Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201702
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5715201702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
ačlenieksenátuMgr.KatarínyBeniačovejaMgr.ZuzanyHartelovejvprávnomsporežalobcu:Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 2,
IČO: 00 151 866, proti žalovanému: BRIEŽDENIE, občianske združenie, so sídlom Martin, ul. Hájska č.
11174/19, IČO: 37 802 763, zastúpenému splnomocneným zástupcom Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so

sídlom Trnava, Námestie SNP č. 3, IČO: 36 857 548, o zaplatenie sumy 11.249,04 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/68/2015-279 zo dňa
26. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu
vo výroku I. m e n í tak, že žalobu žalobcu zamieta,
vo výroku II. p o t v r d z u j e .
vo výroku III. z r u š u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 7C/68/2015-279 zo dňa 26.09.2019 rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.449,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Vo zvyšku sa žaloba žalobcu proti žalovanému zamieta (výrok II.). Žalobca nemá povinnosť vrátiť
žalovanému časť kúpnej ceny v rozsahu 4.800,- eur, ktorú vyplatil žalovaný ako kupujúci žalobcovi ako

predávajúcemu z titulu kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.2011, v znení dodatku č. 1 zo dňa
17.10.2011, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným podľa čl. II/2.2. posledná odrážka - nehnuteľnosť
zapísanú v tom čase na LV č. XXXX, v KN Katastrálneho úradu Žilina, správa katastra Martin, obec G. A.
R., k. ú. G. A. R. - objekt bývalej žandárskej stanice, súp. č. XX, na pozemku parc. č. KNC 483/1 (výrok
III.). Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %, o výške náhrady trov
konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu

11.249,04 eur lebo nedodržal podmienky zmluvy (stavbu, ktorú sa zmluvne zaviazal rekonštruovať a
užívať zbúral bez vedomia žalobcu a cca po 2 rokoch od uzatvorenia zmluvy predal pozemky napriek
skutočnosti, že sa zaviazal spolu so zrekonštruovanou stavbou ich využívať na zmluvne dohodnutý
účel 5 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k nimi). Došlo tak k zmareniu zámeru, pre ktorý štát
previedol nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného s využitím § 11 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe
majetku štátu v prospech žalovaného (ďalej len „zákona o správe majetku štátu“).

Súd uplatnený nárok v rozsahu výroku I. priznal žalobcovi v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zrušenej zmluvy
dostal. Pri posúdení tejto otázky vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č. k.15C/324/2014-446 zo dňa 14.11.2018 v zmysle § 194 ods. 2 zák. č. 160/20015 Z. z. Civilného sporového
poriadku,ďalejlen„C.s.p.“,kdesúdsprávoplatnosťouurčilvlastníckeprávožalobcuknehnuteľnostiam,
keď v tomto rozsudku práve z dôvodu žalobcom požadovaného určenia vyhodnotil, že kúpna zmluva

uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným č. KR PZ-ZA-EO 2-153-005/2011 bola zrušená zo zákona
podľa § 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu účinného v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy. Nárok
priznal v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka rozdielne od právnej kvalifikácie žalobcom, ktorý
žiadal uplatnený nárok ako škodu. Na základe v žalobe opísaných skutkových okolností došlo zo strany
súdu k zmene právnej kvalifikácie, ktorá nie je zmenou žaloby v zmysle § 140 ods. 1 a 2 C. s. p. nakoľko

nešlo o zmenu skutkového stavu. Žalobca si uplatnil nárok z titulu zrušenia konkrétneho zmluvného
vzťahu, kúpnej zmluvy, ktorým došlo k prevodu tam opísaných nehnuteľností, a preto žalovaný nemôže
vydať časť predmetu zo zrušenej kúpnej zmluvy - predmet žaloby, lebo došlo k zničeniu tejto časti
predmetu zrušenej kúpnej zmluvy, ako je uplatnený v tomto spore. Žalobca žiadal náhradu vo výške
jej všeobecnej hodnoty podľa predloženého znaleckého posudku a takto uplatnený nárok kvalifikoval
ako škodu. Na základe rovnakých skutkových okolností súd tento nárok kvalifikoval v zmysle právnej

úpravy § 457 Občianskeho zákonníka. O zmenu v skutkovom stave nepôjde vtedy, ak dôjde síce
ku zmene právneho dôvodu, ale bez zmeny v skutkovom stave, čo bol aj daný prípad. Súd zmenil
právny dôvod uplatneného nároku bez zmeny v opísanom skutkovom stave žalobcom a nevyhodnotil
právny dôvod žalovaného nároku ako škodu, ale ako nárok vyplývajúci z ust. § 457 Občianskeho
zákonníka, keďže zmluva bola zrušená, preto každý z účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy je povinný

vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa súdu je jeho vecou, aby tvrdený skutkový stav podrobil
pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Priznal teda plnenie na základe
opísaného skutkového stavu, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a ktorý bol aj predmetom dokazovania v
konajúcej veci. S ohľadom na uplatnený nárok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka bolo dôvodné
a zákonné, aby takémuto výroku rozsudku, ktorým bolo priznané plnenie žalobcovi na základe jeho

