Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215476
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118215476.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v Y., na ul. T. č. XXXXX/XX, proti žalovaným: 1/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v O.
č. XX, 2/ Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v O. č. XXX, 3/ A. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O.
č. XXX, 4/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Y., na ul. F. č. XXXX/XX a 5/ R. R., nar. XX.XX.XXXX,

bývajúcej v Y., na ul. I. č. XX, žalované v 4. a 5. rade právne zastúpené Advokátska kancelária Peter
Rak, s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 13, o určenie neplatnosti odstúpení od zmluvy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2019 č.k. 8C 46/2018-183 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovaným v 1. až 5. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Z potvrdenia L., a.s., zo dňa 07.11.2016 bolo zistené, že na účet č. T XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX bola v hotovosti vložená suma vo výške 28.000 eur zo strany matky žalobcu K. B.. Z potvrdenia
o zrealizovaní transakcie bolo zistené, že dňa 13.12.2016 bola z účtu č. T XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX prevedená na účet č. T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma vo výške 3.560 eur pod VS: X a s

poznámkou pre príjemcu: B. K. - pozemky. Z ďalšieho potvrdenia o zrealizovaní transakcie sa zistilo, že
dňa 14.12.2016 bola z účtu č. T XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prevedená na účet č. T XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX suma vo výške XX.XXX eur pod VS: X a s poznámkou pre príjemcu: B. K. - pozemky.

3. Dňa 16.12.2016 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom zastúpeným zákonným zástupcom
- matkou ako kupujúcim a žalovanými v 4. až 5. rade ako predávajúcimi. Predmetom zmluvy bola parcela

č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 780 m2 vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným
H. spol. s r.o. dňa 23.11.2016 z parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., ktorej podielovými
spoluvlastníkmi boli žalovaná v 4. rade s podielom vo výške X/X a žalovaná v 5. rade s podielom vo
výške X/X. Cena za túto nehnuteľnosť predstavovala 9.390 eur. Predmetnom predaja bola aj parc. č.
XXX/XXX vytvorená tým istým geometrickým plánom z parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. O., v
spoluvlastníctve žalovaných v 1., 2. a 3. rade, za kúpnu cenu vo výške 9.390 eur. V zmluve sa uvádza, že

prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000 eur bola uhradená v hotovosti ako rezervačná záloha za pozemky
do depozitu realitnej kancelárie I. Z. RK s.r.o. dňa 28.10.2016, čo účastníci potvrdili svojim podpisom na
tejto kúpnej zmluve. Účastníci sa tiež dohodli, že druhú časť kúpnej ceny vo výške 16.780 eur uhradí
kupujúci bezhotovostným prevodom na depozitný účet spoločnosti I. Z. RK, s.r.o., v deň podpísania
zmluvystým,žedruháčasťkúpnejcenybudevyplatenápredávajúcimpodľavýškyichspoluvlastníckych
podielov po predložení listu vlastníctva, kde ako vlastník nehnuteľností bude zapísaný kupujúci. V čl. V.

kúpnej zmluvy si účastníci dohodli, že predávajúci je oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade
neuhradenia kúpnej ceny 18.780 eur.4. Žalovaná v 4. rade podaním zo dňa 09.07.2018 a žalovaná v 5. rade podaním zo dňa 20.07.2018
odstúpili od kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny. Listom zo dňa 22.06.2018 od kúpnej

zmluvy odstúpili aj žalovaní v 1., 2. a 3. rade. Z katastrálneho spisu bolo zistené, že žalovaní podaniami
zo dňa 04.06.2018, resp. 13.06.2018 vzali svoj návrh na vklad späť a žiadali konanie zastaviť.

5. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§
2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobu o určenie platnosti či neplatnosti právneho úkonu, v tomto

prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy, je potrebné vnímať ako žalobu o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 C.s.p., ktorý v zásade nepripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb
o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto
právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších

predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť
výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný
právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na
súde určenia právnej skutočnosti (minulej udalosti). Procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy nemožno vyvodiť z ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, keďže toto ustanovenie

upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v
prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola
nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Prejav o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti
sám osebe nie je listinou spôsobilou na vykonanie záznamu. Nič však nebráni tomu, aby účastníci
pôvodnej zmluvy osvedčili právne vzťahy a predložili o tom verejnú listinu. Verejnou listinou sú aj

notárske zápisnice. Ak teda účastník zmluvy alebo notár predložia katastrálnemu odboru okresného
úradu notársku zápisnicu, z ktorej bude zrejmé, že účastník od zmluvy odstúpil, pričom druhá zmluvná
strana odstúpenie nespochybňuje a je si vedomá právnych dôsledkov odstúpenia, okresný úrad obsah
tejto listiny posúdi z hľadiska ust. § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona a vykoná záznam do katastra
(§ 36 ods. 2 Katastrálneho zákona). Účastník zmluvy, s ktorého odstúpením od zmluvy druhá strana

nesúhlasí, a teda nemôže predložiť listinu spôsobilú na vykonanie záznamu, má možnosť zadovážiť
si listinu spôsobilú na vykonanie záznamu inak. Môže to dosiahnuť napríklad podaním návrhu na súd,
ktorý deklaratórnym rozhodnutím vysloví, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného žaloba žalobcu o určenie neplatnosti sporného právneho úkonu žalovaných z dôvodu
jej procesnej neprípustnosti bola zamietnutá.

