Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010838
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117010838.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredseduJUDr.DušanaKrč-ŠeberuasudcovJUDr.Michala
Antalu a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému J.. V. D. a spol. pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
15. augusta 2019 odvolanie obžalovaného J.. V. D. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.
októbra 2018, sp.zn.8T/38/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.10.2018, sp.zn.8T/38/2017 boli obžalovaný J.. V. D.

(ďalej len „obžalovaný v 1. rade“) a obžalovaní v 2. až 4. rade uznaní za vinných zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., ktorého sa
mali dopustiť na skutkovom základe, že obžalovaný V. D. v presne nezistenom období koncom roku
2012 za účelom získania poľnohospodárskeho traktora pre W. M. prostredníctvom leasingovej zmluvy
bez následného splácania rozdelil úlohy obžalovanému H. D. a obžalovanému J. B., ktorí následne
plnili jeho pokyny tým spôsobom, že J. B. zabezpečil prevod obchodného podielu spoločnosti P. A.

X. s.r.o. na bezdomovca obvineného K. F., s ktorým dohodol za vybavenie ubytovania podpísanie
leasingovej zmluvy na traktor v pobočke ČSOB Leasing a.s. v Trenčíne, kde obžalovaného K. F.
sprevádzal obžalovaný H. D., ktorý zabezpečil pripravenie podkladov na podpísanie tejto zmluvy a pri
podpise leasingovej zmluvy č. R./XX/XXXXX v C. dňa 30.11.2012, predmetom ktorej bol traktor značky
Zetor Proxima Plus 100, červenej farby, pred pracovníčkou ČSOP Leasing a.s. vystupoval ako synovec
obžalovaného K. F., následne obžalovaný J. B. zaviezol obžalovaného K. F. do spoločnosti P. P., s.r.o.,

pobočky N.-R., ktorý tu podpísal všetky potrebné doklady k prebratiu poľnohospodárskeho traktora zn.
Zetor Proxima Plus 100, ktorý prevzal spolu s kľúčmi dňa 04.12.2012 W. M., pričom spoločnosti ČSOB
Leasing, a. s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11 bola uhradená iba prvá splátka vo výške 7.345,-
€, čím jej bola spôsobená celková škoda vo výške 31.024,36 €.

Za tento trestný čin bol obžalovaný v 1. rade odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.

2 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon
ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa
§ 51 ods. 2 Tr. zák. mu bola ustanovená skúšobná doba probačného dohľadu 5 rokov, súčasne okresný
súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie. Taktiež okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o úhrnnom treste

odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov,
uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp.zn.4T/80/2015 zo dňa 26.05.2016, ako ajvšetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Obžalovaný H. D. bol za predmetnú trestnú činnosť odsúdený na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený s ustanovením skúšobnej doby

probačného dohľadu vo výmere 3 rokov. Súčasne mu okresný súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Okresný súd vo vzťahu k obžalovanému H. D. zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 2 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 2 roky a 6 mesiacov uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Nitra, sp.zn.4T/31/2017 zo dňa 24.10.2017, právoplatný toho istého

dňa ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ďalej obžalovaný J. B. bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený s tým, že okresný
súd mu ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu vo výmere 3 roky, súčasne mu uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu alebo sa preukázateľne
uchádzať o zamestnanie. Obžalovanému K. F. okresný súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,

ktorý mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený
a bola mu určená skúšobná doba probačného dohľadu vo výmere 1 rok. Okresný súd mu ďalej uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávať sa so spoluobžalovanými J.. V. D., H. D. a J. B.. Taktiež mu
okresný súd uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti vo výmere
1 rok. Okresný súd ďalej rozhodol, že poškodená spoločnosť ČSOB Leasing a.s. s uplatneným nárokom

na náhradu škody bola podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázaná na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade nenadobudol právoplatnosť,
pretoževzákonnejlehotehonapadolodvolanímobžalovanýv1.radeprenesprávnosťvýrokuovineako
aj o treste ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ktoré písomne zdôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný v 1. rade uviedol, že odvolanie podáva proti všetkým
výrokom rozsudku okresného súdu, teda do výroku o vine ako aj do výroku o treste a zároveň aj proti
celému konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Poukázal na to, že aj naďalej má za to, že obžalovaný

v 1. rade sa trestnej činnosti nedopustil a skutok bol spáchaný H. D., J. B., a to prostredníctvom K. F.,
ktorí sa ku skutku priznali, vopred naplánovali a rozdelili si medzi sebou úlohy za účelom spáchania
trestného činu podvodu a svoje konanie koordinovali tak, aby dostali obžalovaného v 1. rade do pozície
spolupáchateľa a zároveň, aby spoločnosť ČSOB Leasing a.s. uviedli do omylu. Ďalej poukázal na
to, že prechod obchodného podielu spoločnosti P. A. X. s.r.o. na bezdomovca K. F. obžalovaný v 1.

rade nezabezpečil, ani nedal pokyn J. B., aby zabezpečil dokumenty podpísané K. F., ako aj fotokópie
jeho občianskeho preukazu a preukazu poistenca. Zároveň mu neponúkol ubytovanie za podpísanie
leasingovej zmluvy, ktorú mu predostrel J. B.. V neposlednom rade sa nestotožňuje s tvrdením, že
obžalovaný v 1. rade dal pokyn J. B. dopraviť K. F. pred cintorín na E. ulicu v N., odkiaľ ho mal odviesť
H. D. do C., do pobočky spoločnosti ČSOB Leasing a.s., kde došlo k podpísaniu leasingovej zmluvy

a ostatných dokumentov, ktoré mali byť následne odovzdané obžalovanému v 1. rade. Obžalovaný
v 1. rade má za to, že prokurátor nedostatočným spôsobom vyšpecifikoval a súd následne prevzal
v rozsudku následný priebeh udalostí, a to prevzatie poľnohospodárskeho traktora spolu s kľúčmi W.
M., ktorý mal odísť na presne nestotožnené miesto, kedy následne po presne nezistenej dobe mal J.
B. na pokyn obžalovaného v 1. rade opäť vyhľadať K. F., ktorí mali v obci V. odovzdať doklady od

