Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Hudecová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119272797
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119272797.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v právnej veci
žalobcov: 1/ V. M., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. I. R. XXX/XX, L., 2/ Z. M., L.. Z., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. I.
R. XXX/XX, L., obaja v konaní zast. JUDr. Ivan Spišiak - advokát s.r.o., so sídlom Nad plážou 7, Banská
Bystrica, IČO: 46 838 805, proti žalovaným: 1/ J. Z., 2/ V. Z., 3/ J. Z., 4/ V. Z., 5/ J. Z., 6/ V. Z., 7/ F. W.,
L.. K., 8/ V. K., 9/ Slovenská republika, 10/ -, 11/ W. Č., L.. O., I.. XX. XX. XXXX, E.. XX. XX. XXXX,
I. G. Z. L.N. XX, L., 12/ Z. Z.Ň., 13/ J. Z., 14/ F. W., rod. K., žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 11/,
12/ 13/ 14/ v konaní zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, 15/ V. M., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. I. R. XXX/XX, L., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci za úhradu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie voči žalovanému 11/ zastavuje.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovaným 1/ až 9/ a 12/ až 15/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 04. 2019 domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k pozemku EKN parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 1 032 m2,
zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. L., a to prikázaním veci do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov 1/ a 2/ za primeranú náhradu vo výške 5,03 Eur za 1 m2 pozemku spoluvlastníkom, ktorú
uhradia žalovaným v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaní 1/-14/ sú „formálnymi“ podielovými
spoluvlastníkmi EKN parcely č. XXX/X v spoluvlastníckych podieloch: pod B1 vo veľkosti 1/21 na
žalovaného 1/ J. Z. vedené, pod B2 vo veľkosti 1/21 na žalovaného 2/ V. Z. vedené, pod B3 vo veľkosti
1/18 na žalovaného 3/ J. Z. vedené, pod B4 vo veľkosti 1/18 na žalovaného 4/ V. Z. vedené, pod B5 vo
veľkosti 1/126 na žalovaného 5/ J. Z. vedené, pod B6 vo veľkosti 1/126 na žalovaného 6/ V. Z. vedené,
pod B7 vo veľkosti 1/9 na žalovaného 7/ F. W., L.. K. vedené, pod B8 vo veľkosti 1/36 na žalovaného
8/ V. K. vedené, pod B9 vo veľkosti 1/36 na žalovaného 9/ Slovenskú republiku vedené, pod B10 vo
veľkosti 1/36 na žalovaného 10/ F. M. vedené, pod B11 vo veľkosti 1/24 na žalovaného 11/ W. Č. vedené,
pod B13 vo veľkosti 1/9 na žalovaného 12/ Z. Z. vedené, pod B14 vo veľkosti 1/9 na žalovaného 13/
J. Z. vedené, pod B15 vo veľkosti 1/36 na žalovaného 14/ F. W. vedené, pod B18 vo veľkosti 7/24 na
žalobcov V. M. F. Z. M. vedené.
3. Parcela je v súčasnosti evidovaná na formálnych spoluvlastníkov a spoluvlastníka, ktorí na nej
nijakým spôsobom nehospodária, väčšina z nich neplatí za ňu miestne dane, pričom spoluvlastníctvo
žalovaných 1/ - 14/ tak žalobcom sťažuje situáciu ohľadne užívania parcely samotnej. Žalobcoviamajú v budúcnosti záujem predmetnú parcelu obhospodarovať, pričom jej úplné a efektívne využitie
prichádza do úvahy len v prípade jej vlastníctva v ideálnom podiele. Vzhľadom na tvar parcely samotnej
by bolo jej drobenie neefektívne. Parcela sa nachádza za rodinným domom vo vlastníctve žalobcov,
pričom z tohto dôvodu nie je možné k parcele pristupovať iným spôsobom ako cez záhradu, resp. dvor
žalobcov, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti ich rodinného domu. Možnosť plnej využiteľnosti
parcely tak svedčí a dlhodobo v budúcnosti bude svedčiť v prospech žalobcov. Žalovaní 1/ až 9/ a
11/ až 14/ sú pre žalobcov dlhodobo neznámi a do dnešného dňa sa im o nich, ani o ich právnych
nástupcoch nepodarilo zadovážiť žiadne informácie. Podľa znaleckého posudku č. 25/2019 zo dňa 05.
03. 2019 je trhová cena uvedenej nehnuteľnosti 5 190,96 Eur. Žalobcovia majú záujem o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou nadobudnutia pozemkov do výlučného vlastníctva za
súčasného vyplatenia primeranej náhrady v zmysle vypracovaného znaleckého posudku č. 25/2019, a
to sumy 5,03 Eur za jeden meter štvorcový pozemku. Z hľadiska formálnosti celého spoluvlastníckeho
vzťahu, v danom prípade SPF, v zmysle zákonných ustanovení upravujúcich jeho činnosť a v zmysle
jeho interných nariadení nemôže pri vykonávaní správy spoluvlastníckeho podielu uzatvárať dohody za
spoluvlastníkov, pričom v takýchto prípadoch do úvahy prichádza jedine vyporiadanie spoluvlastníctva
na základe súdnej žaloby. Ako listinný dôkaz žalobcovia označili a súdu predložili neúplný znalecký
posudok č. 25/2019 - bez príloh č. 1/ až 3/ (č. l. 15 súdneho spisu).
