Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/132/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416200602
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416200602.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu H. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytomXXXXXE.,B.XXX/X,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.PeterRybár,s.r.o.,sosídlom
040 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o 1.502,55 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/19/2016-52 zo dňa 12. 12. 2016, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.502,55
EUR spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 16. 01. 2016 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania
voči žalovanému. Rozhodol tak o žalobe, v ktorej žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel dňa 06. 09.
2013 zmluvu o úvere č. 603701428, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 400,-
EUR a dňa 13. 12. 2013 zmluvu o úvere č. 603701588, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička
vo výške 350,- EUR. Žalobca považoval výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver za neplatný
právny úkon, keďže spotrebiteľské zmluvy nemali uvedený druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Na úver s istinou 400,- EUR zaplatil žalobca žalovanému sumu 1.233,60 EUR a na úver s
istinou 350,- EUR zaplatil žalovanému 1.018,95 EUR a celkove zaplatil o 1.502,55 EUR viac, než mal
zaplatiť, preto u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že ani jedna z vyššie uvedených zmlúv o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Vec tak posúdil podľa ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Poskytnuté spotrebiteľské úvery teda súd považoval za bezúročné a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/
zák. č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvárania zmluvy). Súd mal za to, že je nesporné, že žalobca
zaplatil žalovanému na úver 603701428 sumu 1.233,60 EUR, to znamená o 833,60 EUR, ako bola jeho
zákonná povinnosť a na úver č. 603701588 sumu 1.018,95 EUR, t. j. o 668,95 EUR viac, než bola
jeho zákonná povinnosť. Na základe uvedeného okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydaťžalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 2 OZ a § 456 OZ, a teda súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.
3. O povinnosti zaplatiť úroky z omeškania okresný súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 OZ a § 3 Nariadenia
vlády č. 586/2008 Z. z.
4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal plný
úspech vo veci, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému.
5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalovaný, ktorý
namietal, že súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že cena plnenia podľa ust. § 53 ods. 1 OZ účinného ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere nemôže byť neprijateľnou podmienkou, tvrdil, že slovenské právo poplatok
za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poukázal na rozhodnutie Spolkového
súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov NSR, v ktorom
uvedený súd výslovne judikoval, že poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je prípustný.
Ďalej tvrdil, že v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a aj keby však hypoteticky o
takú zmluvu išlo, žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani zo samotného
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej žalovaný tvrdil, že tvrdenia súdu prvej inštancie sa nezhodujú
s rozsudkom Súdneho dvora z 09. 11. 2016 C-42/15 a ďalej tvrdil, že zo zmluvy o úvere nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená právoplatne za neplatnú, rovnako právny dôvod
na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že s účinnosťou od 01. 01. 2008 (§ 53 ods.
6OZ)platí,žeakjevspotrebiteľskejzmluvepredmetomzáväzkuposkytnutiepeňažnýchprostriedkovza
neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami
pri spotrebných úveroch. Ustanovenia o odplate v samotnej zmluve sú pre ich rozpor so zákonom
a dobrými mravmi neplatné, samotná zmluva je bezúročnou a bezpoplatkovou v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a teda žalovaný nemal nárok na prijatie akýchkoľvek úrokov, poplatkov od
žalobcu. Poukázal na to, že postavenie žalobcu ako spotrebiteľa vyplýva z ustanovení Občianskeho
zákonníka a uplatnený nárok zodpovedajúci bezdôvodnému obohateniu by bol aj v takomto prípade
odôvodnený s poukazom na rozpor odplaty s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Rozsudok okresného súdu
žiadal potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcu.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa plne
stotožňuje so svojim odvolaním zo dňa 28. 12. 2016, žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á
contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu,
v zmysle ktorých predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch v súdenej veci treba považovať za
bezúročné a bez poplatkov, nakoľko tieto neobsahujú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom... (§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Odvolateľ tvrdil, že zmluvu nie je možné
považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pretože k plneniu zo strany žalobcu došlo na základe
zmlúv, v ktorých sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému aj úroky, okresný súd jasne, stručne a
zrozumiteľne uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, z akého dôvodu považuje predmetné
zmluvy za bezúročné a bez poplatkov, a to z dôvodu, že tieto zmluvy neobsahujú údaje o výške, počte a
termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia. Už zo samotných názvov uvedených zmlúv vyplýva, že sa jedná o zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a že tieto zmluvy boli uzavreté s dlžníkom ako spotrebiteľom. Vyjadrenie žalovaného o tom, že
cena plnenia podľa § 53 ods. 1 OZ nemôže byť neprijateľnou podmienkou, je v súdenej veci irelevantné,
pretože okresný súd nerozhodol o tom, že predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú bezúročné
a bez poplatkov z toho dôvodu, že by cena plnenia bola neprijateľnou podmienkou, ale z iných dôvodov.
Pokiaľ žalovaný namietal, že tvrdenia súdu prvého stupňa sa nezhodujú s rozsudkom Súdneho dvora
z 09. 11. 2016 C-42/15, odvolací súd poukazuje na článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, v zmysle ktorého článku zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Text „zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza...“ odvolací súd vykladá tak, že zmluva o úvere musí zrozumiteľne a
stručne uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. V tomto smere viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/148/2017 zo dňa 22. 02.
2018 bod 20.1 a bod 20.2 dôvodov uznesenia.
10. Pokiaľ teda predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súdenej veci sú bezúročné a bez poplatkov,
správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ zaplatil žalobca žalovanému viac, než bola
istina, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný žalobcovi vydať. V
ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje.
11. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.