žaloby, keď žiadal nahradiť plnenie zo zrušenej kúpnej zmluvy, zodpovedala aj vzájomnosť plnenia,
ktorá vyplýva z § 560 Občianskeho zákonníka - vo väzbe na druh a typ zmluvy. Kúpna zmluva je
podmienená vzájomným plnením. Plneniu jedného zodpovedá plnenie druhého zmluvného partnera. V
konajúcej veci ide o vzájomné peňažné plnenia. Na jednej strane nárok na vrátenie všeobecnej hodnoty
zničenej veci a na druhej strane nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny - na tú časť predmetu kúpnej

zmluvy, ktorý bol zničený. K tejto časti predmetu kúpnej zmluvy je aj uplatnený nárok, predmet sporu.
Súd preto mohol aj bez námietky započítania alebo vzájomného návrhu urobiť vzájomné zúčtovanie
týchto plnení, čo urobil spôsobom ako bol vysvetlený aj v priebehu sporu, majúc za to, že bola určená
všeobecná hodnota zničenej veci, opísanej nehnuteľnosti v znaleckom posudku, z ktorej súd vychádzal -
zo všeobecnej hodnoty 11.249,04 eur a to postupom podľa § 264 ods. 1 C. s. p. Keďže nie je možné časť

predmetu zrušenej kúpnej zmluvy žalobcovi vrátiť (k tejto časti nebolo výrokom rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 15C/324/2014-446 zo dňa 14.11.2018 určované vlastnícke právo, lebo bol zničený),
bolo dôvodné k tejto časti predmetu zrušenej kúpnej zmluvy vyjadriť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 457
Občianskeho zákonníka v peňažnom plnení pri aplikácií § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bolo
preukázané znaleckým posudkom č. 20-45/2009 zo dňa 31.03.2009, že všeobecná hodnota celého

predmetu kúpnej zmluvy bola určená sumou 23.300,- eur. Všeobecná hodnota časti predmetu kúpnej
zmluvy, ktorá bola zničená a vo vzťahu ku ktorej uplatňuje žalobca voči žalovanému nárok bola určená
vo výške 11.249,04 eur, ktorá hodnota je 48 % vo vzťahu k všeobecnej hodnote celého predmetu kúpnej
zmluvy (23.300,- eur). Nebolo sporné, že cena predmetu kúpnej zmluvy bola dohodnutá a skutočne aj
zaplatená vo výške 10.000,- eur. Potom 48 % z dohodnutej a vyplatenej kúpnej ceny 10.000,- eur je

4.800,- eur, ktorá uvedená suma pripadá na predmet sporu ako kúpna cena na čas predmetu kúpnej
zmluvy, ktorý bol zničený. Pokiaľ sa nemôže vrátiť vec zničená, vráti sa jej hodnota. V danom prípade by
bolo dôvodné žalovanému ako kupujúcemu voči žalobcovi ako predávajúcemu priznať len taký nárok na
vrátenie kúpnej ceny o čo zaplatená kúpna cena presahuje všeobecnú hodnotu zničenej veci. Zaplatená
cena predmetu sporu bola 4.800,- eur. Všeobecná hodnota zničenej veci bola 11.249,04 eur. Zaplatená

cena teda neprevyšuje všeobecnú hodnotu zničenej veci, preto je rozdiel v prospech žalobcu a tento
bol žalobcovi priznaný výrokom I. rozsudku v sume 6.449,04 eur. Podľa názoru súdu zákonne vykonal
započítanie a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.449,04 eur ako rozdiel medzi sumou 4.800,-
eur, ktorá bola zaplatená ako kúpna cena na časť predmetu kúpnej zmluvy a ktorú by mal žalobca
žalovanému vrátiť (§ 457 Občianskeho zákonníka) a sumou 11.249,04 eur ako všeobecnou hodnotou

predmetu sporu, ktorý by mal nahradiť žalovaný žalobcovi za zničenú vec. Vo zvyšku nárok žalobcu
proti žalovanému ako nedôvodný zamietol lebo nebolo sporné, že žalobca prijal kúpnu cenu a nevrátil
žalovanému ani čiastočne toto plnenie zo zrušenej kúpnej zmluvy. Súd vyjadril vzájomnosť plnenia v
zmysle § 457 Občianskeho zákonníka v spojení s § 560 Občianskeho zákonníka tým, že žalobca nemápovinnosť vrátiť žalovanému časť kúpnej ceny, na ktorú súd vykonal vzájomné zúčtovanie na nárok
žalobcu uplatnený v tomto spore (výrok III. rozsudku). Podľa súdu na povinnosť vrátenia si navzájom
poskytnutého plnenia odkazuje vo veci sp. zn. 15C/324/2014 aj odvolací súd poukazujúci na spravodlivé

usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným 1/ (v tomto spore žalovaný) a to práve v zmysle ust.
§ 457 Občianskeho zákonníka. Na uvedené odkázal aj v súvislosti s argumentáciou žalovaného (nie
je možné sa domáhať vrátenia plnenia od neho, nakoľko žalovaný previedol predmet kúpnej zmluvy -
nehnuteľnosti na tretí subjekt, ktorý je stále vlastníkom čiže sa momentálne nemá čo vrátiť žalobcovi a on
nemôže vrátiť kúpnu cenu tejto tretej osobe). K argumentácii žalovaného, že žalobcovi v čase likvidácie

predmetu budovy nesvedčalo vlastnícke právo, súd poukázal na ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, podľa ktorého údaje katastra uvedené v §
7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Aj napriek skutočnosti, že nebolo určené vlastnícke právo k
zbúranej nehnuteľnosti, odkázal na právnu úpravu § 457 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. Úspech žalobcu bol 6.449,04 eur oproti
žalovanému nároku 11.249,04 eur, čo predstavuje 57 % úspechu žalobcu proti žalovanému, ktorého

úspech je 43 %, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu na náhradu jeho účelne vynaložených
trov v rozsahu 14 %. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidve strany sporu.

