Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201278
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417201278.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu

1: C. G., O.. P., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. X, J. a žalobcu 2: N. P., L.. XX.XX.XXXX, J. Š.Á. XX, J., obaja
právne zastúpení: OK advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava proti
žalovanému 1: Ľ. C., L.. XX.XX.XXXX, a žalovanému 2: Y. C., O.. J., L.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y.
X, XXX XX J., o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech žalobcov 1. a 2. ako vlastníkov nehnuteľnosti, stavby súp.
č. XXXX, tunelová strelnica, nachádzajúca sa na parc. registra ,,C“, č. XXXX/XX, zastavené plochy a
nádvoria o E. XXX C.X, stavba súp. č. XXXX, stolárska dielňa, nachádzajúca sa na parc. registra ,,C“

č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 298 m2, a rozostavané stavby nachádzajúce sa
na parc. registra ,,C“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, zapísaných na LV č.
XXXX, k. ú. K., obec Bratislava, m. č. K., okres Bratislava IV spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
žalobcov 1. a 2. a ich zákazníkov cez pozemok žalovaných 1. a 2., parc. registra ,,C“, parc. č. XXXX/
X, záhrady o výmere 51m2, nachádzajúci sa v okrese Bratislava IV, v obci Bratislava - m. č. K., k.ú.
Dúbravka, ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. 1/2017 zo dňa 12.01.2017, vypracovaného
spoločnosťou ISA SYSTEMS s. r. o., autorizačne overeného W.. I. Y., dňa 12.01.2017, ktorá vznikla

odčlenením od parc. registra ,,C“ parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXXX C.X, nachádzajúci sa v okrese
Bratislava IV, v obci Bratislava - m. č. Dúbravka, evidovaný na LV č. XXX.

II. Žalovaní 1. a 2. sú povinní strpieť vykonávanie práva vecného bremena v prospech žalobcov 1. a
2. podľa výroku I.

III. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní zaplatiť žalovaným 1. a 2. odplatu za zriadenie vecného bremena vo
výške 22,23 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vecné bremeno podľa výroku I. sa zriaďuje na neurčitú dobu a bude prechádzať s vlastníctvom
nehnuteľností na právnych nástupcov strán sporu.

V. Súd priznáva žalobcom 1. a 2. voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom zo dňa 08.02.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2017, doplneným dňa
17.02.2017 sa žalobcovia 1. a 2. domáhali, aby súd rozhodol o zriadení vecného bremena. Žalobcovia
svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že sú podielovým spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 nehnuteľnostínachádzajúcich sa v katastrálnom území Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX
a to: parcelné č. XXXX/X - záhrady o výmere 97 m2, parcelné č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere
9 m2, parcelné č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2, parcelné č. XXXX/X -

ostatné plochy o výmere 241 m2, parcelné č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 241 m2, parcelné č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 154 m2, parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 298 m2, parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2, parcelné č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX C.2, parcelné č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 117 m2, stavby - súpisné

č. XXXX na parc. č. XXXX/XX - tunelová strelnica, stavby - súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/XX -
stolárska dielňa a rozstavaná stavba na parc. č. XXXX/XX ako aj nehnuteľností nachádzajúcich s na
v katastrálnom území Dúbravka, obec. BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na LV
č. XXXX, a to parc. č. XXXX/9 - ostatné plochy o výmere 85 m2. Žalovaní 1. a 2. sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností v rozsahu 1 zapísaných v katastrálnom území Dúbravka, obec: BA - m.č. K., okres
Bratislava IV na LV č. XXX a to: pozemok parc. č.. XXXX - záhrady o výmere 1889 m2 a žalovaný 1.

zároveň podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v rozsahu 1/2 a to na základe osvedčenia
o dedičstve 3D 360/2011, Dnot 4/2012 právoplatného dňa 08.11.2012, Z-XXXXX/XX. Nehnuteľnosti
žalobcov 1. a 2. a žalovaných 1. a 2. sú susediace, nachádzajúce sa na S. A.. Napriek skutočnosti, že
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov susedí z jednej strany s pozemkom, ktorý tvorí S. A., t.j. s cestnou
komunikáciou, nie je možné sa z tejto cestnej komunikácie na nehnuteľnosti dostať, a to z dôvodu, že

