Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120392918
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120392918.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu L.. L. M., narodeného XX. XX.
XXXX, bytom K K. studienke 7, XXX XX V., právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS
s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému U..
E. R., narodenému XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/72/2020-72
z 8. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu nakladania s nehnuteľnosťami m e n í
tak, že žalovanému sa zakazuje predať, darovať, zameniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť
alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným bremenom alebo nájomným právom,

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Svit, obec Svit, okres Poprad,
zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom v Poprade, katastrálnym odborom ako:
- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 672 m2, druh pozemku: záhrada,
- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 346 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 678 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 914 m2, druh pozemku: záhrada,
-stavbasúp.č.XXXpostavenánapozemkuregistra„C“parc.č.XXX/Xovýmere346m2,druhpozemku:
zastavaná plocha a nádvorie,
a to až do právoplatného skončenia konania vo veci aktuálne vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 4Up/42/2021.

II. Uznesenie okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu Slovenskej sporiteľni, a.s. a Tatrabanke, a.s.
nakladať s finančnými prostriedkami na bankových účtoch žalovaného p o t v r d z u j e .

III. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný

súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý
výrok). Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok). Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a. s. súdny poplatok v sume 16,50 Eur pripojeným
príkazom na úhradu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok).

2. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného

opatrenia ukladajúceho žalovanému zákaz predať, darovať, zameniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom
scudziť alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby (najmä vecným bremenom alebo nájomnýmprávom) nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX/X, k. ú. F. ako C-KN parcela
čXXX/X,/1, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X a stavba súp. č. XXX/X na pozemku parc. č. Z. a ukladajúceho
súčasne spoločnostiam Tatra banka, a. s. a Slovenská sporiteľňa, a. s. zákaz akýmkoľvek spôsobom

nakladať s finančnými prostriedkami na špecifikovaných účtoch, ktoré vedú pre žalovaného, bol návrh
žalobcu nedôvodný, pretože tento v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
neosvedčil, že žalovaný sa správa spôsobom, ktorým by mohol ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky
žalobcu. Ak totiž žalobca tvrdil, že žalovaný je akcionárom spoločnosti Royal Brabest Capital, a. s.
a majetkovo ju aj ovláda, žalobca to neosvedčil a nie je to možné overiť z verejných zdrojov. A hoc

by aj žalobca bol jej väčšinovým akcionárom, skutočnosť, že menovaná spoločnosť bola jediným
spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach a previedla 85 % svojho obchodného podielu
v nich na cyperskú spoločnosť, nepreukazuje to ohrozenie exekúcie, nakoľko podľa zmlúv o prevode
obchodných podielov v registrových spisoch išlo o prevod odplatný a menovaná akciová spoločnosť
zostala naďalej spoločníkom týchto spoločností s (menšinovým) 15 % obchodným podielom. Súčasne
súd prvej inštancie cez katastrálny portál zistil, že žalovaný so svojím nehnuteľným majetkom na LV č.

330 k. ú. Svit nenakladá a vzhľadom na už zriadené záložné práva a hlásený trvalý pobyt žalovaného na
adresetýchtonehnuteľnostíjenakladaniesnimi,resp.ichzaťaženievysokonepravdepodobné.Nakoľko
žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, okresný súd neuložil bankám ako tretím osobám mimo
tohto konania povinnosť nenakladať s peňažnými prostriedkami na účtoch žalovaného. Prvoinštančný
súd nemal hodnoverne osvedčený ani nárok žalobcu vo veci samej konštatujúc, že ak by vychádzal iba

zo žalobcom predložených listín, bol by nárok hodnoverne osvedčený, avšak z odporu žalovaného proti
platobnému rozkazu v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
7Up/1876/2020 vyplynulo tvrdenie žalovaného, že peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom sporu mu
boli poskytnuté nenávratne ako preddavok, t. j. záloha na odmenu spoločnosti Royal Brabest Capital,
a. s. za predaj projektu, ktorý táto spoločnosť realizovala a o kúpu ktorého mala záujem spoločnosť

DORADO HOLDING, a. s., v ktorej je žalobca predsedom predstavenstva. Preto návrh žalobcu zamietol
dodávajúc, že žalobcom predložené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v inom konaní
týkajúcom sa menovaných spoločností nebolo právoplatným a ani pre súd záväzným. O náhrade trov
konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 a čl. 4 CSP konštatujúc, že žalovanému žiadne
trovy nevznikli. Napokon uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa ust. § 5 ods. 1, § 6 ods. 3 a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté uznesenie zmeniť,
nariadiť neodkladné opatrenie a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%. Namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov
dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil.

