Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212315
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216212315.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575
951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: S. A., nar. X.X.XXXX, bytom N. H. XX, X. M., zastúpený
matkou ako zákonnou zástupkyňou: R. A., nar. XX.X.XXXX, N. H. XXXX/XX, X. M., o zaplatenie 380,61
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.

júla 2017, č.k. 15Csp/81/2016-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 295,17 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca

má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 55,10%. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia istiny 380,61 eur s 28% ročným úrokom
od 14.11.2013 do zaplatenia a trov konania titulom nedoplatku zo zmluvy o bežnom účte, keď v
žalobe uviedol, že ku dňu 13.11.2013 bol evidovaný debetný zostatok nepovolené prečerpanie účtu,
ktorý žalobca pred uzatvorením tohto účtu internou účtovnou transakciou previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet a ktorý sa v zmysle 3.12 VOP a vývesky úrokových sadzieb úročí úrokom vo výške

28% ročne až do zaplatenia celej pohľadávky. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, v
zmysle § 177 ods. 2 CSP, § 297 CSP, rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Vo veci
vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil, že žalovaný (pozbavený spôsobilosti
na právne úkony) v zastúpení svojou matkou, ako zákonnou zástupkyňou, dňa 18.3.2011 uzatvoril
so žalobcom (vtedy ešte Dexia banka Slovensko, a.s.) zmluvu, v zmysle ktorej mu žalobca zriadil
a viedol bežný účet č. XXXXXX a vydal platobnú kartu. Žalobca z dôvodu nevyrovnania dlhu

žalovanému vzniknutého nepovoleným prečerpaním účtu previedol internou účtovnou transakciou na
svoj vnútorný pohľadávkový účet debetný zostatok na účte žalovaného a tento uzatvoril. Podľa výpisu z
účtu žalovaného predstavoval debetný zostatok na ňom ku dňu 13.11.2013 čiastku 380,61 eur. V zmysle
bodu 3.12 VOP sa nepovolené prečerpanie úročí podľa bodu 8.8 úrokovou sadzbou stanovenou bankou.
K žalobe boli pripojené VOP, sadzobník poplatkov a výveska o úrokových sadzbách produktov, všetko v
znení účinnom od 1.7.2016. Zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchody, avšak žalovaný

túto uzavrel ako spotrebiteľ, teda ide o zmluvu spotrebiteľskú, podriadenú navyše aj právnej úprave §
52 a nasl. OZ. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 52, § 54 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba
je dôvodná len sčasti, žalovaný síce nárok žalobcu ani po skutkovej, ani po právnej stránke nesporoval,
avšak súd z úradnej povinnosti preskúmal oprávnenosť nároku v celom žalovanom rozsahu a uzavrel,
že žalobca svoj nárok dostatočne nepreukázal v celom uplatnenom rozsahu. Žalobca odvodzoval svoj

nárok zo zmluvy o bežnom účte, s osobitným poukazom na obsah všeobecných obchodných podmienok
sadzobníka poplatkov a vývesky o úrokových sadzbách produktov, ktoré však v konaní nepredložilv znení a vyhotovení, aké tieto listiny mali mať v rozhodnom období, t.j. v čase uzavretia zmluvy a
v čase nepovoleného prečerpania. Všetky uvedené listiny predložil v znení účinnom až od 1.7.2016,
avšak z obsahu týchto neskorších dokumentov, nebolo možné zistiť a ustáliť oprávnenosť poplatkov a

