Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311207295
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2311207295.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávnenej: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO: 36 284 831, adresa sídla Bratislava, Karadžičova 10, proti povinnému: Z. V., nar. XX. F. XXXX,
hlásený pobyt mesto X., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, exekútorský úrad so
sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o vymoženie 336,86 eur s prísl., na odvolanie oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8Er/387/2011-23 zo dňa 22. augusta 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom, ani súdnemu exekútorovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. O p r a v u j e s a záhlavie uznesenia súdu prvej inštancie v časti označenia sídla oprávnenej v

tam nesprávne uvedeného označenia „Bajkalská 29/A, Bratislava“ na správne označenie „Karadžičova
10, Bratislava“.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil exekúciu vedenú JUDr. Ing. Štefanom
Hrebíkom, súdnym exekútorom v Malackách, sp. zn. EX 1506/2011 na základe exekučného titulu -
výkazunedoplatkovoprávnenejč.1110003554zodňa21.februára2011,II.oprávnenúzaviazalnahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,63 eur a III. oprávnenej a povinnému nárok na
náhradutrovkonanianepriznal.Naodôvodnenieuviedol,žepredmetnáexekúciaprebiehaodroku2011,
súdnym exekútorom boli vykonávané opakované šetrenia, ktorými bolo zistené, že povinný nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok, nemá vedený účet v banke, nevlastní žiadne motorové vozidlo a tiež
nehnuteľnosť. Súdny exekútor teda nemal možnosť vymôcť dlh, nesúhlas oprávnenej so zastavením
exekúcie považoval za irelevantný. Pretože povinný nedisponuje žiadnym majetkom, súd exekúciu v

zmysle§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuzastavil.Otrováchexekúcierozhodolpodľa§200ods.
5 v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávnenú zaviazal na náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi vo výške 63,63 eur v zmysle špecifikácie trov, a oprávnenej a povinnému nárok
na náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Oprávnená sa včas podaným odvolaním čo do výroku I. domáhala zmeny tohto uznesenia tak, že súd

návrh na zastavenie exekúcie zamietne, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Zastavenie exekúcie je podľa oprávnenej predčasné, keďže nemajetnosť povinnej je prechodný stav
a súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery povinnej dôkladne. Predčasné zastavenie
exekúcie upiera oprávnenej právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky
oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Mimo prebiehajúcej exekúcie

oprávnená nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
jeho pohľadávku. Povinný je v produktívnom veku (43 rokov) a v budúcnosti môže nadobudnúťmajetok. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového práva oprávnenej. Navyše pohľadávka
oprávneného vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva vo verejnom záujme.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Z vykonanej lustrácie (počas
celého exekučného konania) je možné konštatovať jeho nemajetnosť pričom ďalšie vedenie exekúcie by
bolo nehospodárnym a neúčelným. Zastavenie pritom nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre budúcu
exekúciu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 24. marca
2011, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. októbra

2013 (porov. § 243b ods. 1 Ex. por.).

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre rozhodnutie
súdu o zastavení resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku

dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na
skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť.
Citované ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať,
že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje,
že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do

úvahy prípadnú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy.
Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať,
že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda, že povinný v skutočnosti má
majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

7. V prerokúvanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci
exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Nimi bolo
dostatočne zistené, že povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, nemá zriadený účet v žiadnej
banke, nepoberá žiaden príjem, nevlastní ani žiaden hnuteľný majetok, nie sú mu vyplácané žiadne
sociálne dávky, resp. dávky hmotného zabezpečenia, nemá podiely v žiadnej obchodnej spoločnosti.

Na povinného je vedené ďalšie exekučné konanie, pričom ani v tomto prípade sa nepodarilo vymôcť
pohľadávky a to ani sčasti. Vzhľadom na to je správny záver, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku
oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné,
pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka
oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Takýto postup by bol v priamom rozpore s cit. § 57 ods.

1 písm. h) Ex. por., teda trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by stále viac a viac rástli.

8. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami o odopretí prístupu k súdnej ochrane. Súčasťou práva na
súdnu ochranu síce je nútený výkon súdnych rozhodnutí (porov. nálezy ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/00, PL.
ÚS 111/2011), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie v súlade

s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS
218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou práva na výkon
súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávneného bola skutočne vymožiteľná, ani
na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré
spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí, je aby štát efektívne dopomohol oprávnenému

k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani ústava, ani štát však nemôžu zabezpečiť
skutočnú vymožiteľnosť pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad § 57
ods. 1 písm. h) Ex. por. nemožno považovať za ústavne nekonformný.

9. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 C.s.p.

potvrdil.10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 257 C.s.p. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu
exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).

11. Podľa § 224 C.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

12. Pretože odvolací súd zistil v záhlaví napadnutého uznesenia chybu v písaní (a to v označení sídla

oprávnenej), postupom podľa § 224 C.s.p. túto vadu opravil (výrok. III.).

13. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.