Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225184
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115225184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobkyne A. V., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom 1. mája XXXX/X, I., zastúpená v konaní splnomocneným zástupcom T.
V., narodenom XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému ENCHANTÉ BUSINESS COMPANY
s.r.o., Škultétyho 17, 080 01 Prešov, IČO: 46 203 303, právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom,
Kalininova 675, Humenné, o zaplatenie 400,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/401/2015-206 zo dňa 24.04.2019 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 400,- Eur s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 400,- Eur s príslušenstvom,
ktorého sa domáha žalobkyňa na základe neplatného právneho úkonu, a to Zmluvy o podnájme
nebytových priestorov, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 15.10.2012.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.

Žalobu zamieta. II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva“.

3. Súd svoje rozhodnutie právne zdôvodňuje s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, § 39, § 100 ods.
1, § 101, § 107 ods. 1-3, § 112, § 457, § 451 ods. 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1-3, § 52 ods. 1-3, § 53
ods. 1-3, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytovýchpriestorov,§3ods.1-4citovanéhozákona,§33,§46ods.1,§46ods.3Trestnéhoporiadku,
§ 85 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, § 193 C.s.p.

4. Svoje rozhodnutie odôvodňuje súd tým, že po vykonanom dokazovaní je možné ustáliť, že Zmluva o
podnájme nebytových priestorov nebola platne uzatvorená, lebo predmet a účel podnájmu nebytových
priestorov nebol dojednaný určito a zrozumiteľne. Zo zmluvy nevyplýva, čo sa rozumie pod pojmom„zriadenie zázemia“ . Je zrejmé, že žalobkyňa mala záujem o uzatvorenie (pod)nájomnej zmluvy za
účelom ubytovania - mala v úmysle si prenajať byt tak ako to vyplýva z jej výpovede ako aj z výpovede
svedkýň p. M. a p. Y.. Súd vyhodnotil dôkazy a to výpoveď konateľky žalovaného p. L. a svedka p. Y. ako

zmätočnú a tendenčnú v snahe zachovať platnosť predmetnej zmluvy. Napokon o tom, že predmetné
nehnuteľnosti slúžia za účelom bývania svedčí aj to, že sú ako bytový dom - slobodáreň zapísané na
liste vlastníctva. Súd vychádzal z ustanovenia § 85 ods. 1 Stavebného zákona podľa ktorého stavbu
možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny
účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia,

vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby, pričom takéto rozhodnutie vydané
nebolo. Rozhodnutie žalovaného prenajímať nehnuteľnosti ako nebytové priestory vykazuje známky
obchádzania zákona (§ 719 Občianskeho zákonníka). Zároveň súd poukazuje na to, že z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 05.10.2012 vyplýva, že žalobkyňa uhradila kauciu za byt (nie nebytový
priestor). Preto súd v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 4 zákona č.
116/1990 Zb. považoval zmluvu za absolútne neplatnú pre jej neurčitosť a obchádzanie zákona.

5.Nároknavráteniesumy400,-Eurpovažovalzanárok,ktorývznikol titulombezdôvodnéhoobohatenia
v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka. Pristúpil k vyhodnoteniu námietky premlčania. Počiatok
subjektívnej lehoty stanovil dňom 17.10.2012, kedy zaslala žalobkyňa žalovanému list - odstúpenie od
zmluvy, v ktorom žiadala o vrátenie zálohy 400,- Eur, prípadne v deň, kedy jej bola doručená odpoveď

žalovaného zo dňa 05.11.2012 o tom, že jej žiadosti nebude vyhovené. Vyhodnocoval žalobkyňou
tvrdené spočívanie premlčacej doby. Vychádzal z uplatneného nároku v trestnom konaní vo výške
400,- Eur žalobkyňou dňa 11.03.2013. Za koniec spočívania lehoty stanovil dátum právoplatnosti
uznesenia 12.07.2013 ČVS:ORP-316/HE-HE-2013 OO PZ v Humennom, ktorým sa odmietla vec
podozrenia z prečinu podvodu. Žalobkyňa bola poučená, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté jej

práva, ktoré si môže uplatniť v občianskoprávnom konaní. Súd konštatuje, že došlo k spočívaniu
premlčacej doby (4 mesiace) počas doby od 11.03.2013 do 12.07.2013. Žaloba nebola podaná včas.

6. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 257. C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom podania žaloby bolo správanie
žalovaného, ktorý so žalobkyňou uzatvoril neplatnú zmluvu o podnájme nebytových priestorov, kedy
žalobkyňa by mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Do úvahy vzal všetky skutkové
okolnosti prípadu že žalobkyňa vystupovala pri jednaní so žalovaným ako spotrebiteľka snažiaca sa

zariadiť si svoju bytovú otázku (jedna z najdôležitejších ľudských potrieb) a žalovaný vstupoval ako
podnikateľ snažiaci sa o zisk, pričom pri uzatváraní zmluvy nepostupoval transparentne, keď došlo k
zavádzaniu žalobkyne ohľadom predmetu a účelu nájmu. Zároveň vyhodnotil jej sociálne a majetkové
pomery. Žalovaný je právnickou osobou - podnikateľským subjektom minimálne od roku 2011, pričom
znášanie trov konania nezasiahne tak výrazne do jeho majetkových pomerov ako by tomu bolo v prípade

žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

III. Obsah odvolania strán sporu a vyjadrenia k odvolaniu

8. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol podala odvolanie žalobkyňa. Podľa

názoru žalobkyne súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Je toho názoru, že rozhodnutie súdu o premlčaní jej nároku, nie je
správne. Na žalovaného podala trestné oznámenie a uplatnila si nárok na náhradu škody v rámci tohto
trestného konania. Poukazuje na to, že v ustanovení § 112 O.z. zákonodarca pojem riadneho konania
a pokračovania nevymedzil časovo, ani administratívne. Obmedzil sa iba na riadne pokračovanie v

začatom konaní, čím myslel na pojem aktívneho domáhania sa svojich práv už v začatom konaní.
Žalobkyňa bola a je presvedčená, že žalovaný v jej prípade konal podvodným spôsobom. Súd zhodnotil
sám, že Zmluva o podnájme nebytových priestorov je neplatná. Poukazuje na to, že v dôsledku podania
na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia povereného policajta Obvodného oddelenia PZ
Humenné sp.zn. ORP - 316 - HE-213 z 26.04.2013, v spojení s uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry Humenné zo dňa 12.07.2013, Krajská prokuratúra v Prešove rozhodnutím 1Kn231/14
7700-5 zo dňa 24.06.2014 v časti pripustila námietky žalobkyne, že orgány činné v trestnom konaní
sa nezaoberali jej tvrdeniami a tak vec sa vrátila Okresnej prokuratúre, aby odovzdala na preverenie
príslušnej súčasti polície. Znamená to teda, že žalobkyňa sa aktívne a riadne domáhala svojho práva,a preto nie je záver súdu o prerušení premlčacej doby správny. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil v tej časti, v ktorej súd určil, že zmluva je neplatná. odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil vo vzťahu k povinnosti zaplatiť jej sumu 400,- Eur s príslušenstvom a priznal jej náhradu trov

celého konania.

9. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný. Navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania,
vrátane trov odvolania. Poukazuje na to, že majetkové a sociálne pomery, ktorými súd odôvodnil výrok

neboli žalobkyňou preukázané. Na poslednom pojednávaní právny zástupca uviedol, že žalobkyňa má
štvrté dieťa, býva v pridelenom byte. Sudkyňa sa stotožnila s tvrdením samotnej žalobkyne, respektíve
s človekom, ktorý ju mal na súde údajne zastupovať. Ustanovenie § 257 C.s.p. znamená výnimku pre
nepriznanie trov. Poukazuje na to, že vinou žalobkyne a nekvalifikovanosťou jej právneho zástupcu
a predlžovania zo strany súdu, ktorý akceptoval ďalšie návrhy dokazovania, pričom sám žalovaný
považoval konanie za nezmyselné. Žalovaný prejavil záujem na mimosúdnom riešení sporu, avšak pre

neústupnosť právneho zástupcu žalobkyne nakoniec k dohode nedošlo. Z tohto pohľadu by bolo preto v
rozpore s § 257 CSP vidieť výnimočné okolnosti vo vopred prehratej žalobe a v neústupčivom prístupe
žalobkyne, ktorá bola zastúpená advokátom.