3. Žalobca odvolaním napadol výroky II., III., IV. rozsudku okresného súdu. Vytýkal súdu, že napriek
jednoznačnému právnemu a skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku z jeho strany, zmenil právnu
kvalifikáciu uplatneného nároku, keď mu priznal nárok podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Nestotožnil

sa s jeho názorom, podľa ktorého „bol nárok uplatnený titulom zrušenia konkrétneho zmluvného vzťahu“.
Otázka platnosti kúpnej zmluvy mala byť v tomto konaní posúdená len ako predbežná, nakoľko od
vlastníctva veci v čase jej zničenia závisí existencia protiprávneho konania na strane žalovaného. Ani v
konaní na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/324/2014 nebolo predmetom rozhodovania určenie
neplatnosti právneho úkonu, keď sa (ne)platnosť kúpnej zmluvy posudzovala len ako predbežná otázka

pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V súčasnosti tak neexistuje
právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by v právne záväznom výroku konštatovalo neplatnosť kúpnej
zmluvy. Podľa názoru žalobcu súd bol viazaný žalobným návrhom, čo zahŕňa nielen kvantitatívne
vyčíslenie uplatneného nároku, ale aj jeho kvalitatívne vyjadrenie, vrátane subsumovania nároku pod
konkrétnu právnu normu. Úlohou súdu v tomto spore tak malo byť rozhodovanie, či mu patrí právo

na náhradu škody proti žalovanému za splnenia zákonných podmienok, ktoré predpokladá zákon v
prípade náhrady škody. Bol názoru, že postup súdu, ktorý ex offo zmenil právny základ uplatneného
nároku predstavuje vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to napriek tomu, že
súd považoval celý jeho nárok za opodstatnený. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie,
keď súd uviedol, že „mohol aj bez námietky započítania alebo vzájomného návrhu urobiť vzájomné

zúčtovanie plnení“, t.j. jeho nárok na náhradu škody za zničenú budovu započítať na nárok žalovaného
na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu zákon pozná len dva spôsoby
započítania pohľadávok (jednostranným úkonom alebo dohodou) za súčasného splnenia zákonných
podmienok § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka s osobitosťami podľa § 358 a nasl. Obchodného
zákonníka. Bez náležitého odôvodnenia však súd dospel k záveru, že aj bez návrhu žalovaného

na započítanie alebo bez existencie vzájomnej dohody o započítaní, môže dve pohľadávky v tomto
konaní započítať a nezaoberal sa ani ďalšími podstatnými podmienkami pre účinné započítanie (napr.
spôsobilosť pohľadávok na započítanie, splatnosť nároku na vrátenie kúpnej ceny alebo okamih stretu
pohľadávok). Jeho právo na spravodlivé súdne konanie bolo porušené už len tým, že on nemal priestor
na vyjadrenie sa k „účinnosti započítania“ čo bolo napokon upreté aj žalovanému, ktorý započítanie

pohľadávok doposiaľ v konaní nenamietal. Podľa žalobcu ak by sa aj odvolací súd stotožnil s názorom
súdu v napadnutom rozsudku o povinnosti beznávrhového započítania jeho nároku na náhradu škody s
nárokom žalovaného na vrátenie kúpnej ceny, potom on by mal byť podanou žalobou úspešný v rozsahu
100 %. Súd de facto v napadnutom rozsudku mu priznal nárok spolu vo výške 11.249,04 eur, keď časť
tohto nároku (6.449,01 eur) uložil zaplatiť žalovanému a zvyšná časť (4.800,- eur) bola započítaná na

časť kúpnej ceny z titulu kúpnej zmluvy. Ak on nemohol v konaní predpokladať, že súd zmení právnu
kvalifikáciu nároku obsiahnutú v žalobe (s takýmto postupom na pojednávaní dňa 26.09.2019 výslovne
nesúhlasil), potom nemohol objektívne ovplyvniť ani znenie výrokov napadnutého rozsudku. Zo strany
žalovaného totiž nebol vykonaný prejav vôle, ktorý by smeroval k započítaniu nároku na vrátenie kúpnejceny z kúpnej zmluvy (najmä preto, že žalovaný neplatnosť kúpnej zmluvy stále rozporuje) oproti jeho
nároku na náhradu škody za zbúranú budovu (ktorý nárok žalovaný v tomto konaní v celom rozsahu
popiera). Nebolo preto možné predpokladať, že súd svojvoľne pristúpi k takémuto započítaniu, čím on

bol ukrátený o časť požadovanej náhrady za spôsobenú škodu, čo sa následne premietlo do výroku
IV. napadnutého rozsudku (do výroku o trovách konania - poznámka odvolacieho súdu). Tento výrok
preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď mu mal byť priznaný nárok na náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Žalovaný nebol v konaní úspešný ani len čiastočne, nakoľko
súd zvyšnú časť uplatneného nároku mu priznal v podobe započítania do pohľadávky žalovaného. Inak