úrokov vyúčtovaných žalobcom, konkrétne za nepovolené prečerpanie v období od 1.7. do 13.11.2013,
vrátane úroku vo výške 28%. Podľa žalobcom v konaní predložených listinných dôkazov tak nebolo
možné žalobcovi priznať uplatnený nárok v časti nepreukázaných poplatkov a úrokov účtovaných
žalobcom, konkrétne za nepovolené prečerpanie účtu v období od 1.7. do 13.11.2013 na ťarchu účtu
žalovaného v celkovej výške 85,44 eur, ako ani úrok vo výške 28% pri nepovolenom prečerpaní účtu,

uplatnený žalobcom odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní zostatku internou transakciou žalobcu. Súd
preto žalobu v týchto častiach zamietol a žalobcovi priznal len sumu 295,17 eur, ktorá sa skladá z
väčšej časti dlhu žalovaného vzniknutého povoleným prečerpaním účtu (vrátane príslušných poplatkov
a úrokov) a z menšej časti aj nepovoleným prečerpaním účtu a to do 30.6.2013 nad výšku povoleného
prečerpania 590 eur a od 1.7.2013 v celej výške debetu, ktorý bez nepriznaných poplatkov a úrokov
ku dňu 13.11.2015 predstavoval sumu 295,17 eur. Súd považoval predloženú žalobu za úplnú z

pohľadu opisu podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení ako i náležitostí podania a teda nebol
tu daný dôvod na výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd požiadal žalobcu dňa 17.8.2016 len na
doloženie všetkých výpisov z účtu za obdobie prečerpania, aby tak ustálil celé obdobie prečerpania,
aby následne mohol z toho vyplývajúce a žalobcom uplatnené nároky posúdiť podľa dôkazov, ktoré
žalobca na preukázanie uplatneného nároku predložil už spolu so žalobou. Zasielanie upomienok a

výzvy na zaplatenie debetného zostatku, s ktorými boli spojené poplatky za debetnú upomienku v
sume 15 eur a za výzvu debet v sume 30 eur, nie je bankovou službou poskytovanou žalovanému
ako spotrebiteľovi, za ktorú by patrila banke odplata a to popri pravidelných výpisoch z účtu, v rámci
ktorých môžu byť uskutočnené aj výzvy a upomienky žalobcu daného charakteru. Tieto poplatky by
nebolo možné priznať ani v prípade unesenia dôkazného bremena predložením listinných dôkazov

vzťahujúcich sa na rozhodné obdobie nepovoleného prečerpania účtu a zmluvnú podmienku, na základe
ktorej žalobca žalovanému účtoval uvedené poplatky, by bolo potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ. Súd ďalej uviedol, že nakoľko ide o zmluvu spotrebiteľskú, platí vo
vzťahu k nej pravidlo nemožnosti úpravy zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve odchýlne od
zákona v neprospech spotrebiteľa a teda v tomto prípade aj od § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády

SR č. 87/95 Z.z., podľa ktorých bolo možné sankčný úrok z omeškania žalovaného ako spotrebiteľa s
uhradením debetného zostatku na účte dohodnúť pre celú dobu omeškania len v zákonom stanovenej
výške. Tejto požiadavke však v žiadnom prípade nezodpovedá uplatnený úrok vo výške 28%, ktorý bez
ohľadu na jeho označenie vo výveske žalobcu, má po zrušení účtu jednoznačne sankčný charakter a
teda jeho dohodnutie vo výške nad zákonom povolenú výšku úrokov z omeškania by sa malo považovať

tiež za obchádzanie zákona. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 2 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na ich náhradu v rozsahu 55,10%, keďže
v tejto sporovej veci bol úspešný 77,55% a neúspešný 22,45%, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje
55,10%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca a to
proti jeho zamietajúcej časti a časti náhrady trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie žalobu v časti
zamietol. Z odôvodnenia vyplynul argument, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno nepredložením
listinných dôkazov z rozhodného obdobia a nepreukázaním vzniku nároku na úrok 28% po zatvorení
účtu. Má za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP
za účinnosti OSP. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia potom vyplýva, že v prípadoch
neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu
možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa
odstrániť uvedené vady konania v § 129 OSP uvedeným postupom. Keďže súd prvej inštancie rozhodol

o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť
smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci
bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na

spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade
so zákonom a to konkrétne procesným predpisom upravujúcim postup súdu. Za porušenie tohto práva
treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej a ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom
stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranujeho oprávneného nároku uplatneného návrhom na začatie konania. Súd žalobcovi síce adresoval výzvu
na doplnenie výpisov z účtu, žalobca však nechápe postup súdu, prečo ho nevyzval aj na doplnenie
iných listinných dôkazov, pričom ich absenciu sám vytýčil ako dôvod pre meritórne zamietnutie žaloby.