samotnú komunikáciu tvorí po celej dĺžke, po ktorú susedí táto komunikácia s nehnuteľnosťou žalobcov
1. a 2. mostné teleso, ktoré znemožňuje prístup na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Právny
predchodca žalobcov 1. a 2. realizoval stavby nachádzajúce sa na pozemkoch na základe stavebného
povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia Bratislava IV ako príslušného stavebného
úradu zo dňa 07.06.1995, právoplatného dňa 31.07.1995 v zmysle ktorého žalovaní 1. a 2. odsúhlasili

pred stavebným úradom realizáciu stavby, ako aj riešenie prístupu na nehnuteľnosti žalobcov 1. a 2.,
och oplotenie, terénne úpravy na hranici pozemkov v zmysle predloženej projektovej dokumentácie. Od
roku 1996 právny predchodca žalobcov, a následne aj sami žalobcovia 1. a 2. zabezpečovali prístup na
svoje nehnuteľnosti tak pre seba ako aj pre svojich zákazníkov formou prechodu a prejazdu cez časť
pozemku vo vlastníctve žalovaných. za týmto účelom postavili na pozemku žalovaných vstupnú bránu

a časť oplotenia, ktoré bolo povolené príslušným stavebným úradom na základe súhlasu žalovaných.
Žalobcovia 1. a 2. argumentovali tým, že nemajú právne zabezpečený prístup, resp. právo cesty na
svoje nehnuteľnosti, pričom iný prístup na ich nehnuteľnosti ako prechodom a prejazdom cez časť
nehnuteľnosti žalovaných neexistuje. Žalobcovia ako aj ich právny predchodcovia sa snažili mimosúdne
vysporiadať vzniknutú situáciu a navrhovali jednak zmluvné riešenie situácie, odkúp nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalovaných, ktorý je potrebný na zabezpečenie prístupu na nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobcov, prípadne zámenu časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, ktorú používajú žalobcovia
na uskutočňovali kroky smerujúce k obmedzeniu prístup k vlastnej nehnuteľnosti za obdobnú časť
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia 1. a 2. uviedli, že dali vyhotoviť aj geometrický plán
č. 11/92 zo dňa 04.06.1992 úradne overený dňa 12.06.1992 pod č. 830/92. Žalovaní 1. a2. však snahu

žalobcov o vysporiadanie vzniknutej situácie odmietali a hoci od roku 1996 akceptovali prechod cez ich
nehnuteľnosť, počas celého obdobia uskutočňovali úkony smerujúce k obmedzeniu, resp. znemožneniu
tohto prechodu a od roku 2016 začali uskutočňovať právne ako aj faktické kroky k zamedzeniu prístupu
žalobcov na svoju nehnuteľnosť. Listom zo dňa 12.12.2016 vyzvali žalovaní žalobcov na bezodkladné
odstránenie všetkých vecí z pozemkov, najmä vstupnej brány, plota a oceľových konštrukcií. Žalobcovia

majú zato, že sú splnené predpoklady na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena nakoľko nemôžu
vykonávať plnohodnotne svoje vlastnícke právo za situácie kedy nemajú jasne právne vysporiadané
svoje právo dostať sa k svojim nehnuteľnostiam. Bez nariadenia vecného bremena by žalobcovia boli
v neistote ohľadom prístupu na svoje nehnuteľnosti, ktorý by im mohli žalovaní 1. a 2. kedykoľvek
znemožniť. Žalobcovia nechcú nad mieru potrebnú na zabezpečenie ich práve cesty k nehnuteľnostiam

v ich vlastníctve obmedzovať vlastnícke právo žalovaných.
2. Okresný súd Bratislava IV, uznesením sp.zn. 10C/5/2017 zo dňa 17.03.2017 neodkladným opatrením
na čas do rozhodnutia vo veci samej uložil žalovaným 1. a 2., umožniť výkon cesty žalobcom 1. a 2.,
ako vlastníkom nehnuteľnosti, stavby súpisné číslo XXXX - tunelová strelnica postavenej na parc. č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2, stavby súpisné Č. XXXX - stolárska dielňa

postavenej na parc. č. XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 298 m2 a rozostavanej stavby
na parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, evidovaných Úradom geodézie a
kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres: Bratislava IV, obec: BA - m.č. Dúbravka, katastrálne
územie: Dúbravka na liste vlastníctva č. XXXX, vo forme práva prechodu a prejazdu žalobcom 1. a 2.a ich zákazníkov cez pozemok žalovaných 1. a 2., parcely reg. „C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere
1889 m2, evidovanej Úradom geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres: Bratislava
IV, obec: BA - m.č. Dúbravka, katastrálne územie: Dúbravka na liste vlastníctva č. 703, v rozsahu podľa