povedané, ak by uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 4.800,- eur na strane žalobcu neexistoval,
potom by túto časť nemohol súd započítať oproti nároku žalovaného na vrátenie kúpnej ceny z kúpnej
zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd postupom podľa
§ 388 C. s. p. rozsudok okresného súdu zmenil a jeho žalobe vyhovel, v prípade ak dospeje k názoru,
že započítanie vzájomných pohľadávok bolo zákonné, navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388
C. s. p. zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný odvolaním napadol výroky I., III. a IV. rozsudku okresného súdu z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C. s. p. Podľa neho súd v danej právnej veci rozhodol zjavne
arbitrárne a nesprávne, t.j. najmä bez existencie splnenia všetkých podmienok vyžadovaných v zmysle

hmotnoprávneho ustanovenia § 457 v spojení s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré by umožnili
nielen subsumovanie, ale predovšetkým spravodlivé právne posúdenie žalobcom tvrdeného skutkového
stavupodľapredmetnýchhmotnoprávnychustanoveníObčianskehozákonníkaabeználežitéhozistenia
skutkového stavu veci, ktorý mal byť súdom zistený v prvostupňovom konaní a zároveň tak súd mu
znemožnil navrhovať v konaní dôkazy vo svoj prospech ako aj uplatniť svoje nároky (majetkové práva)

voči žalobcovi v konaní. Žalovaný mal za to, že i keď súd síce nie je viazaný právnou kvalifikáciou
žalobcu, ktorý svoj nárok v prvostupňovom konaní nesprávne označil ako nárok na náhradu škody,
ani to však súdu účelovo a bez vykonaného dokazovania neumožňuje žalobcom tvrdený skutkový stav
subsumovať a právne posúdiť a vo veci rozhodnúť, ak nie sú splnené všetky podmienky pre právne
posúdenie predmetnej veci v zmysle § 457 v spojení s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tieto

podmienky v danom konaní neboli a nemohli byť splnené, keďže žalobca v tomto konaní, ba dokonca
ani v inom súvisiacom konaní (čiže vo veci sp. zn. 15C/324/2014) a/ nikdy netvrdil a ani nijakým
spôsobom nedeklaroval, že je pripravený (alebo ochotný) vydať kúpnu cenu (plnenie), prípadne jej
zodpovedajúcu časť jemu, čo je podmienka uplatnenia § 457 Občianskeho zákonníka pri neplatnej
zmluve aj pri zrušenej zmluve (podľa názoru súdu daný prípad), na základe ktorej si obe zmluvné

strany, čiže žalobca a aj on, poskytli vzájomné plnenia (žalobca v konaní odignoroval synalagmatickosť
záväzku a ani ho nezahrnul zodpovedajúcim a potrebným spôsobom do žalobného návrhu), b/ netvrdil
žiadny okamih vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorý sa snažil ustáliť prvostupňový súd v konaní
(a to prevzatím právneho názoru súdu z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/324/2014 z
14.11.2018), pričom zároveň žalobca v konaní nesprávne a zavádzajúco vychádzal zo všeobecnej

hodnoty stavby špecifikovanej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a ním zo dňa 08.04.2011
podľa znaleckého posudku č. 20-45/2009 zo dňa 31.03.2009, ktorý bol vypracovaný v značnom
čase pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá všeobecná hodnota však logicky nemôže byť rovnaká a
zodpovedať(ajsprihliadnutímnaskutočnúcenu,zaakúbolinehnuteľnostipodľakúpnejzmluvypredané
žalovanému) všeobecnej hodnote stavby v čase, keď malo podľa prvostupňového súdu nastať zrušenie

kúpnej zmluvy a teda vznik bezdôvodného obohatenia u žalobcu, ako aj u neho. Následne citoval z
rozhodnutí NS ČR sp. zn. 25Cdo/489/1999 z 15.06.2020 a sp. zn. 29Odo/211/2005 z 14.12.2005. Ak
teda žalobca nedeklaroval pripravenosť vrátenia plnenia, petit žaloby neznel na vzájomné plnenie a ani
nebolo v konaní vykonané dokazovania v náležitom rozsahu pre spravodlivé rozhodnutie, súd žalobe
žalobcu (pre nesplnenie podmienok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka v spojení s § 458 ods.

1 Občianskeho zákonníka) ani čiastočne nemohol vyhovieť. Podľa žalovaného pre rozhodnutie súdu
v konaní nielen objektívne neboli splnené všetky podmienky vyžadované príslušným hmotnoprávnym
ustanovením (§ 457 Občianskeho zákonníka v spojení s § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale
súd nemohol spravodlivo pristúpiť k subsumovaniu žalobcom tvrdeného skutkového stavu veci pod
toto hmotno-právne ustanovenie bez toho, aby mu umožnil dokazovať v intenciách žaloby o vydanie

bezdôvodnéhoobohatenia(ikeďvskutočnostižalobcanikdynepristúpilkvykonaniunevyhnutnejúpravy
žalobného návrhu v potrebnom rozsahu). Vzhľadom k tomu, že súd v danom konaní včas neuviedol
predbežné právne posúdenie veci, ktoré je povinný v konaní v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. predniesť,
aj týmto nesprávnym procesným postupom v konaní súd objektívne mu znemožnil viesť dokazovanietýmto smerom (čiže v intenciách žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie v intenciách žaloby o
náhradu škody) a vo svoj prospech. Dokonca zo samotného prednesu strán na poslednom pojednávaní
uvedenom i v odôvodnení rozsudku je nepochybné, že obe strany stále argumentovali v intenciách

