlo. Pre úspech v
konaní o náhradu škody žalobca musel dostatočne dôveryhodne preukázať výšku škody. Túto dôkaznú
povinnosť žalobca v podstatnej časti neuniesol.

10. Súd mal za to, že žalovaní správne argumentovali, že žalobca nepreukázal, aký tovar a v akom
množstve sa nachádzal v sklade pred krádežou a po krádeži. Žalobca opakovane predložil len zoznam
chýbajúceho tovaru, bez akejkoľvek špecifikácie, kto, kedy a na základe čoho zoznam vyhotovil. Takýto
dôkaz nemožno považovať za dôveryhodný. Množstvo chýbajúceho tovaru sa dá preukázať spravidla
inventúrou, ktorú na základe poverenia vykonajú konkrétne osoby podľa fyzicky zisteného skutočného
stavu a na základe porovnania účtovných a skladových dokladov. Tieto osoby v prípade pochybností
možno v konaní na návrh poškodeného vypočuť ako svedkov, príp. ako stranu. Takýto alebo obdobný
dôkaz žalobca nepredložil, hoci tvrdil, že v sklade sa vykonávala inventúra vždy v sobotu. Žalobca
v konaní iba neurčito uvádzal, že „sa“ vykonala, resp. „bola vykonaná“ inventúra, vôbec však nebolo
zrejmé, ktoré osoby túto inventúru vykonali, žalobca ich neoznačil, nenavrhol ich výsluch v konaní.
Žalobca, ani N. G., ktorí boli v konaní vypočutí, inventúru nevykonávali, nikto z nich sa ani nedostavil do
skladu po zistení krádeže, z akého dôvodu, nevysvetlili. Jediný dôkaz, ktorý svedčil o dodaní tovaru do
skladu na Odborárskej ul. 52, bola dodávka masla a syrov Bambino, o celkovej hmotnosti 390 kg, od
dodávateľa Milex Nové Mesto nad Váhom, dodaná v dňoch 27.5.2011 a 10.6.2011, podľa dodacích listov
č. 6502 a 7077, vyúčtovaná faktúrami č. 110510354 a 110610062. Hodnota tohto tovaru predstavovala
sumu 991,40 Eur plus 1.233,36 Eur, t. j. celkom 2.224,79 Eur s DPH. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty (DPH) zaplatená DPH nezaťažuje podnikateľa, ktorý je platiteľom DPH. Z toho
dôvodu žalobcovi vznikla škoda len vo výške ceny ukradnutého tovaru bez DPH, t. j. vo výške 1.854,- Eur.
V tejto výške bolo žalobe vyhovené, vo zvyšku, do uplatnených 26.360,85 Eur, bola žaloba zamietnutá.

11. K nároku na zaplatenie úrokov z omeškania súd uviedol, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania
odo dňa 11.6.2011, t. j. od vzniku škody. V deň vzniku škody sa žalovaní nemohli dostať do omeškania
s náhradou škody. Vo výzve na náhradu škody, ako aj v žalobe, sa žalobca odvolával na uznesenie
okresného riaditeľstva policajného zboru, z ktorého mala škoda vyplývať. Uvedené uznesenie ale
nie je dokladom (dôkazom) o výške škody. Na predloženie dokladov žalovaní a poisťovňa žalobcu
opakovane vyzývali, aj pojednávanie bolo za účelom doplnenia dokazovania opakovane odročované.
Žalobca doklady o dodaní tovaru od spoločnosti Milex preukázateľne predložil až súdu, ktorý ich doručil
žalovaným dňa 23.4.2013, resp. 24.4.2013. S prihliadnutím na primeranú dobu na preverenie dokladov
(cca tri dni), žalovaní mali zaplatiť preukázanú škodu najneskôr do 27.4.2013, a až nasledujúcim dňom
sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku. Výšku úroku z omeškania si strany nedohodli,
v zmysle § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. je
uplatnená výška 9,25% ročne v rámci zákonnej výšky úroku z omeškania.

