Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4T/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010046

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217010046.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovaného M. P. pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2019 samosudkyňou JUDr. Máriou
Képessyovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. P. nar. XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom

G. Č.. XXX, okres Komárno

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. XPv/XXX/XX

o s l o b o d z u j e

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že

od presne nezisteného času a dňa v mesiaci september roku 2010 až do presne nezisteného času
dňa 22. februára 2011 vo K. A. E. Q. J. Č.. XXX/XX pred rodinným domom ako aj na iných miestach
viackrát osobne, telefonicky pod hrozbou násilia žiadal od O. F.G., že ak mu nevráti finančnú hotovosť
vo výške 10.000,- Eur spoločne s úrokmi z omeškania, ktorú si od neho požičal dňa 31.03.2010, o čom
bola spísaná Zmluva o pôžičke a uznaní dlhu, pôjdu za ním, že mu dolámu kosti a sú schopní podpáliť

dom a možno aj zabiť, že prepíšu dom jeho rodičov, čím svojim konaním u poškodeného O. F., E..
XX.XX.XXXX, J. I. K. A., J. Q. Č.. XXX/XX vzbudil obavy o jeho život a zdravie,

t e d a

inému hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy mal nútiť, aby niečo konal,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku pod sp.
zn. XPv/XXX/XX podal dňa 31.1.2017 obžalobu na M. P. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1
Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Po

nariadení hlavného pojednávania obžalovaný po poučení o jeho právach podľa § 257 odsek
1 Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, poškodeného O. F., S. C. D., E. D., P. P.T.,
D. I., I.. I. I., O. F. S.., A. L., W. P., oboznámil sa s obsahom zmluvy o pôžičke a uznania dlhu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol že s poškodeným O. F. boli najlepší
kamaráti, chodili spolu až do strednej školy. Všeobecne bolo známe, že poškodený dlhuje viacerým
ľuďom s peniazmi, ktoré nechcel vrátiť a stále menil telefónne čísla, bol nedosiahnuteľný. On bol jediný,
ktorý poškodenému vedel dovolať, aj sa s ním stretával. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke požičal
poškodenému 10.000,- Eur na otvorenie cukrárne. Pred vyhotovením zmluvy o pôžičke poškodený

súhlasil s dvojmesačnou lehotou na vrátenie peňazí. Zo strany poškodeného k vráteniu pôžičky nedošlo.
On poškodenému potom povedal, že peniaze mal vypožičané od osoby pod menom Miro, pri ktorej
osobe išlo o neexistujúcu osobu. Robil to preto, aby mu tlačil na svedomie. Poškodený sám uviedol,
že tie peniaze nebude schopný vrátiť. V čase poskytnutia pôžičky nevedel o tom, že má dlhy aj voči
ďalším osobám. On bol v domnení, že keď poškodený nebude mať peniaze na vrátenie, cukrárenské

stroje môžu byť predané a z týchto môže získať finančné prostriedky. Z bytu poškodený sa musel
vysťahovať s rodinu z dôvodu, že jeho dcéra ochorela, nemali v byte kúrenie a preto odišli bývať
do podnájmu do Komárna. On aj vtedy poškodenému pomáhal, nosil im stravu. S poškodeným sa
nikdy nepohádali, vždy sa rozprávali priateľsky, podali si ruky, on ho len vždy žiadal, aby povedal
niečo konkrétne o vrátení peňazí. Poškodený mu stále sľuboval vrátenie peňazí, pričom vyhováral

sa na pôžičky, ktoré má vybaviť v Bratislave. Nakoniec poškodený mu do telefónu sám povedal, že
požičané peniaze nevráti a ide na políciu. On poškodeného nikdy nevyhľadával prekvapene, ale na
základe predbežnej dohody. Od ručiteľky sa nikdy nedomáhal vrátenia pôžičky. Peniaze poskytnuté
poškodenému mal k dispozícii z pôžičky poskytnutej od VÚB, ktorá je už splatená. Ich stretnutia sa
uskutočnili viac-menej u poškodeného doma. On poškodenému žiadnu materiálnu škodu nespôsobil, iba

mu pomáhal. Poškodeného nevyhľadal ani po tom, keď mu povedal, že požičané peniaze mu nevráti.