žaloby o náhradu škody a súd tak arbitrárne a v rozpore s princípom právnej istoty vydal pre obe
strany prekvapivé rozhodnutie. Žalovaný bol názoru, že dokonca aj v prípade, ak je výrok rozsudku
Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/324/2014 zo dňa 14.11.2018 pre súd v tomto konaní záväzný,
neznamená to, že je v konaní o náhradu škody oprávnený automaticky preberať právny názor uvedený
v rozsudku týkajúci sa len pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, aj pre stavbu, keďže určenie

vlastníckeho práva k stavbe bolo súdom právoplatne zamietnuté. Tiež považoval za nesprávny názor
súdu, podľa ktorého k časti predmetu zrušenej kúpnej zmluvy (čiže k stavbe) nebolo určované vlastnícke
právo preto, lebo bol zničený. V skutočnosti vlastnícke právo k tejto časti predmetu kúpnej zmluvy
nebolo určené preto, lebo žalobca na tomto určení nemal naliehavý právny záujem a tiež preto, že
žalobca v konaní sp. zn. 15C/324/2014 existenciu stavby nepreukázal a ani zničenie stavby vôbec
nebolo v tomto konaní sp. zn. 15C/324/2014 vôbec dokazované. Žalovaný mal za to, že postup súdu v

zmysle § 264 ods. 1 C. s. p. je nepreskúmateľný, pričom sa tento reálne ani nepokúsil objektívne a už
vôbec nie na základe vlastnej úvahy odhadom stanoviť všeobecnú hodnotu stavby k okamihu údajného
vzniku bezdôvodného obohatenia. Iba účelovo a nesprávne vychádzal zo všeobecnej hodnoty stavby
podľa znaleckého posudku č. 20-45/2009 zo dňa 31.03.2009 vyhotoveného v čase až viac ako dva
roky pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Všeobecná hodnota stavby podľa tohto znaleckého posudku je

nepochybne určite vyššia ako skutočná všeobecná hodnota stavby ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Súd preto takýmto postupom nesprávne, arbitrárne a nespravodlivo určil všeobecnú hodnotu stavby v
prospech žalobcu. Považoval za arbitrárny a nesprávny názor súdu keď bez akéhokoľvek prihliadnutia
nahospodárskyúčelkúpnejzmluvyaskutočnúhodnotuplneniaobochstránkúpnejzmluvylensvojvoľne
pristúpil k rozdeleniu žalovaným zaplatenej kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur „v prepočte“ podľa hodnôt

znaleckého posudku č. 20-45/2009 zo dňa 31.03.2009. Týmto svojvoľným rozdelením kúpnej ceny
dosiahol absolútne nespravodlivý stav, pri ktorom má žalobca vo vlastníctve pozemky, resp. pozemky
bez stavby a ešte je mu priznaná aj náhrada bezdôvodného obohatenia za súčasného ponechania
si kúpnej ceny za pozemky. Takéto rozhodnutie je nespravodlivé nesprávne a v zjavnom rozpore s
reparačnou funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia. Ďalej podľa žalovaného súd nemôže sám bez

úkonov strán vykonať započítanie, čo je hmotnoprávny úkon a už vôbec nie bez jeho kompenzačnej
námietky, na základe ktorej by si on započítal celú kúpnu cenu, ktoré zaplatil (plnil) žalobcovi. Vzhľadom
na nesprávny a arbitrárny výrok I. a výrok III. rozsudku nie je a nemôže byť správny ani výrok IV.
rozsudku,nazákladektoréhosapriznanímtrovkonaniažalobcovivsúdomurčenejvýšketiežvdôsledku
nesprávneho procesného postupu súdu v konaní a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom

nesprávnezvýhodnilžalobca.Žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvovýrokoch
I., III. a IV. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu mal za to,
že tento v ňom neuviedol riadne (ba ani žiadne) vymedzenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. d/ C. s. p., keď neuviedol v akom postupe prvoinštančného súdu vidí tzv. inú vadu konania a
neuviedol zrozumiteľné vymedzenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p. keď z
obsahujehoodvolanianiejezrejmévzhľadomkakejprávnejnormenamietakonkrétnynesúladaplikácie
právnej normy. Tiež uviedol, že žalobca nemohol byť v čase asanácie stavby jej vlastníkom, pretože
žiaden zákon neumožňuje „spätné“ nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu kúpy predávajúcim

po zrušení kúpnej zmluvy (čiže aj kúpnej zmluvy), a to bez ohľadu na dôvod jej zrušenia pričom on
uvádza, že právne následky neplatnosti zmluvy aj zrušenia zmluvy upravuje výslovne a rovnako ust.
§ 457 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť preto odlišne určené súdom bez ohľadu na akúkoľvek
argumentáciu žalobcu, čo potvrdzuje aj bod 12.2 nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015
zo dňa 26.08.2015. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zrušenie kúpnej zmluvy má mať za