12. Žalovaní mali vo veci 93%-ný úspech, po odpočítaní ich 7% neúspechu im preto bol podľa § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznaný nárok na 86%-nú náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie v časti II. a IV. výroku obaja žalovaní. Žalovaný
v 1. rade predovšetkým tvrdil neexistenciu porušenia právnej povinnosti žalovaným v 1. rade. Poukázal

na závery ustálenej súdnej praxe v obdobných veciach (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/142/2007),
na základe čoho možno konštatovať, že žalovaný 1/ v súvislosti s poskytovaním strážnej služby
v prenajatom objekte, nemohol porušiť žiadnu zákonnú povinnosť, keďže zákon č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov, konkrétne povinnosti prenajímateľa spojené s poskytovaním
takejto služby neupravuje. Žalovaný 1/ v súvislosti s poskytovaním strážnej služby v prenajatom
objekte, nemohol porušiť ani zmluvnú povinnosť (čl. II. bod 2.3, čl. V. bod 5.9 nájomnej zmluvy),
nakoľko mu žiadna takáto povinnosť t. j. povinnosť poskytovať strážnu službu žalobcovi vymedzením
konkrétnych povinností žalovaného 1/ zo zmluvy nevyplývala. Má za to, že tu absentuje samotný obsah
(vymedzenie vzájomných práv a povinností zmluvných strán) samostatného záväzkového právneho
vzťahu, vyplývajúceho z dohody o poskytovaní strážnej služby (iba samotné konštatovanie v čl. Il. bod
2.3. zmluvy, že žalovaný 1/ poskytne žalobcovi v súvislosti s nájmom za odplatu i „strážnu službu“,
pre riadne vymedzenie vzájomných práv a povinností zmluvných strán v tomto smere nepostačuje.
Poukázal na to, že sa v nájomnej zmluve nezaviazal vykonávať pre žalobcu strážnu službu (a preto túto
povinnosť ani nemohol porušiť), ale len zabezpečiť jej výkon prostredníctvom tretej osoby oprávnenej
poskytovať takéto služby (čo je diametrálny rozdiel) a túto povinnosť si aj riadne splnil. Ak súd prvej
inštancie vyvodzoval porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným 1/ z čl. II bod 2.3 a čl. V. bod 5.9 zmluvy,
mal vo svojom rozhodnutí uviesť, akú konkrétnu zmluvnú povinnosť žalovaný 1/ teda porušil, nakoľko
iba porušenie konkrétnej (a jasne zadefinovanej) povinnosti, môže viesť k vzniku škody a zodpovednosti
za ňu.

14. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. Uviedol, že žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by
vyplývalo, že ním deklarovaná škoda mu vznikla konkrétnym porušením konkrétnej zmluvnej povinnosti
žalovaného 1/. Súd prvej inštancie opomenul, že ak žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje
od porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej so žalovaným
1/, tak mal uviesť, kde (v ktorom článku tejto zmluvy) sa uvádza, že žalovaný 1/ je povinný namontovať v
areáli kamery, že je povinný evidovať príchod vozidiel a napokon, že je povinný vykonávať pochôdzkovú
činnosť. V tomto smere sa žalobca nemôže odvolávať na zmluvné povinnosti zo záväzkového vzťahu,
ktorého sám nebol účastníkom. Poukázal na to, že na vznik zodpovednosti za škodu nepostačuje
púha domnienka ako mohlo ku škode dôjsť, ale musí byť naisto preukázané nielen porušenie
právnej povinnosti a vznik škody, ale i príčinná súvislosť medzi nimi, ktorá musí byť pritom priama a
bezprostredná.

15. Žalovaný v 1. rade má za to, že ak niekto porušil povinnosť (zákonné povinnosti podľa zákona č.
473/2005 Z.z. ako i podľa § 415 Občianskeho zákonníka), tak to boli výlučne zamestnanci žalovaného
2/ (tým, že v inkriminovanú noc spali v službe a nechali zodvihnutú závoru, hoci mali povinnosť objekt
strážiť) a teda jediná zodpovednosť, ktorá tu prichádza do úvahy je výlučne zodpovednosť žalovaného
2/ za škodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ teda nemôže niesť zodpovednosť
za škodu podľa § 373 Obch. zák., nakoľko táto je upravená ako následok porušenia povinnosti zo
záväzkového vzťahu.