Poškodený O. F. na pojednávaní uviedol, že od obžalovaného pýtal pôžičku 5.000,- Eur. Od
obžalovaného aj predtým požičal peniaze 300.000,- Sk, keď chcel predať rodinný dom v Sokolciach.
Tento bol zaťažený úverom a po odpredaji nehnuteľnosti obžalovanému vrátil 380.000,- Sk. V čase

uzavretia zmluvy o pôžičke mal ešte reálnu možnosť peniaze vrátiť obžalovanému. Mal záujem s
obžalovaným dohodnúť splátkový kalendár a postupne mu vrátiť peniaze. Od obžalovaného chcel
splátkový kalendár, ktorý mu povedal, že osoba A. s tým nesúhlasí, ale peniaze chce naspäť naraz. Po
tom ako sa obžalovaný vyhrážal a on podal na neho trestné oznámenie, obžalovaný mu povedal, že mu
peniaze nevráti. Tvrdil, že obžalovaný sa mu vyhrážal napríklad tak, že prišiel pred jeho dom a povedal,

že A. prišiel pre peniaze a čo by on povedal, keby mu podpálili dom a polámali kosti. On mal obavy aj o
svojich rodičov, keďže obžalovaný mu povedal, že zoberie ich rodinný dom. On vyhrážky obžalovaného
bral vážne. Skrýval sa v dome a obžalovanému povedal, že je vo väzbe v Bratislave. S obžalovaným
naposledy sa stretol pri návšteve u neho, kedy ich stretnutie nahral na video a následne išiel na políciu
podať trestné oznámenie. Obžalovaný sa nikdy nevyhrážal ani ručiteľke, ani iným osobám a vrátenie

peňazí žiadal iba od neho. Vyhrážky obžalovaného pretrvávali od októbra 2010 až do podania trestného
oznámenia. Obžalovaný mu fyzicky nikdy neubližoval.

Svedkyňa C. D. vo svojej výpovedi uviedla, že bola družkou poškodeného od roku 2004 po dobu 5 rokov.
Počas ich spolužitia poškodený dvakrát žiadal pôžičku od obžalovaného. Nemá žiadne vedomosti o

vyhrážkach obžalovaného voči poškodenému. Pri návštevách obžalovaný vždy sa rozprával normálne,
nebol arogantný. Poškodený jej taktiež nespomínal žiadne vyhrážky.

Ďalší svedok E. D. ku skutku sa vyjadriť nevedel, na pojednávaní potvrdil iba, že mal vedomosti o
pôžičkách pre poškodeného.

Ďalší svedok P. P., brat obžalovaného vo výpovedi uviedol, že o vyhrážkach mu rozprával poškodený.
S obžalovaným sa nestretávajú, ani nerozprávajú.Svedkyňa D. I. vo výpovedi uviedla, že zmluvu o pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným podpísala
ako svedkyňa. Ona žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného nepočula, len poškodený jej povedal, že
obžalovaný sa mu vyhrážal. Tieto vyhrážky poškodený jej však nekonkretizoval.

Svedkyňa I.. I. I. vo výpovedi uviedla, že od obžalovaného mala vedomosti o poskytnutí pôžičky 10.000,-
Eur pre poškodeného.

Ďalšia svedkyňa A. L. bola viackrát svedkyňou osobného stretnutia obžalovaného a poškodeného, ktorí

medzi sebou mali priateľské rozhovory.

Ďalšia svedkyňa W. P., manželka obžalovaného vo výpovedi potvrdila, že poškodený prišiel k nim za
účelom požičania peňazí 10.000,- Eur na otvorenie cukrárskej dielne.

Svedkyňa A. E. vo výpovedi uviedla, že overila podpis poškodeného na zmluve o pôžičke. Pri podpísaní

zmluvy na poškodenom nevšimla, že by bol pod ťarchou, alebo by bol vylákaný.

Zo zmluvy o pôžičke a uznania dlhu uzavretej medzi obžalovaným ako veriteľom a poškodeným ako
dlžníkom zo dňa 31.03.2010 vyplýva, že obžalovaný ako veriteľ poskytol poškodenému ako dlžníkovi
peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 10.000,- Eur, ktoré peniaze boli vyplatené poškodenému pri

podpise zmluvy. Ručiteľom tejto zmluvy bola D. I., I. S., Q.. X. A. Č.. XXX. Poškodený ako dlžník sa
zaviazal obžalovanému ako veriteľovi poskytnutú pôžičku vrátiť v dvoch splátkach prvých 5.000,- Eur
do 13.4.2010 a druhú čiastku 5.000,- Eur do 30.7.2010. V prípade nedodržania termínu splácania úveru
poškodený ako dlžník sa zaviazal zaplatiť obžalovanému ako veriteľovi poplatok za omeškanie vo výške
33,20 Eur za každý deň omeškania. Podpisy poškodeného ako dlžníka a ručiteľky boli overené na F.

