Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203827
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318203827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci maloletých detí U. M.,
narodeného XX.XX.XXXX, A. M., narodeného XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné deti rodičov K. M., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom 1. mája 2, D. a N. M., narodeného XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného v
konaní P. M., bytom E. XXX v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/118/2018-76 dňa 28.02.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného pre mal. U. zo strany otca. Naposledy bolo
rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 19P/293/2016-66 zo dňa
22.08.2017. Matka návrh odôvodňuje zvýšenými potrebami mal. U. v dôsledku jeho nástupu na základnú
školu.

2. Obsah rozhodnutia

3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „Súd mení rozsudok Okresného súdu
Humenné č. 19P/293/2016 zo dňa 22.8.2017 v časti výšky výživného pre mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX
tak, že zvyšuje výživné pre mal. U. M. zo sumy 65 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od podania
návrhu od 27.9.2018, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca.
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. Zaostalé výživné pre mal. U. M.
za obdobie od 27.9.2018 do 28.2.2020 vo výške 427,50 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných

splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len
jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh“.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu, ktorý vykonal
vyplývajú závery, že otec bol v roku 2018 zamestnaný vo viacerých spoločnostiach od 28.07.2018
do 05.08.2018 s vymeriavacím základom 522,- Eur počas trvania pracovného pomeru v spoločnosti
Deko deko s.r.o. Stupava otec porušil pracovnú disciplínu a zhoršilo sa jeho pracovné tempo a bol

s ním ukončený pracovný pomer. Od 25.12.2018 do 08.01.2019 bol zamestnaný v spoločnosti Z. O.
suites&Spa, s.r.o s vymeriavacím základom 285,10 Eur. Zo správy spoločnosti vyplýva, že otec bol
zamestnaný v pozícií kuchár, odpracoval si 2 dní a viac sa neozval. Ďalej pracoval v spoločnosti
G. s.r.o. C. od 08.07.2019 do 21.07.2019 s vymeriavacím základom 278,54 Eur a od 28.08.2019do 04.09.2019 v spoločnosti Q. s.r.o. s vymeriavacím základom za jeden mesiac 68,-Eur. Otec bol
naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v roku 2014. Súd ďalej zisťoval zamestnanie v
spoločnosti B. s.r.o., kde zo správy tejto spoločnosti vyplýva, že pracoval v ich spoločnosti od 10.01.2018

do 26.01.2018. Ukončenie nastalo po nedostavení sa na pracovné miesto bez udania dôvodu a z
dôvodu neštandardných požiadaviek menovaného t.j. týždenné vyplácanie mzdy, pričom tu vzniklo aj
podozreniezužívaniaomamnýchlátoknastraneotca.Menovanýzarobilsumu199,48Eur.Podľasprávy
zamestnávateľa B. S. zo dňa 08.03.2019 bol v jeho spoločnosti otec maloletých detí zamestnaný na
trvalý pracovný pomer v pozícií pomocný kuchár od 13.02.2018 do 24.03.2018, pracovný pomer bol

skončený v skúšobnej dobe a príjem otca bol vo výške 195,07 Eur. Zo správy spoločnosti R. P., a.s.,
zo dňa 12.03.2019 vyplýva, že v tejto spoločnosti bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od
18.05.2018 do 31.07.2018 ako pomocný kuchár, pričom k reálnemu výkonu práce na základe tejto
dohody nedošlo. Jeho príjem bol 0. Lustráciou bolo zistené, že otec maloletých detí je od 11.11.2019 vo
výkone trestu odňatia slobody, pričom trest je uložený do 11.07.2020. Súd konštatuje, že otec maloletých
detí je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom výživné za neho plní otec. Súd zhodnotil, že vo vzťahu k

zamestnaniu je potencionalita príjmov otca možná stanoviť a to preto, lebo zo skutočného stavu vyplýva,
že otec je nezodpovedný a bol prepustený zo zamestnania vždy z dôvodov, ktoré boli na jeho strane.
Má za to, že sa zbavil výhodného zamestnania a poukazuje na to, že v spoločnosti M. deko s.r.o. mal
uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú z príjmu minimálne vo výške minimálnej mzdy, a preto súd
vychádzal z príjmu otca vo výške minimálnej mzdy. Súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného

vo vzťahu k mal. U. na sumu 90,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti nad túto sumu zamietol návrh, ako
aj návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k mal. A.. Dlžné výživné stanovil vo výške 427,50 Eur a povolil
ich otcovi zaplatiť v 20,- Eur mesačných splátkach.