6. Aj za predpokladu prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, žaloba
by nebola dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal vyplatenie kúpnej ceny realitnej kancelárii a teda
neuniesol dôkazné bremeno.

7. Účastníci zmluvy si dohodli platobné miesto a splnenie dlhu podľa ust. § 562 Občianskeho zákonníka.
Žalobca však nepreukázal, aby účet č. T. skutočne patril realitnej kancelárii. Okrem toho ani vloženie,
resp. prevod súm vo výške 28.000 eur, 3.560 eur a 29.900 eur nezodpovedá záväzku kupujúceho
ustanoveného kúpnou zmluvou, v zmysle ktorého prvá časť kúpnej ceny mala byť uhradená dňa
28.10.2016 a druhá časť kúpnej ceny vo výške 16.780 eur mala byť zložená v deň podpisu zmluvy

(16.12.2016) na účet realitnej kancelárie. Okrem toho pred dňom podpisu zmluvy ani realitná kancelária
nemohla prevziať finančné prostriedky, keďže v tom čase na to nebola splnomocnená predávajúcimi,
nakoľko sa tak stalo až uzavretím zmluvy. V poznámkach o zložení sa taktiež jasne neuvádza, že tieto
sumy predstavovali úhradu kúpnej ceny za konkrétne pozemky žalovaných a teda tieto sumy mohli byť
vložené na úhradu úplne inej zmluvy, resp. iných zmlúv. Právnym dôvodom vyššie uvedených úhrad

žalobcu teda nie je predmetná kúpna zmluva. Taktiež v konaní nebolo preukázané, aby žalovaným bola
skutočne vyplatená prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000 eur.

8. Na základe vykonaného dokazovania sa preto odstúpenie od zmlúv považovalo za dôvodné, pričom
odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené. Podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka sa odstúpením

od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje, pričom odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo uskutočnené v súlade
so zákonom podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. V. kúpnej zmluvy.9. Zároveň boli zamietnuté návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalovaných v 4. a 5. rade
navrhnutých v podaní zo dňa 29.10.2019, ako aj návrh žalobcu na doloženie rozsudkov o schválení
právneho úkonu za maloletého, nakoľko tieto boli podané po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a

vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie je predčasné, neúplné
a javí sa ako nepreskúmateľné. Ust. § 137 C.s.p. zakotvuje členenie súkromnoprávnych žalôb na
viaceré druhy. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia možno ustáliť, že procesný súd vyslovil procesnú
neprípustnosť žaloby. Zákon o katastri nehnuteľností je osobitným zákonom, podľa ktorého spor o
odstúpenie od zmluvy neprináleží do kompetencie správneho orgánu, ale prináleží na rozhodovanie
len súdu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy v praxi najmä z dôvodu naplnenia,

či nenaplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu, takýto spor je oprávnený rozhodnúť jedine súd.
Ust. § 137 písm. d) C.s.p. zakotvuje, že prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti sa
viaže na takú skutočnosť, ktorá vyplýva z osobitného predpisu. Ust. § 137 písm. d) C.s.p. neurčuje, že
musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie
právnej skutočnosti, ale postačuje prípustnosť takejto žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorá je

vyjadrená v osobitnom predpise implicitne. Je teda zrejmé, že ak existuje určité zákonné ustanovenie
a z jeho obsahovej stránky možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, je
takáto žaloba procesne prípustná. Z uvedeného možno konštatovať, že takýmto osobitným predpisom
je aj zákon o katastri nehnuteľností č. 162/1995 Z.z. Zo znenia ust. § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona
jednoznačnevyplýva,žeprávaknehnuteľnostiam,ktorévznikli,zmenilisaalebozaniklizozákona,sado

katastra zapisujú záznamom. Záznamovou listinou, ktorá bude podkladom pre vykonanie predmetného
záznamu, je buď odstúpenie od zmluvy alebo v prípade vzniku sporu o jeho platnosť, príslušné
rozhodnutie súdu. Preto nemožno súhlasiť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia o procesnej
neprípustnostižalobyourčenieneplatnostispornéhoprávnehoúkonuzdôvodu,žežalobcamalpredložiť
notársku zápisnicu, ktorá by bola podkladom pre vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Na

