Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200296
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718200296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci
žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanej:
U. I., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, D., zastúpenej Mgr. Martinou Chorváthovou,
advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, Martin, IČO: 42 217 105, o zaplatenie 4 292,74 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 10Csp/11/2018-309 zo dňa 20. 12.
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 4 292,74 eur s príslušným úrokom z omeškania a žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal preukázané, že U. H. ako poistník uzavrel so žalobcom
ako poisťovateľom 28. 04. 2016 poistnú zmluvu č. 71865738 o povinnom zmluvnom poistení v
prospech žalovanej ako poistenej. Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. Opel EČ: MT-952CP. Dňa 07. 09. 2016 na diaľnici D1 uvedené
motorové vozidlo spôsobilo pri dopravnej nehode škodu na motorovom vozidle Škoda Superb EČ:
9T93469 vo výške 14 309,12 eur, ktorú si poškodený držiteľ motorového vozidla u žalobcu uplatnil a

ktorému tento poistné plnenie v tejto výške 29. 09. 2017 vyplatil. Motorové vozidlo v čase dopravnej
nehody podľa záznamu o dopravnej nehode viedol I. T., ktorý uviedol, že k dopravnej nehode došlo tak,
ako je uvedené v zázname o dopravnej nehode. Mal za to, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa podľa ust. § 4 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve, teda aj na prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorý je obvykle aj jeho vlastníkom,

ako aj na vodiča, ak ide o osobu odlišnú od prevádzkovateľa. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej
vzniku, ak škoda vznikla na území Slovenskej republiky. Postihové právo poisťovne pre prípad porušenia
povinnosti poisteného upravuje ust. § 12 citovaného zákona, ktorý v prvom odseku upravuje postihové
právopoisťovnevočipoistníkoviavodseku2upravujepostihovéprávopoisťovnevočipoistenému,ktorý
však nie je poistníkom, teda nie je osobou, ktorá uzavrela poistnú zmluvu, a to tak, že má proti nemu

nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu náhrady škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10, čiže neoznámil v tomto prípade poisťovateľovivznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Ustanovenie § 12 ods. 2 citovaného zákona je
nutné vyložiť tak, že vedomosť poisteného o vzniku škodovej udalosti je daná tým, že spôsobil škodu
motorovýmvozidlom.Žesajednáovedoméporušeniepovinnostípodľa§10citovanéhozákonajenutné

vykladať z toho, že vedomosť poisteného o vzniku škodovej udalosti je daná tým, že spôsobil škodu
motorovým vozidlom, to znamená, že uviedol motorové vozidlo do prevádzky a jeho prevádzkou bola
spôsobená škoda, teda vznikla škodová udalosť, z čoho vyplýva jasná vedomosť poisteného ako osoby
odlišnej od poistníka o vzniku škodovej udalosti, a preto ust. § 12 ods. 2 je nutné interpretovať tak, že sa
vzťahujenavodičapoistenéhomotorovéhovozidla.Malzato,žeust.§12ods.2písm.g/,oktoréžalobca

oprel svoj nárok, nemožno vykladať tak, že pre zodpovednosť žalovanej vo vzťahu k nemu postačí, že
škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorého je držiteľkou a nevidieť dôvody hodné
osobitného zreteľa v tom, že o vzniku dopravnej nehody, a teda o škodovej udalosti nemala vôbec
žiadnu vedomosť. Žalovaná predmetným motorovým vozidlom škodu nespôsobila. Vozidlo kúpil U. H. z
vlastných finančných prostriedkov, žalovaná bola ako jeho držiteľ zapísaná len v evidencii motorových
vozidiel a vozidlo na základe dohody medzi žalovanou a U.B. H., U. H. dlhodobo užíval. Preto U. H. je

vlastníkom motorového vozidla a aj jeho prevádzkovateľom. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g/ dopadá
na takých vodičov motorového vozidla, prevádzkou ktorého vznikla škodová udalosť, ktorí jednak týmto
motorovým vozidlom škodu spôsobili, teda práve prevádzkovali motorové vozidlo a dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, pre ktoré nemohli povinnosť nahlásiť, má zákon na mysli situácie, kedy pre zranenie,
alebo obmedzenie osobnej slobody po dopravnej nehode a pod. písomnú ohlasovaciu povinnosť voči

poisťovni splniť nemohli. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že žalobca v zmysle § 12 ods. 2 písm. g/
nemáprotižalovanejpostihovéprávo,pretožežalovanásvojímaktívnymkonaním,vedenímmotorového
vozidla v momente dopravnej nehody škodu nespôsobila, a tým pádom nevznikla u nej vedomosť o
existencii škodovej udalosti. Nebolo mu zrejmé, prečo žalobca svoj nárok nesmeroval voči vodičovi,
ktorý viedol motorové vozidlo, ktorého generálie mu z hlásenia poistnej udalosti, ktoré nakoniec urobil

poškodený, boli známe. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnej
žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť tak, že žalovaná suma

vrátane príslušenstva mu bude v plnom rozsahu priznaná. Stotožnil sa s názorom súdu, podľa ktorého
v danom prípade nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa, nesúhlasil však s tým, že U. H. má byť
vlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Opel Corsa, ani so záverom, že ako žalobca
nemá postihové právo voči žalovanej. V konaní bola nesporná skutočnosť, že žalovaná bola a stále je
zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla ako vlastník a držiteľ a rovnako bolo nesporné, že