následok jej „absolútnu neplatnosť“. Čo sa týka hodnoty zbúranej stavby túto súd určil nesprávne a
v tejto súvislosti preto zdôraznil, že súd pred vydaním rozsudku nevykonal riadne (prakticky žiadne)
dokazovanie na určenie hodnoty zbúranej stavby. Nesúhlasil s tým, že by súd v rozsudku mal „de facto“
priznať žalobcovi nárok a tento nemal prakticky žiadny, ani len čiastočný úspech v konaní. Ďalej mal
za to, že samotné podanie odvolania žalobcu preukazuje, že rozsudok je prekvapivým rozhodnutím pre

obe strany. Taktiež mal žalovaný za to, že účel kúpnej zmluvy vôbec porušený nemohol byť zotrvávajúc
na jeho argumentácii zo súvisiaceho konania. S poukazom na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 15.06.2000 sp. zn. 25 Cdo 489/1999) je zjavné, že odvolanie žalobcu nemôže byť dôvodom
na takú zmenu rozsudku ako žiada žalobca v odvolaní, keďže v odvolacom konaní nemôže tentosvoj návrh podľa C. s. p. meniť. Predpoklady náhrady škody totiž preukázané ani splnené nie sú a
titulom bezdôvodného obohatenia nemôže byť žalobcovi priznané žiadne plnenie bez existujúceho
žalobného petitu rešpektujúceho synalagmu reštitučných povinností. Keďže z petitu odvolania žalobcu

vyplýva, že odvolací návrh k výroku o náhrade trov konania je zo strany tohto podmienený vyslovením
takého právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý sám žalobca napáda v rozsudku prvoinštačného
súdu (platnosť započítania pohľadávok) možno považovať jeho odvolací návrh voči výroku rozsudku o
náhrade trov konania za nezrozumiteľný.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku I. zmenil (§ 388 C. s.
p.), vo výroku II. potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) a vo výroku III. zrušil (§ 387 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).
8. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.249,04 eur. Žalobu skutkovo odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod
označených nehnuteľností pričom sa žalovaný zmluvne zaviazal tieto po vykonaní rekonštrukcie

využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb minimálne 5 rokov pod sankciou zrušenia
zmluvy. Jeden z objektov nehnuteľností - budovu bývalej žandárskej stanice žalovaný zdemoloval bez
jeho vedomia a konal tak v rozpore so zmluvou aj zákonom o správe majetku štátu). S poukazom na
skutočnosť, že došlo k demolácii budovy namiesto jej zmluvne dohodnutej rekonštrukcie vznikla škoda
na jeho majetku v celkovej sume 11.249,04 eur, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti

uvedenej v znaleckom posudku podľa kúpnej zmluvy.

9. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
6.449,04 eur do 3 dní od právoplatnosti, vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol a
rozhodol, že žalobca nemá povinnosť vrátiť žalovanému časť kúpnej ceny v rozsahu 4.800 eur,

ktorú vyplatil žalovaný ako kupujúci znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2011 uzatvorenú medzi i
žalobcovi ako predávajúcemu z titulu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 08.04.2011 medzi žalobcom
a žalovaným, podľa čl. II./2.2 posledná odrážka - nehnuteľnosť zapísanú v tom čase na LV č. XXXX,
v KN Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Martin, Obec G. A. R., k.ú. G. A. R. - objekt bývalej
žandárskej stanice, súp. č. XX, na pozemku parcela č. KNC-C 483/1. Žalobca má proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný
súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

10. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia vo
veci sp. zn. 15C/324/2014 kde súd určil, že žalobca je vlastníkom označených nehnuteľností a bolo

vyhodnotené, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola zrušená zo zákona podľa
§ 11 ods. 4 zákona o správe majetku štátu a to od počiatku. Pokiaľ žalobu zamietol tak to bolo
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k reálne neexistujúcim
stavbám (drevený sklad, maštaľ, pivnica) aj keď boli právne vedené na liste vlastníctva. Ohľadom
stavby žandárskej stanice nebolo rozhodované nakoľko už bola asanovaná. V tejto preskúmavanej veci

súd priznal žalobcovi nárok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka rozdielne od právnej kvalifikácie
žalobcom, ktorý žiadal nárok ako škodu. Na základe v žalobe opísaných skutkových okolností došlo zo
strany súdu k zmene právnej kvalifikácie. Podľa neho preto bolo podľa § 457 Občianskeho zákonníka
dôvodné a zákonné, aby výroku rozsudku zodpovedala vzájomnosť plnenia - nárok na vrátenie
všeobecnej hodnoty zničenej veci a nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Podľa súdu mohol aj bez

námietky započítania alebo vzájomného návrhu urobiť vzájomné zúčtovanie týchto plnení. Všeobecná
hodnota celého predmetu kúpnej zmluvy je 23.300,- eur, žalobca si uplatňoval sumu 11.249,04 eur čo je
48 % z tejto sumy, kúpna cena bola 10.000,- eur a 48 % z tejto sumy je 4.800,- eur. Rozdiel medzi sumou
11.249,04 eur a sumou 4.800,- eur je suma 6.449,04 eur, ktorú zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť
a vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca nemá povinnosť

vrátiť žalovanému časť kúpnej ceny v rozsahu 4.800,- eur, ktorú vyplatil žalovaný ako kupujúci žalobcovi
ako predávajúcemu z titulu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy v znení Dodatku č. 1.11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13.Právnaúpravavust.§457Občianskehozákonníkanadväzujenaust.§451Občianskehozákonníka,

ktoré okrem iného konštatuje, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu.

14. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka všeobecne určuje, že v takom prípade si zmluvné
strany musia vrátiť všetko, čo na základe neplatného alebo zrušeného vzťahu dostali. Je to dôsledok
aplikácie zásady, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného. Nie je pritom rozhodujúce z

akého dôvodu je zmluva neplatná alebo bola zrušená. Pre povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie je
rozhodujúce iba to, či k takémuto obohateniu došlo.

15. Z ust. § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o záväzky vzájomné (synalagmatické),
teda záväzky vzájomne podmienené a na seba vzájomne viazané, pri ktorých sa plnenia môže domáhať

len ten, kto sám dlh splnil alebo je ochotný a schopný ho splniť.

16. Určenie toho, čo sa má vrátiť vyplýva z ust. § 458 Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada (ods. 1). S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky
z neho, pokiaľ ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, nekonal dobromyseľne (ods. 2). Ten, kto predmet
bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil
(ods. 3).

18. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka sa teda musí vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Predmetom vrátenia teda v prvom rade musí byť to, čo bolo na základe
neplatnej alebo zrušenej zmluvy plnené. Povinnosť vrátiť všetko, čo na základe neplatnej alebo zrušenej
zmluvy zmluvná strana dostala, však nemusí byť vždy možné. Ak nemožno vydať všetko (alebo aj časť),

čo bolo predmetom plnenia a čo teda tvorí bezdôvodné obohatenie, najmä vtedy, ak plnenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa podľa § 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka poskytnúť peňažná náhrada.

19. Ak je kúpna zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, môže sa jej účastník domáhať úspešne
vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to, čo sám

prijal ako plnenie zo zmluvy (§ 457 ods. 1 a § 76 Občianskeho zákonníka). To sa týka aj prípadnej
peňažnej náhrady za plnenie, ak nie je dobre možné vrátenie pôvodného plnenia (§ 458 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka). Súd môže vyhovieť takejto žalobe iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu
samotnom alebo v spojení so vzájomným návrhom žalovaného podklad (§ 153 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) pre výrok, v ktorom je možné vyjadriť vzájomnú viazanosť plnenia

oboch účastníkov, ktorá by bola v zmysle ust. § 262 ods. 1 O. s. p. rešpektovaná v prípade súdneho
výkonu rozhodnutia (rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz 40/1974 Zb. z 04.10.1974, Zborník IV, str. 630).

20. Prejednávaný spor o zaplatenie sumy 11.249,04 eur s príslušenstvom sa odvíja od toho, že
medzi žalobcom žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, ktorá bola zrušená. Aj podľa odvolacieho

súdu uvedené závery vyplývajú z konania vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/324/2014.
Žalovaný (kupujúci) mal tak možnosť od žalobcu (predávajúceho) žiadať vrátenie kúpnej ceny oproti
vydaniu nehnuteľnosti a žalobca (predávajúci) mal možnosť žiadať od žalovaného (kupujúceho) vydanie
nehnuteľností oproti vráteniu kúpnej ceny.

21. Žalobca žalobou žiadal peňažnú náhradu ako protihodnotu toho, čo nemožno vydať za zničenú vec
(zbúranie žandárskej stanice). Uplatnený nárok právne kvalifikoval ako škodu. Okresný súd kvalifikoval
nárok v zmysle právnej úpravy ust. § 457 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva bola zrušená, preto
každý z účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.22.Žalobcavodvolanívytýkalsúduzmenuprávnejkvalifikácieuplatnenéhonárokukeďmupriznalnárok
podľa § 457 Občianskeho zákonníka a jeho úlohou malo byť preto rozhodovanie, či mu patrí právo na

náhradu škody proti žalovanému za splnenia zákonných podmienok.

23. V sporovom konaní platí, že predmet sporu vymedzuje žalobca. Žalobca totiž vo svojom žalobnom
návrhu uvedie, čoho sa na súde domáha a tým vymedzí, o čom daný spor bude. Toto vymedzenie
predmetu sporu však nie je nemenné. Civilný sporový poriadok totiž pozná inštitút zmeny žaloby,

prostredníctvom ktorého môže žalobca s predmetom sporu disponovať a meniť ho. Zmenou žaloby nie
je zmena právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku. Dôvodom je, že zmena žaloby sa dotýka výlučne
skutkových okolností daného prípadu, keďže právna kvalifikácia nároku je vecou súdu (iura novit curia).
Zmenou žaloby sa teda zásadne rozumie len kvalifikovaná zmena tvrdených skutkových okolností, ktoré
sú (prípadne) podkladom aj pre zmenu právnej kvalifikácie.

24. Podľa odvolacieho súdu okresný súd uplatnený nárok správne právne kvalifikoval a nebol viazaný
právnou kvalifikáciou uvedenou v žalobe žalobcu. Za situácie, kedy je kúpna zmluva neplatná alebo
kedy je zrušená, nastupuje režim § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý špeciálne upravuje dôsledky
bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu alebo zo zrušenej
zmluvy.

25. Podľa odvolacieho súdu aj v prípade, že vec nemožno vrátiť lebo bola zničená a kedy prislúcha
peňažná náhrada za plnenie, je možné vyhovieť žalobe iba vtedy, ak je v žalobnom návrhu vyjadrená
vzájomná podmienenosť vzájomných plnení účastníkov daného právneho vzťahu.

