Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119203121
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119203121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov

senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: magicsport, s.r.o., so
sídlom Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 48 242 373, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému: JUDr. V. Q., so sídlom
kancelárie Pekárska 11, Trnava, správca úpadcu AUTO AZ s.r.o., so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO:
35 797 541, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 13. septembra 2019 č.k. 25Cbi/5/2019-73, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2019 domáhal, aby súd určil, že je veriteľom
nezabezpečenej pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania Okresného súdu Trnava sp. zn.
25K/43/2015 vedenom voči úpadcovi AUTO - AZ, s.r.o., v celkovej výške 83.484, 83 eur a táto
pohľadávka je nesporná, oprávnená a zistená čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti
v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalobu zamietol a výrokom
II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 27 ods. 1 písm. c), § 32 ods.
1, 2, 5, 9, 14, 16 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 C.s.p.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že žalobca si ako veriteľ
prihlásil do konkurzu sp. zn. 25K/43/2015 svoju pohľadávku voči úpadcovi prihláškou v celkovej
výške 83.484,83 eur. Správca Oznámením zo dňa 19.03.2019 informoval žalobcu, že jeho prihlásenú
pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky, pričom v oznámení špecifikoval
bližšie dôvody popretia. Žalobca v konaní tvrdil, že správca nepostupoval správne, keď pri prihlásenej
pohľadávke túto poprel na základe ním uvedených dôvodov.
Ďalej nebolo medzi stranami sporné a žalobca to nenamietal, že totožná pohľadávka žalobcu, ktorá

bola na neho postúpená, bola už raz do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 25K/43/2015 prihlásená jeho právnym predchodcom - pôvodným veriteľom tejto pohľadávky
spoločnosťou UNILEASING, s.r.o. dňa 05.12.2016 a bola popretá iným veriteľom A. N. a správcom.
Správca následne v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 ZKR zaslal pôvodnému veriteľovi UNILEASING,s.r.o. Oznámenie popretia. Veriteľ UNILEASING, s.r.o. v zmysle § 32 ods. 9 ZKR mal právo domáhať
sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí
pohľadávku popreli, a musí byť podaná v 30 dňovej zákonnej, hmotnoprávnej, prekluzívnej lehote, inak

totoprávozanikneanemožnosaužvkonkurznomkonanídomáhaťurčeniapopretejpohľadávky.Žaloba
veriteľa UNILEASING, s.r.o. o určenie popretej pohľadávky mala byť podaná nielen voči správcovi, ale
aj voči popierajúcemu veriteľovi a mala byť doručená na Okresný súd Trnava najneskôr dňa 10.02.2017.
Zo strany žalobcu nebolo taktiež namietané tvrdenie žalovaného, že pôvodný veriteľ UNILEASING, s.r.o.
však v rozpore s § 32 ods. 9 ZKR nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky voči popierajúcemu

veriteľovi, ale podal žalobu len voči správcovi a žaloba bola doručená na súdu až dňa 13.02.2017,
teda po uplynutí 30 dňovej zákonnej, prekluzívnej lehoty, t.j. oneskorene. Predmetné konanie o určenie
popretejpohľadávkybolovedenénaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.25Cbi/4/2017aboloprávoplatne
zastavené uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/4/2017-62 zo dňa 18.1.2019 z dôvodu,
že žalobca ani po opakovanej výzve súdu si nezvolil advokáta na zastupovanie a tým neodstránil
nedostatokprocesnejpodmienkykonania.Jepreukázané,žepôvodnýveriteľvkonaníourčeniepopretej

pohľadávky nebol úspešný (bez ohľadu na dôvody). Pôvodný veriteľ mal právo kvalifikovane sa brániť
zákonným procesným prostriedkom (podaním riadnej a včasnej žaloby o určenie) voči popretiu a sám
svojim ne/konaním (či už nepodal včas žalobu, voči všetkým ktorým mal, alebo si nezvolil zástupcu a
preto bolo konanie zastavené) bol neúspešný, čo je na ťarchu iba jemu (a prípadne ďalšiemu veriteľovi
totožnej popretej pohľadávky). Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť,