10. K podanému odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný. Poukazuje na to, že

nepovažuje za potrebné sa zaoberať otázkami uzavretia nájomnej zmluvy a reálneho užívania
prenajatých priestorov. Má za to, že skutočnosti, ktoré boli žalobkyňou tvrdené neboli preukázané,
nebola schopná uniesť dôkazné bremeno, a za dôvodné a správne považuje závery súdu o premlčaní
pohľadávky.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranami sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané(§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie v čase jeho podania pripúšťal(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania
majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p ) vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, zopakoval dokazovanie, doplnil
dokazovanie dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné priznať úspech.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Pred odvolacím súdom odvolatelia zotrvali na podaných odvolaniach. K zmieru medzi stranami
sporu nedošlo v priebehu odvolacieho konania.

14. Odvolací súd doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a to oboznámením sa s
obsahom vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP - 663 - HE - HE - 2014. Z obsahu ktorého vyplynulo,
že dňa 30.04.2014 bolo doručené na Krajskú prokuratúru v Prešove podanie žalobkyne, ktorým žiada
preskúmať zákonnosť postupu okresnej prokuratúry, ktorým bola jej sťažnosť zamietnutá vedená

pod sp.zn. Pn/140/13 - 7. Z pokynu Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 10.07.2014 (č.l.
7 vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že okresná prokuratúra odovzdáva spis obvodnému oddeleniu
policajného zboru na vybavenie trestného oznámenia žalobkyne, ktoré sa dotýka podozrenia z trestného
činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Z uznesenia Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Humennom zo dňa 25.08.2014 (č.l. 5 spisu) vyplýva, že bolo začaté podľa § 199

ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre prečin „skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej
evidencie“ podľa § 259 ods. 1 písm. c/ trestného zákona. Dňa 25.08.2014 bolo upovedomenie o začatí
trestného stíhania zaslané žalobkyni. Z uznesenia Obvodného oddelenia policajného zboru Humenné
ČVS: ORP-663-HE-HE- 2014 zo dňa 25.10.2014 vyplýva, že došlo k zastaveniu trestného stíhania, ktorébolo začaté, a to z dôvodu, že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2014.

15. Rozhodným odvolacím argumentom je posúdenie námietky premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a z toho vyplývajúce následne posúdenie oprávnenosti nároku. Súd prvej
inštancie posúdil námietku premlčania za dôvodnú. Po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie jeho vyhodnotení a doplnenom dokazovaní vykonaným odvolacím súdom považuje
námietku odvolateľky odvolací súd za dôvodnú, a to z nasledovných dôvodov.

16. Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie
práva, o ktoré ide. Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť
vyvolávajúca začiatok plynutia premlčacej doby a koncom).Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a súčasne určuje dĺžku tejto
premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v

konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý
sa bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí
skutkové okolností, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného
subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.09.2001 sp. zn. 25Cdo/1960/1999). Oprávnený sa

dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a to bez
ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel
(dospel k záveru) ako takýto nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať,

nie pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/67/2011).

17. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z absolútne neplatnej zmluvy, je teda (okrem
vedomostí o osobe povinného) rozhodné, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach

zakladajúcich dôvod neplatnosti zmluvy (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
09.06.2004 sp. zn. 26Cdo/1161/2003).

18. Ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje tiež objektívnu premlčaciu dobu, po
uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vždy premlčí. Plynutie objektívnej

premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky)
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby potom nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna

premlčacia doba preto mu môže začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty.

