Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8CoE/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206427
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6615206427.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej (sudca spravodajca) a JUDr.
Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:

XX XXX XXX, proti povinnej: J. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom K. Q. K. B., o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške XXX,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom X.. H.. X.
F., V.., Exekútorský úrad so sídlom S. Q. XXX, XXX XX Y. W., pod sp. zn. A. XXXX/XXXX, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu J.. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. Q. XXXX,. takto.

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v exekučnom konaní s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, na strane oprávneného ako právnym

nástupcom pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: XX XXX XXX.

II. Uznesenie Okresného súdu J.. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. Q. XXXX zrušuje a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok sp. zn. H.-D./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Y., U. A Q., U...W.. na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou. Príslušnosť

tohto rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci bola založená na ustanovení čl. 3 bod 6 G.
podmienok, ktorý ohľadne riešenia sporov z tejto zmluvy uvádza, že všetky spory medzi zmluvnými
stranami, ktoré vzniknú z právnych vzťahov medzi účastníkmi zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované rozhodcovským súdom v zmysle II. časti článku 10
Všeobecných zmluvných podmienok (znenie všeobecných podmienok, ktoré oprávnený pripojil, uvádza
túto rozhodcovskú doložku v čl. 12 bod 11.2). Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba

nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu
tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej
strane a dodávateľom na strane druhej podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie,
ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia. Už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľje exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený a povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Exekučný

súd na základe uvedeného preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu, ich súlad,
resp.rozporsozákonomadospelkzáveru,žežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianemôže
vyhovieť. Rozhodcovská doložka je v tomto prípade formulovaná ako neoddeliteľná integrálna súčasť
všeobecných zmluvných podmienok. Jej obsah povinná nemohla nijako ovplyvniť. Oprávnený mohol na

základe takejto doložky vec predložiť na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom
potrebné túto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Exekučný súd vyhodnotil, že oprávnený
nedostatočne poučil povinnú o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky, nakoľko predtlačené
poučenie v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch jej uzavretia nemožno považovať za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Nešlo ani o naplnenie § 93b ods. 1 zákona

o bankách, pretože toto ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo
strany spotrebiteľa a to po preukázateľnom poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Keďže právomoc
rozhodcovskéhosúdunarozhodnutievpredmetnejvecibolazaloženánaabsolútneneplatnomprávnom
úkone, exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej inštancie vychádzal podľa

názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť

alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.
- súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil

prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to
skúmaníminýchlistínakopripúšťavýslovnézneniezákonav§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzmysle
uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Vpredmetnomprípadejeexekučným

titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej

uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a
prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne

posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinnou v súlade so ZRK platnú
rozhodcovskú doložku. Je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu
článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že ako právny nástupca
Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami ZRK. Poštová banka, a.s., ako
jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť

ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p., pričom absentovali akékoľvek dôkazy pre
právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom,ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd, ani nijako nezdôvodnil tento
odlišný postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom
dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným

spôsobombysislabšiastranasvojosudvzávažnejveci,akoubybolprípadnýneskoršíproces,dokázala
náležite naplánovať. Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom každá strana sporu môže určiť jedného rozhodcu a takto
sa podieľať i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne
spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych

oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových
strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Podľa názoru odvolateľa exekučný súd konštruoval nový
skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a
skutkovému stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ani Občiansky súdny
poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd
mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda

napríkladvykonaťvovecisamejdokazovaniealebonapríkladrozsudokzrušiťčizmeniťjehovýrok.Akby
exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver
oneplatnostirozhodcovskejdoložkyoprieťoSmernicuA..XX/XX/A.,nakoľkotentonepriamynormatívny
akt, ktorý je súčasťou úniového práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný.

TaktiežniejemožnébraťdoúvahyjudikatúruEurópskehosúdnehodvora,nakoľkojudikatúravzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách,
nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej
tiež odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je
možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra

interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku,
ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal
ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a
právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinnú na základe jej postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,

ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na
základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a závereených ustanovení, ako aj

v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v neskončených exekučných konaniach. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec pod3a § 379 CSP a §

380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania pod3a ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie pod3a § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu pod3a § 391 ods. 1
CSP vrátil na ialšie konanie.

6. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka e. XXXXX/B odvolací

súd zistil, že oprávnený PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IEO: XX
XXX XXX, sa s L.?R. P. XX.XX.XXXX G. s obchodnou spoloenos?ou BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IEO: XX XXX XXX, ktorá sa stala jeho právnym
nástupcom. Oprávnený PRO CIVITAS s.r.o. doa XX.XX.XXXX zanikol výmazom z obchodného registra.

7. Pod3a § 69 ods. 3 prvá veta zákona e. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov; zlúeenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej
spoloenosti alebo viacerých spoloeností, prieom imanie zanikajúcich spoloeností prechádza na inú už
jestvujúcu spoloenos?, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoloeností.8. Pod3a § 64 CSP; ak strana zanikne poeas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skoneilo, súd
rozhodne, že v konaní pokraeuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

9. Pod3a § 65 ods. 1 CSP; právny nástupca pod3a § 63 a 64 prijíma stav konania ku dou zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

10. Keiže oprávnený zanikol poeas exekueného konania skôr, ako sa konanie právoplatne skoneilo,
odvolací súd v zmysle § 64 CSP rozhodol, že v konaní bude ialej pokraeova? s univerzálnym právnym
nástupcom oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., na ktorého prešli práva z exekueného titulu.