16. Žalovaný v 1. rade namietal nesprávne právne posúdenie aplikáciou ust. § 331 a § 375 Obch. zák. na
posudzovaný prípad. Má za to, že § 331 Obch. zák. resp. § 375 Obch. zák. by sa mohlo použiť len vtedy,
ak by žalovaný 1/ plnil svoj záväzok pomocou inej osoby. Žalovanému 1/ však žiadny záväzok typu -
namontovať v areáli kamery, evidovať príchod vozidiel a vykonávať pochôdzkovú činnosť - z nájomnej
zmluvy nevyplynul. Takýto záväzok mu vzniknúť z tejto zmluvy ani nemohol, nakoľko ide o činnosti, na
ktoré sa vyžadujú osobitné povolenie podľa zákona č. 473/2005 Z.z.. Je potom zrejmé, že žalovaný 1/
ani len nemohol plniť takýto záväzok sám (nemal na to oprávnenie), a preto ho nemohol vykonávať ani
pomocou inej osoby, ani ho inej osobe zveriť. Žalovaný v 1. rade namietal aj nepreukázanie výšky škody.

17. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne.

18. Proti rozsudku v rozsahu výrokov II ,III a IV sa odvolal aj žalovaný v 2. rade. Poukázal na to, že
odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, protirečivé, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Počas celého konania argumentoval tým, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, čo odôvodňoval
tým, že so žalobcom nebol v nijakom zmluvnom/záväzkovom vzťahu, preto ani žiadnu povinnosť
nemohol porušiť, za čo by mohol niesť zodpovednosť. Súd napriek tomu iba skonštatoval, že je daná
spoločná zodpovednosť žalovaného 1/ a 2/ s ohľadom na ust. §§ 373 a 383 Obchodného zákonníka, čím

sa s argumentáciou žalovaného 2/ nezaoberal riadne a dostatočne. Ust. § 373 Obchodného zákonníka
sa týka náhrady škody za porušenie povinností obchodného záväzkového vzťahu, a žalovaný 2/ nebol
so žalobcom v žiadnom obchodnom záväzkovom vzťahu, čo potvrdzuje sám súd v Rozsudku (bod
31. Rozsudku) keď uviedol, že žalovaný 2/ nemal voči žalobcovi žiadne zmluvné povinnosti a jeho
zodpovednosť je iba odvodená. Má za to, že ani z § 415 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodzovať
zodpovednosť žalovaného 2/ a s tým súvisiacu pasívnu vecnú legitimáciu.

19. Žalovaný 2/ zastáva názor, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov - dodacie listy č. 6502 a
7077 a faktúry č. 110510354 a 110610062 - k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd totiž na základe
vykonania týchto dôkazov dospel k záveru, že tieto dôkazy svedčili o dodaní tovaru a tento tovar bol
v celom rozsahu aj skutočne ukradnutý, čím mala byť žalobcovi údajne spôsobená škoda. Predmetné
dodacie listy a faktúry by mohli dokazovať odcudzenie množstva tovaru (teda aj škodu žalobcu) len
v spojitostí s riadne vykonanou inventúrou, ktorá by zistila skutočný stav porovnaním účtovných a
skladových dokladov. Takáto inventúra vykonaná nebola. Zároveň žalovaný namietol aj nesprávne
právne posúdenie veci.

20. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

21. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril písomným podaním zo dňa 12.11.2018 žalobca, ktorý má za
to, že je nepochybne daná zodpovednosť žalovaného v prvom rade za škodu spôsobenú v dôsledku
porušenia zmluvnej povinnosti. Z výpovedí zamestnancov žalovaného v druhom rade (R. Q. G. G. W.)
v rámci policajného vyšetrovania vyplynulo, že porušili takmer všetky svoje povinnosti strážnej služby.
Počas celej noci bola otvorená závora na vrátnici, nekontroloval sa vjazd a výjazd vozidiel do a z areálu.
Rovnako tak existoval bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi porušením povinnosti a vznikom
škody.

22. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril písomným podaním zo dňa 2.10.2018 žalovaný v
2. rade, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním žalovaného 1/ v časti týkajúcej sa neexistencie
porušenia právnej povinnosti žalovaným 1/, a to v rozsahu, ktorá sa týka neexistencie porušenia
zákonnej povinnosti žalovaného 1/ vyplývajúcej zo zákona č. 116/1990 Zb. o nájme o podnájme
nebytových priestorov v znení platnom v rozhodnom v čase. Odvolanie žalovaného 1/ v časti týkajúcej
sa neexistencie porušenia právnej povinnosti žalovaným 1/, a to v rozsahu, ktorá sa týka neexistencie
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného 1/, žalovaný 2/ nepovažuje za správne. V súvislosti s
rozsudkom NS SR sp. zn. 4Cdo/142/2007 poukázal na to, že predmetná nájomná zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným, v čl. II. bod 2.3. výslovne ustanovuje povinnosť žalovaného 1/ zabezpečiť strážnu
službu. Výkladom a contrario predmetného rozsudku Najvyššieho súdu SR potom možno dospieť k
záveru, že žalovaný 1/ porušil svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť žalobcovi strážnu službu, čo však
neznamená, že žalovaný 2/ akokoľvek porušil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému 1/ alebo ak
aj tieto zmluvné povinnosti porušil, je prinajmenšom otázna príčinná súvislosť medzi údajnou škodou
žalovaného 1/ a údajným porušením povinností žalovaného 2/ voči žalovanému 1/. Pokiaľ žalovaný
1/ argumentuje neplatnosťou čl. II bod 2.3. a/alebo bodu 5.9. zmluvy, je v tejto súvislosti potrebné
zodpovedať otázku, kto takéto ustanovenia do zmluvy navrhol a predložil protistrane. Zdôraznil, že
nie je preto daná zodpovednosť žalovaného 2/ a teda aj pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ v
prejednávanej veci.

23. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.11.2018 sa vyjadril žalovaný v 2. rade písomným podaním zo dňa
22.1.2019. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o údajnom porušení svojej zmluvnej povinnosti žalovaným 2/,
tak žalovaný 2/ uvádza, že žiadnu zmluvnú povinnosť voči žalobcovi neporušil, pretože žiadnu takúto
povinnosť žalovaný 2/ voči žalobcovi nemal. Tento záver potvrdil aj súd v napadnutom rozsudku (bod
31. Rozsudku) keď uviedol, že žalovaný 2/ nemal voči žalobcovi žiadne zmluvné povinnosti a jeho
zodpovednosť je iba odvodená.

24. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade a žalobcu zaslal písomné stanovisko žalovaný v 1. rade.
Zopakoval, že na základe nájomnej zmluvy č. 35/2010, jej článku 5, v bode 5.9 sa žalovaný zaviazal
pre žalobkyňu zabezpečiť výkon civilno-bezpečnostnej služby na ochranu osôb, majetku a verejného
poriadku prostredníctvom tretej osoby oprávnenej poskytovať takéto služby. Tento záväzok si riadne a
načas splnil. Je preto nesprávny právny záver prvostupňového súdu v tom smere, že si žalovaný 1/
nesplnil svoju povinnosť spočívajúcu v zabezpečení stráženia celého areálu, pretože tento bol v čase