Neobstojí postoj súdu, že by tým došlo k porušeniu princípu rovnosti strán, keďže sám vykonal aktivitu
na doplnenie dokazovania. Samotný súd pritom konštatoval, že žalobca dokumenty síce doložil ale
s nesprávnym dátumom účinnosti. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v

medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa dopustil procesného pochybenia.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15Csp/81/2016 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 380,61 eur spolu s úrokom 28% ročne od 14.11.2013

do zaplatenia, titulom nepovoleného prečerpania zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu dňa 18.3.2011.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol (potom, ako určil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 295,17 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku) a rozhodol, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 55,10%.

7. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b)
CSP, teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím mu
bola odňatá možnosť konať. Namietal, že súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena a
nevyzval ho v súlade so zákonom a to ustanovením § 129 ods. 1 CSP na doplnenie podania o listinné
dôkazy.

8. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil strane sporu
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonomaleboďalšímivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi)aksapostupsúduprejavilvpriebehu

konania a tiež pri rozhodovaní.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie
dňa 8.8.2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 380,61 eur s úrokom vo výške 28% ročne od
14.11.2013 do zaplatenia. K žalobe doložil zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb, všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., účinné od 1.7.2016, sadzobník
poplatkov účinný od 1.7.2016, výpis z účtu žalovaného zo dňa 31.10.2013 so zostatkom 380,61 eur.
Následne súd prvej inštancie vyzval listom zo dňa 17.8.2016 žalobcu, aby predložil súdu listinné dôkazy
preukazujúce skutočnosť, ktorým dňom sa žalovaný dostal do omeškania ako aj výpisy z účtu odo dňa
nepovoleného prečerpania žalovaného. Na výzvu súdu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 2.11.2016.

K vyjadreniu doložil výpisy z účtu žalovaného. Súd vyzval takisto žalovaného, aby sa k žalobe v lehote
10 dní vyjadril. Žalovaný však na výzvu nereagoval. Následne súd prvej inštancie vo veci dňa 26.7.2017
verejne vyhlásil rozsudok, ktorým čiastočne a to o zaplatenie sumy 295,17 eur žalobe vyhovel a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal uplatnený nárok v časti poplatkov
a úrokov účtovaných žalobcom za nepovolené prečerpanie účtu v období od 1.7.2013 do 13.11.2013

ako ani úrok vo výške 28% pri nepovolenom prečerpaní účtu.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup súdu prvej inštancie však nemal oporu v zákone. V
sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP), jednak dôkaznú povinnosť(§ 132 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 CSP), pričom súd pri rozhodovaní vychádza až na výnimky obsiahnuté
v odseku 2 a 3 ust. § 185 CSP, výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila.

Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba,
pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci aj v takých prípadoch, keď neboli

preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci (či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu alebo pretože takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). V danom
prípade dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žalovaného nároku zaťažovalo žalobcu, ktorý
predložil súdu listinné dôkazy, ktoré považoval za potrebné a dostatočne presvedčivé. Pokiaľ súd z
predložených listín napriek tomu nemal jasno v otázke opodstatnenosti nároku, bolo potrebné umožniť
žalobcovi nejasnosti vysvetliť a nárok adekvátne obhájiť.