4. Dňa 13. 05. 2019 žalobcovia doručili súdu vyhlásenie žalovaného 10/ zo dňa 29. 04. 2019, podľa
ktorého žalovaný 10/ súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k EKN parcele č. XXX/X
prikázaním za úhradu v sume 5,03 m2 do vlastníctva žalobcom 1/ a 2/.
5. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných 1/ až 9/ a 11/ až 14/ vo vyjadrení k žalobe,
doručenom súdu dňa 28. 08. 2019, uviedol, že vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je známy,
koná zo zákona pred súdom Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov a zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov. Nie je zrejmé, z akého dôvodu nepredchádzal sporu
mimosúdny návrh žalobcov na takéto usporiadanie vlastníckych vzťahov, keď podľa § 16 ods. 1 písm. b)
a c) zákona č. 180/1995 Z. z. a v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. je Slovenský pozemkový
fond oprávnený dohodnúť sa na zrušení spoluvlastníctva k pozemkom a vzájomnom vyporiadaní
podielových spoluvlastníkov. Tvrdenie žalobcov, že nie je možné uzavrieť dohodu s neznámymi
vlastníkmi, je v rozpore so zákonnou úpravou. K spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
jeho zrušením Slovenský pozemkový fond nemá výhrady, keďže toto neplní žiadny účel. Pokiaľ
ide o zaplatenie primeranej náhrady, táto sa uhrádza v prípade pozemkov ,,nezistených vlastníkov"
na depozitný účet SPF vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu IBAN: M., VS 18152019. V prípade
pozemkov vo vlastníctve SR - žalovaného 9/ primeraná náhrada sa uhrádza na účet SPF vedený
v Štátnej pokladnici, číslo účtu IBAN : M., VS 18152019. Slovenský pozemkový fond však namietal
znalecký posudok predložený žalobcami s tým, že sumu 5,03 Eur/m2 považuje za neprimeranú vo
vzťahu k trhovej cene pozemku. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné vychádzať z
trhovej hodnoty dotknutej parcely. Slovenský pozemkový fond v rámci vykonávania svojej činnosti na
základe kúpnej zmluvy previedol v obci L. (obdobná lokalita, obdobné pozemky) pozemky za cenu
14,10 Eur/m2. Obec L. je v tesnej blízkosti krajského mesta Banská Bystrica, samotný znalec na str.
6 posudku uvádza, že stavebné pozemky sa ponúkajú na úrovni od 10 Eur/m2 do 25 Eur/m2 - čo
považuje za trhovú cenu. V súvislosti so spôsobom určenia primeranej náhrady pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva Slovenský pozemkový fond poukázal na Stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Cpj 30/97 z 20. 10. 1997. Slovenský pozemkový
fond tiež nesúhlasil s tým, aby žalovaní boli zaviazaní na trovy konania vzhľadom na povahu sporu a
v tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom Banská Bystrica v rozhodnutí
č. k. 17Co/247/2012 zo dňa 27. 03. 2013. K návrhu žalobcov vyplatiť primeranú náhradu do 60 dní
od právoplatnosti rozsudku uviedol, že bez odôvodnenia navrhovaná lehota neobstojí a je v rozpore
so zákonnou úpravou lehoty na plnenie s poukazom na § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
6. Ako dôkazy Slovenský pozemkový fond označil a súdu predložil výpis z centrálneho registra zmlúv
(č. l. 59 súdneho spisu), kúpnu zmluvu č. 00625/2019-PKZ-K40171/19.00 (č. l. 60 súdneho spisu),kúpnu zmluvu č. 00473/2014-PKZ-K40087/14.00 (č. l. 63 súdneho spisu), kópiu z katastrálnej mapy (č.
l. 66 súdneho spisu) a v rámci dokazovania ďalej navrhol, aby žalobcovia predložili nadobúdací titul,
z ktorého vyplýva cena za ich podiel na dotknutom pozemku, ďalej aby si súd vyžiadal od obce L.
územnoplánovaciu informáciu - výňatok z územného plánu, ktorý má obsahovať údaje o prípustnom
využití plochy, regulatívoch a podmienkach, vyplývajúcich z územnoplánovacej dokumentácie obce k
parcele S. XXX/X, k. ú. L., a aby súd skúmal, či v prípade uloženia povinnosti žalobcom zaplatenia
náhrady žalovaným budú mať dostatok prostriedkov na splnenie si tejto povinnosti.
7. Reagujúc na vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu k žalobe žalobcovia uviedli, že zo strany
Slovenského pozemkového fondu im bol odporučený spôsob vysporiadania prostredníctvom súdu.
