Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613203182
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6613203182.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu SPOOL a.s., 984 01 Lučenec, Dr.

Herza 23, IČO: 31 586 392, v zastúpení JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Advokátska
kancelária, ul. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovaným 1/ Q.. Q. H., N.. XX.XX.XXXX, A. R. - Y.,
C. XXX/XX, občanovi SR, 2/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava 1, v konaní o zaplatenie
17.322,87 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

súd žalobu o zaplatenie sumy 17 322,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od
18.03.2011 až do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

Žalovaná v 2. rade m á nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

Ovýšketrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímprvostupňovéhosúdupoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal od pôvodne žalovaného 1/ Q.. Q. H. B.., A. M. XXXX

R. zaplatenia sumy 17 322,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 18.03.2011 až
do zaplatenia. Žalobca svojím podaním doručeným súdu 11.02.2014 rozšíril žalobu aj voči žalovanej 2/
a žiadal v rámci zmenenej žaloby zaviazať žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 17 322,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 18.03.2011
až do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalovaný 1/ vykonával funkciu súdneho
exekútora v Exekútorskom úrade Lučenec so sídlom R., V. E. X. Na základe návrhov žalobcu, pôvodný
žalovaný 1/ začal vykonávať exekúciu voči dlžníkom žalobcu. Ku dňu 01.02.2009 bol pôvodný žalovaný

1/odvolanýzfunkciesúdnehoexekútoraanáslednebolustanovenýnáhradníkQ..V.Š.,súdnyexekútor,
Exekútorský úrad N., K. Č.. XX. Postupnými oznámeniami o stave exekúcie zasielaných žalovanému
exekútorom JUDr. Šupom v roku 2011 oznámil žalobcovi prehľad platieb evidovaných v jednotlivých
exekučných spisov. Q.. Š. na základe vykonaného auditu v jednotlivých exekučných konaniach vyčíslil
sumy, ktoré si pôvodný žalovaný 1/ ako súdny exekútor ponechal na odmenu, na ktorú však nemal nárok
a ktorú Q.. Š. musel povinným v rámci exekučného konania zarátať na vymáhaný nárok a vyčíslil aké
sumy mal žalovaný v jednotlivých konaniach poukázať žalobcovi. Zároveň Q.. Š. uviedol, že na účtoch

pôvodne žalovaného, ktoré preberal, sa ním vyčíslené sumy nenachádzali a tieto sumy mu ani pôvodný
žalovaný 1/ následne nepoukázal na jeho účet. Žalobca poukázal nato, že podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmeňovaní súdnych exekútorov, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné
plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavenímpri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. s tým, že základom na
určenie tejto odmeny je výška vynaloženej pohľadávky. Žalobca na základe oznámenia JUDr. Šupu
vyzval pôvodného žalovaného 1/ na úhradu vyčíslenej neoprávnenej sumy odmien vo výške 17 322,87

Eur. Pôvodný žalovaný 1/ vo svojom liste zo dňa 17.03.2011 uviedol, že predmetné exekučné konania
neboli zastavené, exekútor nebol vylúčený z exekúcie a z tohto dôvodu nárok na zaplatenie vyčíslených
súd neuznal a zároveň nebol ukončený audit a proti správe o faktických zisteniach podal odvolanie na
Slovenskú komoru exekútorov. Na základe uvedeného žalobca mal za to, že pôvodný žalovaný 1/ mu
spôsobil ujmu tým, že si ako exekútor v rozpore s právnymi predpismi ponechal časť odmeny vo výške

17 322,87 Eur, na ktorú mu nevznikol nárok a túto časť odmeny protiprávne nevyplatil ani určenému
náhradníkovidobežiacichexekučnýchkonanía tútočiastkuneoprávnenezadržiaval.Žalobcapoukázal,
že podľa § 27a Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných
konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa §
2 písm. a) bod č. 1 Vyhlášky v znení platnom do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena za výkon
exekučnej činnosti pre exekúcii na peňažné plnenie. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky v znení platnom do

