Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214695
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114214695.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: F. O.,

narodený XX.X.XXXX, bytom Bratislava - F., proti žalovanému: Slovenská H. N. P. X. X. H., Ž. A. XX,
XXX XX Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti nemajetkovej ujmy vo výške 3640 eur zastavuje.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.5.2014 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiťžalobcovisumu22.000eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudkutitulomnárokovpodľazákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.5.2008 podal na OOPZ Bratislava Staré mesto - západ trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného
zákona a prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa
§ 218 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Mgr. U. D.Á. tým, že dňa 13.05.2008 neoprávnene
proti vôli žalobcu vnikol do izby bytu na Q. X v W., ktorú mal žalobca v užívaní na základe nájomnej

zmluvy uzatvorenej s Mgr. D.. Po vniknutí do izby mu proti vôli vynosil spolu s dvomi osobami všetky
osobné veci z bytu do nechráneného priestoru domu na Q. X, vymenil zámok na vchodových dverách
bytu, čím znemožnil žalobcovi užívanie jednej izby bytu s príslušenstvom v súlade s nájomnou zmluvou
aj v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. z . XXC/XX/XX - XX, ktorým okresný súd
predbežným opatrením nariadil Mgr. D. strpieť nájom jednej izby s príslušenstvom v byte na Q. X
v W. a zdržať sa vypratania vecí žalobcu, a to všetko do 31.08.2008. Vo veci trestného oznámenia
žalobcu konal poverený príslušník Policajného zboru (ďalej len "PZ") pod ČVS:E.-XXXX/X-XSV-W.-

XXXX. V predmetnom konaní bolo vydaných viacero rozhodnutí ako povereným príslušníkom PZ, tak i
prokuratúrou. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na základe sťažnosti oznamovateľa zistila v
trestnom konaní viaceré pochybenia povereného príslušníka PZ a zbytočné prieťahy v konaní. Neskôr
bolokonanievedenépodČVS:E.-XXXX/SMz-W.-XXXX.Žalobcajetohonázoru,žekonaniebolovedené
tendenčne, nedôsledne a v rozpore s cieľom a účelom trestného konania. Poverený príslušník tri krát
odmietol trestné oznámenie žalobcu podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Poslednú, v podarí tretiu
sťažnosť žalobcu proti uzneseniu povereného príslušníka o odmietnutí trestného oznámenia Okresná

prokuratúra Bratislava I zamietla podľa § 85 ods. 1 písm. e/ Tr .por. v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ Tr.
por. z dôvodu, že od spáchania skutku uplynuli viac ako 3 roky a trestné stíhanie je premlčané. Žalobca
považuje postup polície za účelový s cieľom chrániť Mgr. D. pred trestným stíhaním.3. Žalobca po rozhodnutí okresnej prokuratúry požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobene nesprávnym úradným postupom. Žiadosť
bola ministerstvu doručená dňa 20.9.2013 a ministerstvo jej nevyhovelo.

4. Žalobca ďalej poukazuje na rozsudok Okresnému súdu Bratislava I sp. zn. XT XX/XXXX, ktorým bol
oslobodený spod obžaloby pre prečin porušovaniu domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona, z ktorého
vyplýva, že žalobca predmetný byt užíval oprávnene. Vzhľadom nato, že žalobca byt užíval oprávnene,
je toho názoru, že táto skutočnosť bez pochybností preukazuje spáchanie trestného činu Mgr. D. tak,

ako to opísal v podanom trestnom oznámení. Žalobca tvrdí, že poverený príslušník PZ nepostupoval
v súlade so základnými zásadami Trestného konania, nezačal trestné stíhanie a nevzniesol obvinenie
Mgr. U. D., pričom jeho uznesenia boli zrušené pre porušenie základných zásad trestného konania
a tretí krát uznesenie nemohlo byť zrušené pre premlčanie trestného stíhania. Je toho názoru, že ak
by poverený príslušník postupoval podľa riadne, nemohol dospieť k záveru o odmietnutí trestného
oznámenia žalobcu.

5. Podľa žalobcu skutkové a právne závery rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT XX/XX
jednoznačne potvrdzujú nesprávny úradný postup povereného príslušník, keďže osvedčuje nájomný
vzťah žalobcu k časti bytu, z ktorého bol násilne vyhodený Mgr. D.. Postupom povereného príslušníka
teda došlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, čim zavinil stav, že

trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté a trestné stíhanie premlčané.

6. Záverom žalobca konštatuje, že vzhľadom na citovaný rozsudok sp. zn. XT XX/XXXX, nebyť
nesprávneho úradného postupu povereného príslušníka PZ , by trestné stíhanie začaté na základe
trestného oznámenia žalobcu nepochybne pokračovalo podaním obžaloby a trestný konaním pred

súdom, kde by súd rozhodoval o aj o žalobcom včas uplatnenom nároku na náhradu škody vo výške
2000 eur a nemajetkovej ujme 20.000 eur, ktorú si teraz uplatňuje.

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil:
- žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 20.9.2013,

- odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť zo dňa 17.2.2014,
- návrh na uloženie povinnosti nahradiť škodu zo dňa 1.10.2010,
- rozsudok Okresného súdu Bratislave I zo dňa 27.2.2014, sp. zn. XT/XX/XXXX,
- podanie oznamovateľa/poškodeného zo dňa 23.3.2010,

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že túto navrhuje súdu ako nedôvodnú zamietnuť. Dňa 13.05.2008
podal žalobca trestné oznámenie na Mgr. D. za násilné vysťahovanie žalobcu z bytu na Q. Č.. X v
W., ktorý žalobca užíval na základe nájomnej zmluvy. K veci bol dňa 08.07.2008 vypočutý podozrivý
Mgr. D., ktorý k veci uviedol, že predmetný byt bude potrebovať pre seba a v apríli roku 2008 dal
žalobcovi písomnú výpoveď z nájmu, ktorú žalobca prevzal dňa 24.04.2008. Dátum vypratania bol

stanovený na 09.05.2008. Nakoľko sa žalobca z bytu nevysťahoval, dňa l.5.2008 vysťahoval Mgr. D.
žalobcovi veci z bytu za jeho prítomnosti a tieto boli uložené na chodbe a zabezpečené. Neskôr toho
dňa Mgr. D. zistil, že sa žalobca vlámal do predmetného bytu, o čom podal trestné oznámenie, ktoré
bolo evidované pod ČVS:E.-XXXX/X-XSV-W.-XXXX. Vo veci podaného trestného oznámenia podaného
žalobcom na Mgr. D. poverený príslušník dňa 09.07.2008 rozhodol uznesením v zmysle § 197 ods. l