4. Žalobca uviedol, že hoci medzičasom došlo k zastaveniu konania vo veci samej v dôsledku nepodania
návrhu na pokračovanie v upomínacom konaní, k čomu došlo zrejme mylným zaslaním žiadosti o
pokračovanie na Okresný úrad Banská Bystrica, namiesto na Okresný súd Banská Bystrica, podal už
opätovne návrh vo veci samej a tento je vedený pod sp. zn. 4Up/42/2021.

5. Namietal, že dostatočne osvedčil, že žalovaný majetkovo ovláda spoločnosť Royal Brabest Capital,
a. s., v ktorej je žalovaný od vzniku predsedom predstavenstva a ktorá až do augusta 2017 sídlila na
adrese zhodnej s adresou trvalého pobytu žalovaného, žalovaný bol predsedom predstavenstva aj v
akciových spoločnostiach, ktoré zanikli zlúčením s menovanou akciovou spoločnosťou, tieto spoločnosti
tiež sídlili na rovnakej adrese ako má žalovaný trvalý pobyt a vo všetkých spoločnostiach, v ktorých

táto akciová spoločnosť vlastní obchodný podiel, je žalovaný konateľom s právom samostatne konať
v mene týchto spoločností. Dve z týchto spoločností v minulosti sídlili na rovnakej adrese ako je
adresa trvalého pobytu žalovaného, ktorý podľa medializovaných informácií súčasne stojí za projektom
novej vyhliadkovej veže na Štrbskom plese a podľa iných medializovaných informácií tento projekt
oficiálne zastrešuje spoločnosť HIGH TATRAS TOWER s.r.o., v ktorej spoločnosť Royal Brabest Capital,

a. s. vlastní obchodný podiel. Pri neodkladnom opatrení platí nižší dôkazný štandard, nižšia miera
pravdepodobnosti a nemôže mu byť na ťarchu, že objektívne nemôže mať prístup k dôkazom, ktorými
by preukázal akcionársku štruktúru uvedenej spoločnosti. Nemôže teda jednoznačne preukázať, že
žalovaný je akcionárom tejto spoločnosti a že ju ovláda, lebo táto okolnosť nevyplýva z verejnéhoregistra. Podľa žalobcu mal prvoinštančný súd tieto okolnosti posudzovať vo vzájomnej súvislosti.
Neurobil tak a to viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nakoľko spoločnosť žalovaného vykonáva
úkony, ktorými sa zbavila svojho majetku na cyperskú schránkovú spoločnosť, znamená to, že došlo

k zníženiu hodnoty akcií spoločnosti Royal Brabest Capital, a. s. a tým aj k zníženiu hodnoty majetku
žalovaného. Ak mal prvoinštančný súd pochybnosti o pravdivosti týchto tvrdení, mal si vyžiadať
informáciu o akcionároch menovanej spoločnosti z obchodného registra. Takto nepostupoval, hoci si
z obchodného registra vedeného Okresným súdom Poprad vyžiadal zmluvy o prevodoch obchodných
podielovspoločnostíHIGHTATRASaztýchtozmlúvnáslednevyvodzovalzáveryvneprospechžalobcu.

Takýmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva do tej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Žalobca ďalej uviedol, že osvedčil, že spoločnosť Royal Brabest Capital, a. s. sa zbavuje svojho
majetku a že to ohrozuje budúcu exekúciu jeho pohľadávky, pretože spoločnosť prevádzala majetok na
podozrivý subjekt, a to opakovane vo všetkých obchodných spoločnostiach HIGH TATRAS. Ak podľa

prvoinštančného súdu samotná okolnosť, že spoločnosť previedla obchodné podiely nepreukazuje, že
budúca exekúcia bude ohrozená, je to nesprávny záver, lebo obava existuje aj vtedy, ak dlžník ešte
nezačal vykonávať úkony k zmenšovaniu jeho majetku, ale je pravdepodobné, že sa tak v blízkej dobe
udeje. V tomto prípade boli úkony už skutočne vykonané zo strany spoločnosti Royal Brabest Capital,
a. s., ktorú žalovaný majetkovo ovláda a je irelevantné, či boli tieto úkony odplatné alebo nie a takisto,

či boli alebo neboli zaplatené odplaty za tieto prevody. Okresný súd nesprávne právne posúdil v tomto
smere vec a nedostatočne svoje rozhodnutie zdôvodnil. Vychádzal pritom z dôkazov, ktoré nikto vykonať
nenavrhol a ani ich bez návrhu vykonať nemohol. K týmto sa navyše žalobca nemal možnosť vyjadriť. Je
tiež irelevantné, či žalovaný nakladá so svojimi nehnuteľnosťami, nakoľko ich stále môže platne zaťažiť
nevýhodnýmiťarchami,previesťnatretieosoby,pričomtrvalýpobytžalovanéhonaadresenehnuteľností

nemá vplyv na jeho oprávnenie nakladať s nimi. Teda nesprávne právne posúdil okresný súd záver
o neexistencii ohrozenia budúcej pohľadávky žalobcu. Pokiaľ ide o bankové účty žalovaného, ak sa
celkové obmedzenie nakladania s prostriedkami na účtoch zdalo okresnému súdu neprimerané, mohol
obmedziť výšku sumy, do ktorej by zákaz nakladania platil. A takisto, ak súdu nebola zrejmá povaha
účtov žalovaného, mohol si od bánk vyžiadať príslušnú informáciu, pričom nie je zrejmé, aký vplyv mal

mať zostatok na účtoch pre rozhodnutie okresného súdu.

7. Žalobca napokon tvrdil, že osvedčil aj dôvodnosť a trvanie svojho nároku označiac za nepravdivé
v odpore žalovaným uvádzané skutočnosti ohľadne spolupráce medzi spoločnosťou DORADO a
spoločnosťou Royal Brabest Capital, a. s. - táto spolupráca sa týkala realizácie projektov v lokalite

Štrbského plesa, kedy žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a ak by tieto mali byť zálohou
naodmenuspoločnostiRoyalBrabestzapredajprojektov,bolobytodohodnutévurčitejzmluve.Pôžička
bola žalovanému poskytnutá za účelom finančnej výpomoci, nepredstavovala preto zálohu na odmenu
a napokon žalovaný ani v odpore neuvádza dôvod, prečo by nemal žalobcovi poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť.

8.Odvolacísúdpostupujúcvzmysleust.§329ods.1druhejvetyCSPdoručilžalovanémunávrhžalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie okresného súdu ako aj odvolanie spolu s
výzvou, aby sa k týmto v určenej trojdňovej lehote vyjadril. Žalovaný síce tieto písomnosti prevzal dňa
15. 02. 2021, avšak sa k nim nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku podľa § 388 CSP sčasti zmenil a podľa § 387 ods. 1
CSP sčasti potvrdil. Vo výroku o trovách konania bolo potrebné uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. d)

CSP zrušiť. Tretí výrok (odvolaním nenapadnutý) zostal nedotknutý.

10. Po oboznámení sa so spisom odvolací súd dospel k záveru o potrebe čiastočnej zmeny napadnutého
uznesenia, pretože okresný súd nesprávne zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia ohľadne uloženia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami. Podľa odvolacieho súdu totiž zo

žalobcom uvádzaných skutočností, ním k návrhu priložených dôkazov a v nadväznosti na skutočnosti
vyplývajúce z ďalších zistení okresného súdu možno v tomto štádiu konania konštatovať dôvodnosť
nároku žalobcu i reálne nebezpečenstvo, že prípadná exekúcia jeho nároku môže byť ohrozená. Súd
prvej inštancie nerozhodol správne, pokiaľ v uvedenom rozsahu zamietol návrh žalobcu na nariadenieneodkladného opatrenia vychádzajúc v zásade z toho, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil
svoje tvrdenia o konaní žalovaného ohrozujúcom prípadnú exekúciu pohľadávky žalobcu.

11. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že ust. § 325 ods. 1 CSP, na ktoré správne poukázal aj
prvoinštančný súd, rozlišuje dva dôvody, ktoré môžu viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Sú nimi
buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Z označeného ustanovenia vyplýva, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia nie je

osvedčenie (či dokonca preukázanie) stavu, že dochádza k nerealizovateľnosti, či nevymožiteľnosti
exekúcie. Naopak, postačujúcim je osvedčenie už len (objektívnej) obavy z neúspechu exekúcie, t. j. z
toho, že veriteľovo právo nebude možné uspokojiť.

13. Účelom ust. § 325 ods. 1 CSP je teda (okrem iného) možnosť poskytnutia preventívnej ochrany
sporovej strane, aby táto reálne dosiahla uspokojenie svojho nároku. Preventívny charakter takejto

ochrany založený len na osvedčení rozhodujúcich skutočností sa následne prejavuje aj v zodpovednosti
upravenej v ust. § 340 ods. 1 CSP, podľa ktorého je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný
nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli ak neodkladné opatrenie zaniklo
alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, alebo preto, že
právo navrhovateľa bolo uspokojené.

14. Z týchto dôvodov splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia založeného na obave
z ohrozenia exekúcie treba posudzovať v širšom kontexte tak, aby v konečnom dôsledku prípadný
úspech sporovej strany nebol iba iluzórnym bez možnosti jeho reálneho naplnenia. Inými slovami, pri
rozhodovaní o takomto návrhu treba mať na zreteli to, aby prípadná exekúcia mohla úspešne prebehnúť.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na podklade zmluvy o pôžičke datovanej dňom 13. 03. 2019
žalobca bezúročne poskytol žalovanému čiastku 200.000,- Eur. Žalovaný ju žalobcovi v dojednanej dobe
nevrátil, a to ani v nadväznosti na list žalobcu zo dňa 16. 07. 2020, ktorým žalovanému oznamoval
číslo bankového účtu na účely jej vrátenia. Žalovaný tento list prevzal dňa 17. 07. 2020. Vrátenie tejto

sumy uplatnil žalobca v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 7Up/1876/2020. V predmetnom konaní žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu
označilposkytnutiečiastky200.000,-Eurza„kvázipôžičku“,ktorávskutočnostipredstavovalapreddavok
na odmenu spoločnosti Royal Brabest Capital, a. s. za zrealizovanie, resp. predaj označeného
podnikateľského projektu v lokalite Štrbského plesa spoločnosti Dorado holding, a. s., ktorej je žalobca

predsedom predstavenstva. Žalovaný viackrát v odpore argumentoval dohodami medzi menovanými
spoločnosťami výslovne pritom uvádzajúc, že súčasne išlo de facto o dohody sporových strán.

16. Uvedená argumentácia žalovaného v odpore stotožňujúca dohody menovaných obchodných
spoločnosti s dohodami sporových strán tak pre potreby neodkladného opatrenia dostatočne osvedčuje

tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný majetkovo ovláda spoločnosť Royal Brabest Capital, a. s., v ktorej
je súčasne predsedom predstavenstva. V tomto smere dáva odvolací súd za pravdu žalobcovi, že
nebolo v jeho možnostiach získať neverejné informácie o vlastníckej (akcionárskej) štruktúre menovanej
spoločnosti.

17. Zároveň z obchodného registra vyplýva, že táto spoločnosť v období od 27. 05. 2020 do 05. 06. 2020
previedla svoje obchodné podiely v rozsahu 85 % na spoločnostiach HT SPA MOUNTAIN RESORT s.r.o,
HIGH TATRAS CAFE s.r.o., HIGH TATRAS CHALET s.r.o. a HIGH TATRAS TOWER s.r.o. na spoločnosť
MALBOCO Ltd. so sídlom v Cyperskej republike.

