Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203081
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3819203081.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne Bc. M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. pod
I., I. X., J. ulica XXX/XX, zast. Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. K. I., S. X., H. XXXX/XX proti žalovanému
Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pod I., I. X., J. ulica XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Ivan Žilík PhD. spol. s r.o. so sídlom v Prievidzi, Štefánika 11/1, o vylúčení žalovaného z užívania

nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10C/19/2019-148
zo dňa 18. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. rozhodol o

nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %,
ktoré je povinná zaplatiť mu žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vylúčenia žalovaného z užívania
rodinného domu č. súpisné XXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XX, zapísaného v KN, na LV č.

XXXX, k.ú. X. pod I. z dôvodu, že spolužitie strán v spoločnej domácnosti bolo dlhodobejšie konfliktné,
žalovaný žalobkyňu zastrašoval a od februára 2017 sa jej opakovane a dlhodobo vyhrážal zabitím. V
januári 2019 ju fyzicky napadol. Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.2.2019 vo veci vedenej
pod sp. zn. 2Tp 5/2019 výrokom II. bol žalovanému uložený zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu v V.
X. XXX, výrokom III. mu bol uložený zákaz úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 5m, výrokom IV. mu bol uložený zákaz kontaktu so žalobkyňou v akejkoľvek forme a výrokom

V. mu bol uložený zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia žalobkyne alebo v určenom mieste, kde sa
zdržuje alebo ktoré navštevuje. Uznesením OR PZ Prievidza ČVS: ORP-76/1-VYS-PD-2019 zo dňa
6.2.2019 bolo voči žalovanému začaté trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.
b/ Trestného zákona. Žalovaný žalobu nepovažoval za dôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že
nikdy nemal záujem bývať v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a ani v súčasnosti tento záujem nemá.
Od 5.2.2019, kedy bol prepustený zo zadržania, do spoločnej nehnuteľnosti strán nechodil a v čase

podania žaloby žalobkyňou dňa 19.7.2019 neexistovali žiadne dôvody pre jeho vylúčenie z užívania
v spoločnej nehnuteľnosti. Zastával názor, že v prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala splnenie
troch kumulatívnych podmienok podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy by bolo možné žalobu
považovať za dôvodnú. Súčasne poukázal na ustálenú súdnu prax v obdobných veciach, najmä na
rozhodnutie KS Nitra vo veci sp. zn. 9Co/188/2013, KS Trenčín vo veciach sp. zn. 4Co/615/2013,
4Co/588/2013, 6Co/582/2014.3. Súd vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav a zhodnotením skutkového stavu dospel k právnemu
záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, ž
manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k fyzickému alebo psychickému násiliu,

resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach,
vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho
práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím.

Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je:
a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia
spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia,
eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi
alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom
spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d).

Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu,
tedamusíbyťspôsobilénatoľkoznížiťkvalituspolužitiavspoločnejnehnuteľnosti,žetotospolužitiebude
možné objektívne považovať za neznesiteľné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády,
vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa
stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu. Rozhodnutie podľa § 146

ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzení alebo vylúčení jedného z manželov alebo rozvedených
manželov, ak ich BSM ešte nebolo vyporiadané z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takéhoto násilia musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Pre rozhodnutie
vo veci samej existencia fyzického alebo psychického násilia musí byť v konaní preukázaná (rozsudok
Krajského Trenčín č.k. 4Co/615/2013 zo dňa 2.10.2014).

4. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že strany sú bývalými
manželmi. Bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode manželstva doposiaľ nemajú vyporiadané a
žalobkyňa napriek skutočnosti, že navrhla žalovaného vylúčiť z užívania spoločnej nehnuteľnosti, návrh
na vyporiadanie BSM bez vážneho dôvodu doposiaľ nepodala. Vzťahy medzi stranami boli v minulosti

neusporiadané, čo vyústilo do podania návrhu na rozvod manželstva žalobkyňou. Príčinu rozvratu
vzťahov strán súd videl vo finančnom hospodárení manželov v spoločnej domácnosti, v tom, že manželia
mali od začiatku manželstva rozdielny názor na spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami.
za ďalšiu príčinu, ktorá viedla k rozvratu vzťahov medzi manželmi súd označil netolerantnú reakciu
okolia a postoj okolia aj blízkeho príbuzenstva na zmenu pohlavia jedného z detí, pochádzajúcich z

manželstva. Dôvodom vzájomných a častých hádok manželov primárne nebol proces premeny pohlavia
ich dieťaťa, ale skôr reakcie okolia na túto skutočnosť a rozdielne názory na financovanie potrieb
domácnosti. Vulgárne nadávky, ktoré adresoval manžel manželke potvrdili súdu obidve deti. Z dôvodu
dlhoročného pracovného vycestovania manželky do zahraničia napokon došlo k vzájomnému citovému
odcudzeniu manželov aj po intímnej stránke, kedy spolu intímne nežili cca 1 rok. Časté nezhody,

dlhodobé, intenzívne a neúspešné naliehanie manžela, aby manželka v záujme rodiny opustila prácu v
Rakúsku a ostala doma, tým vyvolávané časté hádky medzi manželmi napokon vyústili až do fyzického
útoku manžela na manželku pod vplyvom alkoholu. Bolo nesporné, že rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 3T/86/2019-281 zo dňa 31.1.2020, právoplatným dňa 5.2.2020 bol žalovaný uznaný
vinným zo zločinu vydierania podľa 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.

1 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody na 24 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Skutok, za ktorý bol odsúdený, spáchal dňa 11.1.2019 v čase
okolo 20.30 hod. v rodinnom dome č. XXX/XX v X. pod I., na J. ulici tak, že prišiel za žalobkyňou do
kúpeľne, zamkol dvere, chytil ju za obe ruky, začal ňou triasť a dvakrát jej povedal: "Ty sviňa hnusná,
dokedy tam chceš ešte ostať, ak s tým neprestaneš, zabijem ťa". Následne sa žalobkyňa vytrhla z

jeho rúk, odomkla dvere a odišla do dcérinej izby, na čo žalovaný k nej podišiel a povedal, že ju
zabije. Toto konanie vzbudilo u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Rovnako bolo nesporné,
že žalovaný od odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 5.2.2019 žalobkyňu nekontaktuje, nestretáva
sa s ňou a ani ju iným spôsobom nevyhľadáva. Spoločnú domácnosť, ktorú viedli v rodinnom dome
od 5.2.2019, preukázateľne nenavštívil. Od 5.2.2019 v spoločnom rodinnom dome nebýva. Samotná

žalobkyňa potvrdila, že od 5.2.2019 doposiaľ sa žalovaný nedomáhal vstupu do spoločnej nehnuteľnosti
zaúčelomobnoveniaspolužitiaaod5.2.2019nedošlokpriamemufyzickémualebopsychickémunásiliu,
ani k hrozbe takéhoto násilia zo strany žalovaného voči jej osobe. Tvrdila, že žalovaný opakovane
preskakoval plot rodinného domu, čo však nepochybne nepreukázala.5. Z vyššie zistených skutočností vyplýva, že žalovaný so žalobkyňou od 5.2.2019 nezdieľa spoločnú
domácnosť, žalobkyňu, ani ostatných členov domácnosti neohrozuje, nepácha voči nim žiadne

psychické alebo fyzické násilie a ani ich týmito formami násilia neohrozuje. Okrem udalosti zo dňa
11.1.2019 nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil opakovane obdobného konania, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako fyzické alebo psychické násilie alebo hrozbu takého násilia vo vzťahu k
žalobkyni bývajúcej v spoločnom dome, na základe ktorého by sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným.
Zásah do vlastníckeho práva žalovaného možným vylúčením ho z užívacieho práva predmetného domu