19. Podľa ust.§ 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

20. Cieľom úpravy obsiahnutej v tomto ustanovení je ochrana poškodeného v prípade, že k uplatneniu
nároku na náhradu škody predchádzalo iné konanie proti tomu, kto škodu spôsobil. S ohľadom na
zabezpečenie ochrany práv poškodeného sa zásadne vychádza z toho, že v začatom konaní poškodený

riadne pokračuje, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje podaním žaloby v
občianskom súdnom konaní. Dĺžka tejto doby nie je stanovená. Posúdenie, či bolo takto pokračované
v primeranej lehote je závislá od okolnosti konkrétneho prípadu. Na nich totiž závisí, či beh premlčacej
doby naďalej pokračuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom trestom konaní alebo
či beh bude naďalej prerušený. Pokiaľ totiž po skončení trestného konania poškodený v primeranej

dobe podal návrh na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba
nezačína znovu bežať dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom trestnom konaní, ale jej
plynutie je naďalej prerušené. Iba v prípade, že po skončení trestného konania poškodený v primeranej
lehote nepokračuje v občianskoprávnom konaní podaním žaloby, začne premlčacia doba opäť plynúťod právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
13.11.2018 sp.zn. 21Cdo/158/2018 uverejnený pod č. 80/2009 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
Platí totiž, že dĺžka doby vo vzťahu k riadnemu pokračovaniu v konaní nie je stanovená, posúdenie, či

by malo byť pokračované v primeranej lehote je vždy závislé od okolnosti prípadu (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.05.2006 sp.zn. 25Cdo/2478/2004 alebo rozsudok zo dňa 15.05.2016
sp.zn. 25Cdo/5168/2015).

21. V prejednávanej veci žalovaný prijal od žalobkyne sumu 400,- Eur, išlo o peňažné plnenie v súvislosti

s uzavretým právnym úkonom - zmluvou o podnájme nebytových priestorov a táto suma sa stala
bezdôvodným obohatením v okamihu, keď došlo zo strany žalobkyne k odstúpeniu od danej zmluvy.
Žalovaný reagoval na jej odstúpenie od zmluvy, neuznal jej nárok, odmietol jej vrátiť sumu, a teda sa
vytvoril stav, z ktorého bolo zrejmé, že nebude už realizovaný účel zmluvy o podnájme a neuskutoční sa
dohodnuté plnenie dohodnuté podľa zmluvy. Odstúpením od zmluvy odpadol právny dôvod na základe
ktorého bolo žalobkyňou poskytnuté žalovanému plnenie. Závery súdu prvej inštancie s ktorými sa

odvolacísúdstotožňujesúsprávne,pokiaľideozačiatokplynutia subjektívnejpremlčacejdoby.Stanoviť
počiatok subjektívnej lehoty možno stanoviť deň nasledujúci po doručení vyjadrenia žalovaného zo
dňa 05.11.2012 o tom, že jej žiadosti na vydanie sumy nebude vyhovené.

22. Spočívanie premlčacej doby však neposúdil správne.

23. Súd prvej inštancie sa nezaoberal spočívaním premlčacej doby v konaní, ktoré sa viedlo pred
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Humennom pod ČVS: ORP - 663/HE - HE
- 214, pričom na predmetné konanie žalobkyňa v priebehu konania poukazovala listinnými dôkazmi,
ktoré sa nachádzajú na č.l. 40 súdneho spisu. Z doplneného dokazovania, a teda z obsahu spisu vyššie

uvedeného vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie uznesením povereného príslušníka PZ obvodného
oddelenia PZ v Humennom dňa 25.08.2014, a bolo ukončené uznesením obvodného oddelenia PZ zo
dňa 25.10.2014, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.12.2014.

24. Súd prvej inštancie považoval deň 12.07.2013 za skončenie spočívania premlčacej doby. Daný

záver nepovažuje odvolací za správny. Podaným trestným oznámením dňa 11.03.2013 a uplatnením
si náhrady škody zo strany žalobkyne má odvolací súd za to, že došlo k uplatneniu práva, ktorého
cieľom bolo zachovanie premlčacej doby. Žalobkyňa ako poškodená a ako oznamovateľka uplatnila
svoje právo na náhradu škody spôsobenej podľa jej názoru protiprávnym konaním žalovaného podaním
trestného oznámenia, čiže vyjadrila vôľu požadovať od žalovaného vrátenie sumy. Uviedla konkrétnu

výškuauviedlakonkrétnevyjadrenie,tedavčasvpriebehupremlčacejdoby,ktorájejplynula.Premlčacia
doba spočívala od 11.03.2013 do 17.12.2014, po dobu 23 mesiacov. Žaloba bola podaná žalobkyňou
06.10.2015, premlčacia doba začala plynúť 06.12.2012, avšak spočívala pod dobu 23 mesiacov. Z tohto
dôvodu podaná žaloba bola včas.