Ú. K. B. Š. B. XX.X.XXXX.

Z vykonaného dokazovania súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný ako dlhoročný kamarát
z detstva na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.3.2010 vypožičal poškodenému ako dlžníkovi finančné
prostriedky vo výške 10.000,- Eur, ktoré peniaze poškodený ako dlžník sa zaviazal vrátiť obžalovanému

ako veriteľovi v dvoch splátkach. Obžalovaný ako dlhoročný kamarát už pred touto pôžičkou v minulosti
viackrát vypožičal finančnú hotovosť poškodenému ako dlžníkovi na rôzne účely, ktoré peniaze i keď s
omeškanímalepoškodenýakodlžníkobžalovanémuakoveriteľovivždyvrátil. Zvýpovedipoškodeného
vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke podľa jeho tvrdenia on mal ešte reálnu možnosť pôžičku
obžalovanému vrátiť, po tom ako sa mu obžalovaný vyhrážal a on podal na neho trestné oznámenie v

podstate svojvoľne sa rozhodol a obžalovanému aj povedal, že vypožičané peniaze mu nevráti.

Čo sa týka vyhrážok, ani sám poškodený vo svojej výpovedi nevedel konkretizovať presne kedy,
akým spôsobom sa mali uskutočniť vyhrážky zo strany obžalovaného na jeho osobu. V ďalšom treba
poukázať na to, že okrem poškodeného ani jeden z vypočutých svedkov nepočul a nebol svedkom

vyhrážok obžalovaného, ktoré poškodený tvrdil. Ani jeden z vypočutých svedkov nepočul vyhrážky z
úst obžalovaného na poškodeného v tom smere, že mu dolámu kosti, že sú schopní podpáliť jeho dom
a možno aj zabiť a prepísať dom jeho rodičov. Sám poškodený vo svojej výpovedi sa priznal, že pri
poslednej návšteve u obžalovaného, keď ho vyhľadal, obžalovaný sa správal s ním priateľsky, žiadne
vyhrážkyzjehostranyneboli,napriektomuonsarozhodolísťnapolíciuapodaťnaobžalovanéhotrestné

oznámenie. Na druhej strane poškodený v tom čase už rozhodne bol vedomý toho, že požičané peniaze
obžalovanému nie je schopný vrátiť a túto skutočnosť priamo dal na vedomie obžalovanému. Zmluva o
pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným bola uzavretá v roku 2010 a do dnešného dňa poškodený
ako dlžník svoju povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy voči obžalovanému neplnil. Podľa názoru súdu
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný ako veriteľ, ktorý právom sa domáhal

vrátenia poskytnutej pôžičky od poškodeného sa bol vyhrážal poškodenému násilím, hrozbou násilia
alebo hrozbou inej ťažkej ujmy mal nútiť poškodeného na vrátenie poskytnutej pôžičky, preto ho súd
podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Proti oslobodzujúcemu rozsudku po jeho vyhlásení prokurátor zahlásil odvolanie.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XTo/X/XXXX zo dňa 14.05.2019 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu medzi inými vyplýva, že okresný súd oslobodil

obžalovaného na základe toho, že výpoveď poškodeného považoval za nedôveryhodnú. Je treba v
tomto smere prisvedčiť prokuratúre, že okresný súd dostatočne nevysvetlil, prečo tvrdenia poškodeného
nepovažoval za dôkaz preukazujúci spáchanie trestného činu obžalovaným. Rovnako tak nevyhodnotil
výpoveď svedka O. F. S.. samostatne ako i v súhrne s výpoveďou poškodeného.
Odvolací súd uvádza, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov

musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť
založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede

svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným
je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v

inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného
(často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde
najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a
obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou
súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ust. § 2 ods.

12 Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná
a ktorá vierohodná nie je.
Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom je
výpoveď svedka poškodeného O. F.. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, prečo okresný súd
tento dôkaz považoval za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Okresný súd len

uviedol, že poškodený nevedel konkretizovať presne kedy, akým spôsobom sa mali uskutočniť vyhrážky
zo strany obžalovaného na jeho osobu. Hodnotenie výpovede poškodeného zo strany okresného súdu
je tak nevyhovujúce vyššie uvedeným požiadavkám.
V tejto súvislosti krajský súd uzatvára, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka)
ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné

vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bude úlohou okresného súdu sa vysporiadať so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v prípade ak dospeje k záveru, že je potrebné

doplniť dokazovanie (napr. opätovným výsluchom poškodeného) bude povinný dokazovanie doplniť a
vyhodnotiť jednotlivé dôkazy samostatne i v súhrne s ostatnými a tak dospieť k správnemu právnemu
záveru.