poľnohospodárskeho traktora doposiaľ nezisteným osobám, ktoré odišli na doposiaľ nezistené miesto.
Ďalej poukázal na to, že výpoveď obžalovaného H. D. smerom k obvineniu obžalovaného v 1. rade je
nedôveryhodná, a to z dvoch dôvodov. Ako prvý dôvodov uviedol, že v Trenčíne s pracovníčkou ČSOB
Leasingu komunikoval obžalovaný K. F.. Pracovníčka ČSOB Leasing Bc. M. A. uviedla, že sa dostala
do kontaktu s dvomi mužmi, pričom rozprával mladší (D.), starší nič nehovoril. Pokiaľ ide o druhý dôvod,

poukázalnato,žeH.D.uvádza,žesinespomína,čipredtýmsniekýmzleasingovejspoločnostiohľadom
leasingu na traktor osobne, telefonicky alebo mailovo komunikoval a zároveň, že osobu Q. K. nepozná
a v živote sa s ním nestretol, pričom A. uviedla, že mladší muž bola osoba, ktorú telefonicky predtým
kontaktovala na základe odporúčania Q. K. ako osobu, ktorá má záujem o leasing. Čo sa týka osoby Q.
K., ten opoznal osobu pri rekognícii, a je to práve H. D., ktorému pomáhal sprostredkovať leasing traktora

spoločnosti ČSOB Leasing a.s. tým spôsobom, že mu povedal, aké dokumenty sú v danej veci potrebné.
Ďalej uviedol, že Q. K. obžalovaného H. D. kontaktoval z dôvodu neplatenia leasingu, pričom ten uviedol,
že to dá všetko do poriadku. Ďalej poukázal na zákonnú citáciu § 129 ods. 2 Tr. zák., kde je definovaná
organizovaná skupina. Obžalovaný v 1. rade má za to, že nebol a nie je súčasťou organizovanejskupiny, nakoľko sa nezúčastnil určitej deľby určených úloh, so žiadnou z týchto osôb nič neplánoval
a nekoordinoval. Skutočnosť, že obžalovaný v 1. rade zaplatil za W. M. akontáciu a prvú splátku za
leasing traktora ešte nezakladá skutočnosť, že sa podieľal na spáchaní trestného činu. Ďalej má za to, že

okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, z čoho vyplývajú
nejasné, respektíve neúplné výroky napadnutého rozsudku. Je to z dôvodu, že jednotlivé výpovede
obžalovaných si odporujú, usvedčujúcimi dôkazmi sú jedine výpovede obžalovaných a svedkov a aj to
sa v podstatných rozporoch odlišujú. Okresný súd rozpory vo výpovediach neodstraňoval. V ostatnom
odkazuje na podania, vyjadrenia a záverečnú reč pred okresným súdom. Napadnutému rozsudku

vytýka nesprávne právne posúdenie skutku. Namieta, že okresný súd sa nevyrovnal so všetkými
pre rozhodnutie významnými okolnosťami a že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Nesúhlasí s
tvrdením súdu, že by z vykonaných dôkazov bolo možné jednoznačne a bez pochýb vyvodiť záver o tom,
že sa skutok popísaný v obžalobe stal a že by skutok popísaný v obžalobe spáchal obžalovaný. Rovnako
namieta, že z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyvodiť záver,
že sa obžalovaný v 1. rade zločinu podvodu dopustil. Zároveň odcitoval ustanovenie § 221 ods. 1 Tr.

zák. a k tomu uviedol, že naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu
príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a ďalej
príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením
páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Obžalovaný v 1. rade tvrdí, že nikoho do omylu neuviedol a
už vôbec sa neobohatil na úkor cudzieho majetku. Základná skutková podstata trestného činu podvodu

vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nielen to, že iného uvádza do omylu alebo
využíva iného omyl, ale úmyselne zavinením páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce
spôsobiť na cudzom majetku škodu a zároveň chce seba alebo iného obohatiť. Úmyselné zavinenie
páchateľa sa musí vzťahovať všetkým týmto znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu a
prípadne, že sa úmysel vzťahuje len k niektorým z nich, kým k iným je dané zavinenie len z nedbanlivosti,

nemôže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Zavinenie je vnútorný psychický stav páchateľa k
podstatným zložkám trestného činu, pričom zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá
zahŕňa vnímanie páchateľa a zložky vôľovej, ktorá zahŕňa predovšetkým chcenie a uzrozumenie, teda
v podstate rozhodnutie konať určitým spôsobom znalosťami podstaty veci. Ak páchateľ rozhodné
skutočnosti nechce a ani s nimi nie je uzrozumený, nie je tu žiadny vôľový vzťah. Zavinenie sa pritom

vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom
skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria
páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty
trestného činu. Pokiaľ by sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je
podľa názoru obžalovaného v 1. rade daná subjektívna stránka trestného činu, a preto je vylúčená

trestná zodpovednosť páchateľa. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ
len úmyselne konal (teda, že konal tak ako konať chcel), ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo
ohrozil záujem chránený Trestným zákonom spôsobom ako je v tomto zákone uvedeným. Pokiaľ sa
páchateľove chcenie alebo uzrozumenie vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky
uvedené v skutkovej podstate trestného činu, pričom sa ostatné vzťahuje iba nedbanlivosť, nemôže ísť

o trestný čin úmyselný. Okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo z
okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá, podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný
vzťah páchateľa porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom, pričom záver
o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní
trestného činu. Taktiež dodal, že z obsahu obžaloby vyplýva, že sa obvinení mali dopustiť trestného činu

spreneverypodľa§213Tr.zák.,anietrestnéhočinupodvodupodľa§221Tr.zák.Ideoto,žeakpáchateľ
koná v rozpore s obsahom tzv. leasingovej zmluvy a nakladá s vecou, ktorá je predmetom takejto zmluvy
predovšetkým tak, že ju prevedie na niekoho iného, je možné naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery, ak za predmet leasingu páchateľ ďalej nespláca jednotlivé splátky. Pokiaľ
vylákal páchateľ zverenie veci predstieraním, že ju v určitej dobe vráti, aj keď s ňou chce naložiť ako s

