Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119208783
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:5119208783.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky W. U., Š. L. O. U., D. S. I. T. XXX, D.. Č.. S. N. XX,
XXXX O., C., právne zastúpenej Advokátska kancelária Mestická, Sloviková, s.r.o. so sídlom N. X, Ž.
a manžela navrhovateľky W. U., Š. L. O. U., D. S. A. XXXX/XX, D., D.. Č.. S. N. XX, XXXX O., C., o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu W. U., C..
XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať v časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu W. U., C.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva.

Konanie sa včastiúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuW.U.,C..XX.XX.XXXX
na čas po rozvode manželstva z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o rozvode manželstva a zároveň, aby
súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určení vyživovacej povinnosti
k maloletému vo výške 400,- Eur mesačne. Z obsahu jej návrhu vyplynulo, že obaja účastníci sú
slovenskými štátnymi občanmi, obaja žijú a pracujú v Nórsku, kde s matkou žije i maloletý syn. Trvalé
bydlisku majú obaja stále nahlásené v Slovenskej republike.

2. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").
- 2 - 35P/128/2019

3. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

4. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky.
Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou
zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer

právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy.

5. V danej veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností
v sebe zahŕňa zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, určenie vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu druhému rodičovi a prípadne úpravu styku rodiča s dieťaťom. Ide

o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka Slovenskej republiky a Nórska, a
preto súd postupoval v zmysle medzinárodných dohovorov, ktorými sú obe krajiny viazané. TýmitodohovormisúHaagskydohovoroprávomoci,rozhodnompráve,uznávaníavýkoneaspoluprácivoblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, zákon číslo 344/2002 Z. z., (ďalej len
Haagsky dohovor), ktorý upravuje právomoc súdov v časti zverenia maloletého dieťaťa a Dohovor o

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaný v Lugáne
30.10.2007 (ďalej len Lugánsky dohovor), ktorý upravuje právomoc súdov v časti určenia vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu.

6. V časti konania o rozvode manželstva má tunajší súd právomoc v zmysle článku 3 odseku 1.

písmena b) Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi
príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia
„domicil“.

7. Podľa článku 5 ods. 1. Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo
jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

8. Podľa článku 5 bod 2. písm. a) Lugánskeho dohovoru, osoby s bydliskom na území štátu viazaného
týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného, na

súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné.

9. Podľa článku 5 bod 2. písm. c) Lugánskeho dohovoru, osoby s bydliskom na území štátu viazaného
týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného, na
súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc konať vo veciach rodičovských práv a

povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

- 3 - 35P/128/2019

10. Maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Nórsku, pretože sa tam dlhodobo zdržuje so svojimi rodičmi,
ktorí tam majú pracovné povinnosti. V otázke zverenia dieťaťa má právomoc nórsky orgán (v zmysle
citovaného článku 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru). Okrem takto založenej všeobecnej právomoci súdu
na konanie, si môže založiť právomoc aj súd, ktorý koná o rozvode manželstva rodičov maloletého
dieťaťa za splnenia určitých podmienok. Jednou z nich je aj obvyklý pobyt jedného z rodičov na území

Slovenskej republiky, ktorá podmienka však v tomto prípade nie je splnená. Ďalej by v tomto prípade
mohol do úvahy prichádzať postup podľa článku 9 ods. 1 Haagskeho dohovoru, teda možnosť tunajšieho
súdu požiadať príslušný orgán Nórska o povolenie prevziať právomoc, čo by prichádzalo do úvahy
vtedy, ak by slovenský súd bol v lepšej situácii na posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.
Súd berúc do úvahy najlepší záujem dieťaťa, keďže toto má obvyklý pobyt v Nórsku, nepovažoval za

účelné ani hospodárne využiť túto možnosť požiadania nórskeho orgánu o povolenie prevziať právomoc
a to aj s poukazom na prípadné možné problémy týkajúce sa prípadného uznania a výkonu rozsudku
slovenského súdu v časti zverenia maloletého dieťaťa v Nórsku. Na základe uvedených skutočností ma
tunajší súd za to, že nemá právomoc rozhodovať o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného
z rodičov.

11. Pokiaľ ide o časť konania týkajúceho sa určenia vyživovacej povinnosti, aj v tejto časti má právomoc
nórsky orgán (v zmysle citovaného článku 5 bod 2. písm. a) Lugánskeho dohovoru), pretože dieťa ako
osoba oprávnená na výživné má obvyklý pobyt práve v Nórsku. V tejto časti by si slovenský súd mohol
ešte založiť právomoc v súlade s citovaným článkom 5 bod. 2 písm. c) Lugánskeho dohovoru, a to iba

v prípade, ak by si založil právomoc na konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo
však tunajší súd z dôvodov uvedených v bode 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia neurobil. Na základe
uvedených skutočností teda tunajší súd nemá právomoc rozhodovať ani o určení vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu.

12. Z vyššieuvedených skutočností vyplýva, že nebola založená právomoc tunajšieho súdu konať a
rozhodnúť vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
manželstva. Preto súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v časti úpravy výkonu rodičovských práva povinností k maloletému dieťaťu (teda v časti zverenia dieťaťa a určenia vyživovacej povinnosti k
dieťaťu).

13. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto
súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení v časti úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu zastavil a bude tak ďalej konať iba o rozvode manželstva účastníkov
konania. Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva môže navrhovateľka podať na príslušnom nórskom orgáne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v jednom vyhotovení.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

- 4 - 35P/128/2019

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.