30.04.2008 základom na určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúciách na peňažné plnenie je
výška vymáhanej pohľadávky ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky v znení
platnom do 30.04.2008 ak súdny exekútor vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania
exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom
na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Pôvodný žalovaný 1/ bol dňa 01.02.2009 na

vlastnú žiadosť Slovenskou komorou exekútorov odvolaný z funkcie exekútora, tým došlo zároveň k jeho
faktickému vylúčeniu z výkonu exekúcie popísaných vyššie. Pretože ale ku dňu 01.02.2009 nedošlo k
týmto exekúciám k vymoženiu celých vymáhaných súd, ale len k vymoženiu ich časti v rozsahu podľa
oznámení Q.. Š.. Nárok pôvodne žalovaného 1/ na odmenu exekútora sa z tohto dôvodu dňom jeho
faktického vylúčenia z exekúcie znížil na odmenu určenú postupom podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky. Z

tohto dôvodu mu patrila len odmena z vymožených súm ako aj náhrada hotových výdavkov spojených
z jednotlivými exekúciami v rozsahu podľa oznámení Q. jednotlivých exekúciách. Pôvodne žalovaný
1/ si napriek tomu, že vedel, že k 01.02.2009 bude odvolaný z funkcie súdneho exekútora úmyselne
ponechal z titulu svojej odmeny a náhrady hotových výdavkov v jednotlivých exekúciách spolu nad
rámec jemu prislúchajúcej odmeny sumu 17 322,87 Eur a ako exekútor nezariadil, aby žalobcovi bolo

v jednotlivých exekúciách vrátený tento preplatok na jeho odmene. Takto žalobcovi vznikol rozdiel
medzi pôvodne súdnym exekútorom vyčíslenou sumou odmeny a náhrady nákladov a nižšou sumou
jeho odmeny a náhrady nákladov, ktorá mu z tohto dôvodu prináleží aj podľa záverov auditu. Žalobca
poukázal na § 33 ods. 1 EP, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu, komu ju spôsobil on alebo
jeho zamestnanec činnosťou podľa zákona. Zároveň si žalobca uplatňoval nárok na úrok z omeškania,

nakoľko žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dlžné sumy najneskôr v deň po doručení výzvy žalobcu
na vyplatenie neoprávnene zadržaných súm z odmeny, t.j. od 17.03.2011 vo výške 9,25 % ročne.
Žalobca rozšíril svoju žalobu podaním doručeným 11.02.2014 aj voči žalovanej 2/, ktorú odôvodnil tým,
že žiadosťou zo dňa 09.05.2013 požiadal MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom pôvodne žalovaného 1/ pri výkone exekučnej

činnosti v súvislosti s viacerými exekučnými konaniami podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Listom - Oznámenie MS
SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody č. 3323/2013/34 zo dňa 28.10.2013
doručený dňa 04.11.2013 MS SR oznámilo, že žiadosť prerokovalo a žiadosti sa rozhodlo nevyhovieť
bez bližšieho odôvodnenia. Podľa žalobcu je žalovaná 2/ zodpovedná za škodu, ktorú žalobca utrpel

v dôsledku nesprávnych úradných postupov pôvodne žalovaného 1/ a to pri nesprávnom vyčísľovaní
jeho odmeny v rámci exekučných konaní a priamej príčinnej súvislosti s týmito nesprávnymi úradnými
postupmi zo strany exekútora v označených exekúciách, ktorej celková výška predstavuje 17 322,87
Eur. Žalobca poukázal na § 33 ods. 1 EP a § 5 ods. 1, 4, § 9, § 15, § 17, § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. Žalobca taktiež v záverečnej reči namietal, že ak by mal Q.. Š. vykonávať exekúcie bez odmeny, na

ktorú by mal mať nárok pôvodne žalovaný 1/, došlo by k porušenie jeho práva na podnikanie. Žalobca v
rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu tabuľku exekučných vecí (na č.l. 5-6), Oznámenie
o stave exekúcie (na č.l. 7-42), Výzvu na úhradu zo dňa 08.03.2011 a 17.03.2011, odpovede k výzve
na náhradu zo dňa 17.03.2011, Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody zo dňa 28.10.2013, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej

poškodenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora Q.. Q. H. zo dňa 09.05.2013. Žalobca
žiadal v rámci prostriedkov procesného útoku žiadal pripojiť aj dotknuté exekučné spisy od súdneho
exekútora JUDr. Šupu ako vyžiadať správu o faktických zisteniach Slovenskej komory exekútorov.2. Pôvodne žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, pretože prepočet súm, ktoré
podľa oznámenie o stave exekúcie zostáva oprávnenému poukázať činí 14 247,37 Eur. Z žalobcom
predložených tabuliek však vyplýva, že je tam výpočet neodvedených súm vo výške 18 348,98 Eur.