je závažným zásahom a vo svojej podstate predstavuje občianskoprávnu sankciu k páchateľovi. K
použitiu tejto sankcie je podmienka, že spolužitie v dôsledku fyzického, či psychického násilia musí
mať takú intenzitu, že musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti,
že toto spolužitie je možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa vyvinutého psychického,
či fyzického násilia, resp. jeho hrozby je potom závislý spôsob rozhodnutia súdu v tom smere, že
obmedzí právo užívania rodinného domu jedným z manželov, resp. bývalých manželov, alebo ho z

práva na užívanie rodinného domu úplne vylúči (rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co/588/2013
zo dňa 2.4.2015). V prejednávanej veci na základe zisteného skutkového stavu súd žalobu žalobkyne
nepovažoval za opodstatnenú z dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie neznesiteľnosti
akéhokoľvek spolužitia so žalovaným v ich spoločnom dome v dôsledku jeho správania. Spolužitie
strán v rozhodnom období bolo konfliktné, ich manželstvo bolo zrušené rozvodom, ale negatívne a

agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni okrem skutku zo dňa 11.1.2019 nebolo preukázané v
takej intenzite, aby súd mohol konštatovať, že ich spolužitie v predmetnom rodinnom dome sa stalo
neznesiteľným. Na základe uvedeného neboli splnené podmienky pre vylúčenie žalovaného z užívania
spoločnej nehnuteľnosti. Záverom súd uviedol, že podaním žaloby o vylúčenie jedného z manželov z
užívania spoločného domu alebo bytu nie je možné riešiť nezhody pri majetkovom vyporiadaní BSM po

rozvodemanželstvaatakýmtospôsobomobchádzaťkonanieovyporiadanieBSM.Onárokužalovaného
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol vo veci
úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%. Žalobkyni, ktorá vo veci
nemala úspech, nárok na náhradu trov konania nevznikol.
6. Proti tomuto rozsudku, podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zo spisového materiálu Okresného súdu v
Prievidzi sp.zn. 3T/86/2019 nevyplynula len skutočnosť, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným
zo spáchania trestného činu vydierania, ktorého sa dopustil dňa 11.1.2019. Tak žalobkyňa, ako aj
jej deti vypovedali v uvedenom trestnom konaní o viacerých iných okolnostiach, ktoré pociťovali ako
dlhodobé psychické príkorie zo strany žalovaného. Aj 4.2.2019 žalovaný povedal: ,,ona musí odísť, lebo

ju zabijem!" Súd v bode 17 odôvodnenia rozsudku uvádza, že žalobkyňa nepochybne nepreukázala,
že žalovaný opakovane preskakoval plot rodinného domu. Zo spisového materiálu Okresného súdu
Prievidza, sp.zn. 3T/86/2019 vyplýva, že žalobkyňa oslovila aj znalca z odboru antropológia, ktorý z
fotografií z kamerového záznamu z okolia domu zo dňa 18.8.2019 vyslovil, že podľa nosa muža na
fotografii by bolo možné stotožniť osobu na fotografii so žalovaným. Je tiež nesprávnym skutkové

zistenie súdu, že by ju žalovaný nevyhľadával. Podľa čestného vyhlásenia osobného trénera z
fitnescentra NUOVAK v Novákoch 5.1.2020 vyp1ýva, že žalovaný opakovane úmyselne vyhľadával jej
osobu. Rovnako žalovaný kontaktoval jej kolegyňu v práci - Danku Jantulovú a žiadal od nej informácie,
kde je, kedy príde a či sa zúčastní súdneho pojednávania, o čom rovnako spísala čestné prehlásenie.
V poručenskom konaní pred Okresným súdom Prievidza, sp.zn. 18P/16/2019 sa žalovaný dňa 2.1.2020