Vo vzťahu k tvrdeniu Slovenského pozemkového fondu o neprimeranosti ceny uviedli, že znaleckú
cenu považujú za objektívnu a spravodlivú, nakoľko táto bola stanovená nezávislou odborne spôsobilou
osobou. Majú za to, že v predmetnej veci nie je možné akceptovať ako objektívnu cenu inú cenu ako
určenú znalcom, nakoľko ide o špecifický pozemok, majúci potenciálnu hodnotu výlučne pre žalobcov,
nakoľko prístup k pozemku vedie cez ich pozemky. Žalobcovia tiež ako jediní disponujú predkupným
právom vo vzťahu k pozemku samotnému. V danom prípade tak stráca akýkoľvek význam prípadná
inzercia pozemku. Z uvedených dôvodov žiadajú súd, aby dokazovanie vo vzťahu k iným ako odborne
spôsobilým osobám zamietol v celom rozsahu. Ceny predkladané Slovenským pozemkovým fondom
podľa žalobcov neodzrkadľujú charakter ani podmienky daného prípadu. S argumentmi Slovenského
pozemkového fondu vo vzťahu k náhrade trov právneho zastúpenia súhlasia, náhradu trov si nebudú
nárokovať. Vo veci lehoty vyplatenia náhrady sú žalobcovia ochotní akceptovať návrh Slovenského
pozemkového fondu, všetko v závislosti na spôsobe konania Slovenského pozemkového fondu na
pojednávaní samom.
8. Slovenský pozemkový fond v duplike uviedol, že tvrdenia žalobcov k nemožnosti vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo mimosúdne považuje za nepreukázané a účelové. Postup žalobcov smeruje
k obchádzaniu štandardného postupu a vzniku trov konania, ktoré nemuseli vzniknúť. Vo vzťahu k
primeranosti náhrady zotrval na predchádzajúcom stanovisku. Navrhol súdu, aby vyžiadal z Okresného
úradu, odbor katastrálny, kúpnu zmluvu V 6271/2018 zo dňa 31. 10. 2018 - čz 605/15 a kúpnu zmluvu V
1588/22019 zo dňa 30. 04. 2019 čz 109/2019, k vlastníkom evidovaným na LV XXXX, k. ú. L. pod por. č.
B18 a B19 s tým, že uvedené kúpne zmluvy obsahujú informácie o cene konkrétneho spoluvlastníckeho
podielu pozemkov, ktoré sú predmetnom sporu. Zároveň namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
10/, ktorý nie je uvedený ako spoluvlastník na LV č. XXXX a poukázal tiež na to, že v žalobe nie sú
označení všetci spoluvlastníci a preto žalobe nemožno vyhovieť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 183/2011. Primeranú náhradu žiadal vyplatiť
do 3 dní s poukazom na § 232 ods. 3 CSP.
9. Žalobcovia v podaní, doručenom súdu dňa 03. 12. 2019, navrhli, aby na strane žalovaného 10/
vystupoval namiesto pôvodného žalovaného žalovaný 15/ ako nový podielový spoluvlastník o veľkosti
1/36 dotknutej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu upravili aj žalobný petit tak, že namiesto pôvodného
žalovaného10/vpetiteoznačiližalovaného15/.Vovzťahukskráteniulehotynazaplatenienáhradytrvali
na svojom pôvodnom návrhu. Vo vzťahu k žalovanému 11/ žalobcovia uviedli, že ho zastupuje Slovenský
pozemkový fond s tým, že túto správu považujú za legitímnu. Podľa ich názoru do konania nezapojili
subjekt, ktorý by od začiatku nemal právnu subjektivitu, pretože tento subjekt zastupuje Slovenský
pozemkový fond ako správca majetku žalovaného 11/. Podľa žalobcov v rámci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v ich prospech nemajú povinnosť zisťovať právnych nástupcov a iniciovať dodatočné
prejednanie dedičstva po neb. W. Č., ktorej údaje z listu vlastníctva nie sú dôveryhodnou informáciou,
a to z dôvodu, že žalobcovia považujú vyporiadanie nehnuteľnosti spôsobom vyplatenia primeranej
náhrady správcovi neb. žalovaného, a to Slovenskému pozemkového fondu, za dostačujúce a najmä
spravodlivé. Podľa názoru žalobcov, zastúpených právnym zástupcom, nie je podstatné, či sa v konaní
jedná so spoluvlastníkom, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond, alebo sa tento zastupuje sám.
Žalobcovia k svojmu podaniu pripojili ako listinný dôkaz informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
vyhotovený ku dňu 03. 12. 2019 (č. l. 106 súdneho spisu).
10. Žalobcovia v podaní, doručenom súdu dňa 17. 02. 2020, navrhli, aby súd podľa § 79 CSP uznesením
pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný 10/ a na jeho miesto vstúpil žalovaný 15/ z dôvodu, že medzi
nimi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel, ktorý je predmetnom tohto konania,
a teda žalovaný 10/ nie je naďalej pasívne vecne legitimovaným subjektom.11. Súd uznesením č. k. 18C/15/2019 - 160 zo dňa 11. 06. 2020 pripustil, aby do konania na strane
žalovaného pristúpil žalovaný 15/, keď aplikoval v danom prípade § 79 CSP, upravujúci vstup ďalšieho
subjektu do konania na jednej procesnej strane, keďže v posudzovanom prípade išlo o počiatočný
nedostatok vecnej legitimácie, keď v deň podania žaloby podielovým spoluvlastníkom EKN parcely č.
XXX/X nebol už žalovaný 10/, ale žalovaný 15/. Inštitút pristúpenia do konania slúži na odstránenie
nedostatku vecnej legitimácie a je možný iba v sporovom konaní. Zároveň súd predmetné podanie
žalobcov 1/ a 2/, v ktorom navrhli, aby súd pripustil vystúpenie žalovaného 10/ z konania s poukazom na
§ 124 CSP podľa obsahu posúdil ako späťvzatie žaloby voči žalovanému 10/ a vo výroku II. citovaného
uznesenia konanie voči žalovanému 10/ zastavil.
