Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201330
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414201330.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu X. U., nar. XX. D. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený advokátom JUDr. Martinom
Olosom, advokátska kancelária so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 01 Rajecké Teplice, proti žalovanej
J. B., nar. XX. H. XXXX, bytom Ul. H. F. XXX/XX, XXX XX X., zastúpená advokátom JUDr. Antonom

Vaským, advokátska kancelária so sídlom Štefánikovo námestie č. 16/6, 967 01 Kremnica, v konaní
o zrušenie podielového spoluvlastníctva o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom, č. k. 18C/12/2014-323 zo dňa 13. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej ako „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej (prvým výrokom),
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom podielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej (druhým výrokom), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi primeraná náhradu v sume

22.679,92 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), náhradu trov konania nepriznal
žiadnej zo strán sporu (štvrtý výrok). Súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že štát má právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 20 % (piaty výrok) a voči žalovanej v rozsahu 100 % (šiesty výrok).
1.1 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej ako „C. s. p.“), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru prvoinštančného súdu dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré bránia priznať náhradu trov konania ktorejkoľvek strane sporu spočívali v
predmete sporu, ktorým bolo zrušenie a vyporiadanie a podielového spoluvlastníctva. Pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný žalobou a pri rozhodovaní o trovách
konania prihliada na osobitosť takéhoto konania. Keďže žalobca sa pôvodne domáhal vyporiadania
podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja a až následne
požiadal o zmenu spôsobu vyporiadania prikázaním podielu za primeranú náhradu, nemožno mu priznať

náhradu trov konania voči žalovanej. Súd prvej inštancie totiž rozhodol o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva iným spôsobom ako navrhol žalobca. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný
vedel, že žalovaná v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania žije a má záujem o kúpu
podielu žalobcu. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej inštancie nepovažoval ani skutočnosť, že
žalobcovi priznal primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 22.679,92, čo predstavuje
sumu takmer v takej výške, v akej ju navrhoval žalobca (25.000,- eur). Súd prvej inštancie z uvedených

dôvodov nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom nepriznal náhradu trov konania žiadnej
zo strán sporu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie. Rozsudok
prvoinštančného súdu v tomto výroku označil za arbitrárny, ktorý trpí vadou nesprávneho právneho

posúdenia veci a vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal najmä konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že
nebol v konaní úspešný. Podľa tvrdenia žalobcu súd prvej inštancie v merite rozsudku akceptoval jeho
žalobný návrh. Navyše mu okresný súd priznal náhradu 22.679,92 eur, čo pri požadovanej náhrade
25.000,- eur predstavuje úspech žalobcu vo výške 90,71 %. Z uvedeného vyplýva, že mal žalobcovi

vzniknúťnároknanáhradutrovkonaniaminimálnevrozsahu81,43%.Nepriznanienáhradytrovkonania
žalovaný ďalej namietal z dôvodu, že samotné súdne konanie začalo a trovy konania vznikli kvôli postoju
žalovanej ohľadom odkúpenia podielu. Žalobca sa totiž niekoľko rokov neúspešne pokúšal vyrovnať so
žalovanou mimosúdne a iba kvôli jej nevôli riešiť vzniknutú situáciu mimosúdne podal nakoniec žalobu
na súd. Žalovaná opakovane ponúkala za vyplatenie podielu nízku cenu. Z dôvodu spochybňovania
ceny nehnuteľností žalovanou bol nakoniec ustanovený súdny znalec. Ustanovená súdna znalkyňa Z..

Q. pochybila pri vypracovaní znaleckého posudku a pri určení ceny nehnuteľností. Z tohto dôvodu bol
žalobca nútený nechať vypracovať na vlastné náklady ďalší znalecký posudok. Za stavu, kedy podľa
názoru žalobcu zavinila vedenie súdneho konania objektívne žalovaná, považoval za nespravodlivé
neuloženie povinnosti nahradiť mu trovy konania. Nepriznanie trov konania spôsobí žalobcovi značnú
ekonomickú ujmu, nakoľko je starobný dôchodca, rozvedený a žijúci osamelo. Vedenie súdneho konania

považoval žalobca za krajný prostriedok vymoženia práva, no vzhľadom na jeho pokročilý vek bol nútený
ho uplatniť. Žalobca v závere skonštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 150 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“), ma súd pri rozhodovaní o trovách konania
prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania
a významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu

konaniaapod.Nazákladeuvedenéhonavrholžalobcaodvolaciemusúdunapadnutýrozsudokvovýroku
o trovách zmeniť tak, že žalovanú zaviaže nahradiť mu trovy prvostuňového konania v rozsahu 81,43 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, odvolanie prejednal a
napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380
C.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že žalobca
podal dňa 07. februára 2014 žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých

bol spoluvlastníkom v podiele 1/3. Žalobca sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva predajom
nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi strany sporu každému v podiele 1/3. V čase
podania žaloby bol ako žalovaný č. 2 označený aj brat žalobcu a žalovanej Q. U., nar. XX. Y. XXXX,
bytom H. F. XXX/XX, XXX XX X. (ďalej ako „Q. U.“), ktorý bol v tom čase podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, a to v podiele 1/3. Žalovaná bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/3 a súčasne

danú nehnuteľnosť spolu s manželom a dcérou aj dlhodobo obývala. Dňa 18. júla 2014 bolo súdom
prvej inštancie konanie voči Q. U. zastavené a to z dôvodu, že svoj podiel k nehnuteľnosti v podiele
1/3 previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. decembra 2013 na žalovanú. Žalovaná sa tak
stala vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 2/3, čím deklarovala, že nechce aby došlo k vyporiadaniu
nehnuteľnosti predajom, ale odkúpením ostatných podielov do jej výlučného vlastníctva. Žalobca si bol

vedomý tejto skutočnosti už pred podaním žaloby, čo potvrdzujú aj listinné dôkazy vykonané súdom
prvej inštancie. Zástupca žalovaného predžalobnou výzvou zo dňa 12. novembra 2013 vyzval žalovanú
na odkúpenie podielu 1/3 nehnuteľnosti v jeho vlastníctve za kúpnu cenu 20.000,- eur, v opačnom
prípade avizoval v tejto veci podanie na súd. Z vyjadrení žalovanej k predžalobnej výzve zo dňa 17. a 19.
novembra 2013 je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalovaná chcela zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vyriešiť mimosúdne. Napriek tomu, že nesúhlasila s navrhnutou kúpnou
cenou za podiel žalobcu, bola ochotná kúpnu cenu optimalizovať. Žalobca túto skutočnosť v konaní
viackrát popieral keď tvrdil, že žalovaná predžalobnú ponuku na vyrovnanie odmietla a nechcela
akceptovaťpožadovanúkúpnucenu.Zobdobnéhodôvodupodľanávrhužalobcudošlokvedeniuceléhokonania a s ním súvisiacich trov konania. S poukazom na uvedené žalobca v odvolaní namietal aj
opodstatnenosť znaleckého posudku k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti vypracovaného znalkyňou Z..
F. Q., kvôli ktorému si nechal žalobca na vlastné náklady vypracovať druhý znalecký posudok od znalca

Z.. W. U.. Z uvedeného vyplýva, že jediná sporná vec tkvela vo výške kúpnej ceny za podiel žalobcu
Odvolací súd nespochybňuje nariadenie znaleckého dokazovania ani význam doplnkového znaleckého
posudku, ktorý si nechal vypracovať žalobca, avšak je toho názoru, že stranám sporu nič nebránilo
nechať si vyhotoviť znalecký posudok mimo súdneho konania a tak predísť vzniku nadbytočných trov
konania, ktoré žalobca v odvolaní namieta. Nemožno teda objektívne zhodnotiť, že konanie vo veci a tým

ajtrovykonaniazavinilažalovaná.Uvedenépodporujenavyšefakt,žekonanieozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je špecifickým konaním, pri ktorom je potrebné prihliadnuť predovšetkým
na to, že v tomto konaní majú sporové strany postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (zásada
iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby žalobcu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho
právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto ohľade súd nie je viazaný návrhmi sporových strán,

pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Súd prvej inštancie síce výrok o nepriznaní
trov konania žiadnej zo strán sporu nesprávne odôvodnil (s poukazom na § 257 C. s. p.) tým, že
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti rozhodol iným spôsobom ako to
požadoval žalobca, to však nič nemení na správnosti tohto výroku. S ohľadom na uvedené, prihliadajúc
na správanie sa žalovanej pred podaním žaloby ako aj počas konania odvolací súd dospel k záveru, že

konečné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v prospech oboch strán
sporu a je preto spravodlivé, aby žalobca a žalovaná znášali sami trovy konania, ktoré im v súvislosti s
takýmto konaním vznikli. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. napadnutý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. V dôsledku úspechu žalovanej v odvolacom konaní jej odvolací súd priznáva v zmysle § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).