písm. d) Trestného poriadku tak, že vec odmietol. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú
prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Dňa 15.7.2008 bola OOPZ Bratislava Staré mesto -Západ doručená
žiadosť o predloženie spisu prokuratúre. Spis bol vrátený dňa 22.1.2010 s pokynom vo veci ďalej konať.
Bol opätovne vypočutý Mgr. D. a oznámenie bolo opätovne odmietnuté podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr.
por. Žalobcovu sťažnosť proti predmetnému uzneseniu prokurátor zamietol. Dňa 17.2.2011 bol spisový

materiál opätovne predložený prokuratúre a vrátený dňa 26.10.2011 a po ďalšom vypočutí Mgr. D. bolo
oznámenie podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odmietnuté uznesením zo na 13.6.2012. Žalobcova
sťažnosť podaná dňa 30.7.2013 bola zamietnutá s poukazom na § 87 ods. 1 písm. e/, § 9 ods. 1 a §
193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu premlčania.

9. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup
povereného príslušníka PZ, ktorý konal podľa pokynov prokurátora. Rovnako žalovaný poukázal
na skutočnosť, sťažnosti žalobcu boli zamietnuté. Sťažnosť žalobcu na postup polície v súvislosti
s nezabránením jeho násilnému vysťahovaniu v časti nebolo možné preskúmať a v časti nebolavyhodnotená ako sťažnosť. Sťažnosť žalobcu na postup inšpekčnej služby bola vyhodnotená ako
neopodstatnená. A žalobca teda nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Suma
majetkovej škody je postavená na subjektívnom tvrdení žalobcu a nie je ničím preukázaná, ani

konkretizovaná. Rovnako výšku požadovanej nemajetkovej ujmy pokladá žalovaný za nepreukázanú
a to ako do jej existencie, výšky, tak do príčinnej súvislosti s deklarovaným nesprávnym úradným
postupom. Nad rámec uvedeného požadovaná výška nemajetkovej ujmy presahuje je maximálnu výšku
ustanovenú § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný tiež tvrdí, že požadovaná majetková škoda
na veciach vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním Mgr. D., nie príslušníkov polície.

10. V stanovisku zo dňa 15.8.2016 žalobca tvrdí, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že poverený
príslušník konal v súlade s pokynmi dozorujúceho prokurátora. Poukázal na § 7 ods. 1 zákona č.
171/1993 Zz. o Policajnom zbore, podľa ktorého Príslušník Policajného zboru (ďalej len "policajt") vo
vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré vyšetruje, vykonáva všetky úkony samostatne,
je povinný vykonať ich v súlade so zákonom a zodpovedá za ich včasné vykonanie. Ďalej tvrdí, že

uznesenia povereného príslušníka PZ boli dvakrát zrušené pre nezákonnosť a to prípisom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 7.12.2009, č.k. G. L. XXXX/XX-X a druhý krát opatrením
Krajskej prokuratúry Bratislava prípisom zo dňa 14.4.2011, č.k. X O. XXX/X-XX, podľa ktorého poverený
príslušník náležite neplnil pokyny prokuratúry. Ďalej žalobca tvrdí, že polícia nie len nezabránila
násilnému vysťahovaniu žalobcu z bytu na Q. v rozpore s príkazom Prezidenta Policajného zboru

vydaného dňa 7.3.2008, keď sa hliadka do bytu dostavila, kde neprijala žiadne konkrétne opatrenia,
ale navyše na objednávku Mgr. D. bol zo strany polície úmysel privodiť odsúdenie žalobcovi. Škoda
a príkorie spôsobené žalobcovi nezákonným vysťahovaním mohli byť eliminované v riadnom trestnom
konaní, avšak postupom polície došlo k premlčaniu trestného stíhania a tým znemožneniu uplatňovať
si nárok na náhradu škody v adhéznom konaní alebo v občianskom súdnom konaní. Záverom podania

žalobca vzal návrh späť v časti 3640 eur nemajetkovej ujmy. O čiastočnom späťvzatí súd rozhodol s
poukazom na § 145 ods. 2 CSP vo výroku I. tohto rozsudku

11. K stanovisku priložil:
- list Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 7.12.2009,

- list Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.4.2011,
- uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 2.9.2012, č.k. X F. XXX/XX,
- uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.7.2008, sp. zn. XXC/XX/XXXX,
- úradný záznam ORPZ BA I zo dňa 13.5.2008,
- úradný záznam ORPZ BA I zo dňa 13.5.2008, ČVS: E.-XXXX/X-E.-W.-XXXX.

12. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu uvádza, že mu nie je zrejmé z vyjadrenia žalobcu, že
"zamietavé uznesenia povereného príslušníka boli dvakrát zrušené pre nezákonnosť", či ide o rozšírenie
žaloby a aj z titulu nezákonného rozhodnutia. Má za to, že pokiaľ by žalobca namietal rozhodnutia
uvedené v podaní žalovaného zo dňa 9.6.2016, ministerstvo vnútra by s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b/

zákona č. 514/2003 Z.z. nebolo oprávnené v predmetnej veci konať v mene štátu. V ostatnom žalovaný
zotrval na svojich tvrdeniach a navrhol žalobu zamietnuť.

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom bol daný priestor stranám na vyjadrenie
sa k predmetu sporu.

14. Na pojednávaní dňa 27.6.2017 žalobca zotrval na podanej žalobe v rozsahu čiastočného späťvzatia,
neprávny úradný postup vidí v porušení zákona tak, ako je to uvedené v listoch generálnej prokuratúry
a krajskej prokuratúry. Výšku škody špecifikoval v žalobe, pričom v rozsahu majetkovej škody ide o
veci, ktoré mu žalobcovi zmizli pri násilnom vysťahovaní a v rozsahu náhrady škody vychádza z jeho

návrhu podanému v trestnom konaní pôvodne adresovanému OOPZ BA I. Nárok si uplatňuje z titulu
nesprávneho úradného postupu v dôsledku, ktorého došlo k premlčaniu trestného stíhania.