12. Žalovaný 15/ vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 06. 07. 2020, uviedol, že podiel kúpil od žalovaného
10/ v dobrej viere riadnou kúpno - predajnou zmluvou podpísanou dňa 01. 04. 2019. Keďže so žalobcami
sú v susedstve cez cestu a majú dobré vzťahy, tak mu v rozhovore povedali, že si vysporiadúvajú nejaký
podiel ich záhrady, ktorá bola z minulosti nedoriešená. Je väčšinový podielnik susednej parcely č. XXX/
X a chcel požiadať Slovenský pozemkový fond o odkúpenie podielu aj iných neznámych vlastníkov k
parcele č. XXX/X. Niekedy vo februári v roku 2020 ho oslovil žalobkyňa, že ich právnik koná vo veci
odkúpenia podielu p. Sokolovej, že majú na to písomný súhlas s odpredajom jej podielu a teraz je
problém. So žalobkyňou sa ústne dohodli, že tento podiel zostane v jeho vlastníctve a v budúcnosti
bude pričlenený k parcele č. XXX/X, kde je väčšinový vlastník. Je toho názoru, že táto situácia nebola
zapríčinená vedome žiadnou stranou sporu. Pretože jeho zámer bol konaný s čistým úmyslom a v dobrej
viere, rozhodnutie prenecháva na nestrannom a nezávislom súde. Ak však žalobcovia nástoja na tom,
že na tento podiel majú nárok, žiada o náhradu výdavkov ktoré boli spojené s kúpou tohto podielu (cena
za m2 v kúpnopredajnej zmluve, plus vklad na katastrálny úrad).
13. Žalobcovia 1/ a 2/ možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného 15/ nevyužili.
14. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 06. 10. 2020, na ktorom uznesením pripustil
zmenu žaloby nasledovne: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných 1/-14/ k
nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Banská Bystrica - katastrálny odbor, katastrálne územie L.,
zapísaným v liste vlastníctva č. XXXX - KN - E p. č. XXX/X orná pôda o výmere 1 032 m2. II. Súd zrušuje
a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Banská
Bystrica - katastrálny odbor, katastrálne územie L., zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX: KN-E p. č. XXX/
X orná pôda o výmere 1 032 m2, do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov: V. M., L.. M.,
I.. XX. XX. XXXX, F. Z. M., L.. Z.Č., I.. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom I. R. XXX, XXX XX L., občania
SR, a to za primeranú náhradu vo výške 5,03 Eur za jeden meter štvorcový pozemku spoluvlastníkom:
1/ J. Z., L.. Z., v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 247,19 Eur, 2/ V. Z., L.. Z., v zast. SPF vo
výške primeranej náhrady v sume 247,19 Eur, 3/ J. Z., L.. Z., v zast. SPF vo výške primeranej náhrady
v sume 288,39 Eur, 4/ V. Z., L.. Z., v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 288,39 Eur, 5/ J. Z.,
L.. Z., v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 41,20 Eur, 6/ V. Z., L.. Z., v zast. SPF vo výške
primeranej náhrady v sume 41,20 Eur, 7/ F. W., L.. K., v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume
576,77 Eur, 8/ V. K., L.. K. (čd. 1604/46), v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 144,19 Eur,
9/ Slovenská republika, v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 144,19 Eur, 10/ V. M., L.. M., I..
XX. XX. XXXX, G. Z. I. R. XXX/XX, XXX XX L., občan SR, vo výške primeranej náhrady v sume 144,19
Eur, 11/ W. Č., L.. O. (nar. XX. XX. XXXX, E.. XX. XX. XXXX, L. Č.. XX), v zast. SPF vo výške primeranej
náhrady v sume 216,29 Eur, 12/ Z. Z., v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 576,77 Eur, 13/
J. Z. (čd. 1193/1910), v zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 576,77 Eur, 14/ F. W., rod. K., v
zast. SPF vo výške primeranej náhrady v sume 144,19 Eur, v zast. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17
335 345, so sídlom Búdková č. 36, 817 15 Bratislava, účastníkom konania vedeným pod 1/, 2/, 3/, 4/,
5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 11/, 12/, 13/, 14/ na účet úschovy (Regionálny odbor RO Banská Bystrica, Skuteckého
č. 21, 974 61 Banská Bystrica).
15. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu. Vo
vzťahu k spoluvlastníkom uvedeným na liste vlastníctva uviedol, že posledné zmienky sú o jednotlivých
spoluvlastníkochzroku1905prispoluvlastníkochvedenýchpodB1,B2,zroku1910podspoluvlastníkmi
vedenými pod B3, B4, B5, B6, B14 a z roku 1926 pod spoluvlastníkom vedeným pod B7, z roku 1946
pod vlastníkmi vedenými pod B8, B15, a z roku 1980 pod spoluvlastníkom vedeným pod B10. V tomto
prípade sa jedná o 11 spoluvlastníkov s tým, že je evidentné, že Slovenská republika ako spoluvlastníkna predmetných nehnuteľnostiach nehospodári s tým, že V. M. sa zastupuje v konaní sám. Navrhovatelia
majú najväčší podiel spoluvlastnícky vo vzťahu k listu vlastníctva a z tohto titulu má za to, že môžu
na základe tejto žaloby žiadať o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci
za úhradu. Čo sa týka tvrdení Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k neznámym a nezisteným
vlastníkom má za to, že posledné zmienky o spoluvlastníkoch v rozpätí pred 115 rokmi, resp. 40 rokmi,
spôsobujú to, že nie je možné zistiť, kto sú spoluvlastníci, resp. kto sú ich právni nástupcovia. Z tohto
titulu žiadal, aby súd rozhodol v predmetnej veci tak ako je v žalobnom návrhu. Ďalej právny zástupca
žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že s pani Q. sa jednalo ako s právnou nástupkyňou po pani Č., kde však ona
sama vyhlásila, že neprichádza v danej veci ako právna nástupkyňa po pani Č., nakoľko všetko čo už
mala vyporiadať, vyporiadané má a teda je tam nejaký problém v rámci dedenia, že to nebude ani v
prípade iniciovania dedičského konania možné nadobudnúť. Žalobcovia nemôžu za ten stav, ktorý je
na liste vlastníctva. Iniciovaním dedičského konania výsledok vo vzťahu k vyporiadaniu podielu pani Č.
je neistým, až by povedal, že bude časovo odďaľovať vyporiadanie v predmetnej veci, za čo nemôžu
žalobcovia. Predmetný stav listu vlastníctva dotknutého pozemku sa vyvíjal bez súčinnosti žalobcov 1/ a
2/, to znamená, že pri zohľadnení akejkoľvek starostlivosti nie je možné dôvodiť, že za stav predmetného
listu vlastníctva sú zodpovední žalobcovia. Nemôžu za to, že vo vzťahu k pani Č., vedenej pod B11 -
žalovaného 11/, právni nástupcovia, v prípade ak existujú, pričom o nich nemajú vedomosť, sa za 40
rokov podľa deklarovanej smrti pani Č. neozvali a tým pádom nemajú objektívnu možnosť vyriešiť túto
skutočnosť inak ako podanou žalobou. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ predložil súdu krátkou cestou
v jednom vyhotovení na pojednávaní originál znaleckého posudku č. 25/2019.
16. Zástupca žalovaných 1/ až 9/ a 11/ až 14/ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných
vyjadrení s tým, že žiada súd, aby skúmal procesnú spôsobilosť účastníkov konania na strane
žalovaných najmä vo vzťahu k žalovanému 11/, kedy je známy jeho dátum narodenia aj dátum úmrtia,
dokonca aj adresa a z tohto vyplýva, že je možné dohľadať právnych nástupcov a Slovenský pozemkový
fond môže zastupovať len neznámych vlastníkov, t. z. tých, ktorých identifikačné údaje nie sú známe,
a nezistených vlastníkov, t. z. ktorých identifikačné údaje sú známe, ale nie je známa ich adresa. V
tomto prípade je známa aj adresa. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva, namietal výšku
primeranej náhrady.
17.Žalovaný15/napojednávaníuviedol,žechceobjasniťsituáciu.OslovilpaniM.,čibypredalaparcelu.
Odpoveď bola taká telefonicky aj písomne, že s tým súhlasí. Tak to kúpili. Po nejakom čase sa ho
žalobcovia pýtali, či kúpil tú parcelu, lebo že si to tiež vybavujú. On však o tom nevedel. A teraz nevie,
či chcú vrátiť ten kúsok, on sa nebude priečiť. Žalovaný 15/ predložil súdu krátkou cestou v jednom
vyhotovení na pojednávaní čestné prehlásenie od pani M. zo dňa 27. 09. 2020.
18. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v
rámcipredneseniazáverečnéhonávrhuuviedol,žetrvánasvojichdoterajšíchpodaniachstým,žemáza
to, že súd by mal rozhodnúť v predmetnej veci o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním
veci za úhradu v prospech žalobcov. Vo vzťahu k objektívnej hodnote nehnuteľnosti má za to, že táto
bola jednoznačne preukázaná znaleckým posudkom, ktorý vyhotovovala nezávislá a odborne spôsobilá
osoba. Na predmetnej cene, resp. z toho vyplývajúcej náhrade v prospech ostatných spoluvlastníkov
trvá ako na cene správnej. Vo vzťahu k vecnej legitimácii žalovaného 11/ opätovne uviedol, že nie je
možné v súčasnosti povedať, kto sú jeho právni nástupcovia, kto by mal byť v danej veci oslovený na
riešenie,poprípadevybavovaniededičskýchkonaní.Žalobcoviaurobilivšetkopreto,abypredmetnýstav
vyriešili, nakoľko táto vec sa nerieši ani mesiac, ani dva, ale sú to roky. Napriek tomu, že vyjadrenia
centrálnej evidencie pobytu osôb jasne preukázali, že pani Č. je neznáma, že nie je možné identifikovať
jej právnych nástupcov, nakoľko aj súdom označená právna nástupkyňa sama popiera svoj právny nárok
vo vzťahu k predmetnému spoluvlastníckemu podielu, má za to, že súd by nemal v predmetnej veci
hľadať právnych nástupcov, ale rozhodnúť v zmysle ich žalobného návrhu. Nakoľko objektívne potom
nie je možné predmetné spoluvlastníctvo vyriešiť inak ako žalobou, žalobcovia nemajú v predmetnej
veci inú možnosť ako podať žalobný návrh, čo aj urobili. Z tohto titulu má za to, že súd by mal rozhodnúť
v zmysle žalobného návrhu, t. j. že žalobcovia vyplatia ostatných spoluvlastníkov a teda aj pani Č., ktorá
je podľa jeho názoru len formálnym vlastníkom. V prípade, že by sa v budúcnosti objavili nejakí právni
nástupcovia, ktorí, opakuje, nie sú známi, nevie ich dohľadať v rozumnom čase v efektívnej lehote,
majú možnosť kedykoľvek sa prihlásiť na Slovenský pozemkový fond a bude im z titulu ich vyporiadania
na základe tejto žaloby vyplatená suma, ktorá je objektívna, trhová a spravodlivá, t. j. rozhodnutím v
predmetnej veci sa neuberá na právach žiadnym zo spoluvlastníkov, naopak v prípade, že bude v tejtoveci zastavené konanie, predmetný stav podľa jeho názoru bude trvácny a bude dlhodobo pretrvávať.