25. Z týchto vyššie uvedených dôvodov tak mení odvolací súd prijatý právny záver súdu o premlčaní
uplatneného nároku žalobkyne, o stanovení doby, počas ktorej spočívala premlčacia doba žalobkyne a
považuje nárok žalobkyne za uplatnený včas, s prihliadnutím na vyššie opísané dôvody.

26. Súd prvej inštancie vyčerpávajúcim a správnym spôsobom zhodnotil otázku neplatnosti právneho

úkonu v celom rozsahu. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatými závermi súdu prvej inštancie. Poukazuje
na náležité a vyčerpávajúce odôvodnenie tohto rozhodnutia v bodoch 42., 43., 44., 45. a 46. citovaného
napadnutého rozsudku. Odvolací súd s prihliadnutím na to, že v prejednávanej veci súd posudzoval
nielenvznesenúnámietkupremlčania,aleajotázkuneplatnostiprávnehoúkonu,vzhľadomnadoplnenie
dokazovania na odvolacom pojednávaní vyzval žalovaného o vyjadrenie sa k právnemu posúdeniu

súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu, keďže v dôsledku doplnenia dokazovania môže
dôjsť k modifikácií skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, a teda aj k prijatiu iného záveru
o premlčaní nároku žalobkyne. Zástupca žalovaného pred odvolacím súdom uviedol, že nepožaduje
poskytnutie lehoty, k skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom neplatnosti právneho
úkonu.

27.Vzhľadomktomu,žezáverysúdprvejinštancieoneplatnostiprávnehoúkonusúsprávneadôvodné,
vzhľadom k tomu, že vznesenú námietku premlčania žalovaného nie je možné považovať za dôvodnú
je potrebné považovať uplatnený nárok žalobkyne na vrátenie sumy 400,- Eur titulom bezdôvodnéhoobohatenia za dôvodný. S prihliadnutím na zmenu prijatého záveru vo vzťahu k spočívaniu premlčacej
doby tak považoval odvolací súd za dôvodné napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 388 C.s.p.
zmeniť, a nároku žalobkyne vyhovieť. Rozsah bezdôvodného obohatenia je vymedzený hodnotou, ktorú

nadobudol bezdôvodne obohatený. V danom prípade táto hodnota je preukázaná, ide o sumu 400,- Eur.

28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

29. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania z vydania bezdôvodného obohatenia. Tento nárok
považuje odvolací súd za čiastočne dôvodný. Žalobkyňa vyzvala žalovaného k vydaniu bezdôvodného
obohatenia, a to žalobou, ktorá bola doručená žalovanému, ku ktorej mal právo vyjadriť sa v lehote 15
dní od jej doručenia. Žaloba mu bola doručená dňa 05.03.2016. Po uplynutí 15 dňovej lehoty, teda
dňom 22.03.2016 začala plynúť žalobcovi lehota na splnenie jeho povinností. V rozhodnom období pre

stanovenie výšky úroku z omeškania je potrebné vychádzať z aktuálnej sadzby zákonných úrokov z
omeškania pre občianskoprávne vzťahy, ktorá je stanovená § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba ECB je zvýšená o 5 % bodov a
v rozhodnom období od 16.03.2016 do 31.12.2016, teda v období keď vzniklo omeškanie bolo sadzba

zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne. Odvolací súd priznal úroky z omeškania od
22.03.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k výške úrokom z omeškania a času
plnenia týchto úrokov žalobu zamietol.

30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. O trovách konania tak súd vrátane trov odvolacieho konania rozhodol podľa vyššie citovaných

ustanovení, pretože žalobkyňa bola ako strana vo veci úspešná, a z tohto dôvodu jej súd priznal náhradu
trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).