Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/459/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223974
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1512223974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 10.

novembra 2014, č. k. 43C/162/2012 - 63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 553,20 eur podľa zák. č. 514/2003 Z.
z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V

pod sp. zn. 37Er/615/2007 v prospech žalobcu ako oprávneného proti povinnému T. V., o vymoženie
sumy 39.500,- Sk s príslušenstvom, súd rozhodol o návrhu oprávneného (žalobcu) na zmenu súdneho
exekútora doručeného súdu dňa 25.01.2010 uznesením č. k. 37Er/615/2007 - 19 zo dňa 19.11.2010.
Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 až 3, §
6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a § 44

ods. 8, 9 Exekučného poriadku. Uviedol, že námietka žalovaného týkajúca sa predčasného uplatnenia
nároku je nedôvodná. Poukázal na to, že skúmal, či v predmetnom konaní pod sp. zn. 37Er/615/2007
došlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Konštatoval,
že pri posúdení nesprávnosti úradného postupu vychádzal z ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku,
podľa ktorého bolo povinnosťou súdu do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
rozhodnúť. Uviedol, že postup exekučného súdu našiel svoj bezprostredný výraz v uznesení, ktorým
návrhu na zmenu exekútora vyhovel, avšak z dátumu vydania uznesenia (19.11.2010) je zrejmé, že

zákonná lehota dodržaná nebola. Ďalej poukázal na to, že žalobca namietal prieťahy v konaní, avšak
posúdenie prieťahov v konaní, teda či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je
kompetentný preskúmať len Ústavný súd. Mal za to, že súdne konanie vo vzťahu k prieťahom v konaní
nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Uviedol,

že z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by v danej veci Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy a súčasne žalobca priznanie uvedeného práva Ústavným súdom nepreukázala ani netvrdil. Konštatoval, že žalobca tiež namietal porušenie práva na súdnu ochranu z dôvodu, že
súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite. K tejto námietke žalobcu poukázal
na to, že nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v

rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi
z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná, pričom predpokladom vzniku
zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať proti nezákonnému
rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa. Konštatoval, že aj
keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie rozhodnutia podaním riadneho opravného

prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa domáhať náhrady škody, ale len za
podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené. Mal za to, že proti uzneseniu č.
k. 37Er/615/2007 - 19 zo dňa 19.11.2010 nebol podaný riadny opravný prostriedok a teda uznesenie
nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, pričom z uvedeného je zrejmé, že uvedené uznesenie
nie je nezákonným rozhodnutím. Uviedol, že ďalej posudzoval existenciu a vznik škody. Konštatoval,
že žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody v celkovej výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo

výške 553,20 eur. Mal za to, že povinnosťou strany sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku je označiť
a predložiť dôkazy preukazujúce jeho oprávnenosť, okrem tých ktoré nemôže pripojiť bez vlastnej viny.
Uviedol, že žalobca ako dôkaz označil iba súdny spis Okresného súdu Bratislava V, pričom žiadne iné
dôkazy žalobca nenavrhol a keďže ide o sporové konanie vykonal iba dôkazy, ktoré boli navrhnuté. Mal
za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav v danom prípade škoda (jej vznik a

existencia) nebola preukázaná. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody, čo je jedným
z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
už preto neposudzoval ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu vychádzajúc aj z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04).

Uviedol, že nakoľko neboli kumulatívne splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri výkone
verejnej moci tak žalobu zamietol. Záverom konštatoval, že exekučný súd síce nedodržal zákonnú
lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, avšak poverený súdny exekútor vykonáva exekúciu
až do rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, a teda z uvedeného vyplýva, že podaním návrhu na
zmenu súdneho exekútora (až do rozhodnutia o ňom) exekučný súd nezbavuje doterajšieho povereného

súdneho exekútora povinnosti vykonávať exekúciu pre oprávneného a oprávnenému nevzniká škoda,
nakoľko exekúcia trvá. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu
prvoinštančného súdu v prejednávanej veci došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu
jeho práva na súdnu ochranu a súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval
jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp.
právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku

čoho nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých prvoinštančný súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný
a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva
na zákonného sudcu, keď súd prvej inštancie vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že už v žalobe ho

upovedomiloskutočnostiachnasvedčujúcichtomu,žesudcu;ktorémubolavecpridelenánaprejednanie
a rozhodnutie; je potrebné z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič nemení ani to, že krajský
súd v uvedených skutočnostiach dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbecnesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok, z ktorého nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel
jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že mu majetková škoda a nemajetková ujma
nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť,

keď prvoinštančný súd síce porušenie práva zistil, avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe „postavil“
svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že
v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody, ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej
agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií,
nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého

posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak prvoinštančný súd dokazovanie neprípustne skrátil
iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust.§ 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že
vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané
nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal v
podanej žalobe, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie
práva.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal
zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ako aj na posúdenie
opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli naplnené

zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným
postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1
až 3, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a § 44
ods. 8, 9 Exekučného poriadku, svoje dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu nevyhovel a neprihliadol tak na

jeho námietky proti postupu Okresného súdu Bratislava V v exekučnom konaní sp. zn. 37Er/615/2007 aj
dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok
strán súvisiacich s predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia

považovať za presvedčivé. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné námietky
alebo argumenty, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený
súdom prvej inštancie, alebo ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia
majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania
najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne

tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti či vierohodnosti.
So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie
majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením dospel súd prvej
inštancie k správnym skutkovým záverom.

7. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v civilnom konaní v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako majetkovejujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/
príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom.

8. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebola dodržaná zákonná lehota
na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, avšak žalobca v konaní nepreukázal
vznik škody, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik skutočnej škody a samotný paušálny
výpočet údajných nákladov spojených s uplatnením práv vyplývajúcich mu z exekučného titulu v

predmetnom exekučnom konaní vznik škody nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť
ani argumentácia žalobcu, že nemohol pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva
predložiť listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil
predložiť až na pojednávaní; ktorého sa nezúčastnil, keď; ako na to správne poukázal aj súd prvej
inštancie; žalobca mal od podania žaloby dostatok času a príležitostí predložiť, prípadne aspoň označiť
dôkazy na preukázanie vzniku škody.

9. Vznik objektívnejzodpovednosti štátu za škodu či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej
súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

10. Odvolací súd je taktiež toho názoru, že žalobca v preskúmavanej veci nepreukázal ani existenciu
príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nakoľko z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcovi ním tvrdené náklady (vznik ktorých ani
nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaní pod sp. zn. 37Er/615/2007 o jeho žiadosti o zmenu
súdneho exekútora rozhodol skôr.

11. Odvolací súd má aj za to, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky
údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp.
odôvodňovali.

12. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom tým, že
vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2014 v jeho neprítomnosti, odvolací súd ju
považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca, boli na toto pojednávanie
riadne predvolaní, pojednávania sa nezúčastnili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie;

pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda
boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.) na prejednanie a rozhodnutie veci na
pojednávaní dňa 10.11.2014 v jeho neprítomnosti.

13. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď; ako už

bolo uvedené; o jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý
uznesením zo dňa 22.10.2012 č. k. 11NcC 138/2012 - 17, zákonnú sudkyňu; Mgr. Zitu Leimbergerovú;
z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil.

14. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri

skutkovom a právnom posúdení nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pričom ani v
odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie
tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v podanej žalobe a svoje rozhodnutie vydal v súlade
s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto

smere nemožno námietky žalobcu považovať za opodstatnené.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom
konaní v plnom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní
trovy nevznikli.17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).