5. Právne svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na § 26 a § 75 Zákona o rodine.

II. Obsah odvolania

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku, ktorým súd čiastočne návrhu vyhovel podal
odvolanie otec. Poukazuje na to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne

vec posúdil. Návrh matky považuje za bezdôvodný. V návrhu uviedla, že náklady na bývanie má
227,- Eur, pričom predtým tvrdila, že ide o inú sumu, a teda nastala úspora 39,- Eur. Žije v spoločnej
domácnostisotcomsynaN.,ktorýbysamalspoločnepodieľaťnanákladoch.Navrhovateľkaopomenula
uviesť, že náklady na stravu maloletých detí sa znížili a neuviedla, že náklady súvisiace s nástupom U.
do prvého ročníka jej zabezpečili starí rodičia otca a nekúpila ich sama. Neuvádza, že zo strany starých

rodičov dochádza k materiálnej pomoci nehovoriac o tom, že zo strany sestry dostáva nemálo použitého,
ale zachovalého oblečenia. Neuviedla, že U. už nechodí na futbal, nemá aktivity, pričom starý otec zo
strany otca sa zaviazal, že bude tieto aktivity platiť. Súd poukazuje na to, že otec porušoval pracovnú
disciplínu, a teda to bolo dôvodom skončenia pracovného pomeru, poukazuje odvolateľ však na to, že
došlo k plateniu vždy včas výživného z jeho strany a nikdy neboli s tým problémy. Podľa jeho názoru hoci

mal vedomosť súd o uvedených skutočnostiach, rozhodol v neprospech povinného, nepripustil možnosť,
že nebude podmienečne prepustený, akú prácu si zabezpečí, bude mať otec po návrate z výkonu trestu
problémy zaplatiť výživné od podania návrhu, tak ako to určil súd. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil
rozsudok a návrhu matky v tejto časti nevyhovel.

7. K odvolaniu otca podáva písomné vyjadrenie matka, ktorá navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti(§127a§363C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanostirozsahom(§65CMP)

a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné.9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna.

11.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštancie,
ktorým návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého U. vyhovel v časti . Odvolateľ namieta
správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k skutočnému stavu veci a následne prijatému
právnemu záveru.

12. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci pre prijatie záveru o potrebe zmeny rozsahu doposiaľ
stanoveného výživného. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky možno konštatovať, že
zvýšenie výživného zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a stanovená výška je
primeraná, zodpovedá reálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča,

a odôvodneným potrebám oprávneného dieťaťa ako aj súdom stanovenie momentu zmeny rozsahu
výživného.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). C.s.p. v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu

vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“). Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely
zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s
okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena
pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča.

14. V prvom rade maloletý U. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie
vyživovacej povinnosti zo strany svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu
je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov
a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v
prípadoch potencionalneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich

rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť
neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia
žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa
16.12.2015).

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o
výške výživného v časti týkajúcej sa výživného pre mal. U. v zmysle § 78 ods.1 a § 121 CMP a to
z hľadiska zmeny pomerov na strane rodiča povinného platiť výživné. O výške výživného rozhodoval
podľa ustanovení § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom
prvej inštancie odvolací súd súhlasí so skutkovým záverom ohľadne príjmov otca pokiaľ vychádzal

z možného potencionálneho príjmu a z toho vyplývajúcich možnosti a schopnosti platiť výživné na
maloletého syna.