Osoh z predmetného pozemku nebudú mať ani žalobcovia, ani nikto iný, nakoľko nebude objektívne
možné dohľadať právnych nástupcov pani Č. a z tohto titulu považuje zamietnutie predmetnej žaloby za
nie úplne správny postup súdu, naopak, má pocit, že istým spôsobom sa v tejto veci odoberie možnosť
spravodlivo uplatňovať svoje práva na súde vo vzťahu k žalobcom.
19. Zástupca žalovaných 1/ až 9/ a 11/ až 14/ v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke
veci a v rámci prednesenia záverečného návrhu sa vyjadril, že sa pridržiava toho, čo už vo veci uviedol.
Problematická je pasívna vecná legitimácia, že majú byť označení všetci účastníci. V rámci neznámych
vlastníkov nepovažuje žalovaného 11/ za neznámeho, ani za nezisteného. Z tohto titulu žiadal žalobu
zamietnuť. V prípade úspechu si náhradu trov konania neuplatňuje.
20. Žalovaný 15/ v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci a v rámci prednesenia
záverečného návrhu uviedol, že si myslí, že kúpa pozemku bola riadnou právnou cestou a záleží na
súde ako rozhodne, komu patrí. V prípade úspechu si náhradu trov konania neuplatňuje.
21. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom č. 25/2019
(neúplný), vyhlásením žalovaného 10/ zo dňa 29. 04. 2019 (č. l. 42 súdneho spisu), výpisom z
centrálneho registra zmlúv (č. l. 59 súdneho spisu), kúpnou zmluvou č. 00625/2019-PKZ-K40171/19.00
(č. l. 60 súdneho spisu), kúpnou zmluvou č. 00473/2014-PKZ-K40087/14.00 (č. l. 63 súdneho spisu),
kópiou z katastrálnej mapy (č. l. 66 súdneho spisu), informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,
vyhotoveným ku dňu 03. 12. 2019 (č. l. 106 súdneho spisu), rozhodnutím Okresného úradu Banská
Bystrica, katastrálny odbor, číslo vkladu V 6271/2018 zo dňa 31. 10. 2018 (č. l. 141 súdneho spisu),
kúpnou zmluvou V 6271/2018 (č. l. 143 súdneho spisu), rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica,
katastrálny odbor, číslo vkladu V 1955/2019 zo dňa 30. 04. 2019 (č. l. 150 súdneho spisu), kúpno -
predajnou zmluvu V 1955/2019 (č. l. 152 súdneho spisu), ďalej vykonal dokazovanie listinami, ktoré súd
zabezpečil postupom podľa § 185 ods. 2, 3 CSP, a to oboznámením obsahu lustrácie žalovaného 11/
(č. l. 114, 118 súdneho spisu), lustrácie právneho nástupcu žalovaného 11/ (č. l. 124 súdneho spisu) a
odpovede obce L. zo dňa 10. 01. 2020 (č. l. 120 súdneho spisu), ďalej oboznámením obsahu čestného
prehláseniazodňa27.09.2020aoboznámenímprílohorigináluznaleckéhoposudkuč.25/2019,pričom
z predložených listinných dokladov, z vyjadrení strán sporu, ako aj z obsahu celého spisového materiálu
zistil nasledovný skutkový stav veci.
22. Z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie L. vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti - parcely registra „S.“, parcelné číslo XXX/X - orná pôda o výmere 1032 m2, sú vedení
žalobcovia pod B 18, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/24 z
celku, žalovaný 15/ zapísaný pod B 19, ktorý je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/36 z celku, žalovaný 11/ zapísaný pod B 11, ktorý je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/24 z celku, žalovaný 9/ (Slovenská republika), zapísaný pod B 9/, ktorý
je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/36 z celku, a neznámi vlastníci,
ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi, a to žalovaný 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/21 z celku,
žalovaný 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/21 z celku, žalovaný 3/ o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/18 z celku, žalovaný 4/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/18 z celku, žalovaný 5/ o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/126 z celku, žalovaný 6/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/126 z celku,
žalovaný 7/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9 z celku, žalovaný 8/ o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/36 z celku, žalovaný 12/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9 z celku, žalovaný 13/ o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9 z celku, žalovaný 14/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/36
z celku.