15. Žalovaný na pojednávaní zotrval na tvrdení o nepôvodnosti žaloby, túto označil za zmätočnú.
Namieta, že vo veci nebolo príslušným nadriadeným orgánom konštatovaná nesprávnosť postupu

povereného príslušníka PZ, ani jeho rozhodnutia neboli pre nezákonnosť zrušené. Žalovaný tiež
poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pričom prieťahy v konaní neboli v zmysle
citovanéhoho ustanovenia konštatované. Žalovaný má za to, že žalobca vo vzťahu k deklarovanej škode
nepreukázal jej existenciu, výšku ani príčinnú súvislosť s namietaným nesprávnym úradným postupom.Zároveň s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vniesol námietku premlčania, z dôvodu
že žalobca sa mal o škode dozvedieť dňa 13.5.2008, ale žiadosť o predbežné prerokovanie podal až
dňa 20.9.2013.

16. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.7.2017 poprel, že by jeho nárok mohol byť
premlčaný ako to tvrdí žalovaný. Pre posúdenie momentu začatia plynutia premlčacej lehoty je potrebné
ustáliť, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o škode, nadobudol vedomosť o rozsahu nemajetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ako aj o škodcovi v rozsahu, aby bol tento nárok uplatniteľný na súde.

Podstatné je, kedy tieto podmienky boli splnené kumulatívne. Nestačí splnenie len jednej z nich. Žalobca
tvrdí, že o osobe zodpovednej za škodu sa dozvedel až momentom zastavenia trestného konania z
dôvodu premlčania trestného stíhania. Ako osobu zodpovednú označil povereného príslušníka, ktorý
konal a rozhodoval o podanom trestnom oznámení a príslušníkov polície, ktorý žalobcovi neposkytli
pomoc pri jeho vysťahovaní. Žalobu považuje za podanú v lehote a prípade, že by sa súd aj zaoberal
vznesenou námietkou zaujatosti, mal by túto posudzovať aj z pohľadu, či nie je v rozpore s dobrými

mravmi. Súčasťou dobrých mravov je dobrá viera v zmysle poctivosti, vernosti danému slovu a mravnej
povinnosti plniť záväzok. Dobré mravy ako morálne kritérium dve stránky a to poctivosť vlastnú a vieru
v poctivosť druhých. Tieto zásady by mali vlastné aj príslušníkom Policajného zboru, avšak práve ich
vysoko nemorálnym konaním došlo k zásahu do práv žalobcu. K splneniu podmienky nesprávneho
úradného postupu opätovne poukázal na obsah predložených listov Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky a Krajskej prokuratúry Bratislava. K majetkovej škode 2.000 eur uviedol, že táto mu bola
spôsobená násilným deložovaním z bytu nedovolenou útočnou svojpomocou vlastníka bytu bez
vykonania súpisu vec, ktoré mu boli vyhádzané do nechráneného priestoru bytového domu. V tejto časti
je žalobca v dôkaznej núdzi a nepovažuje za spravodlivé preukázanie vlastníctva stratených veci, či
určenie ich objektívnej hodnoty najmä za situácie, keď to bol práve štátny orgán, ktorý mal žalobcovi

poskytnúť pomoc. V tejto súvislosti navrhol súdu vyžiadať príkaz prezidenta Policajného zboru zo dňa
7.3.2008, ktorým sa upravuje postup pri vyprataní nájomníkov a poukázal na článok denníka pravda, v
ktorom denník informoval o podobnom prípade ako je žalobcov. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol,
že ide o pocit krivdy z prizerania sa polície na deložovanie žalobcu, ochrany nezákonnosti, bránenia
vyšetrovania a nezákonného trestného stíhania žalobcu, ktoré vníma ako premyslený útok štátneho

orgánu na jeho osobu.

17. K vyjadreniu pripojil fotokópiu článku publikovaného denníkom Pravda dňa 18.5.2010 s názvom "A.
N. Q. X. Q. E.".

18. Na pojednávaní dňa 14.11.2017 žalobca súdu krátkou cestou predložil uznesenie Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. XXC/XX/XXXX. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania. Poprel
tvrdenia žalobcu, že z listov generálnej a krajskej prokuratúry vyplýva, že poverený príslušník sa mal
dopustiť nesprávneho úradného postupu. V predmetných listoch sa konštatuje pochybenie orgánov
činných v trestnom konaní, ktorými sa v zmysle trestného poriadku rozumie policajt a prokurátor. Vo

vzťahu k žalobcom tvrdenej škode túto aj naďalej považuje žalovaný za nepreukázanú, návrh na
vykonanie dokazovania vyžiadaním príkazu prezidenta Policajného zboru zo dňa 7.3.2008 navrhuje
zamietnuť, nakoľko žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup vidí v nesprávnom konaní povereného
príslušníka PZ v veci trestného oznámenia žalobcu. Rovnako považuje žalobcom predložený článok za
bezpredmetný a nemajúci súvis s prejednávanou vecou.

19. Dňa 28.11.2017 bol súdu žalovaným predložený príkaz prezidenta Policajného zboru zo dňa
7.3.2008, pričom v tejto súvislosti dal do pozornosti, že predmetný príkaz riešil len problémy pri
vypratávaní bytov alebo domov novými vlastníkmi.

20. Na pojednávaní dňa 9.3.2018 navrhol žalobca, aby bol súd vyžiadal opatrenia pozorujúceho
prokurátora poverenému príslušníkovi PZ v súvislosti s konaním o trestnom oznámení žalobcu, tak ako
tovyplývazlistugenerálnejprokuratúryzaúčelompreukázania,žepoverenýpríslušníknekonalvsúlade
so zákonom. Žalovaný v tejto súvislosti zotrval na tvrdení, že poverený príslušník PZ konal v súlade so
zákonom, v čom poukázal na to, že všetky sťažnosti žalobcu boli zamietnuté.

21. Dňa 5.4.2018 bolo súdu oznámené, že spis trestného konania je už skartovaný a dňa 21.5.2018
bolo súdu na základe záverov pojednávania zo dňa 17.4.2018 Krajskou prokuratúrou v Bratislave
oznámené, že písomnosti, ktoré sú obsahom prokurátorského spisu s poukazom na § 55 zákonač. 153/2001 Zb. o prokuratúre nemôže poskytnúť. Zároveň pre úplnosť informovania o predmetnej
trestnej veci Krajská prokuratúra Bratislava uviedla, že konkrétny pokyn Okresnej prokuratúre Bratislava
I. nevydávala, pričom prokurátorský spis X O. XXX/XX/XXXX obsahuje internú komunikáciu medzi

Krajskou prokuratúrou Bratislava a podriadenou Okresnou prokuratúrou Bratislava I na usmernenie
jej ďalšieho postupu s dôrazom na splnenie pokynu, ktorý pôvodne vydala Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej došlo k právoplatnému odmietnutiu trestného oznámenia F. O.
podaného na U. D. v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.

22. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.6.2018 žalobca k veci uviedol, že oznámenie Krajskej
prokuratúry Bratislava o neposkytnutí súčinnosti konajúcemu súdu na preukázanie obsahu pokynov,
ktorými jej z Generálnej prokuratúry SR (prípis G. XXXX/XX-X zo dňa 7. decembra 2009) bola
uložená povinnosť zabezpečiť vykonanie príslušných úkonov podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku
za účelom usmernenia policajta konajúceho v trestnej veci ČVS:E.-XXXX/X-XSV-W.-XXXX(neskôr
CVS: E.- XXXX/SMZ-W.-XXXX) tak, aby v trestnej veci mohlo byt' opätovne zákonu zodpovedajúcim

spôsobom rozhodnuté, považuje zo strany prokuratúry za nezákonný postup. Žalobca je toho názoru,
že v prejednávanej veci konajúci súd nie je s poukazom na § 193 Civilného sporového poriadku
viazaný rozhodnutím povereného príslušníka PZ zo dňa 13.06.2012 o odmietnutí trestného oznámenia
podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku žalobcu podaného 13.05.2008 na U. D. a môže
si na základe vykonaných dôkazov a skutkového stavu zisteného v sporovom konaní ustáliť vlastný

právny názor o tom, či postup príslušníka PZ bol správnym úradným postupom, keď do 13.05.2011
do uplynutia trojročnej premlčacej doby trestného konania vedeného na základe môjho trestného
oznámenia, nerozhodol zákonným postupom a tak zavinil, že sa z dôvodu podľa 9 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku, teda. že trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. G.. Ú.X. XXX/

XX-XX z 27. januára 2009, v ktorom sa ústavný súd zrozumiteľne vyjadril k zákazu svojvoľnej útočnej
svojpomoci, prípis Krajskej prokuratúry Bratislava D. XXX/XX-XX zo dňa 14.04.2011, pokyn prezidenta
Policajného zboru č.p.:F.-XXX-XX/XPP-XXXX zo dňa 07.03.2008, ktorý možno zovšeobecniť a neplatí
len na vypratávanie bytov novými vlastníkmi, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. XXC XX/XXXX
- XX, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. XT /., uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I,

č.k. D. F. XXX/XX-XX X ako aj rozhodnutie súdu v žalobcom predloženom článku v denníku Pravda v
obdobnej veci T.E. A. S. N. Q. J. Q. W.. Je toho názoru, že poverený príslušník PZ konajúci vo veci
jeho trestného oznámenia nepochybne mohol mať či mal k dispozícii nález Ústavného súdu SR sp.
zn. G.. J. XXX/XX-XX z 27. januára 2009, pokyn prezidenta Policajného zboru č.p.:F.-XXX-XX/XPP-
XXXX zo dňa 07.03.2008, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. XXC XX/XXXX - XX zo dňa

10.07.2008, ktoré zakladali dôvod na trestné stíhanie U. D., ktoré by založilo spočívanie premlčacej
doby nároku na náhradu škody. Zo strany povereného príslušníka PZ, ktorý konal vo veci trestného
oznámenia žalobcu zo dňa 13.05.2008 však išlo nepochybne o účelové konanie majúce za cieľ chrániť
páchateľa, zabrániť trestnému stíhaniu U. D. za vykonanie útočnej svojpomoci voči žalobcovi a zabrániť
rozhodnutiu príslušného orgánu o uplatnenej náhrade škody pri vykonaní útočnej svojpomoci, pri ktorej

mi bola spôsobená škoda, riadne uplatnená v trestnom konaní podaním zo dňa 1.10.2010. Krajská
prokuratúra Bratislava v prípise XKn XXX/XX-XX zo dňa 14.04.2010 určito a zrozumiteľne uvádza, že
orgány činné v trestnom konaní, za ktoré možno považovať v prvom rade povereného príslušníka PZ,
ktorý vyšetruje a rozhoduje (prokuratúra dozoruje), rozhodli predčasne bez náležitého splnenia pokynu
uloženého im Generálnou prokuratúrou SR. Podľa žalobcu je teda zrejmé, aj keď krajská prokuratúra

odmieta poskytnúť súčinnosť v občianskoprávnom konaní a odmieta sprístupniť súdu a žalobcovi obsah
pokynu generálnej prokuratúry, že poverený príslušník PZ rozhodol vo veci môjho trestného oznámenia
na U. D. predčasne. Z toho dôvodu všetky rozhodnutia povereného príslušníka PZ vydané do splnenia
pokynu vydaného generálnou prokuratúrou treba považovať za nesprávny úradný postup konajúceho
príslušníka PZ. Poverený príslušník PZ rozhodol vo veci žalobcovho trestného oznámenia zo dňa

13.05.2008 až uznesením zo dňa 13.06.2012, keď už z dôvodu premlčania trestného stíhania nebol
možný účinný zákonný opravný prostriedok proti uzneseniu, ktorý by mohol byt' čo aj len teoreticky
úspešný. Tak zanikla aj možnosť domôcť sa v trestnom konaní uplatnenej náhrady škody od U. D..
Podľa žalobcu je irelevantné, či 13.06.2012 poverený príslušník PZ rozhodol podľa § 197 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku alebo či by bol rozhodol podľa iného ustanovenia Trestného poriadku. Úlohou

súdu konajúceho o náhrade škody spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom povereného
príslušníka PZ podľa žalobcu nie je rozhodnúť o tom, či U. D. vykonaním svojvoľnej útočnej svojpomoci
naplnil skutkovú podstatu trestných činov podľa § 194 a 218 Trestného zákona ale posúdiť, či poverený
príslušník PZ svojim postupom založil objektívnu zodpovednosť žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 písm.d) zákona č. 514/2003 Z. z., ak v primeranej lehote nerozhodol podľa pokynov Generálnej prokuratúry
SR o trestnom oznámení a tak z dôvodu premlčania trestného stíhania zmaril možnosť domôcť sa nie
len procesne ale aj reálne náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní.

23. Na pojednávaní dňa 29.6.2018 žalobca v rámci záverečnej reči odkázal na svoje podanie doručené
súdu dňa 18.6.2018. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na svoje písomné a ústne prednesy. Má za to,
že neboli splnené tri základné podmienky, predpokladané zákonom č. 514/2003 Z.z. a navrhol žalobu
zamietnuť. Nárok na náhradu trov si neuplatnil.

24. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami s poukazom na § 204 CSP bez oznámenia ich obsahu
na pojednávaní, nakoľko tieto boli stranám doručené a ich obsah nebol spochybnený a to:
- žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 20.9.2013,
- odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť zo dňa 17.2.2014,
- návrh na uloženie nahradiť škodu zo dňa 1.10.2010,

- rozsudok okresného súdu Bratislave I zo dňa 27.2.2014, sp. zn. XT/XX/XXXX,
- podanie oznamovateľa/poškodeného zo dňa 23.3.2010,
- list Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 7.12.2009, č.k. G. L. XXXX/XX-X
- list Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.4.2011, č.k. XKn XXX/XX
- uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 2.9.2012, č.k. X F. XXX/XX,

- uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.7.2008, sp. zn. XXC/XX/XXXX,
- úradný záznam ORPZ BA I zo dňa 13.5.2008
- úradný záznam ORPZ BA I zo dňa 13.5.2008, ČVS: E.-XXXX/X-E.-W.-XXXX
- pokyn prezidenta Policajného zboru č.p.:F.-XXX-XX/XPP-XXXX zo dňa 07.03.2008
- článok publikovaného denníkom Pravda dňa 18.5.2010 s názvom "A. N.

Q. X. Q. E.".

25. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 20.9.2013 súd zistil, že žalobca
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 22.000 eur
pozostávajúcej zo škody na majetku vo výške 2.000 € a nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, ktorá

mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom povereného príslušníka PZ v konaní vedenom
pod ČVS: E.-XXXX/X-E.-W.-XXXX (neskôr pod ČVS: E.-XXXX/SMz-W.-XXXX).

26. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť zo dňa 17.2.2014 súd zistil,
že žalovaný žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nevyhovel ani v časti z dôvodu, že žalobca

nepreukázal vznik zodpovednosti štátu za žalobcom označenú škodu. Zároveň s poukazom na § 19
ods. 1 zákona č 514/2003 Z. z. uviedol, že má nárok žalobcu za premlčaný.

27. Z listu žalobcu zo dňa 1.10.2010 adresovaného Okresnému riaditeľstvu Bratislava I ku konaniu
vedenom pod ČVS: E.-XXXX/X-E.-W.-XXXX súd zistil, že s poukazom na § 46 ods. 3 Tr. poriadku

žalobcažiadalnáhraduškodyvtrestnomkonanívcelkovejvýške22.000eurvrozsahuškodynamajetku
pozostávajúcej náhrady za ubytovanie vo výške 60 eur, prevoz deložovaných veci vo výške 50 eur a
náhrady za veci poškodené a zmiznuté pri vyprataní bytu spolu žalobcom ohodnotené na 2.000 eur a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur za zásah do jeho osobnostných práv a traumy utŕženej
pri násilnom akte vysťahovania.

28. Z podania oznamovateľa/poškodeného zo dňa 23.3.2010 súd zistil, že obsahom tohto podania sú
návrhy na vykonanie dokazovania v trestnom konaní vedenom pod ČVS:E.-XXXX/X-E.-W.-XXXX, ktoré
žalobca považuje za relevantné a vedúce k rozhodnutiu podľa § 199 ods. 1 Tr. por.

29. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.2.2014, sp. zn. XT XX/XX, súd zistil, že žalobca
bol právoplatne oslobodený podľa § 289 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
"Q. W., ulica Q. číslo X, dňa 3.5.2008 v dobe od 16,40 hod. do 19,30 hod. neoprávnene vnikol do bytu
na 1. poschodí a to tým spôsobom, že vyšiel na lešenie, ktoré je toho času pristavené k predmetnému

domu, vytlačí uzatvorené okno kúpeľne smerom dovnútra, pričom zhodil a rozbil policu, ktorá bola v
blízkosti okna v kúpeľni a následne vošiel do bytu, v ktorom nič neodcudzil, iba uzamkol dvere na jednej
izbe, po čom z bytu opäť cez okno odišiel, čím poškodenému Mgr. U. D., narodený XX.X.XXXX, bytom
Bratislava, ulica Q. číslo X, spôsobil škodu vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur)", teda bol oslobodený zdôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Súd v predmetnom trestnom konaní dospel k záveru,
poškodený nepreukázal konajúcemu súdu platné skončenie nájomného vzťahu a teda v čase, kedy mal
obžalovaný (žalobca) vstúpiť do bytu mal platnú nájomnú zmluvu a teda súd má za to, že do prenajatej

časti bytu vstúpil legálne , čim sa nemohol dopustiť žalovaného trestného činu.

30. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.7.2008, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX, súd zistil,
že predmetným uznesením bolo nariadené predbežné opatrenie, podľa ktorého bol Mgr. U. D. povinný
strpieť nájom časti bytu č. 8 - izby na Q. ulici č. X v W. F. O., a bol povinný zdržať sa vypratania veci

navrhovateľa do 31.8.2008. Predmetné uznesenie bolo vykonateľné dňa 22.7.2008.

31. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 13.5.2008 spísaného ppráp.,
T. súd zistil, že polícia sa dňa 13.5.2008 o 13.10 hod. dostavil na ul. Q. č. X odkiaľ volal pán O., že
má vykonané vlámanie do byt. Na mieste sa nachádzal pán O. a pán D., ktorý uviedol, že je majiteľom
predmetného bytu, pričom pán O. mu nezaplatil nájomné a chce, aby byt opustil. Obaja potvrdili, že vo

predmetnej veci prebieha súdne konanie.

32. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 13.5.2008, ČVS: E.-XXXX/
X-E.-W.-XXXX spísaného nstržm. H. súd zistil, že žalobca sa pri spisovaní trestného oznámenia mal
verbálne vyhrážať, že nstržm. H. dá na inšpekciu lebo mu nevie dostať veci do bytu a keď mu odtiaľ

niečo ukradnú bude to jeho vina.

33. Z listu Generálnej prokuratúry zo dňa 7.12.2009 súd zistil, že generálna prokuratúra po preskúmaní
spisového materiálu a povereným príslušníkom zabezpečených dôkazov zistila v postupe orgánov
činných v trestnom konaní v predmetnej trestnej veci vedenej na Krajskej prokuratúre Bratislava pod sp.

zn.XO.XXX/XX viaceropochybení,pričomsostanoviskomKrajskejprokuratúryBratislavaoznámeným
žalobcovi listom č. XKn XXX/XX-X z 23.9.2009 sa nestotožnila. Z uvedených dôvodov bolo Krajskej
prokuratúre Bratislava uložené zabezpečiť vykonanie príslušných úkonov podľa § 196 ods. 2 Tr. por.
nevyhnutných na opätovné rozhodnutie o trestnom oznámení žalobcu.