že veriteľ UNILEASING, s.r.o. nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky aj voči popierajúcemu
veriteľovi a navyše žalobu podal až po zákonnej prekluzívnej lehote, táto skutočnosť má závažné právne
dôsledky v konkurznom konaní. Moment márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie popretej
pohľadávky má právne dôsledky v konkurznom konaní nielen vo vzťahu k veriteľovi popretej pohľadávky,
ktorému týmto momentom zaniká postavenie účastníka konkurzného konania v zmysle § 27 ods. 1

písm. c) ZKR (čo nie je až tak rozhodujúce pri právnom posúdení v danej veci), ale treba zdôrazniť,
že má závažné právne dôsledky predovšetkým vo vzťahu k samotnej popretej pohľadávke, pretože
momentom márneho uplynutia lehoty na podanie incidenčnej žaloby zaniká jednak právo domáhať sa
určenia tejto konkrétnej popretej pohľadávky a čo je v danej veci zásadnejšie, na popretú pohľadávku v
konkurze sa už neprihliada a nemôže sa na ňu prihliadať ani v budúcnosti, pretože takáto pohľadávka

sa raz a navždy považuje v konkurznom konaní za popretú a nikdy sa nemôže v budúcnosti (napr.
pri jej opätovnom prihlásení ako v danom prípade) považovať v konkurznom konaní za zistenú, čo a
contrario vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR. Pohľadávka prihlásená veriteľom UNILEASING,
s.r.o.(postupcom)apohľadávkaprihlásenážalobcom(postupníkom)jestáletáistá,totožnápohľadávka,
ktorá sa v konkurznom konaní úpadcu už považuje za účinne popretú a nemôže sa na ňu prihliadať

ani po prípadnom jej opätovnom prihlásení (napr. postupníkom). Tento názor podporuje aj komentár
JUDr. Milana Ďuricu k ZKR (C. H. Beck, 2. Vydanie, s. 329): „Na pohľadávku veriteľa popretú čo do
právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ktorý nepodal žalobu o určenie popretej pohľadávky v stanovenej
lehote (analogicky je možné použiť aj na daný prípad, keď nebola podaná včas kvalifikovaná žaloba)
alebo ju vzal späť, resp. ju súd zamietol (analogicky je možné použiť aj na daný prípad, keď konanie bolo

zastavené, resp. skončené s tým, že žalobca bol procesne neúspešný), sa v konkurze už neprihliada“.
Súd má za to, že nie je zásadné, že príde k zmene veriteľa (napr. postúpením), ale je zásadná tá
skutočnosť, že ide stále o „veriteľa“ tej istej pohľadávky. Súd je taktiež názoru, že opätovné prihlásenie
totožnej, už raz popretej pohľadávky sa javí špekulatívne s cieľom žalobcu získania postavenia veriteľa
v konkurznom konaní, v ktorom sa zmeškala lehota na podanie kvalifikovanej žaloby o určenie popretej

pohľadávky a v ktorom potom pôvodnému veriteľovi už zaniklo v zmysle § 27 ods. 1 ZKR postavenie
účastníka konkurzného konania.

5. Z oznámenia o popretí pohľadávky správcom zo dňa 19.03.2019 (č.l. 44 spisu) súd zistil, že žalovaný
ako správca poprel v celom rozsahu žalobcom prihlásenú pohľadávku v konkurznom konanú úpadcu

AUTO - AZ s.r.o., vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25K/43/2015. V odôvodnení uviedol,
že prihlásená pohľadávka bola už raz do konkurzného konania prihlásená z totožného právneho
dôvodu a rovnakej výške právnym predchodcom - pôvodným veriteľom tejto pohľadávky spoločnosťou
UNILEASING, s.r.o., ktorá však bola popretá iným veriteľom a zároveň aj správcom. Pôvodný veriteľ
mal podať žalobu o určenie popretej pohľadávky voči všetkým, ktorí ju popreli (t.j. voči správcovi a

popierajúcemu veriteľovi) a mal ju podať do 30 dní od doručenia oznámenia o popretí. Pôvodný veriteľ
síce podal takúto žalobu, ale len voči správcovi a po lehote, teda oneskorene. Preto sa považuje
táto pohľadávka v konkurznom konaní za popretú. Z uvedeného dôvodu sa na popretú pohľadávku v
konkurznom konaní už neprihliada nemôže sa na ňu prihliadať ani po opätovnom prihlásení magicsport,s.r.o. ako postupníkom. V oznámení správca ešte uviedol, že veriteľ magicsport, s.r.o., po postúpení
popretej pohľadávky veriteľa UNILEASING s.r.o., podal návrh na vstup do konkurzného konania avšak
súd zamietol jeho vstup práve z dôvodu, že pohľadávky pôvodného veriteľa bola účinne popretá. V

závere poukázal správca na to, že konanie o určenie popretej pohľadávky žalobcu UNILEASING s.r.o.,
bolo právoplatne zastavené dňa 07.02.2019 z dôvodu, že žalobca si nezvolil advokáta na zastupovanie.

6. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že uznesenie súdu, ktorým zastavil súdne konanie o určení
popretej pohľadávky (vyvolané pôvodným veriteľom) nepredstavuje rozhodnutie súdu, v rámci ktorého

by bol súd meritórne posúdil predmet súdneho konania a nepredstavuje prekážku res iudicata, a preto
súd aj v danom konaní preskúmaval meritórne dôvodnosť popretia pohľadávky (aj keď treba uviesť, že
išlo o iné, opakované, popretie z iných dôvodov, iného veriteľa čo opäť len potvrdzuje, že nejde o totožný
predmet sporu a prekážku rozhodnutej veci).

7. Súd sa stotožnil s tvrdením, že podľa § 27 ods. 1 písm. c) ZKR pohľadávka žalobcu hmotnoprávne

nezanikáaniejepretovylúčené,abyveriteľ(alebojehoprávnynástupca),ktorémupostavenieúčastníka
zaniklo, napríklad v dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby, si opäť založil
opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka konania. Treba však zdôrazniť, že samotné
„prihlásenie pohľadávky“ dôvodom popretia nebolo, a preto nie je súdu celkom zrejmé z akého dôvodu
sa žalobca či už v žalobe alebo ďalšom vyjadrení argumentačne venuje tejto skutočnosti v súvislosti

s preukázaním nedôvodnosti popretia. Správca ako dôvod popretia neuvádza „opätovné prihlásenie
pohľadávky“, ktorému prihláseniu nič nebráni, ale správca (opätovne) poprel pohľadávku z toho dôvodu,
že táto už raz bola účinne popretá, že sa považuje raz a navždy za popretú a preto sa na ňu už
neprihliada.
Súd sa stotožnil aj s tvrdením, že v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka, nenastáva

hmotnoprávny zánik pohľadávky, nie je preto vylúčené, aby veriteľ ktorému postavenie účastníka
zaniklo, napríklad v dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby, si opäť založil
opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka konania. Treba však zdôrazniť, že „zánik
pohľadávky“ dôvodom popretia opäť nebol a preto nie je súdu celkom zrejmé z akého dôvodu sa žalobca
argumentačne venuje tejto skutočnosti v súvislosti s preukázaním nedôvodnosti popretia. Pohľadávka

ako taká bezpochyby nezanikla, existuje naďalej (ale už nie je možné na ňu z dôvodu účinného popretia
prihliadať).
Na podporu tohto názoru žalobca citoval aj názor: „v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie
účastníka, nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, nie je preto vylúčené, aby veriteľ ktorému
postavenie účastníka zaniklo, napríklad v dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej

žaloby, si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie účastníka konania“. K tomu súd
uvádza, že citovaný názor vôbec nevylučuje postup správcu a jeho popretie v danej veci. Cit. názor
hovorí iba o tom, že pri zmeškaní lehoty na podanie incidenčnej žaloby, si veriteľ opätovným prihlásením
pohľadávky založí postavenie účastníka konkurzného konania. Dôvodom popretia v danej veci však
zánik postavenia veriteľa ako účastníka konania ani zánik pohľadávky nebol ale skutočnosť, že totožná

pohľadávky už raz bola účinne popretá, a preto sa na ňu už ďalej neprihliada.

8. Súd na záver dodal, že je vôbec otázne, či je žalobca oprávnený (aktívne legitimovaný) vôbec
podať predmetnú incidenčnú žalobu na súd, nakoľko momentom márneho uplynutia lehoty na podanie
žaloby o určenie popretej pohľadávky pôvodnému veriteľovi (totožnej pohľadávky) má právne dôsledky v

konkurznom konaní nielen vo vzťahu k veriteľovi popretej pohľadávky, ale má závažné právne dôsledky
predovšetkým vo vzťahu k samotnej popretej (stále tej istej) pohľadávke, pretože týmto momentom
v zmysle § 32 ods. 9 ZKR zaniká právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky (komentár JUDr.
Milana Ďuricu k ZKR, C. H. Beck, 2. Vydanie, s. 245: ...prihlásené pohľadávky boli správcom popreté
a veriteľ nepodal včas incidenčnú žalobu alebo ju zobral späť, resp. bola súdom zamietnutá. Vo