vlastnou, nejde podľa jeho názoru o spreneveru, ale o podvod. Trestný čin sprenevery predpokladá, že
sa cudzia vec dostala do moci páchateľa bez jeho úmyslu naložiť s ňou ako s vlastnou proti vôli toho,
kto mu ju zveril na určitý účel a že až potom páchateľ takýto úmysel mal a so zverenou vecou skutočne
naložil ako s vlastnou. V súdenom prípade však obvinený neprevzal veci od ich vlastníkov v úmysle s
nimi naložiť podľa predsavzatého záväzku a nerozhodol sa až dodatočne, že s nimi naloží proti vôli ich

vlastníkov ako s vlastnými. Práve naopak predstieral, že ich vráti aj keď mal v úmysle ponechať si ich a
poškodiť vlastníkov tým, že ich uviedol do omylu, ktorý mu veci požičali. Tým naplnil skutkovú podstatu
trestného činu podvodu. Predmetom trestného stíhania pritom nie je pomenovanie trestného činu s jeho
zákonným označením, ale konkrétny skutok páchateľa významný z hľadiska Trestného práva hmotného,t.j. taký skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Konkrétny skutok
treba odlišovať od znakov skutkovej podstaty určitého trestného činu, ktorý sám o sebe nie je skutkom.
Vzhľadom na základnú zásadu trestného konania, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než

zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, konkrétny skutok, pre ktorý sa má viesť
trestné stíhanie, musí byť v súlade s ustanovením § 199 ods. 2 a § 206 ods. 3 Tr. por. Popísaný tak,
aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ tomu tak nie je, trestnému
stíhaniu chýba jeho predmet, a teda niet skutku, o ktorom by bolo možné konať, rozhodovať. Obžalovaný
v 1. rade sa taktiež nestotožnil s odôvodnením odmietnutia vykonania ďalších navrhovaných dôkazov,

pričom takéto odmietnutie žiadosti obžalovaného musí byť súdom náležite zdôvodnené, takéto náležité
odôvodnenie v predmetnom rozsudku absentuje, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na porušenie
článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vpísomnomdoplneníodvolania(podaniezodňa27.03.2019doručenékrajskémusúdudňa28.03.2019)
obžalovaný v 1. rade rozšíril dôvody na zrušenie rozsudku. Obžalovaný v 1. rade zdôraznil, že popiera

spáchanie skutku kladeného mu za vinu a má za to, že trestné stíhanie vedené voči jeho osobe bolo a
je v danej veci nedôvodné a tento by mal byť spod obžaloby oslobodený. Obžalovanému v 1. rade musí
byť vina preukázaná jednoznačne a ak po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Má za to, že z vykonaného
dokazovania nie je možné urobiť jednoznačný záver, že sa skutok stal, tak ako je uvedený v obžalobe

a tak ako ho skonštatoval okresný súd, pričom pokiaľ by okresný súd hodnotil zabezpečené dôkazy
s použitím zásady in dubio pro reo, bez možnosti získania ďalších dôkazov, respektíve bez ďalšieho
dokazovania nemal podľa názoru obžalovaného v 1. rade inú možnosť ako ho spod obžaloby oslobodiť.
Má za to, že za nespochybniteľný dôkaz viny obžalovaného v 1. rade nemožno považovať výpovede
obžalovaných H. D., J. B. a K. F., ktoré okresný súd v rozsudku označuje za najrelevantnejšie dôkazy

zo všetkých, nakoľko z ich výpovedí vo veci, bola zrejmá snaha uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine
a treste a za tým účelom s prísľubom zmiernenia trestu sa v čo najväčšej miere zbaviť viny zámerným
vypovedaním voči obžalovanému v 1. rade. V neposlednom rade obžalovaný v 1. rade vyhodnocuje
konanie B. a D. spočívajúce v snahe poškodiť obžalovaného v 1. rade krivou výpoveďou voči jeho osobe
i z minulých skúseností, kedy títo obžalovaní podvodným konaním ho pripravili o majetok, čo preukazujú

rozhodnutia Okresného súdu Nitra zo dňa 27.06.2016 č.k.23Cb/265/2015-597 a Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 27.02.2018, č.k.64Cb/318/2015-235, ku ktorým sa obvinený aktuálne dostal a
ktoré pre potvrdenie svojich výrokov v prílohe tohto doplnenia predložil odvolaciemu súdu. Z prvého
uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaný D. mal prostredníctvom svojej spoločnosti E. s.r.o.
ako kupujúceho uzavrieť kúpnu zmluvu zo dňa 01.07.2014 so sfalšovanými podpismi predstaviteľov za

spoločnosť obžalovaného v 1. rade MM F. ako predávajúceho a pripraviť tak podvodne túto spoločnosť
o niekoľko motorových vozidiel, pričom táto tieto previedla na tretie osoby a napokon bola spoločnosť
kupujúceho vymazaná z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou obžalovaného J. B.- R. s.r.o. Spoločnosť
obžalovaného v 1. rade bola tak podvodom pripravená o 25 kusov motorových vozidiel. P. K., ktorá
v tom čase vystupovala za spoločnosť obžalovaného v 1. rade ako predsedníčka predstavenstva v

uvedenom konaní uviedla, že bol za ňou H. D. s návrhom, aby podpísala predaj áut danej firmy, s čím
však táto nesúhlasila a nijaké dokumenty nepodpísala pričom jej následný podpis na kúpnej zmluve
bol falošný. Napriek tomu D. zmluvu podpísal i v rozpore s vôľou predávajúceho a následne takto
nadobudnuté motorové vozidlá previedol na tretie osoby. Konajúci súd uvádza, že obžalovaný v 1. rade v
tejto veci rozhodol o neplatnosti sporovej kúpnej zmluvy. Podvodné a nekalé konanie voči obžalovanému