23. Z uvedeného listu vlastníctva tiež vyplýva, že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel o veľkosti
7/24 z celku k dotknutej parcele na základe kúpnej zmluvy V 6271/2018 zo dňa 31. 10. 2018 - čz 605/18
a žalovaný 15/ nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/36 z celku k dotknutej parcele na základe
kúpnej zmluvy V 1955/2019 zo dňa 30. 04. 2019 - čz 109/2019. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX tiež
vyplýva, že ide o pozemok, umiestnený mimo zastavaného územia obce.
24. Podľa znaleckého posudku č. 25/2019, predloženého žalobcami, ktorý vypracoval R.. B. W., znalec z
odborustavebníctvo,odvetviepozemnéstavbyaodhadhodnotynehnuteľností,bolavšeobecnáhodnota
EKNparcelyč.XXX/Xovýmere1032m2,stanovenámetódoupolohovejdiferenciácienasumu5190,96Eur (zaokrúhlene 5 200,00 Eur), čo predstavuje 5,03 Eur/m2 s tým, že pozemok nemá zabezpečený
prístup z verejnej komunikácie.
25. Lustráciou žalovaného 11/ (č. l. 114, 118 súdneho spisu) a z odpovede obce L. zo dňa 10. 01. 2020
(č. l. 120 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný 11/ W. Č., L.. O., nar. XX. XX. XXXX, identifikovaná aj
rodným číslom, zomrela dňa XX. XX. XXXX, s tým, že ako dedič prichádza do úvahy neter N. Q..
26. Z kúpnej zmluvy V 6271/2018 zo dňa 31. 10. 2018 - čz 605/18 je zrejmé, že žalobcovia
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/24 z celku nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od
predávajúcej N.I. Q..
27. Podľa § 137 písm. b) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.
28. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
29. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
30. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
31. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
32. Podľa § 75 CSP ods. 1 na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
33. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
34. Podľa § 78 CSP ods. 1, 2 nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie
je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
35. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto
spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.
36. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
37. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.
38. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.39. Podľa § 34 ods. 3 druhá veta zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) pozemkový fond
nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,
ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.
40. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov
koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej
nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy,
ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach
lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
41. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1995 Z. z.“) register sa
skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných
informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník
je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy.
42. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným
vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o
lesné pozemky.
43. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).
44. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne
postupuje správca.
45. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných
podmienok,medziktorépatríajprocesnásubjektivitastránsporu,naktorúmusísúdprihliadnuťzúradnej
povinnosti počas celého konania. Korelátom procesného pojmu „procesná subjektivita“ je hmotnoprávny
pojem „právna subjektivita“ (t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti). Procesnú subjektivitu má teda
ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti.
Spôsobilosť na práva a povinnosti, t.j. aj procesnú subjektivitu, stráca fyzická osoba svojou smrťou,
resp. vyhlásením za mŕtveho (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neexistencia procesnej subjektivity
v čase začatia konania, t.j. v deň doručenia žaloby (návrhu), je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej
následkom je obligatórne zastavenie konania.
46. V danom prípade súd pri skúmaní procesnej subjektivity žalobcov a žalovaných lustráciou v
Registri obyvateľov Slovenskej republiky, resp. žiadosťou o poskytnutie súčinnosti obec L. zistil, že
žalovaný 11/, označený v žalobe ako strana sporu (žalovaný) zomrel dňa XX. XX. XXXX, t. j. pred
začatím konania v danej veci (30. 04. 2019), keď dňom smrti stratil procesnú subjektivitu. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na body 9. a 11. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5ECdo/7/2018 zo dňa 18. 07. 2018, podľa ktorých „procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý
vo sfére hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje
procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou sa rozumie určitá danosť,
ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje
procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu konania. V prípade,
ak strana nedisponovala procesnou subjektivitou od začiatku sporu, ide o neodstrániteľnú vadu
konania s obligatórnym následkom zastavenia konania. Ak stranu sporu tvorí fyzická osoba, strata jej
procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity). Pokiaľ
strata procesnej subjektivity nastala pred začatím konania, vedie táto skutočnosť vždy k zastaveniu
konania...Nedostatok procesnej podmienky v podobe absencie procesnej subjektivity je nedostatkom
neodstrániteľným.“ Nemožno sa tak vo vzťahu k žalovanému 11/ stotožniť s názorom žalobcov, že do
konania nezapojili subjekt, ktorý by od začiatku nemal právnu subjektivitu z dôvodu, že tento subjektzastupuje Slovenský pozemkový fond ako správca jeho majetku, resp. že nie je podstatné, či sa v konaní
jedná so spoluvlastníkom, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond, alebo sa tento zastupuje sám.
S poukazom na uvedené tak súd podľa § 62 CSP konanie voči žalovanému 11/ zastavil. Súd ešte
pre úplnosť veci uvádza a v tomto smere dáva za pravdu Slovenskému pozemkovému fondu, že v
prípade žalovaného 11/nejde o neznámeho vlastníka, ktorého by zastupoval Slovenský pozemkový fond
v zmysle § 34 ods. 3 druhá veta v spojení s § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., ani v zmysle §
16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ale o známeho vlastníka, označeného v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. L. pod B 11 menom, priezviskom, rodným priezviskom, dátumom
narodenia, dátumom úmrtia a bydliskom. Slovenský pozemkový fond môže byť zástupcom len tých
vlastníkov, u ktorých je nepochybné, že v čase podania žaloby ešte žili a znakom ich neznámosti bola
len neznalosť ich adresy. V prípade tých vlastníkov, ktorí neboli známi vôbec napríklad preto, že pôvodný
vlastník už neexistoval (v prípade fyzickej osoby nebol nažive) a nebolo zrejmé, kto je jeho právnym
nástupcom neprichádza takéto označenie a zastúpenie do úvahy. Išlo by totiž o porušenie jedného zo
základných princípov civilného procesu, že mŕtva osoba nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a
ktorý je zároveň nedostatkom procesnej subjektivity a pokiaľ už táto skutočnosť je známa v čase začatia
konania, ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky vedúci k zastaveniu konania.