Ani jeden z dôkazov predložených žalobcom nedáva súčet 17 322,87 Eur. Žalobca namietal, že nie ku
všetkým položkám je priložené oznámenie o stave exekúcie a v tabuľke sa nenachádza uplatňovaná
suma za konanie EX 335/1999 podľa oznámenia zo dňa 02.03.2011. Takisto v tabuľke pod bodom č.
2 v exekúcii č. EX 350/1999 vyplýva rozdiel medzi sumou vymoženou a poukázanou oprávnenému vo
výške 134,58 Eur, avšak z oznámenia o stave exekúcie vyplýva, že oprávnenému zostáva poukázať

108,47 Eur.

3. Dňa 07.04.2014 došlo k úmrtiu žalovaného 1/ (pôvodne žalovaného). Súd v súlade s osvedčením
o dedičstve notárky Q.. Q. T. 9D/189/2014, Dnot 83/2014 zo dňa 03.12.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.12.2015 zistil, že Q.. Q. H. V.. ako syn poručiteľa sa stal výlučným dedičom po
pôvodnom žalovanom 1/ s povinnosťou výplaty odstupujúcich spoludedičov. S poukazom na uvedené

súd ďalej konal so žalovaným 1/ Q.. Q. H. V.. ako právnym nástupcom pôvodne žalovaného.

4. Žalovaný 1/ uviedol, že jeho právnemu predchodcovi neboli vyplatené vymožené sumy neoprávnene.
Uvedené súviselo s tým, že tieto sumy boli u právneho predchodcu žalovaného 1ú zaúčtované
oprávnene na odmenu exekútora s poukazom na vtedajšie znenie Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Tvrdenie

Q.. Š. nie sú pravdivé, mohol ďalej vymáhať od povinných tieto sumy, len už by si nemohol stiahnuť
odmenu, ktorá už bola zaúčtovaná Q.. H.. Preto JUDr. Šupa si odmenu stiahol z nevymožených
finančných prostriedkov a tam vznikol rozdiel. Preto JUDr. Šupa by mal ďalej vymáhať pohľadávku a
zároveň žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania, nakoľko premlčacia doba začala plynúť odovzdaním
exekučnej agendy, kde aktívne legitimovaný mal byť Q.. Š. a nie žalobca. Žalovaný 1ú sa stotožnil aj s

argumentáciou žalovanej 2/, že nešlo o nesprávny radný postup.

5. Súd uznesením č. k. 5C/28/2013-129 zo dňa 04.04.2017 pripustil vstup žalovanej 2/ do konania a
zmenu žaloby.

6. Žalovaná 2/ žiadala žalobu zamietnuť. Namietala, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti štátu
za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal vznik škody, pretože si v prvom rade mal uplatniť vzniknuté
zadržiavané prostriedky z odmeny titulom bezdôvodného obohatenia od pôvodného žalovaného 1/,
t.j. súdneho exekútora a až v prípade keď by došlo k bezúspešnosti domáhania sa práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia, vzniká mu nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

Žalobca však nepreukázal bezúspešnosť domáhania sa vydania nároku na bezdôvodné obohatenie voči
žalobcovi. Zároveň nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od pôvodného žalovaného je potrebné
striktne oddeliť o nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Žalobca však žiada
zaviazať žalovanú 2/ spolu so žalovaným 1/ spoločne a nerozdielne, čo je v danom prípade neprípustné.
Žalovaná2/tiežnamietalaúrokyzomeškaniaspoukazomna§16ods.4zákonač.514/2003Z.z.,keďže

žalobcovi žiadna škoda uplatniteľná podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nevznikla, nemohla sa žalovaná
2/ dostať do omeškania. Žalovaná 2/ žiadala v rámci prostriedkov procesnej obrany aj predložiť všetky
spisy zo strany Q.. Š..

7. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a zistil nasledovný skutkový

stav. Pôvodne žalovaný 1/ vykonával v prospech žalobcu ako súdny exekútor exekúcie vedené
pod exekučnými značkami EX227/1999, EX 328/1999, EX236/1999, EX167/1999, EX165/1999,
EX163/1999, EX162/1999, EX588/1998, EX583/1998, EX581/1998, EX576/1998, EX575/1998,
EX523/1998, EX512/1998, EX622/1997, EX609/1997, EX606/1997, EX565/1997, EX546/1997,
EX380/1997, EX441/1996, EX224/1996, EX092/200, EX 335/1999, EX350/1999, EX352/1999,

EX355/1999, EX358/1999, EX379/1999, EX380/1999, EX381/1999, EX391/1999, EX015/2000,
EX052/2000, EX094/2000, EX 139/2000, EX335/2000, EX336/2000, EX006/2002, EX013/2002,
EX014/2002 (zistené z exekučných spisov, ako aj oznámení o stave exekúcie na č.l. 7-42). Predmetné
exekučné konania boli začaté od roku 1996 do roku 2002 (zistené z exekučný spisov Er 575/1996 a
0 Er/66/2002). Pôvodne žalovaný 1/ si ako súdny exekútor v exekučných veciach žalobcu ponechal

odmenu z hodnoty vymáhanej čiastky (zistené z nesporného tvrdenia žalovaného 1/ na pojednávaní dňa
06.12.2017). Pôvodne žalovaný 1/ bol k 01.02.2009 na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie exekútora
(nesporné tvrdenia žalobcu v žalobe). V exekučných konaniach žalobcu neboli ku dňu odvolania z
funkciepôvodnéhožalovaného1/vymoženécelésumypohľadávok.Nástupcompôvodnéhožalovaného1/ ako súdneho exekútora sa stal súdny exekútor Q.. V. Š. (zistené z tvrdení žalobcu, výsluchu svedka
Q.. Š. na pojednávaní dňa 15.11.2017).

8. Podľa § 27a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „VONSE“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2017: V exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

9. Podľa § 2 písm. a) bod 1 VONSE v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2017: Súdnemu

exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

10. Podľa § 4 ods. 1 VONSE v znení účinnom od 16.12.1995 do 30.04.2008: Základom na určenie
odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška
vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

11.Podľa4ods.1VONSEvzneníúčinnomod01.05.2008do31.03.2017: Základomnaurčenieodmeny
súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej
pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

12. Podľa § 16 ods. 2 VONSE v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2017: Ak súdny exekútor pri

exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie
alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na
určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

13. Podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR: Každý môže konať, čo nie je

zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

14. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„EP“):Výkonexekútorskéhoúradu
zaniká odvolaním exekútora.

15. Podľa § 33 ods. 1, 2 EP: (1) Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho
pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou. (2) Exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie vždy, ak

a) je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,
b) spriaznená osoba exekútora je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,
c) je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo osoby spriaznenej s povinným,
d) s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného, alebo veriteľom, alebo dlžníkom
osoby spriaznenej s povinným,

e) v posledných troch rokoch osobne alebo svojím majetkom zabezpečil záväzky oprávneného alebo
povinného,
f) v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky oprávneného alebo
povinného,
g) je s oprávneným alebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor,

ktorý nevyplýva z exekučnej činnosti,
h) poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní alebo zisku, alebo
má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené práva alebo povinnosti
oprávneného alebo povinného,
i) v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo oprávneného dar alebo inú výhodu alebo

j) bol zamestnancom alebo zamestnávateľom oprávneného alebo povinného.

16. Podľa § 36 ods. 2 EP: Exekučné konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi, ktorý je poverený
vykonaním exekúcie, doručený návrh na vykonanie exekúcie.

17. Na základe vyššie citovaných právnych noriem zo zisteného skutkového stavu, ktorý súd zisťoval v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie, súd posúdil žalobu ako nedôvodnú. Súd vychádzal zo skutočnosti,
že predmetné exekúcie boli začatia jednotlivých exekučných konaní boli od roku 1996 až do roku 2002.
Podľa § 36 ods. 2 EP je exekučné konanie začaté dňom, keď bol exekútorovi, ktorý bol poverenývykonaním exekúcie, doručený návrh na vykonanie exekúcie za kumulatívnej podmienky, že exekútor
bol poverený vykonaním exekúcie podľa § 44 EP. V čase začatia exekúcií, ktoré vykonával pôvodný
žalovaný 1/, platila právna úprava, ktorá stanovovala, že základom určenia odmeny exekútora pri

exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky (§ 4 ods. 1 VONSE účinná od 16.12.1995
do 30.04.2008). Podľa tvrdení žalovaného 1/, ktoré nebolo spochybnené žalobcom, pôvodný žalovaný
1/ si stiahol odmenu ako súdny exekútor z vymáhanej sumy. Takto podľa súdu konal v súlade s § 4
ods. 1 VONSE účinnom v čase začatia exekúcii. K odvolaniu Q.. H. B.. (pôvodného žalovaného 1/) z
funkcie exekútora došlo k 01.02.2009. Vyhláškou MS SR č. 141/2008 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 405/2006 Z.
z., došlo s účinnosťou k 01.05.2008 zmene § 4 ods. 1 VONSE tak, že slovo „vymáhanej“ sa zmenilo
na slovo „vymoženej“. Zároveň v § 28 VONSE bolo prijaté prechodné ustanovenie, podľa ktorého
v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 má exekútor nárok na odmenu podľa doterajších
predpisov. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu súd mal zato, že pôvodný žalovaný 1/ si dôvodne

vyúčtoval odmenu z vymáhanej pohľadávky a konal tak v súlade s § 4 ods. 1 VONSE účinnej od
16.12.1995 do 30.04.2008 a § 28 VONSE účinného od 01.05.2008.

18. Pokiaľ žalobca uvádzal, že v súlade s § 16 ods. 2 VONSE si mal pôvodne žalovaný 1/ svoju
odmenu určiť k dátumu odvolania z vymoženej pohľadávky, súd sa s takouto argumentáciou nestotožnil.

Uvedený § 16 ods. 2 VONSE upravuje situáciu, keď dôjde k vylúčeniu súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie. Podľa systematického výkladu § 16 ods. 2 VONSE (v nadväznosti na § 33 EP) sa jedná o
právnu úpravu súvisiacu výlučne s inštitútom vylúčenia súdneho exekútora podľa § 33 EP a nemožno
uvedené rozširovať aj na iný inštitút - odvolanie exekútora podľa § 16 ods. 2 EP. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na čl. 2 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého nemožno nikoho nútiť, aby konal niečo čo mu zákon

neukladá. Pôvodne žalovanému 1/ zákon priznával právo, aby si vypočítal a určil odmenu z vymáhanej
sumy. Zákon však neukladal povinnosť pôvodne žalovanému 1/ pri odvolaní z funkcie exekútora vydať
žalobcovi(akooprávnenémuzexekúcie)taktovypočítanúodmenuzvymáhanejsumyvdôsledkuzmeny
zákonnej úpravy, prechodná právna norma § 28 VONSE ponechávala výpočet odmeny podľa dovtedy
platnej a účinnej úpravy. Preto nemožno žalovanému 1/ za aplikácie čl. 2 ods. 3 Ústavy uložiť v tomto

konaní takúto povinnosť. Súd je názoru, že súdny exekútor Q.. V. Š. je povinný pokračovať v exekučných
konaniach, tak aby bol riadne vysporiadaný nárok žalobcu voči povinným v exekúcii. Súd sa nestotožnil s
názorom žalobcu, že by uvedeným malo dôjsť k porušeniu práva Q.. Š. na podnikanie, keď by predmetné
exekúcie vykonával zadarmo. Keďže ale jeho nároky na odmenu nie sú predmetom tohto konania (Q..
Š. nie je stranou tohto sporu), nie je úlohou súdu v tomto konaní riešiť, akým spôsobom by sa následne

po riadnom vykonaní exekúcie mala určiť odmena pre Q.. Š.. Vzhľadom na uvedené, preto nemohlo
dôjsť k vzniku škody u žalobcu a žalobca nemá nárok z tohto titulu ani voči žalovanému 1/ a ani voči
žalovanej 2/. Súd preto žalobu zamietol a vzhľadom na svoje právne posúdenie sa už nevysporiadával
s ostatnými dôkaznými prostriedkami, nakoľko neboli pre samotné rozhodnutie súdu relevantné.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný 1/ a
žalovaná 2/ boli v konaní úspešný, súd im priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania
bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením prvostupňového súdu po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.