v 1. rade zo strany spoluobžalovaných je evidentné aj z druhého súdneho konania, kedy mal vtedajší
štatutár spoločnosti obžalovaného v 1. rade- B. R. X. a.s. Z. V., ktorá mala spoločnosť zastupovať v
čase, kedy sa obžalovaný v 1. rade nachádzal vo väzbe, pravdepodobne pod tlakom ostatných dvoch
uvádzaných spoluobžalovaných prepísať majetok tejto spoločnosti na spoločnosť obžalovaného D.- E.
s.r.o. a spôsobiť tak spoločnosti obžalovaného v 1. rade škodu vo výške 611.800,-Eur. Z uvedených

predchádzajúcich podvodných konaní obžalovaného D. a B., ktorých sa na obžalovanom v 1. rade
dopustili v čase, kedy bol tento vo väzbe vyvodzuje obžalovaný v 1. rade i správanie sa a výpovede
spoluobžalovaných v tomto konaní. Podľa obžalovaného, ak obžalovaný B., či D. nemali nijaké zábrany
pripraviť obžalovaného v 1. rade podvodom o hmotný majetok jeho spoločností, má za to, že obaja
s rovnakou ľahkosťou dokážu voči tomuto klamlivo vypovedať v snahe privodiť mu ďalšie trestné

stíhanie. Okrem toho vo výpovediach spoluobžalovaných sú mnohé nezrovnalosti, ktoré okresný súd
neodstraňoval, pričom výpovede týchto obžalovaných okresný súd považoval za najpodstatnejšie.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.05.2015, sp.zn.1To/1/2015, z ktorého vyplýva,
že pre uznanie viny obžalovaného nemôže stačiť nevierohodná výpoveď spoluobvineného, navyše„spolupracujúcej“ osoby v procese vytvárania podmienok na uzatvorenie dohody o vine a treste, ktorá
nie je potvrdená aj ďalšími, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, ktoré by preukazovali podiel
obžalovaného na páchaní trestnej činnosti, ak navyše nie je možné vylúčiť jej účelovosť motivovanú

snahou získať miernejší postih oproti obžalovanému, stíhanému v spoločnej trestnej činnosti. Taktiež
ak spoluobvinení usvedčujú obvineného len na základe sprostredkovaných informácií, nie je možné
tieto výpovede považovať za vierohodné, nanajvýš ak ide o dôkazy z počutia (obvinený K. F. sa
na začiatku vo svojej výpovedi dňa 03.04.2014 k osobe obžalovaného v 1. rade ako prípadnému
spoluobvinenému, respektíve organizátorovi stíhaného skutku absolútne nevyjadruje, tohto nespomína,

s daným činom nespája a ako organizátora označuje obžalovaného J. B., ktorý mal z neho urobiť
bieleho koňa; až neskôr, evidentne po náležitom poučení J. B. a H. D. obžalovaný K. F. vo svojej
výpovedi zo dňa 28.10.2014 a nasledujúcich spomína osobu „macka“, respektíve obžalovaného v 1.
rade, ktorého mal poznať z rozprávania B. a D., nakoľko mu títo mali povedať, že „macko sa o neho
neskôr postará“). Naviac v procesnom postavení obvineného mali títo právo brániť sa spôsobom, aký
uznali za vhodný, teda nemuseli na rozdiel od svedka vypovedať pravdu. Z uvedeného je zrejmé,

že výpovede obžalovaných B., D. a F. nie je možné považovať za dôkaz jednoznačne preukazujúci
vinu obžalovaného v 1. rade i s ohľadom na to, že obžalovaný F. všetky informácie o údajnom
zainteresovaní obžalovaného v 1. rade mal len sprostredkovane od spoluobžalovaných B. a D. a títo
zároveň celkom zjavne podmienili smerovanie svojich výpovedí okrem iného i svojim postavením v
konaní, kde rovnako vystupovali ako obvinení. Ak okresný súd záver o vine obžalovaného v 1. rade

odôvodňuje skutočnosťou, že zo spáchania ho usvedčujú výpovede vyššie uvedených obžalovaných
a ich tvrdenia berie za preukázané, tak ich tvrdenia musia tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré musia vo svojom celku spoľahlivo preukazovať nielen všetky
okolnostiposudzovanéhoskutkuahousvedčovať,alesúčasnemusíbyťvylúčenámožnosťakéhokoľvek
iného záveru. Obžalovaný v 1. rade má za to, že okresný súd sa touto zásadou neriadil. Ak okresný

súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vyčerpal všetky dostupné možnosti a aj napriek tomu existujú
dôvodné pochybnosti, čo podľa obžalovaného v 1. rade existujú, musí súd vychádzať z varianty v
prospech a nie v neprospech obžalovaného. Jednoznačne možno povedať, že bez ďalších podporných
dôkazovprotiobžalovanémuv1.rade,ktorýmijemožnéhodnovernepreveriťvýpoveďspolupracujúceho
obžalovaného, takýto postup súdu spochybňuje nielen zákonnosť, ale i spravodlivosť celého trestného

konania. Vinu obžalovanému v 1. rade pritom nepreukazujú ani ďalšie vykonané dôkazy, a to znalecké
posudky KEÚ PZ z odboru metalografia a balistika, kúpna zmluva, odborné vyjadrenie č.2/2014,
leasingová zmluva, ďalšie listinné dôkazy a dokonca ani jedna z uskutočnených svedeckých výpovedí.
S výnimkou spoluobžalovaných ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by obžalovaný v 1. rade tomuto
volal, že by sa videli, ani jeden zo svedkov nemôže objektívne potvrdiť, že by obžalovaný v 1. rade

akýmkoľvek spôsobom participoval na uvedenom skutku a z výpovede vypočutých svedkov predmetné
ani nevyplýva. Obžalovaný v 1. rade nikoho nijakým spôsobom neuviedol do omylu, ani o tom nemal
vedomosť,anipritomnebolnikomunápomocný,atedanezodpovedázaškodu,ktorábolapoškodenému
spôsobená. Opakovane poukázal na citáciu ustanovenia § 221 ods. 1 Tr. zák. Omyl sa môže týkať
aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď

dochádza k jeho obohateniu. Obžalovaný v 1. rade uvádza, že z jeho strany neboli nikdy naplnené
znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, nakoľko nijakým spôsobom na uvedenom skutku
neparticipoval, poškodeného ani nijakú tretiu osobu nikdy do omylu nepriviedol. Skutočnosť, že tento
mal v záujme zabezpečiť pre svojho priateľa, W. M. traktor, prípadne, že tento poskytol finančnú
čiastku na úhradu akontácie nemožno považovať za trestný čin. Trestný poriadok nedovoľuje súdu

absenciu dôkazov preklenúť iba jeho špekulatívnou úvahou, ako to urobil vo vzťahu k obžalovanému
v 1. rade. Konanie obžalovaného v 1. rade by v danom prípade samo o sebe nebolo protiprávne a
z obsahu v konaní produkovaných dôkazov bez najmenších pochybností jednoznačne nevyplýva, že
by obžalovaný v 1. rade participoval na spáchaní daného skutku. Opakovane zdôraznil, že nemožno
jednoznačne konštatovať, že skutok bol spáchaný organizovanou skupinou, v ktorej mal participovať

i obžalovaný v 1. rade ako to nesprávne konštatuje i okresný súd. Organizovaná skupina si pritom
vyžaduje vyššiu formu organizovanosti, z ktorej je zrejmá hierarchia členov organizovanej skupiny a
rozdelenie úloh pri jej páchaní, pričom jednotlivý páchatelia sa v rámci deľby úloh vyznačujú určitými
vlastnosťami, z ktorých je zrejmé ich postavenie a úlohy v rámci organizovanosti. Takáto organizácia
sa v danom prípade nepotvrdila, okresný súd nevysvetlil na podklade akých úvah dospel k záveru, že

šlo o organizovanú skupinu a podľa čoho usudzuje, že jej členom bol i obžalovaný v 1. rade a ak by
aj výpovede obžalovaných B., D. a F. nasvedčovali možnému organizovanému konaniu, v konečnom
dôsledku sa vykonaním zákonných dôkazov tento postup voči obžalovanému v 1. rade nepreukázal.
Napokon okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tým, ktorí obžalovaní sa na činnostiorganizovanej skupiny mali podieľať, aké bolo rozdelenie úloh jednotlivých členov, ich koordinovanosť
a na základe čoho má tieto skutočnosti za jednoznačne preukázané. Za podstatné považuje i to, že
v danom prípade dňa 27.04.2014 bolo uznesením začaté trestné stíhanie vo veci zločinu podľa § 221

ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., pričom obžaloba bez patričnej
predchádzajúcej prekvalifikácie a zdôvodnenia uvádza zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a predmetný nedostatok neodstránil ani
okresný súd. Z tohto dôvodu teda obžalovanému v 1. rade nie je zrejmé, či mal v danom prípade
vystupovať ako spolupáchateľ alebo ako člen organizovanej skupiny, či účastník v zmysle § 21 Tr. zák.

Uvedené ustanovenie totiž predpokladá úmysel smerujúci k účasti vo forme organizátorstva, návodu
alebo pomoci na konkrétnom úmyselnom trestom čine. Po stránke subjektívnej predpokladá trestná
pomoc, že spoluvinník vie o zlom úmysle hlavného páchateľa a koná v úmysle, aby mu známy úmysel
hlavného páchateľa bol uskutočnený. Obžalovaný v 1. rade poukazuje najmä na to, že nemal žiadnu
vedomosť o tom, že obžalovaný B., D. a F. majú v úmysle spáchať skutok, ktorý im je kladený za
vinu, a teda nie je možné mu pričítať vedomosť o okolnostiach podmieňujúcich použitie prísnejšej

trestnej sadzby. Ďalej okresný súd evidentne neprihliadol a ani nezabezpečoval dôkazy, ktoré by mohli
svedčiť v prospech obžalovaného v 1. rade a vykonané dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., čo svedčí o neobjektívnosti trestného konania.
Súd niektoré dôkazy v prospech obžalovaného v 1. rade ani neuviedol, iné podľa jeho názoru hodnotil
ľubovoľne a účelovo (najmä výpovede ostatných obvinených, ktoré sú v rozpore ako medzi sebou tak i

zo svedeckými výpoveďami ostatných svedkov, napríklad svedka K.) a tak vyvodil z nich závery, ktoré
z nich nevyplývajú a sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Napadnutý rozsudok je predčasný
pre podstatné nedostatky konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby a pre chyby
rozsudku najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a preto, že okresný súd nevzal do úvahy

všetky okolnosti významné pre rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom nie je zrejmé akými
úvahami sa okresný súd riadil, na ktoré dôkazy prihliadol, ako ich vyhodnotil, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak
si navzájom odporujú. Z odôvodnenia tiež musí byť zrejmé ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou,
prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. V
dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu následne imputoval úmysel obžalovaného v 1. rade
spáchať trestný čin, tak ako mu ho kladie za vinu, pritom pri trestnom čine, ktorý je obžalovanému v 1.
rade kladený za vinu nie je vo vzťahu k nemu naplnený ani jeden znak jeho skutkovej podstaty. Pričom
už pri absencii, čo i len jedného obligatórneho znaku neprichádza vyvodenie trestnej zodpovednosti

do úvahy. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti je však potrebné, aby páchateľ svojim konaním naplnil
všetky znaky skutkových podstát trestných činov, ktoré sa mu kladú za vinu. Okresný súd sa podľa
názoru obžalovaného v 1. rade uvedeným postupom pri rozhodovaní o vine dôsledne neriadil. Ďalej
zdôraznil, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu i v momente, kedy okresný súd na hlavnom
pojednávaní nevykonal všetky dostupné a pre spoľahlivý záver o vine potrebné dôkazy (nevypočul

navrhnutých svedkov obžalovaným v 1. rade, najmä W. M., u ktorého mal byť nájdený sporový traktor,
a ktorému mal obžalovaný v 1. rade poskytnúť finančnú hotovosť, keď tento nemal z čoho vyplatiť
akontáciu; napriek tomu, že ide o svedka, ktorý je jednoznačne zainteresovaný v danej veci a má o tejto
vedomosť a mohol by potvrdiť tvrdenia a obranu obžalovaného v 1. rade, okresný súd tohto svedka
napriek tomu nevypočul s konštatovaním, že skutočnosti, ktoré by navrhnuté dôkazy mali preukázať,