U. H. uzatvoril u žalobcu povinné zmluvné poistenie v prospech žalovanej. Za sporné však považoval
prehlásenie, ktorým U. H. na seba prevzal akékoľvek záväzky, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním
motorového vozidla, keďže ho považuje za neplatný právny úkon a dokonca na ňom chýba podpis
žalovanej, pričom podpis U.. H. nie je nijakým spôsobom overený, s ktorými tvrdeniami o neplatnosti
tohto právneho úkonu sa súd nevysporiadal. Za naďalej nepreukázanú považoval aj tú skutočnosť, že

práve U. H. mal motorové vozidlo dlhodobo užívať. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z.
poisteným sa rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, podľa písm. j/ citovaného
odseku prevádzkovateľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo
faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, pričom podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona
poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení
mal za to, že práve žalovaná zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že v
zmysle ust. § 2 písm. f/ v spojení s písm. j/ citovaného zákona je ako držiteľka motorového vozidla,
ktorá má právnu možnosť s vozidlom disponovať, aj poistenou aj prevádzkovateľom motorového vozidla.
Pojem prevádzkovateľ motorového vozidla Občiansky zákonník nedefinuje, spravidla však ide o pojem

totožný s pojmom vlastník. Podľa dostupnej literatúry prevádzkovateľ, ktorý zverí vedenie motorového
vozidla inej osobe, ostáva naďalej jeho prevádzkovateľom, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky. Aj keď žalovaná predmetné motorové vozidlo neviedla, jej zákonné
práva a povinnosti plynúce z vlastníctva motorového vozidla jej zostali zachované, a preto je aktívne
vecne legitimovanou na uplatnenie žalobcovho postihového práva podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona

č. 381/2001 Z. z.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Nesúhlasila s tým, že v čase vzniku škody, t. j. dopravnej nehody bola prevádzkovateľommotorového vozidla, nakoľko mala právnu moc nad vecou, teda mala právnu možnosť s vecou
disponovať. Nemala ani faktickú moc nad vecou, v technickom preukaze bola zapísaná ako držiteľka
motorového vozidla len formálne, bol to len stav evidenčný. Faktickú moc nad vecou mal U. H., poistník.

Žalobca tvrdí, že v konaní spoľahlivo nepreukázala, že faktickú moc nad vecou mal práve on. V konaní
ale bolo dôležité, aby preukázala, že nemala faktickú moc nad vecou ona, nie je podstatné, či fakticky
moc nad vecou mal práve U. H. alebo iná osoba. Výsluchom svedka H. I. preukázala, že v čase od roku
2011 žiadne osobné motorové vozidlo zn. Opel Corsa nepoužívala, jazdila na vozidle Škoda Octavia,
pričom svedok je osoba, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti od uvádzaného roku. Svedok potvrdil,

že žalovaná sa pokúšala vzniknutý stav riešiť a on sám vozidlo v Žiline odfotografoval v roku 2015.
Uvedeným preukázala, že v čase dopravnej nehody nemala faktickú moc nad vecou, a teda nebola
ani prevádzkovateľom motorového vozidla. Ak by aj bola považovaná za prevádzkovateľa motorového
vozidla, zodpovedala by len za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ako poistená by mala nárok na
úhradu vzniknutej škody poisťovateľom. Mala za to, že žalobca neodlišuje zodpovednosť za škodu a
postihové právo poisťovateľa voči poistenému. Žalobca svoj nárok odvodzuje z ust. § 12 ods. 2 písm. g/

zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. a/, teda z postihového práva proti poistenému,
v ktorom prípade nie je dôležitá úvaha, či je zodpovedná za škodu, ale či porušila povinnosti poistenej
vyplývajúce jej zo zákona, z porušenia ktorých zákon vyvodzuje postihové právo poisťovne voči nej.
Trvala na tom, že svoje povinnosti neporušila, nakoľko svojím konaním škodu nespôsobila, o vzniknutej
škode nemala vedomosť, faktickú moc nad vecou, a teda nemohla vzniknutú škodu poisťovni v zákonnej

lehote oznámiť. Mala za to, že u nej existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré poisťovateľovi
neoznámila vznik škody v lehote 15 dní od jej vzniku, keď okrem uvedeného mala aj zdravotné ťažkosti,
ktoré v konaní preukázala lekárskymi potvrdeniami.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že sa nestotožňuje s jej

názorom, podľa ktorého by si mala plniť povinnosti podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a/ z. č. 381/2001 Z. z.
len v prípade, že spôsobila škodu svojím konaním, keďže je podľa technického osvedčenia držiteľkou a
vlastníčkou motorového vozidla, ktoré svojou prevádzkou spôsobilo škodu. Zľahčovanie tohto právneho
stavulennastavevidenčnýjeabsurdným.Ustanovenie§12ods.2písm.g/citovanéhozákonanemožno
interpretovať výlučne použitím gramatického výkladu, ale extenzívne, nakoľko poistnú udalosť nahlasuje