druhej strane z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ strana nesúhlasí s odstúpením od zmluvy
a nemôže predložiť listinu spôsobilú na vykonanie záznamu, má možnosť zadovážiť si listinu spôsobilú
na vykonanie záznamu inak, napr. podaním návrhu na súd, ktorý deklaratórnym rozhodnutím stanoví,
že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Žalobcovi preto nie je zrejmá úvaha, z akých dôvodov
sa dospelo k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby. Určovacia žaloba podaná žalobcom

rieši otázku samotnej existencie právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Od rozhodnutia súdu o
platnosti prejavov vôle žalovaných smerujúcich k odstúpeniu od zmluvy závisí, či právny vzťah nezanikol
a trvá aj naďalej, alebo či došlo k zrušeniu zmluvy a teda k zániku zmluvného vzťahu. Určovacia žaloba
nepochybne vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými a môže sa
ňou prípadne predísť aj ďalším sporom o splnenie povinností. V prípade vyhovenia žalobe možno totiž

očakávať, že účastníci sa určovaciemu rozsudku dobrovoľne podrobia a dôsledky vyvodia bez ďalšieho
donucovania (uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané vo veci 6Cdo 392/2013).

12. Krajský súd v Prešove vo veci 8Co 26/2017 za analogickej skutkovej situácie vyslovil, že tam, kde
bol žalobca vyzvaný na podanie žaloby priamo okresným úradom, katastrálnym odborom a následne

aj okresný úrad prerušil konanie o návrhu na vklad do právoplatnosti rozhodnutia súdu, je osvedčený
procesný predpoklad určovacej žaloby a zároveň súd skonštatoval, že tvrdené právo žalobcu je
neisté, ohrozené a práve prípadný vyhovujúci určovací rozsudok je spôsobilý túto neistotu či ohrozenie
odstrániť.

13.ZozmluvykonkrétnezčlánkuIV.bod4písm.b)vyplýva,žekúpnacenabudepredávajúcimvyplatená
podľavýškyichspoluvlastníckychpodielovpopredloženílistuvlastníctva,kdeakovlastníknehnuteľností
bude zapísaný kupujúci. Z logického, ale aj gramatického výkladu predmetného ustanovenia zmluvy
vyplýva, že splatnosť kúpnej ceny predávajúcim nastáva predložením listu vlastníctva. Podľa ust. § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka možno od zmluvy odstúpiť, ak sa dlžník ocitne s plnením peňažného dlhu

v omeškaní, ak dlh nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote. V konkrétnom prípade splatnosť kúpnej
ceny pre predávajúcich nenastala, pretože žalovaní svojim neplatným odstúpením od zmluvy privodili
stav, že nemôže byť vydaný a ani predložený list vlastníctva, na predloženie ktorého viaže zmluva
splatnosť kúpnej ceny predávajúcim. Zmluvná povinnosť zložiť kúpnu cenu na depozitný účet realitnejkancelárie nepredstavuje podľa žalobcu plnenie peňažného záväzku žalovaným ako predávajúcim.
Ide o plnenie zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté
oprávnenie od zmluvy odstúpiť. Peňažný záväzok je podľa zmluvy splatný predložením listu vlastníctva.

14. Žalobca preukázal, že jeho zákonná zástupkyňa zaplatila na účet sumy 28.000 eur, 3.560 eur a
29.900 eur, keďže platila aj za maloletú dcéru ďalšie dva pozemky. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
založeného na úvahách, tieto sumy, aj keď boli zložené, mohli byť vložené na úhradu úplne inej zmluvy,
resp. iných zmlúv, ktoré neboli predmetom súdneho konania a ktoré ani žalovaná strana nenamietala.

Ďalej sa spochybnilo, že nebola vyplatená prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000 eur. Táto suma
jednoznačne vyplýva z kúpnopredajnej zmluvy.

15. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či prvoinštančný súd na základe nevykonaných dôkazov dospel k
záveru, že kúpnopredajná zmluva je neplatná a taktiež z akého dôvodu je procesne neprípustná, keď
sa nevyjadril ani k samotnému obsahu odstúpenia od zmluvy, v ktorej žalovaná strana odstupuje od

zmluvy z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny realitnou kanceláriou, pričom nespochybňujú tú skutočnosť,
že táto suma bola skutočne zo strany žalobcu, resp. zo strany jeho zákonného zástupcu vyplatená do
depozitu realitnej kancelárie. Navyše z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní v
1., 2. a 3. rade so žalobou súhlasili. Každý podielový spoluvlastník môže nakladať so svojim majetkom
ako vlastník nehnuteľnosti, i keď v obmedzenej sfére. Nejde tu o spoločné a nerozdielne spoločenstvo.

16. Žalované v 4. a 5. rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobcu je opodstatnené.

18. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je nárok žalobcu o určenie
neplatnosti odstúpení od zmluvy uzatvorenej dňa 16.12.2016. Ide teda o žalobu podanú podľa ust. § 137
písm. d) C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Ako to vyplýva z obsahu ustanovenia § 137 C.s.p., zákonodarca v ňom, a to v písm. c) a písm.
d) zakotvil úplne novú koncepciu rozlišujúcu klasickú určovaciu žalobu a žalobu o určení inej právnej
skutočnosti. Jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,

resp. platnosti právnych úkonov a iných skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej.

20. Ust. § 137 písm. d) C.s.p. viaže prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti na
predpoklad, že takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Ust. § 137 písm. d) C.s.p. neurčuje, že

musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by iba explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie
právnej skutočnosti. Postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení
implicitne, teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť
podania žaloby o určenie právnej skutočnosti.

21. Takýmto osobitným predpisom je ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), podľa ktorého ak súd rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred
týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo
dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka.

22. Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej
právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľnosti, znamená to, že daná úprava aj po zmene
koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu

vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy môže
byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p., a teda môže
byť výsledkom konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia, a práve preto jepotrebné považovať ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona za osobitný predpis vo vzťahu k ust. § 137
písm. d) C.s.p.

23. Navyše, ako to vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Prešov zo dňa 05.10.2018, ktorým bolo
konanie podľa ust. § 31a písm. c) Katastrálneho zákona prerušené na dobu 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, žalobca bol poučený o práve na podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy na príslušnom súde s tým, že ak tak neurobí, bude konanie o vklade podľa ust. § 31b
Katastrálneho zákona zastavené. Následne, po podaní žaloby zo strany žalobcu, Okresný úrad Prešov

ďalším rozhodnutím zo dňa 13.12.2018 konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia súdneho
konania o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
8C 46/2018. Je pritom nepochybné, že Okresný úrad Prešov nie je orgánom, ktorému by bola zverená
právomoc rozhodovať o platnosti či neplatnosti odstúpenia od uzatvorenej kúpnej zmluvy. Takýmto
orgánom je jedine súd, čo vyplýva z článku 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje

nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. S odstúpením
od zmluvy pritom Katastrálny zákon v ust. § 31b ods. 1 písm. b) spája významné právne následky.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil
od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. V danom prípade pred vydaním rozhodnutia o
návrhu na vklad žalovaní odstúpili od kúpnej zmluvy, a preto vyriešenie otázky platnosti či neplatnosti

tohto právneho úkonu má zásadný význam pre rozhodnutie o návrhu na vklad.

24. Zamietnutím žaloby z dôvodu jej procesnej neprípustnosti bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

25. Čo sa týka záveru, podľa ktorého žalobca nepreukázal vyplatenie kúpnej ceny realitnej kancelárii a
teda neuniesol bremeno dôkazu, tento je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

26. Ust. § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či rozhodnutie je preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

27. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

28. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

29. Podľa odôvodnenia rozhodnutia k odstúpeniu od kúpnej zmluvy malo dôjsť z dôvodu neuhradenia

kúpnej ceny. Kedy mal žalobca kúpnu cenu uhradiť, sa z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá.
Skutočnosť, či žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, má pritom zásadný
význam pre možnosť odstúpenia od zmluvy. Podľa článku V. kúpnej zmluvy, žalovaní ako predávajúci
boli oprávnení odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade neuhradenia kúpnej ceny uvedenej v článku IV. bod3. Celková kúpna cena bola dohodnutá na sumu 18.780 eur. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000
eur bola uhradená v hotovosti ako rezervačná záloha za pozemky do depozitu realitnej kancelárie dňa
28.10.2016, čo účastníci zmluvy potvrdili svojim podpisom. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 16.780 eur

mala byť uhradená žalobcom bezhotovostným prevodom na depozitný účet realitnej kancelárie v deň
podpísania kúpnej zmluvy. Táto druhá časť kúpnej ceny sa mala vyplatiť predávajúcim, teda žalovaným
podľavýškyichspoluvlastníckychpodielovpopredloženílistuvlastníctva,kdeakovlastníknehnuteľnosti
bude zapísaný žalobca. Žalobcovi pritom doposiaľ žiaden list vlastníctva, na ktorom by bol zapísaný ako
vlastník nehnuteľnosti predložený nebol.

30. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
C.s.p.).

31. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z toho, že žaloba o určenie neplatnosti

odstúpení od zmluvy je prípustná a zistiť, či a kedy nastala splatnosť peňažného záväzku žalobcu, čo má
nepochybne zásadný význam pre posúdenie možnosti žalovaných odstúpiť od uzatvorenej zmluvy. Vo
vzťahu k týmto zisteniam musí byť rozhodnutie náležite odôvodnené tak, aby jeho štruktúra zodpovedala
zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

32. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).