už boli dokázané skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi, pričom však neuvádza ktorými) a vykonané
dôkazy nevyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., pretože starostlivo nezvážil všetky okolnosti prípadu
jednotlivo i v ich súhrne. Obhajobu obžalovaného v 1. rade hodnotil okresný súd ako nepravdivú a
ostatné skutočnosti svedčiace v jeho neprospech získané aj nezákonným spôsobom vzal za základ
svojich skutkových a právnych záverov. Obžalovaný v 1. rade opakovane zdôrazňuje, že v danej veci

neexistuje jediný priamy dôkaz o tom, že by tento spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu. V
danej veci by tak podľa jeho názoru mal byť oslobodený spod obžaloby. Povinnosť rozhodovania len na
podklade dôkazov vykonaných v súlade so zákonom upravuje Trestný poriadok nielen v ustanovení §
119 ods. 2 a contrário, ale aj v zásade stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá vyplýva zo základnej
zásady trestného konania „nullum crimen sine lege“ upravenej v článku 49 Ústavy Slovenskej republiky

a v článku 39 Listiny základných práv a slobôd. Porušenie uvedených zásad má za následok absolútnu
neúčinnosť takto získaných dôkazov a súd pri rozhodovaní na ne nesmie prihliadať. Ďalej poukázal na
§ 206 ods. 1 Tr. por. a na ustanovenie § 206 ods. 3 Tr. por. Je evidentné, že konkrétna osoba môže
byť obvinená z trestného činu až po spoľahlivom zistení skutkového stavu tak, aby bolo z uznesenia ovznesení obvinenia jasné a zrejmé, na základe akých úvah a akých dôkazov orgány činné v trestnom
konaní rozhodli o jeho obvinení. Stupeň podozrenia vo vzťahu k skutku, jeho právnej kvalifikácie, že ide
o trestný čin a osoby, ktorá ho mala spáchať musí vykazovať pri vznesení obvinenia zákonne definovaný

stupeň „dostatočne odôvodneného záveru“ v zmysle § 206 Tr. por., pričom jeho výklad je potrebné
podrobiť v komparácii stupňom, ktoré sa vyžadujú u iných rozhodnutí v ďalších štádiách trestného
konania podľa § 234 a § 285 Tr. por. Definovať stupeň „dostatočne odôvodneného záveru“ je potrebné v
zmysle ustálenej judikatúry vo vzťahu k § 2 ods. 10 Tr. por. Obžalovaný v 1. rade má za to, že samotné
vyšetrovanie preukázalo, že uznesenie o vznesení obvinenia voči obvinenému bolo vydané predčasne

a nebolo dôvodné, rovnako tak podaná obžaloba a v neposlednom rade aj napadnutý rozsudok. V
zmysle § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. V danej veci už vydaniu samotného uznesenia o vznesení obvinenia
predchádzalo porušenie ustanovení o trestnom konaní a toto porušenie spôsobilo nesprávnosť jeho
výroku o vznesení obvinenia, vydania obžaloby a napadnutého rozsudku. Aj z tohto dôvodu považuje
obžalovaný v 1. rade rozsudok vo výroku voči jeho osobe za vecne nesprávny a predčasný. Ak by

došlo k odsúdeniu obžalovaného v 1. rade na základe dôkazov, o ktorých existujú dôvodné pochybnosti,
či v rozpore s už vykonanými dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazujú opak bolo by podľa názoru
obžalovaného v 1. rade zásadným spôsobom porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces
vyplývajúce z článku 6 Dohovoru, ako aj právo na obhajobu. V neposlednom rade obžalovaný v 1. rade
pripomína, že už samotné podanie obžaloby nebolo v súlade so zákonom a dostupnou judikatúrou.

K podaniu obžaloby by totiž zásadne nemali stačiť len indície a domnienky, ktoré nasvedčujú tomu,
že nemožno vylúčiť, že obžalovaný trestný čin spáchal, pričom už staršia trestnoprávna judikatúra
kládla obžalobe veľký dôraz, keď uvádzala, že nepodložená, prehnaná, nesvedomitá a nedôvodná
obžaloba je vždy nebezpečenstvom pre správne a spravodlivé rozhodnutie súdu, nech je súd akokoľvek
objektívny a nestranný. Prokurátor by preto nemal podávať aj celkom nepreukázané alebo alibistické

obžaloby a ponechávať vec na rozhodnutie súdu. Podporne možno aj vychádzať aj z názoru českej
odbornej literatúry, kde autori za zásadne nesprávny postup považujú taký postup prokurátora, keď podá
obžalobu pri akýchkoľvek pochybnostiach len s formálnym poukazom na uvedenú judikatúru s vedomím,
že dôkazná situácia musí v konaní pred súdom zákonite viesť k oslobodeniu obžalovaného. Podanie
obžaloby v prípade rozporov v dôkazoch je možné odôvodniť totiž len dôvodným očakávaním, že v

konaní pred súdom môže reálne dôjsť k takej zmene dôkaznej situácie, ktorá môže viesť k odsúdeniu
obžalovaného. Vyplýva to z toho, že súdy sú povolané rozhodovať o vine a treste, a nie apriori o nevine
obžalovaného. Takýto postup však nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia, naopak
uvedený formalistický prístup prokurátora by odporoval základným zásadám výkonu štátnej moci a
prípustnosti jej používania len v nevyhnutnom rozsahu s maximálnym šetrením základných práv a

slobôd a rešpektovania zásady zdržanlivosti. Podanie nepodloženej, nedôvodnej alebo nesvedomitej
obžaloby má zásadne vplyv na konanie pred súdom. Nakoľko súdy majú obmedzenú možnosť vrátiť vec
prokurátorovi na došetrenie, musia sa zaoberať aj takýmito obžalobami, pri ktorých je dopredu isté, že
musí dôjsť k oslobodeniu obžalovaného, nakoľko je reálne nemožné, aby došlo na hlavnom pojednávaní
k zmene dôkaznej situácie, na rozdiel od dôkaznej situácie, ktorá bola v prípravnom konaní, teda najmä