47. Súd sa ďalej zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorá je jedným zo základných predpokladov
úspešnosti žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pod pojmom vecná
legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná je
strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne
legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v
konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou
súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Súd vecnú legitimáciu strán sporu skúma z úradnej
povinnosti, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.
48. Stranami sporu v sporovom konaní sú žalobca a žalovaný. CSP v ust. § 75 - § 78 rozlišuje procesné
spoločenstvo ako samostatné, nerozlučné a nútené. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď
hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného
práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech
v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Zároveň je nutné doplniť, že každé nútené procesné
spoločenstvo je svojou povahou aj nerozlučným spoločenstvo (naopak to neplatí).
49. V danom prípade, t. j. v prípade žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ide
medzi stranami o typický príklad núteného procesného spoločenstva podľa § 78 CSP, keď rozhodnutím
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa
zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a preto sa
jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby však mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia byť
stranami v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva všetci doterajší spoluvlastníci
a ak nemajú procesnú subjektivitu, tak ich právni nástupcovia. V konaní teda ide o také spoločné práva a
povinnosti,žesarozsudokmusívzťahovaťnavšetkýchspoluvlastníkovakoúčastníkovhmotnoprávneho
vzťahu,čoplatíbezohľadunaveľkosťspoluvlastníckychpodielovjednotlivýchspoluvlastníkov.Napokon
ani naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva by nemohlo byť
bez účasti všetkých spoluvlastníkov založené, keď posúdenie hľadiska účelovosti využitia veci by nebolo
pri neúčasti všetkých spoluvlastníkov realizovateľné. Preto ak stranami sporu v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie sú všetci podieloví spoluvlastníci, resp. ich právni
nástupcovia, je táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/173/2006 zo dňa 01. 03. 2012, v
zmysle ktorého konanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi
všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností
alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi)
zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom
konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvá na jednej
alebo druhej strane.50. Povinnosťou žalobcov ako strany sporu bolo teda označiť všetkých spoluvlastníkov predmetu
vyporiadania, resp. ich právnych nástupcov, keďže predmetom vyporiadania je celá vec (EKN parcela č.
XXX/X)patriacaspoluvlastníkomajepotrebnévyriešiťvšetkyprávnevzťahyvyplývajúcezvyporiadania.
V danom prípade však stranou v spore neboli všetci podieloví spoluvlastníci EKN parcely č. XXX/X, resp.
ich právni nástupcovia, keď podielový spoluvlastník dotknutej nehnuteľnosti, evidovaný na LV č. XXXX
pre k. ú. L. pod B11, a v žalobe označený ako žalovaný 11/, zomrel ešte pred podaním žaloby, t. j. od
začiatku sporu nedisponoval procesnou subjektivitou. Na základe zisteného skutkového stavu tak súd
dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane
žalovaných. Súd tiež poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že vecná legitimácia strán v spore vyplýva z
hmotného práva, súd nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán v spore a
anipovinnosťvykonaťdokazovanienazistenievšetkýchdoúvahyprichádzajúcichvecnelegitimovaných
subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu.
51. Z dôvodu, že súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nevykonal
ďalšie dokazovanie, navrhnuté zo strany Slovenského pozemkového fondu, t. j. nevyžiadal od obce L.
územnoplánovaciu informáciu - výňatok z územného plánu, ktorý by mal obsahovať údaje o prípustnom
využití plochy, regulatívoch a podmienkach, vyplývajúcich z územnoplánovacej dokumentácie obce k
parcele EKN XXX/X, k.ú. L., a neskúmal, či v prípade uloženia povinnosti žalobcom zaplatenia náhrady
žalovaným budú mať dostatok prostriedkov na splnenie si tejto povinnosti, keď ich vykonanie by bolo
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (článok 17 CSP).
52. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní mali žalovaní úspech v celom rozsahu, vznikol im aj nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % § (255 ods. 1 CSP). Nakoľko však žalovaní, zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom ako aj žalovaný 15/ na pojednávaní uviedli, že si pre prípad úspechu
náhradu trov konania neuplatňujú, súd žalovaným 1/ až 9/ a 12/ až 15/ nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal. Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že o výške trov konania žalovaných
1/ až 9/ a 12/ až 15/ nebude už rozhodovať samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. Vo
vzťahu k žalovanému 11/ zavinili zastavenie konania žalobcovia, keďže podali žalobu proti strane, ktorá
nemá procesnú subjektivitu. Avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný 11/ neexistuje a nie je medzi
kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, súd o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 11/
nerozhodoval (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2017, sp. zn.
17Co/38/2017).
53. Záverom súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu (porovnaj nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. 09. 2008). Taktiež Európsky
súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,
na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 01. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa tvrdeniami žalobcov, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o žalobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.