V intenciách uznesenia Krajského súdu v Trnave súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom

poškodeného ako i obžalovaného.

Poškodený O. F. vo výpovedi uviedol, že s obžalovaným boli priatelia z detstva, navzájom už
dávnejšie sa nenavštevovali a tento priateľský vzťah medzi nimi sa zachoval dovtedy, kým nežiadal
od obžalovaného pôžičku, ktorú mu obžalovaný aj poskytol s úžerníckymi úrokmi. Potom sa začali tie

vyhrážky zo strany obžalovaného. Ich vzťah sa nezmenil ani potom na nepriateľstvo, obžalovaný s nim
rozprával aj naďalej priateľsky, lebo bol v domnení, že požičané peniaze mu bude schopný vrátiť. V
tom čase on mal záujem obžalovanému vrátiť úver formou vybavenia ďalšej pôžičky, alebo z výplaty
po mesačných splátkach. Obžalovaný ho nezažaloval na súde, neposlal mu ani výzvu na vrátenie
dlhu, ale peniaze chcel naraz naspäť a požadoval od neho 28.000,- Eur. On ani po tom nepozeral na

obžalovanéhoakonanepriateľa,alekeďmuspomínalosobuA.,odobžalovanéhosabálamalobavyajo
svojurodinu. Okremobžalovanéhomaldlhyvovýške100,- alebo200,-Eurajvočiďalšímosobám,ktoré
vyrovnal. U SLSP mal hypotekárny úver vo výške 2.000.000,- Sk, ktorý nevedel platiť a banka pristúpila
k výkonu záložného práva. Ďalší dlh má voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 2.000,- -2.500,- Eur, ktorý taktiež nemá vyrovnaný. Na obžalovaného sa obrátil so žiadosťou o poskytnutie úveru
preto, lebo obžalovaný mu v minulosti viackrát vypožičal peniaze , ktoré mu boli aj vrátené. Z pôžičky od
obžalovaného chcel vyplatiť dlh osobám, ktoré mu požičali peniaze na zaplatenie úžerníckych úrokov

obžalovanému. V čase poskytnutia pôžičky voči obžalovanému nemal žiadny dlh. Z požičaných peňazí
okrem zaplatenia dlhu chcel investovať aj do podnikania. Obžalovanému do dnešného dňa peniaze
nevrátil, lebo sa nevedeli dohodnúť ani na zaplatení istiny vo výške 4.000,- Eur. Zo strany obžalovaného
mu nebol poskytnutý žiadny splátkový kalendár. On obžalovaného na súde nezažaloval, mal však za
to, že na úžerníckych úrokoch mu zaplatil dosť peňazí. V čase poskytnutia pôžičky bol zamestnaný s

mesačným príjmom 1.000,- Eur. V čase poskytnutia pôžičky mal záujem otvoriť prevádzku na výrobu
sladkostí. Pri poskytnutí pôžičky bola prítomná aj cukrárka, od ktorej obžalovaný peniaze späť nikdy
nežiadal, spoliehal sa na to, že peniaze mu vráti on. Po vyplatení peňazí na úžernícke úroky nevedel
splácať už ani hypotekárny úver a preto v podnikaní nepokračoval. Zo sumy 4.000,- Eur požičanej
od obžalovaného vrátil úžery, na ktoré peniaze požičal od švagra, od bývalého zamestnávateľa. Zo
zvyšku peňazí bola zakúpená rúra a chladnička do cukrárne. Švagrovi vrátil 2.000,- Eur. Od bývalého

zamestnávateľapožičal10.000,-Eurapredtým200.000,-Sk. Bývalýzamestnávateľdlhvovýške2.000,-
Sk mu odpustil a čiastku 10.000,- Eur zamestnávateľovi nevedel vrátiť.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným bývali na jednej ulici. S poškodeným
mali dobrý vzťah. On toho A. vymyslel preto, aby dostal naspäť svoje peniaze. Poškodenému povedal,

že keď mu nevráti peniaze požičané od A., on bude v nebezpečí a poškodený to celé obrátil voči sebe.
Poznali sa aj rodičia a preto si nedovolil v obci vykonať žiadne vyhrážky voči poškodenému. Zmluva o
pôžičke bola vyhotovená podľa návrhu poškodeného, ktorý dobre vedel, že za každý deň omeškania
je mu povinný zaplatiť určité úroky. Pokiaľ by poškodený pôžičku bol vrátil včas, nemusel by zaplatiť
žiadne úroky, len istinu. Na polícii pri výsluchu poškodený na jeho otázku na čo použil požičané peniaze

10.000,- Eur sám poškodený hovoril, že peniaze musel vrátiť svojim rodičom, s ktorými sa potom aj
udobril.

