Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305216241
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4305216241.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
XXXXXXXX (pôvodne - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra,
IČO: XX XXX XXX), proti povinnému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, Q., o vymoženie

sumy 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.
k. 14Er/760/2005-19 zo dňa 02.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Er/760/2005-19 zo dňa 02.06.2015 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a rozhodol, že o trovách konania

rozhodne samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b), písm. h), § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), §
88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci došlo k preklúzii nároku oprávneného na vymoženie
pohľadávky, ktorú si uplatnil v zmysle exekučného titulu. Preto súd exekučné konanie v zmysle
vyššie uvedených zákonných ustanovení zastavil a zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol,

že od skutočnosti zastavujúcej exekúciu ex lege uplynulo viac ako sedem rokov a z toho dôvodu je
potrebné zisťovať či bol povinný nemajetný v tomto trojročnom období alebo až po uplynutí prekluzívnej
lehoty a či vôbec. Uviedol, že súd síce správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku, avšak nesprávne uviedol aj dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko dôvodom nemajetnosti sa v rozhodnutí súd prvej inštancie ani nezaoberal. Na základe
uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví podľa

§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý žiadal, aby súd odvolanie zamietol ako
nedôvodné, nakoľko súd mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučný spis, z ktorého bola nemajetnosť
povinného dostatočne preukázaná.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporovéhoporiadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Levice poverením dňa 23.01.2006 poveril súdneho
exekútora JUDr. Milana Striešku, ktorého nástupcom sa stala JUDr. Anetta Demešová, so sídlom
exekútorského úradu vo Vrábľoch, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ Levice, číslo konania
AA 346589 zo dňa 18.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2005 a stal sa vykonateľným

dňa 05.03.2005, na vymoženie vyššie uvedenej istiny s príslušenstvom v prospech oprávneného.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2012 došlo k zrušeniu rozpočtovej
organizácie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti podľa §
21 odsek 13 zákona č. 523/2004 Z.z. dňom zrušenia prešli na zriaďovateľa, t.j. Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, preto súd v záhlaví tohto uznesenia uviedol ako oprávneného SR - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. Dňa 13.08.2013 bol na Okresný súd Levice doručený podnet súdnej

exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie, keďže podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, možno vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok do troch rokov od uplynutia
lehoty určenej na jej zaplatenie. Pretože v tejto lehote nebola pohľadávka vymožená, došlo k preklúzií
nároku oprávneného. Dňa 24.04.2014 súdna exekútorka doručila súdu špecifikáciu trov tohto konania,
kde uviedla, že súdnym exekútorom bola preukázaná nemajetnosť povinného a žiadala konanie zastaviť

v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „EP“) v znení
neskorších predpisov, odôvodnený nemajetnosťou povinného a náhradou trov konania žiadala zaviazať
oprávneného. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto
s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že podľa § 88 ods. 1
zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvznenízákonač.86/2008Z.z.(účinnýdo31.8.2008)rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať

do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

13. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 298/2008 Z. z. /účinnom od 01.09.2008/
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.

14. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvený výslovný zákaz retroaktivity (spätnej
účinnosti) iba pre oblasť trestného práva, túto však možno pre ostatné oblasti vyvodiť aj z článku 1
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. V našom ústavnom
poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda zákon nemá spätnú účinnosť), nakoľko definujúcim

znakom právneho štátu je aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou
zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna teória rozoznáva retroaktivitu pravú a nepravú.
Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky
z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy,keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného
i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom a
to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým vtedy, keď

nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba do doby,
keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby. Novela zákona o priestupkoch,
ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.9.2008 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia k § 88 ods.
1, podľa ktorých by bolo možné už tento nový zákon použiť aj na právne pomery založené pred
nadobudnutím jeho účinnosti. Vzhľadom na nedostatok prechodných (intertemporálnych) ustanovení

bolo teda potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého
a nového predpisu. Tieto pravidlá a zásady spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a
nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa
nového práva. K základným znakom právneho štátu totiž neodmysliteľne patrí požiadavka (princíp)
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Preto nie je prípustné, aby právna úprava so

spätnou účinnosťou pôsobila na nadobudnuté práva a povinnosti. Z uvedeného treba vyvodiť záver, že
medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba
posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku tohto vzťahu, t.j. účinnej do 31.08.2008.

15. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie, ktoré je v tejto veci podkladom na vykonanie exekúcie,

sa po začatí exekúcie stalo neúčinným, a to uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá márne
uplynula dňom 20.11.2007 a exekútor, počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni, nie je oprávnený
pohľadávku vymáhať. Na tomto názore súdu nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že počnúc dňom
01.09.2008 začala platiť nová právna úprava, ktorá už prekluzívnu lehotu neupravuje, nakoľko v zákone
o priestupkoch absentujú také prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali, že nová právna úprava, teda

úprava účinná od 01.09.2008 sa bude vzťahovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou,
teda vzniknuté pred dňom 01.09.2008.

16. Odvolací súd ďalej k návrhu oprávneného na zmenu napadnutého rozhodnutia dodáva, že považuje
zmenu výroku rozhodnutia, ktorý neobsahuje ustanovenia exekučného poriadku o zastavení exekúcie

za nehospodárne a z procesného hľadiska neefektívne, nakoľko by k zmene výroku rozhodnutia ako
takého nedošlo, ale bolo by zmenené iba odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto
nepovažoval za potrebné meniť výrok rozhodnutia doplnením špecifikácie zákonného ustanovenia.

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie bude pri rozhodovaní o trovách

exekučného konania skúmať, či prizná alebo neprizná náhradu trov exekučného konania súdnemu
exekútorovi a v prípade, ak trovy exekučného konania prizná, prihliadne na účelnosť trov vynaložených
súdnym exekútorom pri vykonávaní exekúcie.

18. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).