16. Súd prvej inštancie správne porovnáva pomery v čase poslednej úpravy výživného, a v čase
súčasnej úpravy. Za rozhodný moment zmeny majúcej vplyv na zvýšenie výživného považuje odvolací

súd deň označený súdom.

17.Zoskutočnéhostavuvykonanéhosúdomprvejinštancievyplýva,ževčasepôvodnéhorozhodovania
rodičia maloletého U. nežili v spoločnej domácnosti, otec pracoval v roku 2016 v spoločnosti TESCOStoress.r.o.sčistýmpríjmom347,95Euranáslednevroku2017nazákladedohodyopracovnejčinnosti
vo viacerých spoločnostiach. Súd v čase pôvodného konania vychádzal aj z tvrdenia otca, ktorý uviedol,
že jeho mesačným príjmom je suma 420,- Eur mesačne. Matka v čase pôvodného rozhodovania bola

poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur a prídavkov na tri maloleté deti. Mal. U.
v čase rozhodovania súdu v roku 2017 vo, nenavštevoval základnú školu. Porovnávajúc pomery v
súčasnosti matka poberala v roku dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho
základu 11,1629 Eur denne od 22.08.2018 na obdobie 6 mesiacov. Od 05.03.2018 až do 20.05.2018
bola zamestnaná v spoločnosti K. K. s.r.o. C.. V súčasnosti matka poberá rodičovský príspevok vo výške

220,- Eur . Od poslednej úpravy jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť, žije v spoločnej domácnosti s
priateľom N. X.. Maloletý v čase rozhodovania súdu bol žiakom základnej školy a to žiakom 2.ročníka
základnej školy. Otec do nástupu výkonu trestu 11.11.2019 bol zamestnaný vo viacerých spoločnostiach,
ako je vyššie konštatované.

18. Odvolacie námietky otca sa dotýkajú nesprávne zisteného skutočného stavu veci a nesprávne

prijatého právneho záveru. Poukazuje na to, že súd nesprávne vychádza z príjmu, ktorý by mohol
dosahovať a nezohľadňuje zníženie nákladov matky na bývanie, keďže býva so svojim priateľom,
nezohľadňuje to, že potreby maloletého dieťaťa v súvislosti s nástupom do 1.ročníka zabezpečili starí
rodičia otca, ako aj plnia vyživovaciu povinnosť, nezohľadňuje to, že po výkone trestu bude otec
pravdepodobne bez príjmu a nebude v jeho možnostiach a schopnostiach platiť stanovené výživné.

19. Je možné konštatovať, že k zvýšeniu potrieb maloletého dieťaťa došlo v prejednávanej veci
v súvislosti s jeho nástupcom na prvý stupeň základnej školy. Z predložených listín, ktoré matka
predložila v konaní , je možné mať za preukázané, že u mal. U. sa menia náklady na jeho stravovanie,
nákup školských pomôcok a potrieb. V každom prípade tak je potrebné sa vyrovnať s tým, či nástup

na prvý základnej školy znamená bez ďalšieho možnosť navýšenia výživného. Nástup maloletého
dieťaťa do základnej školy je možné považovať za zmenu pomerov, ktorá súvisí a je spojená so
zvýšením odôvodnením potrieb spojených predovšetkým s fyzickým vývojom maloletého dieťaťa a s
jeho potrebami, ktoré narástli.

20. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb je treba uviesť, že odôvodnené potreby detí v
rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké pokiaľ nie sú v určitom
konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, záujmovej činnosti,
ktorá je náročnejšia a ktoré skutočnosti je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť, pričom
nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Potrebné je preukázať len potreby detí, ktoré vybočujú z rámca

iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Výživné pre dieťa slúži nielen na
uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby
a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné

pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že
nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

21.Vsúvislostiskonštatovanou zmenoupomerovnastraneoprávnenéhodieťaťajepotrebné zhodnotiť
aj pomery na strane povinného rodiča, porovnať ich s časom pôvodného rozhodovania zároveň

vyhodnotiť zistené relevantné skutočnosti pre prijatie záveru či tieto pomery odôvodňujú navýšenie
výživného, ktoré by súviselo so zvýšenými potrebami maloletého dieťaťa.