34. Z listu list Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.4.2011, č.k. XKn XXX/XX bolo zistené, že krajská
prokuratúra žiada žalobcu o ďalšiu spoluprácu s orgánmi činným v trestnom konaní a to vzhľadom na
opakované vrátenie veci generálnou prokuratúrou do ďalšieho konania na splnenie uloženého pokynu,
okrem iného výsluchu žalobcu. Zároveň sa v liste uvádza, že orgány činne v trestnom konaní pre
Bratislavu I vo veci rozhodli bez náležitého splnenia uloženého pokynu.

35. V predloženom článku denníka Pravda sa uvádza, že Okresný súd Bratislava I priznal bývalým
nájomníkom vily na Q. v W. finančnú náhradu za osobný majetok, ktorý im zmizol pri násilnom
vysťahovaní novým súkromným majiteľom.

36. Z pokynu prezidenta Policajného zboru č.p.:F.-XXX-XX/XPP-XXXX zo dňa 07.03.2008 súd zistil, že
obsahom tohto pokynu je úprava postupu polície v prípade, že sú privolaný na miesto vypratávania bytov
novými vlastníkmi, z ktorého vyplýva, že polícia má zistiť, či výkon prebieha oprávneným spôsobom (na
to povereným exekútorom na základe exekučného titulu), prípadne ide o svojpomocné vypratávanie pri
vôli obyvateľov vypratávanej nehnuteľnosti, kedy uložil postupovať takémuto postupu zabrániť

37. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

38. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,39.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

40. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa
finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

41. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

43. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

44. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

45. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

46. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak

47.Podľa§17ods.4zákonač.514/2003Z.z.,výškanáhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 19 ods. 1 zákona c. 514/2003 Z. z, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

49. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/20003 Z. z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

50. Podľa § 1 Tr. por., Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak,
aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba

rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

51. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. rgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

52. Podľa § 46 ods. 1 Tr. por. Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví,
spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom

chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať

opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania

53. Podľa § 46 ods. 3 Tr .por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

54. Podľa § 46 ods. 4 Tr .por. návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté
v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.

55. Podľa § 196 ods. 1 Tr. por. Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor
a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení,
ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia podaného
poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto
podania,označenieorgánu,ktorýtrestnéoznámenieprijal,azákladnéskutočnostitrestnéhooznámenia.

Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť
poškodeného odpis zápisnice o oznámení.

56. Podľa § 196 ods. 2 Tr. por. Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je
potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním

písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo
príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia
trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného
oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať
trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo

trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých
ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v
§ 129. Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo na právnupomoc advokáta. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa sa primerane použijú
ustanovenia § 128.

57. Podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Tr .por., odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla
trestnosť činu, alebo.

58. Podľa § 197 ods. 1 písm. d/ ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa
odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne.

59. Podľa § 197 ods. 3 Tr. por., uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a
poškodenému. Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také
uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

60. Podľa § 230 ods. 2 písm. a/ Tr por. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné

pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty
na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu.

61. Podľa § 190 ods. 2 písm. a/ Tr. por. ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám
uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi,

ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, a ak ide o sťažnosť proti
uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému
prokurátorovi,

62. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

63.Podľa§199ods.1Tr.por.,akniejedôvodnapostuppodľa§197ods.1alebo2,policajtzačnetrestné
stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť.

Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt
trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu.
Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto
úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a
poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

64. Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

65. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

66. Podľa § 194 ods. 1 CSP, tázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

67. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie

prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

68. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

69. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca bol dňa 13.5.2008 svojpomocne
vystáhovaný z ním obývanej izby nachádzajúcej sa v byte patriacom Mgr. U. D.. Dňa 13.05.2008
podal žalobca trestné oznámenie na Mgr. D. za násilné vysťahovanie žalobcu z bytu na Q. č. X v W.,
ktorý žalobca užíval na základe nájomnej zmluvy. Vo veci podaného trestného oznámenia žalobcomna Mgr. D. poverený príslušník dňa 09.07.2008 rozhodol uznesením v zmysle § 197 ods. l písm. d)
Trestného poriadku tak, že vec odmietol. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú
prokurátor zamietol ako nedôvodnú. Dňa 15.7.2008 bola OOPZ Bratislava Staré mesto -Západ doručená

žiadosť o predloženie spisu prokuratúre. Spis bol vrátený dňa 22.1.2010 s pokynom vo veci ďalej
konať. Bol opätovne vypočutý Mgr. D. a oznámenie bolo opätovne odmietnuté podľa § 197 ods. 1
písm. d/ Tr. por. Žalobcovu sťažnosť proti predmetnému uzneseniu prokurátor zamietol. Dňa 17.2.2011
bol spisový materiál opätovne predložený prokuratúre a vrátený dňa 26.10.2011 a po ďalšom vypočutí
Mgr. D. bolo oznámenie podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odmietnuté uznesením zo na 13.6.2012.

Žalobcova sťažnosť podaná dňa 30.7.2013 bola zamietnutá s poukazom na § 87 ods. 1 písm. e/,
§ 9 ods. 1 a § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu
premlčania. A základe uvedeného Dňa 31.1.2013 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním obsahovo v podstate zhodným s podanou
žalobou. Konanie o žalobcom podanom trestnom oznámení bolo aj predmetom dohľadu prokuratúry,
pričom závery tohto dozoru boli uvedené v liste Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

7.12.2009, č.k. G. L. XXXX/XX-X a liste Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 14.4.2011, č.k. XKn XXX/
XX (a rozpísane v odsekoch 34 a 35).