11. Odvolací súd bol názoru, že súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pochybenie súdu spočíva už v tom, že žalobu čiastočne zamietol bez toho, že by bol súdom
žalobca či už vyzvaný na doplnenie žaloby v zmysle § 129 CSP alebo požiadaný súdom o ďalšie

skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností v zmysle § 150 ods. 2 CSP a
nemalanižiadnuvedomosť,žebyniektoréskutkovétvrdeniamedzistranamibolisporné.Súdtotižtakýto
názor v konaní pred vydaním rozsudku neprezentoval v rámci prípadného predbežného prejednania
sporu (§ 171 ods. 1 CSP), pretože nevytýčil termín predbežného prejednania sporu, ani vo veci nevytýčil
pojednávanie, na ktorom by bol súd určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, navyše v danom

prípade sa žalovaný k veci vôbec nevyjadril, pričom podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nemal žiadnu možnosť spoznať názor súdu a prípadné
jeho pochybnosti ohľadom presvedčivosti žaloby, v dôsledku čoho žalobca nemohol účinne realizovať

procesné práva, ktoré mu podľa zákona prislúchajú, nemal možnosť ani žiadny dôvod prípadné
nejasnosti súdu vysvetliť a nemal možnosť produkovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré
dôvodne nepovažoval vzhľadom na priebeh konania za sporné.

13. Nesprávne súd prvej inštancie postupoval tiež tým, že vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania zamietnutím žaloby, keď podľa jeho názoru neboli predloženými listinami preukázané
všetky rozhodujúce skutočnosti a súd tak založil svoje rozhodnutie vo veci na závere o neunesení
bremena a skutkových tvrdení a dôkazného bremena žalobcom. V danom prípade ide o spotrebiteľský
spor, keďže predmetom sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Výnimky zo zásady ústnosti v
spotrebiteľských sporoch sú upravené v § 297 CSP. Podľa písmena b) citovaného ustanovenia nie je

potrebné nariadiť pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. V posudzovanej
veci vzhľadom na hodnotu sporu v zásade nebolo vylúčené vec súdom prejednať aj bez nariadenia
pojednávania, ak mal za to, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, nie však v prípade, kedy
sám súd bol toho názoru, že žalobcove tvrdenia obsiahnuté v žalobe a ním predložené listinné dôkazy

sú sporné, resp. nejasné a neposkytujú dostatočne zrozumiteľne odpovede na posúdenie dôvodnosti
žaloby. V takom prípade mal súd vo veci nariadiť pojednávanie a umožniť žalobcovi nejasnosti vysvetliť
a nárok adekvátne obhájiť.

14. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy,ktorétvoriasúčasťštruktúryzákladnýchľudskýchprávaslobôd.Pretopokiaľsúdprvejinštancie
zamietol žalobu žalobcu preto, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom rozhodol o veci bez
nariadenia pojednávania s odkazom na § 177 ods. 2 CSP, čím si potom nemohol splniť povinnosť podľa
§ 181 ods. 2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, týmto
nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zaťažil konanie
predchádzajúce napadnutému rozsudku i samotný rozsudok procesnou vadou (§ 389 ods. 1 písm. b)
CSP), pri výskyte ktorej zákon nedáva odvolaciemu súdu inú možnosť, než rozhodnutie napadnutéodvolaním zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v danom prípade
vyzýval žalobcu výzvou na doloženie listinných dôkazov, pričom však nevyzval na doplnenie listinných
dôkazov a to všeobecných obchodných podmienok sadzobníka poplatkov účinných v čase uzavretia

zmluvy a nedovoleného prečerpania, na základe neexistencie ktorých žalobu zamietol. Nič mu nebránilo
vyžiadať aj tieto listinné dôkazy. Pokiaľ tak však neurobil a bez nariadenia pojednávania na základe
absencie týchto listinných dôkazov zospornil čiastočne nárok žalobcu a tento rozsudkom, ktorý bez
pojednávania verejne vyhlásil zamietol, dopustil sa procesného pochybenia.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok v
zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne
o nároku, ktorý bol zamietnutý rozhodne, po tom ako ohľadne tohto nároku doplní dokazovanie, ktoré
riadne vyhodnotí. Nové rozhodnutie náležite odôvodní, zároveň rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).