krádeže dňa 11.6.2011 strážený. Uviedol, že vzhľadom na to, že medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou
bol uzatvorený občianskoprávny vzťah, mal konajúci súd posudzovať vymáhaný nárok na náhradu
škody od žalovaného 1/ podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Konajúci súd mal uplatnené nároky na náhradu škody a zodpovednosť žalovaného 1/ za
škodu posúdiť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za škodu zodpovedá ten, kto ju
spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka sa pri zodpovednosti
za škodu preukázanie zavinenia vyžaduje. Poukázal na to, že časovú súvislosť nemožno zamieňať s
časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante hoc, propter hoc“ (uvedené
opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia
príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. R 21/1992. Má za to, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že
žalobkyni odcudzil tovar zo skladu páchateľ trestného činu krádeže, ktorého totožnosť sa konajúcej
polícii nepodarilo zistiť. Tento páchateľ trestného činu krádeže je osobou zodpovednou za škodu, ktorá
bola žalobkyni spôsobená. Žalovaný 1/ nemôže byť zodpovedný za protiprávne konanie tretej osoby,
ktorá spôsobila škodu na majetku žalobkyni v dôsledku spáchania trestného činu krádeže a nemôže byť
preto zaviazaný na zaplatenie náhrady škody namiesto osoby, ktorá skutočne žalobkyni škodu spôsobila.

25. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 19.2.2019, pričom
zopakoval tú istú argumentáciu ako vo vyjadrení zo dňa 12.11.2018.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 24.08.2020.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného v 1. a 2.rade
dospel k záveru, že rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne.

27. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

28. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z
ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa § 373, § 331 a § 383 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie dal v odsekoch 30 až 49 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na
sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody:

29. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako
objednávateľom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom (Zmluva o nájme č. 35/2010) a medzi žalovaným
1/ ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako dodávateľom (Zmluva o poskytnutí bezpečnostnej služby).
Z článku 2.3 Zmluvy o nájme vyplýva, že prenajímateľ poskytne nájomcovi v súvislosti s nájmom za
odplatu aj viaceré služby súvisiace s nájmom, okrem iných aj strážnu službu. V čl. 4.1 písm. e) zmluvy
si strany dohodli úhradu (cenu) za výkon strážnej služby vo výške 355,80 Eur/štvrťrok + DPH. V bode
5.9. zmluvy sa prenajímateľ zaviazal nájomcovi zabezpečiť výkon civilne - bezpečnostnej služby na
ochranu osôb, majetku a verejného poriadku prostredníctvom tretej osoby oprávnenej poskytovať takéto
služby. Predmetom Zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb bolo poskytovanie strážnej služby
podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. v areáli žalovaného 1/ na Odborárskej ul. 52 v Bratislave. V čl.
II.2 bolo dohodnuté, že predmetom ochrany bude najmä: ochrana majetku pred krádežou, poškodením
alebo zničením, neoprávneným vstupom a výstupom osôb a techniky do a z chráneného objektu,
kontrola režimu vjazdu a výjazdu osobných a nákladných motorových vozidiel, pochôdzková činnosť
zameraná na ochranu chráneného objektu a vykonávanie prevencie. Výkon strážnej služby mali v nočnej
službe zabezpečovať dvaja bezpečnostní pracovníci, pričom jeden z nich ako pochôdzkar. Kontrola
vjazdu, výjazdu a súpis parkovania motorových vozidiel mal byť vykonávaný v dňoch pracovného voľna
nepretržite a v pracovných dňoch od 18:00 hod. do 6:00 hod.. Povinnosťou dodávateľa, okrem iného,
bolo viesť knihu príchodu a odchodu vozidiel. V zmluve sa tiež uvádza, že povinnosťou dodávateľa

je vykonávať ochranu majetku a zamestnancov objednávateľa (čl. II.2), že dodávateľ zodpovedá
objednávateľovi za škody na jeho majetku, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so zavineným porušením
povinností (čl. VI.1), že objednávateľ je povinný neodkladne prizvať zástupcu dodávateľa k došetreniu
každej škody na majetku klienta, ktorého ochrana je predmetom tejto zmluvy (VI.2).

30. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

31. Podľa § 331 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá
tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 383 Obchodného zákonníka, ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto
osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu
svojej zodpovednosti.

33. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného 1/ spočívajúcou v tvrdení, že súd
prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav (najmä v otázke kauzálneho nexusu medzi údajným
porušením povinnosti žalovaným 1/ a vznikom škody) a vec nesprávne posúdil po právnej stránke
(v otázke porušenia právnej povinnosti žalovaným 1/). Neexistenciu porušenia povinnosti odvodzuje
žalovaný 1/ zo samotnej Zmluvy o nájme, podľa ktorej mal žalovaný 1/ iba zabezpečiť výkon civilno-
bezpečnostnej služby (iné zmluvné ustanovenia zmluva neobsahuje) a odkazom na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/142/2007. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia
vyplýva, že: „Pokiaľ žalobca vyvodzoval v spojitosti s poskytovaním služby spočívajúcej v ostrahe objektu
porušenie právnej povinnosti žalovaného z právneho predpisu (zákona č. 116/1990 Zb.), odvolací súd
dospel k správnemu záveru, že tento právny predpis konkrétne povinnosti prenajímateľa s poskytovaním
takejto služby neupravuje (upravuje len všeobecne povinnosť prenajímateľa zabezpečovať riadne
plnenie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru). Vyvodzovať porušenie právnej povinnosti
žalovaného ako prenajímateľa, v súvislosti s poskytovaním služby, akou je ochrana majetku nájomcu
(žalobcu) z tohto právneho predpisu, preto neobstojí.“ „V posudzovanej veci v zmluve o nájme uzavretej
medzi žalobcom ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom 31.12.2003,
nie je výslovne upravený záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi strážnu službu. V inkriminovanom
článku, z ktorého žalobca vyvodzuje porušenie právnej povinnosti žalovaného, sa zmluva obmedzila len
na stanovenie výšky nájomného a spôsobu platenia, okrem iného, aj za „ostrahu objektu (vrátnica)“. V
zmluve teda nie je vôbec dohodnutý rozsah, v akom je žalovaný povinný túto službu žalobcovi poskytnúť
a nie sú v nej uvedené ani tomu zodpovedajúce práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Zmluva teda
postráda akúkoľvek dohodu o jej obsahu, pokiaľ ide o poskytovanie tejto služby. Keďže žalovaný v konaní
nepoprel, že uzavrel so žalobcom dohodu o poskytovaní služby spočívajúcej v ostrahe objektu, avšak len
vo forme vrátnice a z textu zmluvy z článku, na ktorý žalobca odkazuje možno vyvodiť nanajvýš uzavretie
poskytovania služby v takejto forme, možno mať za preukázané (ako to správne ustálil aj odvolací súd),
že žalovaný sa zaviazal žalobcovi túto službu poskytovať len v uvedenej podobe.“

34. Podľa odvolacieho súdu nemožno závery citovaného rozhodnutia aplikovať na prejednávanú vec.
Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že skutkový stav posudzovaný v citovanom rozhodnutí je
odlišný, keďže v zmluve nebol upravený záväzok prenajímateľa poskytnúť strážnu službu a prenajímateľ
sa zaviazal vykonávať iba službu v podobe ostrahy objektu - vrátnice. Službu vrátnice bez uvedenia
rozsahu tejto povinnosti mal teda vykonávať priamo prenajímateľ a keďže nebolo preukázané porušenie
tejto povinnosti, súd dospel k záveru, že nebol splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu.

35. V prejednávanej veci sa v Zmluve o nájme žalovaný 1/ ako prenajímateľ zaviazal zabezpečiť
žalobcovi výkon bezpečnostnej služby prostredníctvom tretej osoby oprávnenej na poskytovanie
takýchto služieb (čl. 5.9). Zo Zmluvy teda vyplýva, že v nadväznosti na článok 2.3 bolo povinnosťou
žalovaného 1/ zabezpečiť výkon bezpečnostnej služby uzatvorením zmluvy s osobou na to oprávnenou,
žalovaný 1/ ako prenajímateľ sám túto službu vykonávať nemal. Uzatvorením Zmluvy o poskytnutí
bezpečnostných služieb so žalovaným 2/ teda žalovaný 1/ zabezpečil poskytovanie strážnej služby v
areáli s rozsahom práv a povinností uvedených v predmetnej Zmluve. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že povinnosť žalovaného 1/ nebola splnená uzatvorením Zmluvy
s treťou osobou, a že žiadne ďalšie povinnosti pre žalovaného 1/ zo Zmluvy o nájme nevyplývali.