18. Uvedené okolnosti podľa odvolacieho súdu v dostatočnej miere spravdepodobňujú tak dôvodnosť
žalobcom uplatneného práva, ako aj ohrozenie prípadnej exekúcie, nakoľko podľa výpisu z LV č. 330
k. ú. Svit sú tam vedené nehnuteľnosti žalovaného zaťažené záložným právom Tatrabanky a. s. a tiež
ďalším záložným právom (zriadeným zrejme na podklade zabezpečovacieho opatrenia nariadeného
Okresným súdom Poprad uznesením zo dňa 20. 10. 2020) v prospech troch fyzických osôb. Existencia

týchto tiarch potom vylučuje, že by účel žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia bolo možné
dosiahnuť zradením zabezpečovacieho opatrenia (§ 324 ods. 3 CSP), pretože ako správne uviedol aj
okresný súd, týmto opatrením by už žalobca postavenie prednostného záložného veriteľa nedosiahol
(zabezpečovacie opatrenie by tak bolo neefektívne).19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný vo svojom odpore proti
platobnému rozkazu nespochybnil, že čiastku 200.000,- Eur od žalobcu dostal a doteraz ju žalobcovi

nevrátil - brániac sa, že takáto povinnosť voči žalobcovi mu nevznikla kvôli iným dohodám v súvislosti s
ich vlastnými obchodnými vzťahmi (a vzťahmi ich obchodných spoločností) - boli naplnené podmienky
ust. § 325 ods. 1 CSP na poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi vo forme neodkladného opatrenia
smerujúceho k úspešnému priebehu prípadnej exekúcie. Obrana žalovaného bude totiž predmetom
konania vo veci samej.

20. Žalobca dostatočne osvedčil objektívne danú obavu zo zmarenia exekúcie voči žalovanému, ktorého
obchodná spoločnosť po poskytnutí pôžičky žalovanému previedla svoje podiely v rozsahu 85 %
v iných obchodných spoločnostiach na subjekt so sídlom na Cypre. Tieto úkony nepochybne mali
vplyv na majetkovú podstatu akciovej spoločnosti žalovaného a teda z tohto hľadiska je dôvodnou
vyslovená obava žalobcu o ohrozenie výkonu prípadnej exekúcie. Podľa odvolacieho súdu okresný

súd nemal podklad bez zodpovedajúceho návrhu (§ 185 CSP) preverovať dokazovaním, či išlo o
prevody odplatné alebo nie. Nebolo to ani podstatné z dôvodu, že nešlo o potrebu riešenia, či
došlo k „ukráteniu“ žalobcu. Totiž aj odplatný predaj ako transformácia exekúciou pomerne dobre
postihnuteľného majetku na majetok vo forme peňažných prostriedkov vyvoláva obavy, lebo s peniazmi
môže dlžník disponovať (napr. spotrebovať ich) oveľa ľahšie ako s majetkom podliehajúcim verejnej

evidencii. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje s tým, že možnosť nakladania s nehnuteľnosťami
žalovaným je nepravdepodobná, skoro až vylúčená, vzhľadom na ich zaťaženie záložným právom
banky.

21. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle ust. § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. c)

CSP je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam patriacim žalovanému
a to viedlo podľa ust. § 388 CSP k čiastočnej zmene napadnutého uznesenia okresného súdu,
ktorým zamietol návrh žalobcu v tejto časti. S poukazom na ust. § 333 CSP viazal odvolací súd
nariadené neodkladné opatrenie na právoplatné skončenie sporu vo veci samej, ktorý je v súčasnosti
vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/42/2021. Podľa odvolacieho súdu je

nariadený rozsah neodkladného opatrenia primeraný sledovanému legitímnemu účelu (ochranou pred
neúspechom exekúcie) a nariadeným neodkladným opatrením nevznikne žalovanému žiadna zásadná
ujma, pretože jeho súčasný právny aj faktický vzťah k sporným nehnuteľnostiam sa nezmení. Ak nemá
v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, či zaťažovať, tak nariadené neodkladné opatrenie ho žiadnym
spôsobom neobmedzí vo výkone svojho vlastníckeho práva. Naopak, žalobcovi dáva garanciu, že

v priebehu konania vo veci samej nedôjde k scudzeniu nehnuteľností, prípadne k ich (ďalšiemu)
faktickémualeboprávnemuzaťaženiu.Nariadenéneodkladnéopatreniemápritompriamuväzbu(vecnú
súvislosť) na konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobca domáha vrátenia pôžičky.