písomne vyjadril, že sa chce vrátiť do spoločnej domácnosti a naďalej sa venovať chodu domácnosti,
starostlivosti o ich deti a o údržbu a zveľaďovanie ich spoločného domu. V tomto konaní však súd
uveril žalobcovým protichodným tvrdeniam, že o spolužitie v rodinnom dome nemá záujem. Z bodu
20 odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v prejednávanej veci na základe zisteného skutkového stavu
súd žalobu nepovažoval za opodstatnenú, a to z dôvodu, že nemala uniesť dôkazné bremeno na

preukázanie neznesiteľnosti akéhokoľvek spolužitia so žalovaným v dôsledku jeho správania. Navrhla
ako dôkaz spisové materiály Okresného súdu Prievidza vo vyššie uvedenom trestnom a poručenskom
konaní, ale súd zrejme, podľa odôvodnenia rozsudku, vzal do úvahy ako dôkazy len vynesené
rozhodnutia a teda nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, ktoré sú podľa nej potrebné na zistenie skutočností
rozhodujúcich pre rozhodnutie vo veci. Tieto dôkazy a mnohé iné svedčia o človeku, ktorý nerešpektuje

nikoho, vyhráža sa, zastrašuje a vyhľadáva jej osobu. Pokiaľ súd konštatoval, že žalovaný v rodinnom
dome od 5.2.2019 nebýva, z trestných spisov OS PD, sp.zn. 3T/86/2019, 1Tp/24/2019 a 2Tp/5/2019
nepochybne vyplýva, že tak neučinil dobrovoľne a napriek obmedzeniam, ktoré mu v nich boli uložené
pokúšal sa dostať do blízkosti jej a aj do blízkosti jej obydlia. Súd nepovažoval za dostatočný dôvodobmedzenia vlastníckeho práva žalovanému za opakované vyhrážky zabitím jej osoby. A taktiež sa
nepriamo vyhrážal na adresu jej zamestnávateľa, ,,zoberiem zbraň a pôjdem vystrieľať tie fašistické
svine", tieto vyhrážky ktoré boli preukázané v trestnom konaní nielen jej výpoveďou, ale aj výpoveďou

ich spoločných detí, pred ktorými sa tieto udiali. V tomto ohľade preto súd žalobu nesprávne právne
posúdil pokiaľ uprednostnil neobmedzenosť vlastníckeho práva žalovaného pred ochranou jej telesnej
a duševnej integrity, jej zdravia a života. Taktiež neberie nikto ohľad na ich deti, ktoré sa niekoľko krát
vyjadrili na adresu žalovaného, že si nevedia a nechcú prestaviť viac spolunažívať s týmto človekom.
Týmto žiada súd o ochranu pre seba i pre deti. Nechce nič iné len kľudne žiť v ich nehnuteľnosti do

času vysporiadania BSM. Týmto si samozrejme uvedomuje, že ako sa už vyjadrila, nikoho touto žalobou
nechce zbaviť jeho vlastníckych práv. Nevie, čo by ešte mala urobiť, aby aj ju niekto už rešpektoval ako
ženu a matku prosiacu o pomoc. Na základe všetkých uvedených skutočností žiadala odvolací súd, aby
zmenil rozsudok okresného súdu a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania.
7. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 CSP v rozsahu a z
dôvodov odvolania žalobcov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, a

tedavtomštádiukonanianesprávne.Zdokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštancievyplýva,že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu č. súpisné
491 nachádzajúceho sa na parc. č. 2672/49, zapísaného v KN, na LV č. 2967, k.ú. Lehota pod Vtáčnikom
z dôvodu, že spolužitie strán v spoločnej domácnosti bolo dlhodobejšie konfliktné, žalovaný žalobkyňu
zastrašoval a od februára 2017 sa jej opakovane a dlhodobo vyhrážal zabitím a v januári 2019 ju fyzicky

napadol. Žalovaný žalobu nepovažoval za dôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že nikdy nemal
záujem bývať v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a ani v súčasnosti tento záujem nemá. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie, zistil skutkový stav a zhodnotením skutkového stavu dospel k právnemu
záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, z dôvodu že žalovaný so žalobkyňou od 5.2.2019 nezdieľa
spoločnú domácnosť, žalobkyňu, ani ostatných členov domácnosti neohrozuje, nepácha voči nim žiadne