Trestného činu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona sa má dopustiť ten, kto iného násilím,
hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel.

Z vykonaného dokazovania súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 31.3.2010 vypožičal poškodenému finančné prostriedky vo výške 10.000,- Eur, ktorá
zmluva ako to vyplýva z výpovedi obžalovaného bola vyhotovená podľa návrhu poškodeného. V konaní
bolo ďalej preukázané, že obžalovaný a poškodený boli priatelia z detstva, ktorý priateľský vzťah

medzi nimi sa zachoval do uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 31.3.2010. Poškodený vo výpovedi
poskytnutie pôžičky už nie prvej od obžalovaného zdôvodnil tým, že peniaze potreboval na zaplatenie
dlhu voči ďalším osobám a to švagrovi, ktorý mu požičal peniaze na úžernícke úroky, ktoré musel vrátiť
obžalovanému. Okrem toho mal v pláne prevádzkovať cukrárenskú dielňu vo K.Ľ. A., do ktorej z
požičaných peňazí od obžalovaného zakúpil aj rúru a chladničku. Poškodený po poskytnutí pôžičky

prišiel aj o rodinný dom, ktorý bol zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý nevedel splácať a SLSP ako
veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Ďalej z výpovedi poškodeného
vyplýva, že obžalovaný s nim aj po poskytnutí pôžičky rozprával naďalej priateľsky, keďže domnieval,
že on mu požičané peniaze bude schopný vrátiť. Na druhej strane je preukázané, že poškodený po
podpísaní zmluvy o pôžičke zo dňa 31.3.2010 nebol schopný obžalovanému požičané peniaze vrátiť v

dohodnutej lehote a výške, nakoľko nedisponoval s finančnými prostriedkami na vrátenie tohto úveru.
Od poskytnutia pôžičky uplynulo takmer deväť rokov, pričom poškodený čakajúc na prípadnú výzvu na
zaplatenie a vrátenie peňazí obžalovanému požičané peniaze do dnešného dňa nevrátil a ani neprejavil
žiadnu ochotu na vrátenie poskytnutých peňazí. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného
poriadku súd aj po doplnení dokazovania dospel k záveru, že výpoveď poškodeného, ktorá je jediným

priamym dôkazom na preukázanie viny obžalovaného nemožno považovať za vierohodnú. Pochybnosti
výpovede poškodeného podľa názoru súdu spočívajú jednak v tom ako poškodený opísal jeho vnútorný
vzťah k obžalovanému, ktorého nepovažoval za svojho nepriateľa ani po uzavretí zmluvy o pôžičke a
ani po tom, keď obžalovaný sa domáhal vrátenia svojich peňazí. Ďalší rozpor výpovede poškodeného
treba vidieť v tom, že poškodený už v čase uzavretia zmluvy o pôžičke len predstieral možnosť vrátenia

poskytnutej pôžičky obžalovanému, v skutočnosti však vedel, že tieto peniaze obžalovanému nebude
schopný vrátiť včas v súlade s uzavretou zmluvou, nakoľko v tom čase mal dlhy voči ďalším osobám,
švagrovi, bývalému zamestnávateľovi a dokonca nestačil splácať ani hypotekárny úver na rodinný dom.
Treba mať za to, že prezentácia poškodeného o tom ako bol vydieraný skutočne je snahou zbaveniasa vlastnej zodpovednosti za spôsobenú škodu obžalovanému, keďže do dnešného dňa obžalovanému
poskytnuté peniaze nevrátil. Nakoľko okrem výpovede poškodeného neexistuje žiadny ďalší priamy
dôkaz na preukázanie viny obžalovaného súd pri uplatnení zásady in dubio pro reo opätovne dospel k

záveru, že ani doplnením dokazovania nebolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný a preto ho podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

O nároku na náhradu škody pre poškodeného súd nerozhodol podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku

z dôvodu, že v priebehu trestného konania poškodený voči obžalovanému nárok na náhradu škody si
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú.
V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané
odvolanie má odkladný účinok.