22. Za správne odvolací súd považoval napadnuté uznesenie pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na

neodkladné opatrenie, ktorým mal byť označeným bankám uložený zákaz nakladať s finančnými
prostriedkami na účtoch žalovaného. Nedôvodným bol tento návrh už len z dôvodu, že žalobca
vymedzil svoju požiadavku spôsobom znamenajúcim úplné znefunkčnenie účtu, keďže banka by
nebola oprávnená ani len zaevidovať na účet prípadne smerujúce platby. To totiž doslovne vyplýva zo
žalobcom žiadaného vyslovenia zákazu akýmkoľvek spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami

na účte a na tom nič nemení prípadné demonštratívne uvedenie, že tento spočíva „najmä“ v zákaze
výplaty prostriedkov žalovanému. Odvolací súd uloženie takejto povinnosti považoval za povahe veci
neprimerané a neadekvátne nielen vo vzťahu k žalovanému, voči ktorému takéto obmedzenie priamo
ani nesmerovalo ale aj voči dotknutým bankám. Podľa odvolacieho súdu mal návrh v tejto časti smerovať
voči žalovanému ako strane sporu a tomuto by bolo možné uložiť povinnosť nenakladať s financiami

na účtoch. Uložením povinnosti banke by sa totiž zasiahlo do jej právneho postavenia nad nevyhnutnú
mieru, hoci žalobca mal iný adekvátny právny nástroj - neodkladné opatrenie smerujúce priamo voči
žalovanému - ktorým by bolo možné niečomu takému predísť. Hoci ust. § 325 ods. 2 CSP hovorí o
možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči strane sporu, odvolací súd a priori nevylučuje prípustnosť
neodkladného opatrenia smerujúceho aj voči tzv. tretej osobe. V takom prípade je ale nutné obzvlášť

zvážiť, aké právne následky by z toho pre takúto osobu plynuli. Odvolací súd sa preto stotožňuje s
okresným súdom v tom, že bez poznania povahy daných účtov a stavu na nich by zákaz dispozície
(hoc aj limitovaný výškou žalobcom poskytnutej pôžičky) bol neprimeraným zásahom. A to ešte zvlášť
za situácie, kedy odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie týkajúce sa nehnuteľností žalovaného.Okresný súd pritom vôbec nemal povinnosť preverovať žalobcom označené účty, v tomto smere bolo na
žalobcovi, aby nutnosť takéto opatrenia riadne vyargumentoval a následne aj patrične osvedčil. Tomu
tak ale v tomto prípade nebolo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti napadnuté uznesenie

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

23. Napokon, podľa odvolacieho súdu nebolo správnym napadnuté uznesenie v závislom výroku o
trovách konania (druhý výrok), pretože za danej procesnej situácie okresný súd nemal rozhodovať o
náhrade trov konania. Rozhodoval totiž o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom počas

prebiehajúceho konania vo veci samej, pričom podľa ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného
rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné
opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje

žaloba, alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju
prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z
uvedenýchprocesnýchsituáciivprejednávanomprípadenenastalaapretootrováchkonaniasúvisiacich
s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

25. Ak teda súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného
v rámci konania vo veci samej, nemal o nároku na náhradu trov konania rozhodovať, pretože nešlo
o konečné rozhodnutie. Keďže takto prvoinštančný súd nepostupoval, odvolaciemu súdu neostala iná
možnosť ako uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) zrušiť podľa ust. §

389 ods. 1 písm. d) CSP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).