geometrického plánu.
3. Krajský súd v Bratislave, uznesením sp.zn. 9Co/197/2017-74 zo dňa 21.09.2017 zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to z dôvodu, že
žalobcovia si počas neúmerne dlhého časového obdobia žiadnym spôsobom neusporiadali svoje práva
prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných a z uvedeného, nakoľko absentuje bezodkladnosť úpravy

pomerov, nie je dôvod na vydanie mimoriadneho prostriedku.
4. Žalovaným 1. a 2. bola žaloba doručená a títo doručili súdu dňa 06.02.2018 svoje vyjadrenie v ktorom
uviedli, že tvrdenia žalobcov 1. a 2, že neexistuje žiadny prístup na Agátovú ulicu, iba cez ich pozemok je
parc.č. XXXX nakoľko po celej dĺžke ich pozemku je mostné teleso, ktoré znemožňuje akýkoľvek prístup
na nehnuteľnosť žalobcov je podľa žalovaných zavádzajúce. Žalovaní uviedli, že pozemok žalobcov
parc.č. XXXX/XX susedí s S. A. po celej dĺžke, cca 15 metrov, a preto aj toto mostné teleso by malo

mať takúto šírku, čo nie je pravda.
5. Žalobcovia 1. a 2. doručili súdu dňa 08.03.2018 repliku, v ktorej uviedli, že majú za to, že na rozdiel
od žalovaných v konaní dostatočne preukázali faktický a skutkový stav ohľadne charakteru hranice
pozemkov, ktoré vlastnia.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.09.2018 na ktorom sa zúčastnili strany sporu. Právny

zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia 1. a 2. zotrvávajú na podanej žalobe v celom rozsahu s tým,
že zriadenie práva prechodu v zmysle § 151o ods. 3 cez vyčlenený pozemok vo vlastníctve žalovaných
je nevyhnutné pre akýkoľvek prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcov. Žalovanými uvádzané alternatívy
sú technicky a právne nerealizovateľné, nakoľko nie je možné stavebne zasiahnuť do mostného telesa,
ktoré vedie pozdĺž pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Zriadenie vecného bremena je nevyhnutné

aj z hľadiska zhoršujúcich sa vzťahov medzi stranami sporu. Vecné bremeno žiadnym podstatným
spôsobom nezasiahne žalovaných pri užívaní nehnuteľnosti. Z hľadiska odplaty za zriadenie vecného
bremena, žalobcovia poukázali na ocenenie predmetných pozemkov, ktoré vykonali samotní žalovaní v
dedičskom konaní zo dňa 22.11.2011 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom pozemok parc.
č. XXXX o výmere 1899 m2 ocenili hodnotou 840,- Eur. Vyčleniac pozemok cez ktorý sa má zriadiť

vecné bremeno o výmere 51 m2 vychádza odplata za zriadenie vecného bremena použijúc ocenenie
žalovaných vo výške 22,23 Eur pričom túto odplatu žalobcovia neznižujú s prihliadnutím na povahu
vecného bremena. Žalovaný 1. uviedol, že nemieni nič predávať. Žalovaná 2. vypovedala, že žalobcov
nepozná, nikdy sa s nimi nespojili. K Dohode o užívaní pozemku z 03.08.1996 uviedla, že to nie je
podpis jej manžela. Žalobca 2. vypovedal, že pred mnohými rokmi sa jeho otec ako vlastník pozemku

pokúšal o vyriešenie situácie rôznymi formami -dohody výmeny, platby, pričom predložil súdu Ponuku
na odkúpenie časti pozemku zo dňa 04.10.2011, ktorú vykonal žalovaným otec žalobcu v 2. rade p. P..

7. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 13.11.2018, na ktorom právny zástupca žalobcov uviedol, že
žalobcovia riadne osvedčili oprávnenosť svojho nároku a potrebu úpravy vzájomných práva povinnosti

medzi žalobcami a žalovaným. Žalovaní 1. a 2. postojom neumožňujú iný spôsob vzájomnej úpravy
práva ako súdom zriadený vecným bremenom spočívajúcim práve k prístupu a práve cesty žalobcom.
Z predložených dôkazov podľa žalobcov vyplýva, že hoci nehnuteľnosti žalobcov susedia s priľahlou
komunikáciu, z tejto nie je možné zriadiť prístup, a to inak ako cez nehnuteľnosť žalovaných. Zároveň
navrhovaný rozsah vecného bremena, je možné podľa ich názoru považovať za najmenší možný zásah

do práv tretích subjektov, nakoľko navrhované vecné bremeno rozsahom a umiestnením je najmenej
invazívne voči žalovaným. Ide o plochu 20 m2, pri hranici pozemku medzi žalobcami a žalovanými a
nelimituje prístup k pozemku alebo stavbám žalovaným. Právny zástupca ďalej uviedol, že žalobcovia v
žiadnom prípade nemajú záujem požadovaný prístup rozširovať, potrebujú zabezpečiť trvalý a nerušený
prístupkstavbám. Žalovaný1.uviedol,ženamietaDopravno-inžinierskyposudokvypracovanýIng.Ľ.O.

Y., PRO FORM, autorizovaným stavebným inžinierom zo dňa 08.10.2018, ktorý je podľa neho právne
neplatný, nakoľko ho nevypracovala osoba, ktorá je na to poverená.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žaloba zo dňa 08.02.2017 doručená súdu
dňa 08.02.2017, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, fotodokumentácia umiestnenia nehnuteľností

žalobcov 1. a 2. a žalovaných 1. a 2., polohopisný a výškopisný plán č. 78/2015, stavebné povolenie
zo dňa 07.06.1995, list zo dňa 12.12.2016, výzva na odstránenie vecí zo dňa 12.12.2016, , výzva zo
dňa 27.09.2011, odpoveď zo dňa 03.10.2011, geometrický plán č. 11/92, geometrický plán č. 1/2017
s vyznačením rozsahu práva prechodu a prejazdu, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.10C/5/2017-36 zo dňa 17.03.2017 o nariadení neodkladného opatrenia, Uznesenie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 9Co/197/2017-74 zo dňa 21.09.2017, vyjadrenie žalovaných k žalobe, doručené súdu
dňa 06.02.2018, replika žalobcov doručená súdu dňa 09.03.2018, návrh na prejednanie dedičstva zo

dňa 22.11.2011, Dohoda o užívaní pozemku z 03.08.1996, fotodokumentácia, zápisnica o pojednávaní
zo dňa 11.09.2018, Dopravno-inžiniersky posudok zo dňa 8.10.2018 vypracovaný W.. Ľ. J.
PRO FORM, autorizovaným stavebným inžinierom v kategórii Inžinierske stavby s rozsahom oprávnenia
Dopravné stavby, fotodokumentácia pôvodného stavu miesta prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov
1. a 2. cez časť nehnuteľnosti žalovaných 1. a 2., List Magistrátu Hl. mesta SR Bratislavy, sekcie

územného plánovania zo dňa 10.9.2018, zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.11.2018, výsluchom
žalobcu 2., žalovaných 1. a 2. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo
a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah
súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:
9. Nehnuteľnosti žalobcov 1. a 2. a žalovaných 1. a 2. sú susediace, nachádzajúce sa na S. A.. Napriek
skutočnosti, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov susedí z jednej strany s pozemkom, ktorý tvorí

S. A., P..j. s cestnou komunikáciou, nie je možné sa z tejto cestnej komunikácie na nehnuteľnosti
dostať, a to z dôvodu, že samotnú komunikáciu tvorí po celej dĺžke, po ktorú susedí táto komunikácia
s nehnuteľnosťou žalobcov 1. a 2. mostné teleso, ktoré znemožňuje prístup na nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov. Právny predchodca žalobcov 1. a 2. realizoval stavby nachádzajúce sa na
pozemkoch na základe stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia

Bratislava IV ako príslušného stavebného úradu zo dňa 07.06.1995, právoplatného dňa 31.07.1995 v
zmysle ktorého žalovaní 1. a 2. odsúhlasili pred stavebným úradom realizáciu stavby, ako aj riešenie
prístupu na nehnuteľnosti žalobcov 1. a 2., ich oplotenie, terénne úpravy na hranici pozemkov v zmysle
predloženej projektovej dokumentácie. Od roku 1996 právny predchodca žalobcov, a následne aj sami
žalobcovia 1. a 2. zabezpečovali prístup na svoje nehnuteľnosti tak pre seba, ako aj pre svojich

zákazníkov formou prechodu a prejazdu cez časť pozemku vo vlastníctve žalovaných, pričom za týmto
účelompostavilinapozemkužalovanýchvstupnúbránuačasťoplotenia,ktorébolopovolenépríslušným
stavebným úradom na základe súhlasu žalovaných. Žalobcovia 1. a 2. dali vyhotoviť aj geometrický plán
č. 11/92 zo dňa 04.06.1992 úradne overený dňa 12.06.1992 pod č. 830/92. Žalovaní 1. a 2. však snahu
žalobcov o vysporiadanie vzniknutej situácie odmietali a hoci od roku 1996 akceptovali prechod cez ich

nehnuteľnosť, počas celého obdobia uskutočňovali úkony smerujúce k obmedzeniu, resp. znemožneniu
tohto prechodu a od roku 2016 začali uskutočňovať právne ako aj faktické kroky k zamedzeniu prístupu
žalobcov na svoju nehnuteľnosť. Listom zo dňa 12.12.2016 vyzvali žalovaní žalobcov na bezodkladné
odstránenie všetkých vecí z pozemkov, najmä vstupnej brány, plota a oceľových konštrukcií. Žalobcovia
na základe vyššie uvedených skutočností, požiadali súd aby rozhodol o zriadení vecného bremena k

spornej nehnuteľnosti.
10. Súd posúdil vec po právne stránke nasledovne:

11. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na

návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok.

12. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k
pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.

13. Základnou podmienkou pre zriadenie práva cesty je, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka ku stavbe nemožno zaistiť inak. Nevyhnutnú cestu možno zriadiť
len vtedy, ak nemožno prístup zaistiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zaistený k verejnej
komunikácii - napr. vozovke, miestnej či účelovej komunikácii.

14. Situácia predvídaná v § 151 o ods. 3 OZ, predstavuje konflikt vlastníckeho práva medzi vlastníkom
stavby a vlastníkom pozemku. Vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zaistený
prístup na základe obligačného práva, alebo môže k prístupu využiť iné pozemky v jeho vlastníctve.
Zriadeniu vecného bremena cesty však nebráni, pokiaľ vlastník pozemku žalobcovi síce prístup trpí,

odmieta mu však ho právne zaistiť. Skutočnosť, že prístup zriadený cez iný pozemok na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo by sa
obišiel bez stavebných úprav, nie je významná. Pri zriaďovaní cesty treba dbať, aby právo vlastníka
pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístupku stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo vecného bremena cesty
zriadiť. Ak zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby bude nákladné, ide už o jeho súkromný záujem,
ktorý nemožno uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením cesty. Naviac tu nebudú zákonné podmienky

pre zriadenie tohto práva, ktoré sú dané len v prípade, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zaistiť
inak. Otázka, či má žalobca nárok na zaistenie príjazdu alebo pešieho prechodu závisí na posúdení
konkrétnej veci.

15. Vecné bremeno nemôže súd, ani súkromné osoby zriadiť v rozpore s verejnoprávnymi predpismi.

Vecné bremeno cesty možno podľa § 151o ods. 3 OZ zriadiť len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo
na poskytnutie náhrady priamo podľa Listiny čl. 11 ods. 4 a táto náhrada musí byť primeraná ujme,
ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou
podmienkou zriadenia práva cesty a o tejto náhrade musí byť rozhodnuté, a to i bez návrhu.

16. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok podľa §151 o

ods. 3 OZ, i keď táto stavbe je obklopená pozemkami vlastníka stavby - Rozsudok NS ČR sp. zn.
22Cd/2317/2004.

17. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu.
18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia 1. a 2. sú
podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
K., okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX a to: parcelné č. XXXX/X - záhrady o výmere 97
m2, parcelné č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 9 m2, parcelné č. XXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 159 m2, parcelné č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 241 m2, parcelné č. XXXX/
X - ostatné plochy o výmere 241 m2, parcelné č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 154 m2, parcelné
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2, parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 298 m2, parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2,
parcelné č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2, parcelné č. XXXX/XX - ostatné

plochy o výmere 117 m2, stavby - súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/XX - tunelová strelnica, stavby
- súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/XX - stolárska dielňa a rozstavaná stavba na parc. č. XXXX/XX
ako aj nehnuteľností nachádzajúcich s na v katastrálnom území Dúbravka, obec. BA - m. č. Dúbravka,
okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX, a to parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 85
m2. Žalovaní 1. a 2. sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v rozsahu 1 zapísaných v katastrálnom území

Dúbravka, obec: BA - m.č. K., okres Bratislava IV na LV č. XXX a to: pozemok parc. č.. XXXX - záhrady o
výmere 1889 m2 a žalovaný 1. zároveň podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v rozsahu 1/2
a to na základe osvedčenia o dedičstve 3D 360/2011, Dnot 4/2012 právoplatného dňa 08.11.2012, X.-
XXXXX/XX. Žalobcovia nemajú právne zabezpečený prístup, resp. právo cesty na svoje nehnuteľnosti,
pričom iný prístup na ich nehnuteľnosti ako prechodom a prejazdom cez časť nehnuteľnosti žalovaných

neexistuje. Žalovaní snahu žalobcov o vysporiadanie vzniknutej situácie odmietali a hoci od roku 1996
akceptovali prechod cez ich nehnuteľnosť, počas celého obdobia uskutočňovali úkony smerujúce k
obmedzeniu, resp. znemožneniu tohto prechodu a od roku 2016 začali uskutočňovať právne ako aj
faktické kroky k zamedzeniu prístupu žalobcov na svoju nehnuteľnosť. Listom zo dňa 12.12.2016 vyzvali
žalovaní žalobcov na bezodkladné odstránenie všetkých vecí z pozemkov, najmä vstupnej brány, plota a

oceľových konštrukcií. Nehnuteľnosti žalobcov 1. a 2. a žalovaných 1. a 2. sú susediace, nachádzajúce
sa na S. A.. Napriek skutočnosti, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov susedí z jednej strany s
pozemkom, ktorý tvorí S. A., t.j. s cestnou komunikáciou, nie je možné sa z tejto cestnej komunikácie
na nehnuteľnosti dostať, a to z dôvodu, že samotnú komunikáciu tvorí po celej dĺžke, po ktorú susedí
táto komunikácia s nehnuteľnosťou žalobcov 1. a 2. mostné teleso, ktoré znemožňuje prístup na

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Žalovaní 1. a 2. v konaní namietali, že neexistuje aktuálne žiadna
prekážka tomu, aby žalobcovia využívali prístup k svojim nehnuteľnostiam priamo cestnú komunikáciu
na S. A., a vyhli sa tak prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných. V priebehu konania
žalobcoviapreukázalinazákladepredloženéhoDopravno-inžinierskeho posudku zo dňa 8.10.2018
E. W..Ľ.J.PROFORM,autorizovanýmstavebnýminžinieromvkategóriiInžinierskestavbysrozsahom

oprávnenia Dopravné stavby, že jestvujúce dopravné riešenie vstupu a vjazdu na pozemky užívateľa je
postačujúce a je zároveň z technického hľadiska jediné možné. Stavebný inžinier pritom z technických
dôvodov, s ohľadom na konštrukciu cestného priepustu susediaceho s nehnuteľnosťami žalobcov vylúčil
možnosť priameho napojenia vstupu z S.P. A., pričom sa zaoberal aj možnosťou realizovať vstup cezparc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X, túto možnosť však pre stavby nachádzajúce
sa na týchto pozemkoch, vylúčil. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že stavebný inžinier okrem technickej
možnosti realizácie príjazdu a vstupu posudzoval aj dopady na bezpečnosť cestnej premávky a jej

účastníkov, pričom aj v danom prípade vylúčil realizáciu priameho vstupu na pozemky žalobcov 1. a 2.
priamo z S. A..

20. K žalovanými navrhovanej alternatíve terajšieho prístupu z ľavej strany pozemkov žalobcov cez
nehnuteľnostitretíchosôbsúdpoukazujenažalobcamipredloženýOdpornýposudok,vktoromstavebný

inžinier v časti analýza nových riešení takúto možnosť vylúčil, a to z dôvodu umiestnenia stavieb
na týchto pozemkoch, ktoré realizáciu takéhoto prístupu neumožňujú. Takto navrhovaný prístup by
vyžadoval najmä obmedzenie viacerých tretích subjektov (vlastníkov týchto nehnuteľností), a to v
neporovnateľne väčšom rozsahu, ako je rozsah obmedzenia žalovaných 1. a 2., vrátane stavebných
úprav, vybudovania cesty na cudzích nehnuteľnostiach.

21. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalobcov, na ktorých sa
nachádzajú aj predmetné stavby, sa títo dopytovali na Magistrát Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, ktorý vo svojom liste zo dňa 10.09.2018 uviedol, že v zmysle platného Územného plánu
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z roku 2007 sú parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, reg. „C", k.ú. Dúbravka, súčasťou plôch s funkčným využitím krajinná

zeleň (kód funkcie 1002), stabilizované územie a v rámci spôsobu využitia tejto funkčnej plochy je v
danom území najmä prípustné umiestňovať najmä zeleň líniovú a plošnú. Ako neprípustné je potom
definované na predmetnom území umiestňovať okrem iného akékoľvek stavby a zariadenia nesúvisiace
sfunkciou.Zuvedenéhovyplýva,žeakékoľvek prípadnébudovaniedopravnejstavby,t.j.novéhovstupu
a vjazdu na predmetné nehnuteľnosti, by okrem iného bolo v rozpore s aktuálne platným Územným

plánom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

22. Žalovaní 1. a 2. v priebehu konania nepredložili súdu žiaden relevantný doklad preukazujúci
odôvodnenosť nimi navrhovaných riešení, všetky námietky zostali iba v slovnej rovine. Súd pri
rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že na základe Dohody o užívaní pozemku zo dňa 03.08.1996,

ktorú podpísal právny predchodca žalobcov (ich otec) a žalovaní 1. a 2. (žalovaná 2. na pojednávaní dňa
11.09.2018 uviedla, že to nie je podpis žalovaného 1., ale svoje tvrdenie nepreukázala) bolo dohodnuté
vzájomné používanie časti pozemku parc. č. XXXX vo výmere 38 m2 ako prechod k nehnuteľnostiam
žalobcov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní 1. a 2. mali vedomosť o tom, že cez ich pozemok vedie
prechod k nehnuteľnostiam žalobcov, pričom dali súhlas s prechodom žalobcov cez ich pozemok.

23. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal súd jednoznačne preukázané, že prístup k
nehnuteľnostiam žalobcov 1. a 2. nie je technicky a ani z hľadiska bezpečnosti, možné realizovať inak,
ako cez existujúci vjazd, ktorý sa nachádza na časti pozemku žalovaných 1. a 2. Podľa názoru súdu, boli
naplnené zákonné predpoklady ust. § 151o ods. 3 OZ, aby súd mohol zriadiť toto vecné bremeno, keď

mal preukázané, že žalobcovia 1. a 2. ako vlastníci stavby nie sú zároveň vlastníkmi priľahlého pozemku.
Prístup žalobcov ako vlastníkov stavby nie je možné zabezpečiť inak ako prechodom a prejazdom cez
časť nehnuteľnosti žalovaných, a preto súd s prihliadnutím na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku I. rozhodnutia.

24. Zákon v ust. § 151 o ods. 3 OZ zriadiť vecné bremeno len za náhradu. S prihliadnutím na ocenenie
predmetných pozemkov, ktoré vykonali samotní žalovaní v dedičskom konaní zo dňa 22.11.2011 v
konaní vednom na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom pozemok parc. č. 3483 o výmere 1899 m2
ocenili hodnotou 840,- Eur, súd vychádzal z uvedeného ocenenia. Vyčleniac pozemok cez ktorý sa
má zriadiť vecné bremeno o výmere 51 m2 vychádza odplata za zriadenie vecného bremena použijúc

ocenenie žalovaných vo výške 22,23 Eur. Uvedenú výšku odplaty žalovaní 1. a 2. v priebehu konania
nerozporovali, a preto ju súd akceptoval.
25. Súd pre úplnosť uvádza, že povinnosť žalovaných 1. a 2. ako oprávnených z vecného bremena
znášať primerané náklady na zachovanie a opravu nehnuteľnosti podľa miery spoluužívania, ktorú užíva
titulom zriadeného vecného bremena, nie je tým dotknutá pri aplikácii ust. § 151n ods. 3 OZ, podľa

ktorého, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.26. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov právo. Žalobcovia 1. a 2. boli v spore plne úspešní, súd im preto priznal nárok na
náhradu trov konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).