Povinnosťou žalovaného 1/ bolo zabezpečiť výkon strážnej služby, pričom rozsah bol daný Zmluvou
o poskytnutí bezpečnostných služieb. Neexistencia porušenia povinnosti žalovaným 1/ by bola daná
jedine v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že nedošlo k porušeniu povinností pri výkone strážnej
služby. Vymedzením predmetu Zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb bol daný rozsah výkonu
služieb, pričom v konaní bolo preukázané, že tento bol porušený.

36. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného 1/, že neporušil žiadnu povinnosť,
keďže škoda vznikla výlučne porušením pracovných povinností zamestnancov žalovaného 2/, teda
porušením povinností, ku ktorých plneniu sa žalovaný nikde v Zmluve o nájme uzavretej so žalobcom
nezaviazal. Ako už bolo uvedené, žalovaný 1/ ako prenajímateľ sa v Zmluve o nájme zaviazal poskytnúť
žalobcovi strážnu službu (čl. 2.3), za túto službu platiť priamo žalovanému 1/ (čl. 4.1 písm. e)) a v
čl. 5.9. sa zaviazal zabezpečiť výkon strážnej služby prostredníctvom na to oprávneného subjektu.
Podľa odvolacieho súdu nemožno Zmluvu v tomto smere považovať za protirečivú, treba vychádzať z
jej článkov, pričom v článku 2 je upravený účel zmluvy a v článku 5 práva a povinnosti prenajímateľa
a nájomcu. Povinnosť žalovaného 1/ zabezpečiť výkon strážnej služby teda vyplýva z citovaného čl.
5.9. Splnenie tejto povinnosti podľa odvolacieho súdu predpokladalo zabezpečiť výkon strážnej služby
v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným 2/. V opačnom prípade by išlo iba o
formálne ustanovenie čl. 5.9 Zmluvy o nájme a žalovaný 1/ napriek tomu, že mu prislúchala odplata za
strážnu službu, by okrem uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí bezpečnostných služieb žiadnu povinnosť,
resp. zodpovednosť za výkon nemal. Keďže žalovaný 1/ mal zabezpečiť výkon strážnej služby a k výkonu
v rozsahu povinností, ktoré stanovil sám žalovaný 1/ s treťou osobou nedošlo, resp. boli porušené
povinnosti pri výkone strážnej služby, je žalovaný 1/ zodpovedným subjektom.

37. Odvolací súd súhlasí so žalovaným 1/, že príčinná súvislosť je jedným zo základných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu a vzťah medzi protiprávnym konaním a vznikom škody musí byť
bezprostredný. Podľa odvolacieho súdu príčinná súvislosť je daná tým, že výkon strážnej služby nebol
riadne zabezpečený, nesporne došlo k porušeniu povinností pri výkone strážnej služby (čo uvádza aj
žalovaný 2/ v samotnom odvolaní), v dôsledku čoho došlo k škode na majetku žalobcu. Skutočnosť,
že tovar bol odcudzený neznámym páchateľom neznamená, že žalovaní nenesú zodpovednosť za
porušenie zmluvných povinností. Bolo by tomu tak iba v prípade, ak by k odcudzeniu tovaru a vzniku
škody došlo napriek tomu, že bol zabezpečený výkon bezpečnostnej služby v rozsahu práv a povinností
podľa Zmluvy o poskytnutí bezpečnostných služieb. V tomto prípade však riadny výkon bezpečnostnej
služby zabezpečený nebol. Odvolací súd taktiež nesúhlasí, že by malo ísť len o časovú súvislosť, ktorá
nie je podľa žalovaného 1/ rozhodujúca. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom čase si zamestnanci
žalovaného 2/ neplnili svoje povinnosti, v dôsledku čoho došlo ku krádeži. Ide teda o vecnú príčinnú
súvislosť.