psychické alebo fyzické násilie a ani ich týmito formami násilia neohrozuje. Okrem udalosti zo dňa
11.1.2019 nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil opakovane obdobného konania, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako fyzické alebo psychické násilie alebo hrozbu takého násilia vo vzťahu k
žalobkyni bývajúcej v spoločnom dome, na základe ktorého by sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným.
V prejednávanej veci na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu žalobkyne

nepovažoval za opodstatnenú z dôvodu, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie neznesiteľnosti
akéhokoľvek spolužitia so žalovaným v ich spoločnom dome v dôsledku jeho správania. Spolužitie
strán v rozhodnom období bolo konfliktné, ich manželstvo bolo zrušené rozvodom, ale negatívne a
agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni okrem skutku zo dňa 11.1.2019 nebolo preukázané
v takej intenzite, aby súd mohol konštatovať, že ich spolužitie v predmetnom rodinnom dome sa

stalo neznesiteľným. Na základe uvedeného neboli podľa súdu prvej inštancie splnené podmienky pre
vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti.

10. Odvolací súd však vyššie uvedený záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie považuje za
predčasný, teda v tomto štádiu konania za nesprávny a z časti nepreskúmateľný, nakoľko z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé na základe, ktorých skutočností dospel k tomuto záveru.
Čo sa týka konštatovania súdom prvej inštancie, že žalovaný so žalobkyňou od 5.2.2019 nezdieľa
spoločnú domácnosť, žalobkyňu, ani ostatných členov domácnosti neohrozuje, nepácha voči nim žiadne
psychické alebo fyzické násilie a ani ich týmito formami násilia neohrozuje, odvolací súd uvádza,
že z tohto konštatovania nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie v tejto súvislosti vysporiadal so

skutočnosťou, že žalovanému bol Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 5.2.2019 vo veci
vedenej pod sp. zn. 2Tp 5/2019 výrokom III. uložený zákaz úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 5m, výrokom IV. mu bol uložený zákaz kontaktu so žalobkyňou v akejkoľvek
forme a výrokom V. mu bol uložený zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia žalobkyne alebo v určenom
mieste, kde sa zdržuje alebo ktoré navštevuje, teda nie že žalovaný dobrovoľne od 05.02.2019 nezdieľal

spoločnú domácnosť, ale na základe rozhodnutia súdu. Rovnako nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal
a vyhodnotil listinné dôkazy založené v spise a oboznámené na pojednávaní, ako vyhodnotil výsluchy
detí strán sporu založené v spise a oboznámené na pojednávaní, ako sa vysporiadal s tvrdením
žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe, že v čase neprítomnosti žalobkyne sa chce vrátiť dospoločnej domácnosti a naďalej sa venovať chodu domácnosti, starostlivosti o ich deti a o údržbu a
zveľaďovanie ich spoločného domu a protichodným tvrdením, ktoré uviedol právny zástupca žalovaného
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, že žalovaný o spolužitie v rodinnom dome nemá záujem.

Na základe, ktorých dôkazov a po ich vyhodnotení, dospel k záveru, že spolužitie strán sporu v
rozhodnom období bolo konfliktné, ale negatívne a agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni
okrem skutku zo dňa 11.1.2019 nebolo preukázané v takej intenzite, aby súd mohol konštatovať, že ich
spolužitie v predmetnom rodinnom dome sa stalo neznesiteľným. Teda rozsudok súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľný, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutie nie je zrejmé ako súd v zmysle § 191 CSP

vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a z ktorých
dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou
bude opätovne posúdiť žalobu žalobkyne a opätovne rozhodnúť, pričom v odôvodnení rozhodnutia dá
súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí súd

prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).