22. Súd prvej inštancie sa zaoberá možnosťou potencionality príjmu otca. súd pri stanovení rozsahu
výživného vychádzal z posúdenia reálnych možností a schopností otca. Potencionalita znamená de

facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom
období. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov,
pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať
s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej. Pri uplatnení princípu potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy

povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov,
to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimeranémajetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k
strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd
prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne

bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie
povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených),
vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej
výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne
konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu

bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo
až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov.
Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na
úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k
absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči
oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody

„zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 02.
2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

23. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj
tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere

výživného a potrebe zabrániť povinnému aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu
zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a majetkového prospechu (porovnaj Komentár Zákona
o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str. 409).

24. Odvolací súd tak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania podobne ako súd prvej inštancie

stanovil príjem, ktorý by mohol otec dosahovať, pokiaľ by využil svoje reálne schopnosti a možnosti a
vzdelanie a pracoval. Súd považuje za príjem otca , ktorý mohol dosahovať pokiaľ by bol v pracovnom
vzťahu a nebol vo výkone trestu odňatia slobody aspoň minimálnu mzdu.

25. Odvolací súd po vyhodnotení zákonných kritérií pre stanovenie rozsahu výživného a to veku,

oprávnených potrieb mal. U., možnosti, schopnosti otca považuje za dôvodné stanoviť výživné zo strany
otca vo výške 90,- Eur mesačne vychádzajúc pritom z potencionálneho príjmu otca. Podľa údajov
na www.ip.gov.sk bola mesačná minimálna mzda v roku 2018 vo výške 480,- Eur, v roku 2019 vo
výške 520,- Eur a pre rok 2020 bola stanovená vo výške 580,- Eur mesačne. Otec môže vzhľadom
na svoje schopnosti, možnosti dosahovať aspoň minimálnu mzdu, potom stanovené výživné zodpovedá

16 % určeným z jeho príjmu, čo zodpovedá oprávneným potrebám mal. U.. Možno dodať, že otec by
mohol dosahovať aj vyšší príjem pokiaľ pracoval by v cestovnom ruchu, gastre, hotelierstve, priemerný
hrubý mesačný plat v Slovenskej republike v pozíciách kuchár - cestovný ruch, gastro, hotelierstvo sa
vymedzuje od 611,- Eur do 1.615,- Eur (zdroj www.platy.sk, platy cestovný ruch - gastro - hotelierstvo).

26. Je potrebné však zdôrazniť, že odvolací súd prihliadol pri stanovení výšky výživného zo strany
otca na výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zo strany matky a pri stanovení výšky výživného
prihliadol aj na skutočnosť, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku, nie je zamestnaná
a práve táto situácia sa premietla aj do stanovenia vyššieho rozsahu výživného. Obidvaja rodičia
majú vyživovaciu povinnosť, obidvaja sú povinní plniť výživné a matka plní výživné svojou osobnou

starostlivosťou. Oproti pôvodnému stavu navýšené výživné predstavuje navýšenie o 0,83 Eur denne
pre mal. U..

27. Ďalšie skutočnosti uvádzané odvolateľom nie sú právne významné pre stanovenie rozsahu
výživného zo strany otca, pokiaľ sa dotýkajú zabezpečovania potrieb maloletého zo strany rodičov

otca. Iste, je potrebné zdôrazniť, že starí rodičia pristupujú zodpovedne, pokiaľ zabezpečujú potreby
maloletých detí - U. B. A., pokiaľ starý otec uvádza, že bude plniť a hradiť športové potreby maloletých
detí, je tento prístup zodpovedným, morálnym a slušným.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).