26. Z obsahu žaloby žalobcu nevyplývalo vyjadrenie vzájomnej viazanosti plnení oboch účastníkov. Z
obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.09.2020 vyplýva, že súd v rámci predbežného právneho
zhodnotenia veci na základe doteraz vykonaného dokazovania okrem iného uviedol, že „Pokiaľ išlo
o uplatnený nárok, na základe tých skutkových okolností, ktoré opísal žalobca v žalobe a v ďalšom
písomnom vyjadrení, súd tento právne kvalifikoval ako nárok v zmysle ust. § 457 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal. Ide o zákonné ustanovenie na základe
ktorého je súd zo zákona povinný vyjadriť aj vzájomnosť plnenia vo vzťahu k druhej strane, teda druhej
strane zo zrušenej zmluvy, kúpnej zmluvy, nakoľko aplikácia uvedeného zákonného ust. podľa § 457
Občianskeho zákonníka je v praxi bežná v prípade kúpnej zmluvy, pri ktorej sú súčasne vzájomne

podmienené nároky účastníkov tejto zmluvy na vrátenie plnenia zo zrušenej kúpnej zmluvy. Potom výrok
rozsudku súdu na plnenie podľa § 457 je tento výrok zo zákona podmienený aj záväzkom voči druhému
účastníkovi a táto vzájomná viazanosť musí byť vyjadrená v rozsudku, ak súd vynáša o niektorom
z nárokov zmluvných strán svoje rozhodnutie. Ak predávajúci, čo je tento prípad, žaluje kupujúceho
o vrátenie veci z neplatnej kúpnej ceny, súd v prípade, ak sa preukáže, že tento nárok je dôvodný,

musí vo výroku rozsudku vyjadriť aj vzájomný záväzok oboch zmluvných strán, teda predávajúceho a
kupujúceho, na vrátenie plnenia oboch zmluvných strán a v prípade, ako jej aj tento, že kúpenú vec
už nie je možné vrátiť, lebo je nesporné medzi stranami k tomuto momentu, že táto vec bola zničená,
zdemolovaná a teda neexistuje, potom je dôvodné, aby bola vrátená adekvátna hodnota, všeobecná
hodnota tejto zničenej veci zo strany kupujúceho, ktorý už nemôže túto vec ako zničenú vec vrátiť“.

27. Podľa odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, že okresný súd v rámci predbežného právneho
posúdenia veci sa vyjadril k podmienenosti nárokov zmluvných strán, ktorú treba zohľadniť pri
rozhodovaníoichprávachapovinnostiach.Natomtomiestežalobcazotrvalnatom,ženároksiuplatňuje
z titulu náhrady škody. Žalovaný tiež nepredniesol vzájomný návrh. Za tohto stavu mal však okresný

súd žalobu žalobcu správne zamietnuť lebo žalobca svoj návrh podľa požiadaviek § 457 Občianskeho
zákonníka neupravil a preto nemohla byť žaloba pre uvedenú podmienenosť nárokov úspešná.

28. Odvolací súd preto pre nesprávne právne posúdenia rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmenil
tak, že žalobu žalobcu zamietol a vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanému

zamietol ako vecne správny potvrdil.29. Okresný súd následne vec nesprávne právne posúdil keď vykonal započítanie ohľadom nároku na
vrátenie všeobecnej hodnoty zničenej veci a na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny - na tú časť predmetu
kúpnej zmluvy, ktorý bol zničený (rozdiel medzi sumou 11.249,04 eur a sumou 4.800,- eur).

30. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

31. Jedným z predpokladov zániku pohľadávok započítaním je, že bol uskutočnený adresný prejav
smerujúci k započítaniu (jednostranný alebo viacstranný). Nie je rozhodujúce, či ide o jednostranný
právny úkon alebo o dohodu.

32. V danej veci žalovaný neurobil voči žalobcovi úkon započítania si nevyplatenej kúpnej ceny ani

žalovaný v rámci svojho tvrdenia nevzniesol na svoju obranu námietku započítania a súd sa preto nemal
dôvod započítaním zaoberať. Toto bolo možné len na podklade aktivity zúčastnených subjektov a nie
na základe rozhodnutia súdu. Námietky žalobcu a žalovaného v odvolaniach v tomto smere boli preto
dôvodné.

33. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým rozhodol, že žalobca
nemá povinnosť vrátiť žalovanému časť kúpnej ceny v rozsahu 4.800,- eur, ktorú vyplatil žalovaný ako
kupujúci žalobcovi ako predávajúcemu z titulu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.2011, v
znenídodatkuč.1zodňa17.10.2011,uzatvorenúmedzižalobcomažalovanýmpodľačl.II/2.2.posledná
odrážka - nehnuteľnosť zapísanú v tom čase na LV č. XXXX, v KN Katastrálneho úradu Žilina, správa

katastra Martin, obec G. A. R., k. ú. G. A. R. - objekt bývalej žandárskej stanice, súp. č. XX, na pozemku
parc. č. KNC 483/1, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Dôvodom bolo, že neboli splnené procesné
podmienky predstavujúce žalobu/návrh.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak

odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou sporu bol žalovaný a to v celom rozsahu, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania t.j. prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
v právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).