v prípade podávania obžalôb, kde už prokurátor mal zastaviť trestné stíhanie buď podľa § 215 ods. 1
písm. a/ Tr. por., prípadne podľa § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obžalovaný v 1. rade z vyššie uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a v časti týkajúcej sa obžalovaného
v 1. rade zmenil rozsudok okresného súdu tak, že obžalovaný v 1. rade sa oslobodzuje spod obžaloby,
respektíve, alternatívne navrhol, aby odvolací súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K písomným dôvodom odvolania obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín do konania
nariadeného neverejného zasadnutia krajského súdu, bližšie písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom

bolo predložené dňa 28. marca 2019, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného v 1.
rade podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., vykonal vo veci neverejné zasadnutie dňa 15. augusta 2019, preskúmal postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný v
1. rade podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom

aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v celom rozsahu vo
vzťahu ku všetkým obžalovaným a vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd totiž zistil, že napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine,
o treste a náhrade škody je chybný pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, tiež preto, že
okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú

pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba vykonať ďalšie dôkazy (§ 321
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.).

Okresný súd nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu
nevyhnutnomnaobjasnenieskutkovéhostavuveci,tietopotomdostatočnenevyhodnotiljednotlivoivich

súhrnetak,akomuukladajúustanovenia§2ods.12Tr.por.adospelkpredčasnýmskutkovýmzisteniam
i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal
s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaného v 1. rade, akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a
náhrady škody, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1

Tr. por. a v uvedených smeroch nie je preskúmateľné.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh procesných strán prečítaním
zápisníc o výsluchoch obžalovaných z prípravného konania, výsluchom svedkov Bc. M. A. a Q. K.,
prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania H. H., J.. C. Q., V.. W. R. a V.

M., prečítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ z odboru metalografia a z odboru balistika, prečítaním
odborného vyjadrenia č.2/2014 a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Okresný súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. návrh obhajcu obžalovaného v 1. rade na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov W. M., V. D. a V. W.- D. ako aj prečítanie výpovede svedka W. M. odmietol a rovnako
odmietol zabezpečenie listinných dôkazov, a to správy od ČSOB Leasing, a.s. v súvislosti s oznámením,

kedy bol predmetný traktor spoločnosti vrátený, či došlo k odpredaju tohto traktora a zároveň doplnok k
odbornému vyjadreniu č.2/2014. Okresný súd odmietol vykonať tieto dôkazy na hlavnom pojednávaní z
dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov, už boli zistené v dostatočnej
miere inými, skôr navrhnutými a zároveň aj vykonanými dôkazmi (ide v svojej podstate o nadbytočné
dôkazy) a aj z dôvodu, že boli obhajcom obžalovaného v 1. rade predložené oneskorene.

Okresný súd podľa záverov odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočným
spôsobom zdôvodnil z akých dôvodov odmietol návrhy obhajcu obžalovaného v 1. rade na vypočutie
svedkov W. M., V. D. a V. W.-D., ktorých obhajca navrhoval vypočuť na hlavnom pojednávaní.
Tvrdenie okresného súdu o nemožnosti výsluchu najmä svedka W. M. na hlavnom pojednávaní na

okresnom súde nemožno považovať za dostatočné a vo svojej podstate za preskúmateľné. Odvolací
súd po splnení si prieskumnej povinnosti zistil, že z troch uvedených svedkov, najmä svedok W. M. má
potvrdzovať pravdivosť tvrdení obžalovaného v 1. rade, keďže podľa vyjadrení obžalovaného v 1. rade,
práve u svedka W. M. mal byť nájdený sporový traktor, a ktorému mal obžalovaný v 1. rade poskytnúť
finančnú hotovosť, keď tento nemal z čoho vyplatiť akontáciu, pričom ide o svedka, ktorý je jednoznačne

zainteresovaný v danej veci, má o tejto vedomosť a mohol by potvrdiť tvrdenia a obranu obžalovaného
v 1. rade.

Pokiaľ ide o tvrdenie okresného súdu, že v konaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala prípadnú snahu obžalovaných H. D. a J. B. krivo obviniť spoluobžalovaného v 1.

rade V. D., tak odvolací súd poukazuje na odvolaciu námietku obžalovaného v 1. rade, z ktorej
môže takáto snaha vyplývať. Obžalovaný v 1. rade poukázal na to, že v minulosti obžalovaný B.
a D. ho podvodným konaním pripravili o majetok, čo preukazujú rozhodnutia Okresného súdu Nitra
zo dňa 27.06.2016 č.k.23Cb/265/2015-597 a Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.02.2018,
č.k.64Cb/318/2015-235, ku ktorým sa obžalovaný v 1. rade aktuálne dostal a v prílohe jeho odvolania

ich predložil odvolaciemu súdu. Z prvého uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaný D. mal
prostredníctvomsvojejspoločnostiE.s.r.o.akokupujúcehouzavrieťkúpnuzmluvuzodňa01.07.2014so
sfalšovanými podpismi predstaviteľov za spoločnosť obžalovaného v 1. rade MM F. ako predávajúceho
a pripraviť tak podvodne túto spoločnosť o niekoľko motorových vozidiel, pričom táto tieto previedla
na tretie osoby a napokon bola spoločnosť kupujúceho vymazaná z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou

obžalovaného J. B.- R. s.r.o. Spoločnosť obžalovaného v 1. rade bola tak podvodom pripravená o 25
kusov motorových vozidiel. P. K., ktorá v tom čase vystupovala za spoločnosť obžalovaného v 1. rade
ako predsedníčka predstavenstva v uvedenom konaní uviedla, že bol za ňou H. D. s návrhom, aby
podpísala predaj áut danej firmy, s čím však táto nesúhlasila a nijaké dokumenty nepodpísala, pričomjej následný podpis na kúpnej zmluve bol falošný. Napriek tomu D. zmluvu podpísal i v rozpore s vôľou
predávajúceho a následne takto nadobudnuté motorové vozidlá previedol na tretie osoby. Podvodné
a nekalé konanie voči obžalovanému v 1. rade zo strany spoluobžalovaných by malo byť zrejmé aj z