11. Pod3a § 44 ods. 2 Exekueného poriadku v znení úeinnom do 31.03.2017; súd preskúma žiados?
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekuený titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekueného titulu so zákonom, do 15 dní od dorueenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekuený titul pod3a § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekueného titulu so zákonom, žiados? o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiados? o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekueného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatooval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebite3skou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijate3né zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnos? použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že doa XX.XX.XXXX bol súdnemu exekútorovi dorueený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na
podklade exekueného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. H.-D./XXXX/XXXX vydaný doa
XX.XX.XXXX Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Y., U. A Q., a.s. Rozhodcovský rozsudok bol

vydaný na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou
doa XX.XX.XXXX, prieom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodova?
vo veci vyvodil rozhodcovský súd pod3a el. 3 ods. 6 Zmluvy o úvere z rozhodcovskej doložky upravenej
v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienkach.

13. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekueného poriadku vyplýva, že súd má skúma?, ei sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekuený súd je predovšetkým povinný skúma?,
ei exekuený titul, na základe ktorého má by? vedená exekúcia, je spôsobilým exekueným titulom.
Rozhodcovský rozsudok má pod3a § 35 ZRK úeinky pre úeastníkov konania ako právoplatný rozsudok.
Pod3a ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom pod3a ZRK. Rozhodcovskému

súdu jeho kompetencia rozhodova? majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale získa ju až na
základe dohody medzi úeastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, ei
súdu bol alebo nebol predložený exekuený titul, nevyhnutnou súeas?ou prieskumu zis?ovanie, ei bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej ei už vo forme osobitnej
zmluvy alebo doložky k inej zmluve.

14. Predpokladom posúdenia otázky, ei v danom prípade bola založená právomoc rozhodcovského
súdu, je zistenie skutkového stavu veci, t.j. zistenie, ei v danom prípade bola uzavretá rozhodcovská
zmluva/doložka. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce uvádza, že
rozhodcovská doložka je uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, táto skutoenos?

však z predložených dokladov nevyplýva. Uvedené Všeobecné obchodné podmienky obsahujúce
rozhodcovskú doložku v elánku 10., II. easti (resp. pod3a exekueného súdu v el. 12 bod 11.2) sa v
predloženom spise nenachádzajú a exekuený súd na ich predloženie oprávneného ani nevyzval. Mal
k dispozícii len „obchodné podmienky pre úver dostupná pôžieka, dostupnápôžieka - šikovnárezerva“,
ktoré v elánku 12 Prechodných a závereených ustanovení v bode 12.2 uvádzajú, že „Zmluvné strany

sa dohodli, že akéko3vek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov“.15. Vzh3adom na uvedené skutoenosti rozhodnutie exekueného súdu vychádza z nedostatoene
zisteného skutkového stavu. Exekuený súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že rozhodcovská
doložka ureuje, že spory medzi úeastníkmi budú riešené pred všeobecným súdom alebo pred stálym

rozhodcovským súdom, ktorý ureil oprávnený vo vopred pripravenej zmluve, ktorú povinná nemohla
ovplyvni?, prieom uvedenú rozhodcovskú doložku je potrebné považova? za neprijate3nú zmluvnú
podmienku,spôsobujúcuznaenúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebite3a. Keiže ale exekuený súd nemal k dispozícii znenie (formuláciu) rozhodcovskej doložky a ani
na jej predloženie oprávneného nevyzýval, nebolo objektívne možné posúdi?, ei rozhodcovská doložka

bola alebo nebola v ease jej uzatvárania neprijate3nou zmluvnou podmienkou. Záver exekueného súdu
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je z tohto h3adiska nepodložený, a
preto predeasný.

16. Pre posúdenie, ei exekuené konanie môže prebieha? na základe predloženého rozhodcovského
rozsudku, je potrebné zisti?, ei bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy

dohodnutej ei už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak exekuený súd poskytol
povinnej ako spotrebite3ovi právnu ochranu a zamietol žiados? súdneho exekútora o udelenie poverenia
navykonanieexekúcienapodkladerozhodcovskéhorozsudkuakoexekuenéhotitulusodôvodnením,že
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu kona? a rozhodnú?, a to bez toho, aby mal súd k dispozícii
znenie rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatoene zistil

skutkový stav.

17. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie exekueného súdu pod3a ustanovenia §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie pod3a ustanovenia § 391 ods. 1 a 3
CSP na ialšie konanie.

18. Súd prvej inštancie v ialšom konaní bude povinný predovšetkým zabezpeei? si predloženie
Všeobecných obchodných podmienok a posúdi? otázku, ei sú splnené podmienky materiálnej a
formálnej vykonate3nosti exekueného titulu, prieom najmä posúdi, ei exekuený titul bol vydaný orgánom
na to oprávneným.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).