zväčša osoba, ktorá je poistníkom, prípadne poistenou, t. j. tá, ktorá má vedomosť o motorovom vozidle
a o povinnom zmluvnom poistení a komunikuje s poisťovateľom o všetkých záležitostiach súvisiacich
s jej motorovým vozidlom. Pokiaľ žalovaná spochybňuje aj vlastníctvo, ktoré má k motorovému vozidlu
a dokonca tvrdí len preto, že sa necíti byť vlastníčkou, že vlastníkom je U. H. a stav podľa evidencie
motorových vozidiel je len stav evidenčný, jej pocity sú úplne bezpredmetné, keďže dôležité je to, že ako

držiteľka a vlastníčka motorového vozidla v osvedčení o evidencii vozidla zapísaná je, čo ani nepopiera,
pričom vlastníctvo U.. H. v konaní nijako nepreukázala. Dôvody osobitného zreteľa na strane žalovanej
nevznikli, keďže sú tak vážne dôvody, ktoré jej ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej možno
očakávať, neumožňujú vznik poistnej udalosti oznámiť, čo predstavuje napr. hospitalizácia poisteného.
Nevedomosť o vzniku dopravnej nehody si spôsobila sama žalovaná, keď dobrovoľne a neobozretne

zverila motorové vozidlo inej osobe. Zdravotné problémy, na ktoré žalovaná poukazuje, mala až po
uplynutí lehoty na oznámenie vzniku poistnej udalosti.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ďalej uviedla, že trvá na tom, že evidencia vlastníka
a držiteľa motorového vozidla je stav evidenčný, ktorý sa nemusí zhodovať so stavom faktickým a

informácie uvedené v technickom preukaze motorového vozidla platia, pokiaľ sa nepreukáže opak, keď z
predložených dôkazov je zrejmé, že nebola vlastníčkou motorového vozidla a už vôbec nemala faktickú
moc nad vecou. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci, a to k osobnému motorovému vozidlu sa v súlade
s OZ nemôže nadobúdať zápisom do evidencie vedenej ODI, preto len táto evidencia nemôže byť
rozhodujúcou pri určení, kto je skutočným vlastníkom hnuteľnej veci.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolacísúd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu, krajský súd

dopĺňa, že zo žaloby, výpovede samotného žalobcu, ako aj z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy ním
predloženého jednoznačne vyplýva, že poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla s ním ako poisťovateľom uzatvoril vlastník vozidla U. H., t. j. poistník (§
2 písm. d/, e/ z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla) v prospech tretej osoby, ktorá je poisteným, t. j. žalovanej vyplnením
návrhu poistnej zmluvy a predložením scanu technického preukazu. Z ust. § 12 ods. 2 písm. g/ z. č.

381/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva, že poisťovateľ, t. j. žalobca má proti poistenému, ktorý s ním
neuzavrel zmluvu o poistení, t. j. nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla len vtedy,
ak škodu spôsobil motorovým vozidlom, t. j. proti vodičovi, na ktorého sa povinné zmluvné poistenie
vzťahuje podľa ust. § 4 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z., ktorý bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil

svoju povinnosť vzniknutú škodovú udalosť mu písomne oznámiť do 15 dní od jej vzniku. Ako vyplýva
z pripojeného spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, diaľničné oddelenie policajného
zboru Kunovec, konkrétne záznamu z dopravnej nehody, dopravnú nehodu spôsobil vodič poisteného
vozidla I. T., za čo mu bola uložená bloková pokuta, z čoho vyplýva, že žalobca sa domáhal svojho
nároku proti žalovanej, ktorá v spore nie je pasívne vecne legitimovaná, a preto súd prvej inštancie

správne jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Ďalej krajský súd dopĺňa, že z výpovede žalovanej, svedka H. I., z návrhu na uzavretie poistnej
zmluvy vyplýva, že žalovaná nemala ani právnu možnosť disponovať s motorovým vozidlom, keďže jeho
vlastníkom, ktorý ho zakúpil z vlastných finančných prostriedkov, bol U. H., pričom evidencia motorového

vozidla má len evidenčný charakter. Z výpovede žalovanej, svedka H. I. vyplýva, že U. H. ho mal aj
počas celého obdobia, vrátane technického preukazu v držbe a výlučnom užívaní (§ 123 OZ), a preto sa
na ňu nevzťahuje ust. § 12 ods. 2 písm. g/ z. č. 381/2001 Z. z. ani ako na prevádzkovateľa motorového
vozidla, ktorý je podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona taktiež poisteným.
Vychádzajúc z uvedeného tvrdenia žalobcu, že prehlásenie, ktorým mal U. H. na seba prevziať

akékoľvek záväzky, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním motorového vozidla, je neplatným právnym
úkonom, sú pre posúdenie veci irelevantné.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už
v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovanej vzhľadom na jej plný
úspech vo veci priznaný podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako plne úspešnej v odvolacom konaní ho taktiež priznal v

plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).