druhého súdneho konania, kedy mal vtedajší štatutár spoločnosti obžalovaného v 1. rade- B. R. X. a.s.
Z. V., ktorá mala spoločnosť zastupovať v čase, kedy sa obžalovaný v 1. rade nachádzal vo väzbe,
pravdepodobne pod tlakom ostatných dvoch uvádzaných spoluobžalovaných prepísať majetok tejto
spoločnosti na spoločnosť obžalovaného D.- E. s.r.o. a spôsobiť tak spoločnosti obžalovaného v 1.
rade škodu vo výške 611.800,-Eur. Predchádzajúcich podvodných konaní sa obžalovaný D. a B. mali

dopustiť voči obžalovanému v 1. rade v čase, kedy bol tento vo väzbe. Obžalovaný B., či D. nemali nijaké
zábrany pripraviť obžalovaného v 1. rade podvodom o hmotný majetok jeho spoločností. Odvolací súd
má za to, že uvedené konania obžalovaných B. a D. môžu istým spôsobom spochybňovať vierohodnosť
ich výpovedí v predmetnom trestnom konaní a zakladať motiváciu týchto obžalovaných vypovedať v
neprospech voči obžalovanému v 1. rade v snahe privodiť mu ďalšie trestné stíhanie.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že závery okresného súdu v napadnutom rozsudku sú vo vzťahu
k spáchaniu skutku závažnejším spôsobom konania- organizovanou skupinou nepreskúmateľné, a to
nielen vo vzťahu ku obžalovanému v 1. rade, ale aj vo vzťahu k ostatným trom obžalovaným. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že organizovaná skupina vyžaduje vyššiu formu organizovanosti,
z ktorej je zrejmá hierarchia členov organizovanej skupiny a rozdelenie úloh pri jej páchaní, pričom

jednotliví páchatelia sa v rámci deľby úloh vyznačujú určitými vlastnosťami, z ktorých je zrejmé ich
postavenie a úlohy v rámci organizovanosti. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
že po vykonanom dokazovaní bolo podľa jeho záverov jednoznačne preukázané, že obžalovaní ako
členovia štvorčlennej skupiny mali medzi sebou rozdelené úlohy, konali plánovane a koordinovane, čím
bez akýchkoľvek pochybností zvýšili pravdepodobnosť úspešného spáchania predmetného trestného

činu. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že okresný súd konkrétne
nevysvetlil na podklade akých úvah má za to, že šlo o organizovanú skupinu a podľa čoho toto usudzuje.
Teda konkrétne ktorí obžalovaní sa na činnosti organizovanej činnosti mali podieľať, aké bolo rozdelenie
úloh jednotlivých členov organizovanej skupiny, ich koordinovanosť a na základe čoho mal okresný
súd tieto skutočnosti za jednoznačne preukázané. Obžalovaný v 1. rade pritom opakovane tvrdí, že

nebol a nie je súčasťou organizovanej skupiny, nezúčastnil sa určitej deľby určených úloh, so žiadnym
obžalovaným v 2. až 4. rade nič neplánoval a nekoordinoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
okresný súd nekriticky prebral právnu kvalifikáciu skutku z obžalobného návrhu prokurátora, bez toho,
aby vysvetlil na základe čoho došlo k tejto zmene, keď tak ako správne uvádza obžalovaný v 1. rade,
v predmetnej trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.

a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., pričom obžaloba na okresný súd bola podaná bez
predchádzajúcej prekvalifikácie a zdôvodnenia ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. Okresný súd sa s týmito skutočnosťami
v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne nevysporiadal. Vzhľadom k tejto skutočnosti odvolací súd
dospel k záveru, že i napriek tomu, že odvolanie voči rozsudku bolo podané len obžalovaným v 1.

rade (obžalovaný v 2. až 4. rade odvolanie voči rozsudku nepodali), následné posúdenie tejto otázky v
prospech obžalovaného v 1. rade by mohlo byť aj v prospech obžalovaných v 2. až 4. rade, odvolací
súd v súlade so zásadou beneficium cohaesionis (dobrodenie v prospech obvineného) zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (teda nielen vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade, ale aj vo vzťahu k
obžalovanýmv2.až4.rade).Zásadabeneficiumcohaesionisvyplývazustanovenia§324Tr.por.,podľa

ktorého „ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,
na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie,
rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému
je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.“

Bude preto úlohou okresného súdu vypočuť na hlavnom pojednávaní svedka W. M. (svedkyne
V. D. a V. W.- D. v prípade, že obžalovaný v 1. rade zdôvodní, že ich výpovede môžu
podstatným spôsobom prispieť k náležitému objasneniu skutkovému stavu veci), oboznámiť
predložené listinné dôkazy obžalovaným v 1. rade (a to rozhodnutia Okresného súdu Nitra zo
dňa 27.06.2016 č.k.23Cb/265/2015-597 a Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.02.2018,

č.k.64Cb/318/2015-235), dôsledne sa zaoberať obranou obžalovaného v 1. rade a pre prípad uznania
viny jednotlivých obžalovaných sa dôsledne zaoberať okolnosťami, či páchatelia konali vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. alebo išlo o konanie páchané organizovanou skupinou v súlade
s jej definíciou podľa § 129 ods. 2 Tr. zák., (konkrétne zdôvodniť postavenie a úlohy jednotlivých členovorganizovanej skupiny). Po doplnení dokazovania bude potrebné opätovne rozhodnúť v merite veci tak,
aby boli závery rozhodnutia okresného súdu preskúmateľné.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že pre zistené chyby nebol skutkový stav veci náležite zistený,
sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení a doplnenie dokazovania zrejme môže viesť aj k
iným skutkovým a právnym záverom, preto odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania
obžalovanéhov1.radezrušilpodľa§321ods.1písm.b/,c/Tr. por.napadnutýrozsudokvcelomrozsahu
(s použitím zásady beneficium cohaesionis) a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal, odstránil vytýkané nedostatky, vykonal všetky potrebné
dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pochybnosti a po ich vyhodnotení rozhodol
vo veci v súlade so stavom veci a zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.