všetkých uvedených prípadoch veriteľovi ako účastníkovi konania tiež zaniká oprávnenie uplatňovať
práva spojené s týmito pohľadávkami). Aj keď došlo postúpením k zmene subjektu veriteľa stále
ide o „Veriteľa“ tej istej pohľadávky, stále ide o veriteľa spojeného s totožnou pohľadávkou a nie je
rozhodujúce, že teraz za „veriteľa“ vystupuje už iný subjekt, iná obchodná spoločnosť. Bez ohľadu na
to súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, žalobca nepreukázal nedôvodnosť popretia

pohľadávky správcom, a preto ju súd zamietol.

9. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako
procesne úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, keďže si tento ich náhradu v konaníneuplatnil a vzdal sa tohto nároku aj napriek tomu, že v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., by mal ako procesne
úspešný právo na ich náhradu.

10. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s
poukazom na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Odvolateľ svoje odvolanie
odôvodnil tým, že mu nič nebráni v tom, aby si opätovne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu na
majetok úpadcu. V danom žalobcu utvrdzuje aj konštrukcia procesu prihlasovania pohľadávok upravená

v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko v zmysle § 28 ods. 3 zák. o konkurze a reštrukturalizácii
je správca povinný prihliadať aj na prihlášky pohľadávok, ktoré boli doručené po základnej prihlasovacej
lehote, to znamená, že neprihlásenie pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote nemá za následok
zánik týchto pohľadávok. Na podporu tohto nášho názoru poukázal aj nasledovný názor odbornej
verejnosti „v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka, nenastáva hmotnoprávny
zánik pohľadávky, nie je preto vylúčené, aby veriteľ ktorému postavenie účastníka zaniklo, napr. v

dôsledku toho, že zmeškal lehotu na podanie incidenčnej žaloby si opäť založil opätovným prihlásením
pohľadávky postavenie účastníka konania. (Pospíšil B. a kol. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
Komentár Druhé doplnenie a prepracované vydanie. Wolter Kluwer-Bratislava. 2016 str. 171). V zmysle
rozhodnutia KS v Trenčíne sp.zn. 8CoKR/9/2017 zo dňa 28.08.2017: za podstatné odvolacie námietky
žalobcu odvolací súd považoval jeho tvrdenia o tom, že zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku

na trovy konania nemožno považovať za preukážku rozhodnutej veci, a že v dôsledku zániku postavenia
účastníka konkurzného konania nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, a preto nie je vylúčené,
aby si opätovným prihlásením pohľadávky založil postavenie veriteľa v konkurznom konaní. Tieto
odvolacie námietky považoval odvolací súd za dôvodné. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu
v tom smere, že v dôsledku toho, že veriteľovi zanikne postavenie účastníka v konkurznom konaní

nenastáva hmotnoprávny zánik pohľadávky, a preto nie je vylúčené, aby veriteľ, ktorému postavenie
účastníka v konkurznom konaní zaniklo, si opäť založil opätovným prihlásením pohľadávky postavenie
účastníka, ak tomu nebráni prekážka veci rozhodnutej (viď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii autor
JUDr. Branislav Pospíšil vyd. IVRA EDITION rok 2012). Zo žiadneho z relevantných právnych predpisov
takéto obmedzenie opakovaného prihlásenia pohľadávky do konkurzu pre veriteľa nevyplýva. Rovnako

odvolací súd zhodne s názorom žalobcu uzavrel, že zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na
trovy konania nespĺňa predpoklady ust. § 230 C.s.p. - t.j. veci rozhodnutej. Za prekážku veci rozhodnutej
možno považovať len také konanie, v ktorom sa vec meritórne prejednala a bolo rozhodnuté vo veci
samej. Procesné rozhodnutia o zastavení konania z akéhokoľvek dôvodu nemožno považovať za res
iudicatae. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu o špekulatívnom prístupe veriteľa, takýto skutkový

záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je zákonom vylúčený. Uznesenie súdu, ktorým
zastavilsúdnekonanieourčenípopretejpohľadávkynepredstavujerozhodnutiesúdu,vrámciktoréhoby
bol súd meritórne posúdil predmet súdneho konania a nepredstavuje prekážku res iudicata, a preto súd
aj v danom konaní preskúmaval meritórne dôvodnosť popretia pohľadávky. Jediným dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky bola skutočnosť, že právny predchodca žalobcu spol. UNILEASING, s.r.o. si už