70. Vyššie uvedené skutkové zistenia neboli medzi stranami sporné. Medzi stranami nebolo sporné ani
to, že žalobcom tvrdená škoda (ak znikla) mala byť spôsobená aktom násilného vysťahovania z bytu na

Q. č. X dňa 13.8.2005. Spornými zostali teda otázky existencie škody, jej výšky škody, zodpovedného
subjektu a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

71. Žalobca v podstate tvrdil, že nesprávnym úradným postupom povereného príslušníka PZ vo veci
žalobcom podaného trestného oznámenie na Mgr. U. D., konštatovaným Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky a Krajskou prokuratúrou v Bratislave, došlo znemožneniu uplatnenia si nárokov
žalobcu na náhradu škody, spôsobenej mu násilným svojpomocným vysťahovaním z bytu na Q. ulici,
ku ktorému došlo dňa 13.5.2008, a ktorému privolaná policajná hliadka v rozpore z príkazom prezidenta
Policajného zboru zo dňa 7.3.2008 nezabránila.

72. Z hľadiska splnenia formálnych požiadaviek zákona č. 514/2003 Z.z. možno konštatovať, že tieto
boli splnené a žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej mu
nesprávnym úradným postupom povereného príslušníka .

73. Úvodom súd považuje za vhodné vysporiadať sa zo žalobcom označovaným subjektmi

zodpovednými na tvrdenú škodu. Aj keď žalobca v žalobe a v žiadosti o predbežne prerokovanie nároku
zreteľne uvádza, že mu škoda mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
príslušníka PZ o ním podanom trestnom oznámení na Mgr. U. D., vo svojich prednesoch a vyjadreniach
označil aj ďalšie subjekty, ktoré považuje za zodpovedné za škodu a to Mgr. U. D. a príslušníkov
policajného zboru, ktorý v rozpore s pokynom prezidenta Policajného zboru nezabránili jeho násilnému

vysťahovaniu.

74. Žalobca poukazuje aj na nesprávny postup polície, ktorá nezabránila vysťahovaniu vecí žalobcu
z bytu na Q.. Ak by aj súd mal prihliadnuť na tento zodpovednostný vzťah, je potrebné prihliadnuť na
námietku premlčania vznesenú žalovaným. V danom prípade sa žalobca o škode sa dozvedel už dňa

13.5.2008. Námietku premlčania v tomto rozsahu považuje súd námietku za odôvodnenú s poukazom
na § 19 ods. 3 zákona č. 513/2004 Z.z. Z predložených úradných záznamov zo dňa 13.5.2008 je zrejmé,
že žalobca už v predmetný deň vedel o vzniknutej škode a mohol si ju uplatniť. Trojročná premlčania
doba tak uplynula pred už podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku dňa 14.5.2011. Preto sa
súd ďalej s touto argumentáciou nezaoberal

75.Žalobcaakosubjekt,ktorýmumalspôsobiťmajetkovúškoduvovýške2.000euranemajetkovúujmu
20.000 eur označil Mgr. U. D. a zároveň mal v úmysle si túto škodu uplatňovať od neho v trestnom konaní
podľa § 46 ods. 3 Tr. por. Následným neprávnym úradným postupom povereného príslušníka PZ, však
došlo k premlčaniu trestného stíhania, čim žalobca stratil možnosť si tento nárok voči Mgr. D. uplatňovať

a preto si v tomto rozsahu škodu uplatňuje od štátu. Žalobca tvrdil, že s poukazom na všeobecné
ustanovenia o škode sa dozvedel o zodpovednom subjekte až rozhodnutím okresnej prokuratúry, ktorá
zamietla sťažnosť žalobcu z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané.76. S tvrdeniami žalobcu sa nemožno stotožniť vo viacerých rovinách. V prvom rade postupom
povereného príslušníka žiadnym spôsobom nebolo obmedzené právo žalobcu požadovať náhradu
škody od Mgr. U. D. v civilnom konaní v rovnakom rozsahu ako to uviedol v podaní zo dňa 1.10.2010.

77. Konanie o náhrade škody v trestnom konaní je konaním adhéznym a konajúci orgán/súd sa touto
otázkou zaoberá popri hlavnom konaní, v ktorom koná o otázke zodpovednosti subjektu trestného
konania za trestný čin. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že o skutočnostiach uvádzaných
žalobcom v trestnom oznámení sa nezačalo viesť ani len trestné stíhanie vo veci. Z rovnakých dôvodov

aninikdynedošlokspočívaniupremlčacejlehotyvovzťahuknáhradeškodyvočižalobcomoznačenému
páchateľovi. Tvrdenie žalobcu, že si riadne uplatnil náhradu škody v trestnom konaní tiež nie je pravdivé
a to práve z dôvodu, že nikdy sa nezačalo viesť trestné stíhanie. V prípade riadneho uplatnenia práva
v trestnom konaní by, ako aj sám žalobca uvádza, došlo k spočívaniu premlčacej lehoty (pre prípad
uplatnenia nároku v civilnom konaní, ak by nedošlo v trestnom konaní k priznaniu nároku na náhradu
škody - napr. pri zastavení trestného stíhania alebo v prípade odkázania poškodeného na civilný proces

v meritórnom rozhodnutí).

78. Žalobca tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní, za ktoré je potrebné považovať aj povereného
príslušníka PZ, konajúce o žalobcovom trestnom oznámení rozhodli predčasne bez náležitého splnenia
pokynu uloženého Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Na tomto mieste je potrebné uviesť,

že žalobcove tvrdenia vychádzajú zo základného predpokladu žalobcu, že orgány činné v trestnom
konaní mali o ním podanom trestnom oznámení konať podľa § 199 ods. 1 Tr. por., teda začať minimálne
trestné stíhanie vo veci.

79. Žalobca uvádza, že sa nedomáha rozhodnutia súdu o tom, či U. D. svojim konaním naplnil skutkovú

podstatu žalobcom tvrdených trestných činov, ale posúdenia či konanie povereného príslušníka PZ
založilo zodpovednosť žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. čím bola zmarená
možnosť domôcť sa náhrady škody v trestnom konaní. Uvedené tvrdenie žalobcu však je vnútorne
rozporné. Vo veci trestného oznámenia žalobcu nikdy nebolo začaté ani trestné stíhanie vo veci. Orgány
činné v trestnom konaní nedospeli ani k len základnému záveru o spáchaní trestného činu, teda vôbec

k tomu, že došlo k určitému konaniu, ktoré vykazuje znaky niektorej zo skutkových podstát uvedených v
trestnom zákone, ktoré by odôvodňovalo začatie trestného stíhania a ďalší postup v zmysle ustanovení
Trestného poriadku. Začatie trestného stíhania je absolútne bazálnou podmienkou, aby vôbec mohlo
dôjsť k úvahe nad náhradou škody v trestnom konaní. Preto požiadavka žalobcu preskúmať prípadnú
príčinnú súvislosti medzi konaním povereného príslušníka PZ a odňatím možnosti minimálne procesne

sa domáhať náhrady škody v trestnom konaní predpokladá úvahu súdu o tom, že poverený príslušník
PZ mal začať trestné stíhanie vo veci a podľa tvrdení žalobcu aj vzniesť obvinenie U. D., ako žalobca
opakovane vo svojich podaniach a prednesoch uvádzal (ako uvádza v žalobe ... nebyť nesprávneho
postupu povereného príslušníka PZ, trestné konanie ....., by vzhľadom na skutkové a právne závery
Okresného súdu Bratislava I uvedené v rozsudku sp. zn. XT XX/XX bez pochýb pokračovalo podaním

návrhu na prokuratúre na podanie obžaloby).