38. Odvolací súd nesúhlasí so žalovaným 1/, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Keďže zmluvnými stranami sú podnikateľské subjekty a záväzkový vzťah sa týkal ich podnikateľskej
činnosti, súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade
škody. Podľa odvolacieho súdu porušil žalovaný 1/ svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu v zmysle §
373 v spojení s § 331 Obch. zák.. Keďže žalovaný 1/ sa zaviazal poskytnúť strážnu službu a na tento
účel zabezpečil výkon strážnej služby prostredníctvom tretej oprávnenej osoby, možno mať za to, že plnil
svoj záväzok pomocou inej osoby a zodpovedá, akoby plnil svoj záväzok. Odvolací súd je toho názoru,
že aplikácia § 331 Obch. zák. je na mieste, keďže za strážnu službu bola poskytnutá odplata priamo
žalovanému 1/ a výkon služby zabezpečil pomocou žalovaného 2/. Nič na tom nemení skutočnosť, že
žalovaný 1/ sám oprávnenie poskytovať predmetnú strážnu službu nemal. Za relevantné odvolací súd
považuje, že sa zaviazal strážnu službu poskytnúť a jeho povinnosť bola vymedzená v čl. 5.9 Zmluvy o
nájme v spojitosti so Zmluvou v poskytnutí bezpečnostných služieb.

39. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorú súd prvej inštancie priznal ako odôvodnený nárok, odvolací súd sa
plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odsekoch 43 až 47, kde súd zdôvodnil, z
akých dôkazov vychádzal a prečo priznal práve sumu 1.854,- Eur.

40. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolaním žalovaného 2/, ktorý namietal predovšetkým nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie argumentujúc tým, že nebol so žalobcom v žiadnom záväzkovom vzťahu
a nemal teda žiadne povinnosti voči žalobcovi. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že zodpovednosť voči žalobcovi nebola priama, ale len odvodená od zodpovednosti žalovaného 1/.

Žalovaný 2/ naozaj nemal voči žalobcovi žiadne zmluvné povinnosti, na druhej strane však žalovaný 2/
vedel, že žalovaný 1 prenajíma priestory v areáli iným subjektom, pre ktorých strážna služba predstavuje
službu spojenú s nájmom.

41. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že problematika zodpovednosti za
porušenie zmluvnej povinnosti s účinkami voči tretím osobám (v tomto prípade nájomcovi) nie je
ustálene vyriešená judikatúrou. Odvolací súd sa však prikláňa k názoru, že ak sa škoda z porušenia
zmluvnej povinnosti zodpovedného subjektu (v tomto prípade žalovaný 2/) prejaví v právnej sfére tretej
osoby (v tomto prípade žalobca), ktorá nie je účastníkom zmluvného vzťahu (Zmluvy o poskytnutí
bezpečnostných služieb), môže sa takáto osoba domáhať náhrady škody aj od tohto zodpovedného
subjektu. Takéto riešenie naznačuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo
319/2008, v ktorom sa v odôvodnení uvádza, že „porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom
aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy“. Argumentom k rozšíreniu zodpovednosti
aj na škodu spôsobenú tretej osobe je skutočnosť, že je osobou, v záujme ktorej je splnenie zmluvnej
povinnosti.

42. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že odôvodnenie rozhodnutia je
nepreskúmateľné a nedostatočné. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III.
ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odvolací
súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva
aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

43. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalovaného 2/ odvolací súd poukazuje na odôvodnenie tohto
rozhodnutia v predchádzajúcich odsekoch, keďže ide o identické námietky ako u žalovaného 1/.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako aj v súvisiacom výroku
o trovách podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. §
255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

47. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.