raz svoju pôvodnú pohľadávku v rovnakej výške a z toho istého právneho titulu prihlásil do predmetného
konkurzu, tá jej bola popretá tak správcom ako aj veriteľom a v zákonnej lehote spol. UNILEASING,
s.r.o. síce podala incidenčnú žalobu, konanie o ktorej bolo právoplatne zastavené dňa 07.02.2019, čím
jej zaniklo postavenie veriteľa podľa § 27 ods. 1 písm. c/ ZKR. Prvostupňový súd nesprávne konštatuje,
že „zánik pohľadávky“ dôvodom popretia opäť nebol. Pohľadávka ako taká bezpochyby nezanikla,

existuje naďalej (ale už nie je možné na ňu z dôvodu účinného popretia prihliadať). Takýto právny záver
prvostupňového súdu je však v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/9/2017
zodňa28.08.2017,keďžeopätovnéprihláseniepohľadávkyzaložiloveriteľovinovéprocesnépostavenie
konkurzného veriteľa, ktoré neodvíja svoje procesné postavenie od predošlého postavenia postupcu
UNILEASING, s.r.o., ale od ním realizovaného opätovného prihlásenia tej istej pohľadávky. Následne

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v ods. 20 sa odvíja od predošlého nesprávneho právneho
posúdenia danej problematiky prvostupňovým súdom, preto mu žalobca nevenuje, v rámci podaného
odvolania, zvlášť pozornosť.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal
so všetkými dôvodmi odvolania a argumentáciou žalobcu a dospel k správnym skutkovým zisteniam
a napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V predmetnej veci sa súd
stotožnil s argumentáciou žalovaného, a preto žalovaný na ňu opäť poukazuje. Pohľadávka, ktorá užbola raz v konkurznom konaní účinne popretá, pretože: a) v zákonnej lehote nebola podaná žaloba o jej
určenie, b) po prekluzívnej lehote podaná incidenčná žaloba nebola podaná voči všetkým subjektom,
ktorý ju popreli, c) a zároveň konanie o určenie pohľadávky bolo zastavené z dôvodu, že žalobca si

nezvolil advokáta, sa považuje v konkurznom konaní za popretú, je to nemenný právny stav, ktorý bráni
tomu aby takáto pohľadávka bola v konkurznom konaní následne zistená a to ani pri jej opätovnom
prihlásení, pretože sa jedná o tú istú pohľadávku. Pohľadávka sa v konkurznom konaní považuje buď za
zistenú alebo popretú, čo vyplýva z ust. § 32 ods. 16 ZKR a tento právny stav platí pre celé konkurzné
konanie. Žalovaný je toho názoru, že ak by sa v konkurzných konaniach uplatňoval postup neustáleho

prihlasovania tej istej pohľadávky, ktorá už bola raz popretá, ale veriteľ by nepodal žalobu o jej určenie,
ale namiesto toho by ju opäť prihlásil, bolo by to zjavným zneužitím práva, ktoré v zmysle základného
princípu stanoveného v čl. 5 C.s.p. nepožíva právnu ochranu. (Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony,
ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní).

12. Replika žalobcu nebola podaná.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú

vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

16. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na

spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na

správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnenískonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky
ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred
súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a
preto považoval odvolanie za nedôvodné.

18. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie naviac uvádza, že v danej veci nešlo o prípad oneskoreného prihlásenia pohľadávky, ale o
prípad prihlásenia pohľadávky, ktorá už raz bola účinne popretá, a preto argumentácia odvolateľa, že
mu nič nebránilo v tom, aby si opätovne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu na majetok úpadcu s
poukazom na ust. § 28 ods. 3 ZKR nemohla obstáť.

19. Pokiaľ ide o rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/9/2017 zo dňa 28.8.2017, na ktoré poukazuje
žalovaný v odvolaní, je potrebné skonštatovať, že sa nejedná o skutkovo a právne obdobný prípad, a
preto nebolo možné naň v danom spore prihliadať.

20. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

21.Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaciedôvody,naktorépoukazovalžalobca súvcelomrozsahu
neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu,

na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1,2 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalovaného
na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.

22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.