80. O žalobcovom trestnom oznámení bolo riadne rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní,
kedy toto bolo opakovane odmietnuté. Rovnako sťažnosti žalobcu proti týmto rozhodnutiam boli ako
nedôvodné zamietnuté a to zákonom ustanoveným postupom upraveným Trestným poriadkom najmä

v ustanoveniach § 197 ods. 1, ods. 3, § 190 ods. 2 a § 192 ods. 1 Tr. por. Rozhodnutie povereného
príslušníka bolo po vecnej stránke, ako aj po stránke postupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal
preskúmané zákonným spôsobom. Ani závery generálnej prokuratúry v žiadnom prípade nehovoria
o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu, alebo že malo byť začaté trestné stíhanie vo veci (čo v
konečnom dôsledku je aj oprávnenie prokurátora, ak by dospel k takému záveru). Z citovaných listov

prokuratúr nie je ani zrejmé k akým pochybeniam malo dôjsť, aké konkrétne úkony mali byť vykonané, či
vôbecdošlokvydaniuzáväznéhoprokurátoraaaniakomalpoverenýpríslušníkrozhodnúť.Rozhodnutie
otom,čibolspáchanýtrestnýčinkonanímuvádzanýmvžalobcomtrestnomoznámenínepatríanisúduv
tomto konaní. Rovnako žalobcove tvrdenie, či presvedčenie o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu,
bez ohľadu na jeho argumentáciu, sú bezpredmetné. Zákon a Ústava Slovenskej republiky neumožňuje

o tejto otázke rozhodnúť ani konajúcemu súdu. Preto súd v tomto smere ani osobitne nevyhodnocoval
dôkazy a tvrdenia žalobcu (rozsudok a uznesenie Okresného súdu Bratislava I, nález ústavného súdu),
ktorými žalobca odôvodňoval svoje závery o tom ako mal postupovať a rozhodnúť poverený príslušník
PZ.81. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody titulom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je

kumulatívne splnenie 3 podmienok a to existencie nesprávneho úradného postupu, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom.

82. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a

vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre

takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a

konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti
je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou
(ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu
má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je

požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym
konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa
zisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna
kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež
rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého

škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či
novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať
aj na Princípy európskeho deliktného práva (Principiles of European Tort Law - PETL), ktoré (ako dielo
popredných predstaviteľov európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky
vymedzujúpríčinnúsúvislosťakopredpokladzodpovednostizaškodu(porovnajLubošTichý,JiříHrádek

et al., Prokazování příčinné souvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010,str. 89).
Podľa týchto princípov (čl. 3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody,
následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (nemožno
na ňu brať zreteľ). (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.1.2012, sp. zn. X P.
I. XX/XXXX).

83.Jevnesporné,žeškodaktorúsižalobcauplatňujevprejednávanejvecimumalavzniknúťvyprataním
z bytu na Q. ulici X dňa 13.5.2008. Predmetnú škodu si žalobca chcel uplatniť v trestnom konaní v
súvislosti s trestným oznámením podaným toho isté dňa. Žalobca svoj nárok vidí v tom, že napriek
jeho podaniam poverený príslušník nezačal vo veci trestné stíhanie, čim zmaril možnosť žalobcu

si požadovanú náhradu škody uplatniť z dôvodu premlčania trestného stíhania ako aj premlčania
práva podľa predpisov občianskeho práva (ako inter alia vyplýva z jeho podaní). Žalobca mohol svoj
nárok na náhradu škody uplatňovať cestou občianskoprávneho konania a zároveň vykonávať svoje
práva vyplývajúce mu z ustanovení Trestného poriadku. Súd je toho názoru, že tu nie je príčinná
súvislosť medzi nemožnosťou uplatniť si nárok na náhradu škody a výsledkom konania o jeho trestnom

oznámení. Tiež je potrebné zdôrazniť, že aj keď posledná sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí
trestného oznámenia bola zamietnutá ako nedôvodná s poukazom na premlčanie trestného stíhania,
toto neznamená, ako sa možno mylne domnieva žalobca, že k spáchaniu trestného činu došlo. Skutok
bol z uvedeného dôvodu vylúčený z preskúmavania v trestnom konaní bez záveru o tom, či ide o trestný
čin.

84. Súd teda dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť už len pre nedostatok príčinnej súvislosti
medzi žalobcom tvrdenou škodou (ak by sa aj preukázala) a žalobcom označeným neprávnym úradným
postupom.85. Podporne súd uvádza, že v konaní sa nejaví ani riadne preukázanie nesprávneho úradného postupu.
Žalobca v tomto poukazuje na list generálnej prokuratúry, z ktorého však nie je zrejmé v čom vidí

nesprávny postup povereného príslušníka PZ. Závery uvedené v tomto liste sú všeobecné a nie je z
nich zrejmé ani či došlo k zrušeniu niektorých rozhodnutí. Z listu nie je zrejme podľa akých ustanovení
zákona generálna prokuratúra postup orgánov činných v trestnom konaní hodnotila. V liste sa uvádza,
že vyhodnocovala podnet žalobcu. V tomto súd podporne poukazuje na ustanovenie § 31 ods. 5
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, v ktorom sa uvádza, že postupom tohto zákona sa nemožno

domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti
postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta
vpriebehuvyšetrovaniaaleboskrátenéhovyšetrovaniapodľaTrestnéhoporiadku(uvedenéustanovenie
je však účinne až od 1.1.2016). Naproti tomu je tu riadny postup podľa ustanovení Trestného poriadku,
v ktorom pochybenie povereného príslušníka PZ zistené nebolo.

86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí

87. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

88. Žalovaný v prejednávanej veci výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňujú,
preto súd aj keď bol vo veci úspešný rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov nepriznal.