Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120392918
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120392918.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu L.. L. M., O.. XX. XX. XXXX, V. M. Ž. F. X, XXX
XX V., zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému U.. E. R., O.. XX. XX. XXXX, V. D. XX, XXX XX F., o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica, Partizánska cesta
9, IČO: 36 631 124 súdny poplatok v sume 16,50 Eur, pripojeným príkazom na úhradu, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25. 09. 2020 podal žalobca na upomínací súd návrh na vydanie platobného rozkazu, vedený
pod sp. zn. 7Up/1876/2020, ktorým sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 200 000,- Eur s
príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX.XXXX.

2. Dňa 14. 10. 2020 podal žalobca na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

sa domáha, aby súd zakázal žalovanému predať, darovať, zameniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom
scudziť alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným bremenom alebo nájomným
právom, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Svit, obec Svit, okres
Poprad, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom v Poprade, katastrálnym odborom ako:
- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada,
- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada,
- stavba súp. č. XXX postavená na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej „nehnuteľnosti žalovaného“).
Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd spoločnosti Tatra banka, a.s. a Slovenská sporiteľňa, a.s. zakázal
akýmkoľvek spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami na v návrhu špecifikovaných účtoch, ktoré

banky vedú pre žalovaného. Najmä sa banke zakazuje, aby finančné prostriedky z účtu žalovaného
vyplatila.

3. Tunajší súd postúpil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 20 písm. a/, § 41, § 43
CSP na Okresný súd Poprad ako výlučne miestne príslušný súd, ktorý s postúpením nesúhlasil. Krajský
súd v Prešove uznesením č.k. 10NcC/3/2020- 34 zo dňa 12. 11. 2020 rozhodol, že na prejednanie a

rozhodnutie je príslušný Okresný súd Banská Bystrica.4. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil obavou, že exekúcia na jeho nárok
bude ohrozená. Uviedol, že jeho nárok uplatnený v upomínacom konaní, spočíva v tom, že má voči
žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 200 000,-Eur s príslušenstvom po lehote splatnosti. Má za

to, že tento nárok je hodnoverne osvedčený predloženými dokladmi (zmluva o pôžičke, potvrdenie o
vykonaní platby na účet žalovaného, list zo dňa 15. 03. 2019). Žalovaný podľa tvrdení žalobcu pôžičku
ani čiastočne nevrátil.

5. Pokiaľideoosvedčenieobavy,žeexekúciabudeohrozená,žalobcauviedol,žeexekúciajezpodstaty

veci ohrozená v prípade, ak sa dlžník začne zbavovať svojho majetku. Obava z ohrozenia exekúcie
existuje aj vtedy, ak dlžník ešte nezačal vykonávať úkony smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku, ale
na základe okolností prípadu je pravdepodobné, že tak v blízkej budúcnosti učiní. V tomto prípade takéto
úkony boli vykonané po poskytnutí pôžičky a uplynutí jej splatnosti zo strany spoločnosti Royal Brabest
Capital, a.s. (ďalej „Royal Brabest“ alebo „spoločnosť“), v ktorej je podľa tvrdení žalobcu žalovaný
akcionárom s takým počtom akcií, že túto spoločnosť majetkovo ovláda. Skutočnosť, že žalovaný Royal

Brabest majetkovo ovláda a teda je ovládajúcou osobou v zmysle § 66a ods. 2 Obchodného zákonníka
mávyplývaťztoho,že:a/žalovanýjeodvznikuspoločnostipredsedomjejpredstavenstva,b/spoločnosť
sídlila od augusta 2017 na rovnakej adrese ako má žalovaný trvalý pobyt, c/ žalovaný bol predsedom
predstavenstva aj v spoločnostiach ktoré zanikli zlúčením s Royal Brabest a mali sídlo na adrese
trvalého pobytu žalovaného, c/ žalovaný je konateľom vo všetkých spoločnostiach, v ktorých Royal

Brabest aktuálne vlastní obchodný podiel a to HIGH TATRAS TOWER s.r.o., HIGH TATRAS CAFE
s.r.o., HIGH TATRAS CHALET s.r.o., HT SPA MOUNTAIN RESORT s.r.o., AGRO PARK VAŽEC s.r.o.,
ARent Group, s.r.o., NAVAJA, s.r.o.., d/ podľa medializovaných informácií /odkaz na internetové články/
žalovaný stojí za projektom novej vyhliadkovej veže na Štrbskom plese, pričom tento projekt oficiálne
zastrešuje HIGH TATRAS TOWER, s.r.o., v ktorej Royal Brabest vlastní obchodný podiel. Žalovaný

bol za štatutára vymenovaný celkom 10-krát, a to v Royal Brabest ako aj vo všetkých spoločnostiach,
ktoré s ňou boli alebo sú majetkovo prepojené. Pritom o osobe štatutára spoločnosti rozhodujú osoby
s majetkovou účasťou v tejto spoločnosti. Tiež platí, že ak má spoločnosť zriadené sídlo na adrese
trvalého pobytu svojho štatutára, je vylúčené, že tento je iba profesionálnym manažérom. Na adrese
trvalého pobytu žalovaného pritom sídlila Royal Brabest aj ďalšie 4 majetkovo prepojené spoločnosti.

Ak žalovaný majetkovo ovláda Royal Brabest, potom v podstate platí, že majetok tejto spoločnosti je v
prenesenom význame slova aj majetkom žalovaného. Ak sa totiž zníži stav majetku spoločnosti, zníži
sa aj vnútorná hodnota akcií žalovaného v tejto spoločnosti. Tým sa v konečnom dôsledku zníži aj
stav majetku žalovaného. Spoločnosť Royal Brabest pritom vykonala viacero úkonov, ktorými previedla
významnú časť svojho majetku na tretiu osobu. Konkrétne z obchodného registra vyplýva, že Royal

Brabest bola donedávna jediným spoločníkom v spoločnostiach HT SPA MOUNTAIN RESORT, s.r.o.,
HIGH TATRAS CAFE s.r.o., HIGH TATRAS CHALET s.r.o., HIGH TATRAS TOWER s.r.o., pričom v
priebehu niekoľkých dní (od 27.05.2020 do 05.06.2020) previedla 85 % svojho obchodného podielu
v týchto spoločnostiach na schránkovú firmu MALBOCO LTD sídliacu v daňovom raji v Cyperskej
republike. Pritom podľa účtovnej závierky za rok 2019 vlastní najhodnotnejšia spoločnosť z uvedených,

HIGH TATRAS TOWER s.r.o., pozemky a stavby v účtovnej hodnote 4 835 541 Eur, teda aj obchodný
podiel spoločnosti žalovaného v tejto spoločnosti musel mať podľa žalobcu vysokú hodnotu. Podľa
nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2017 je pri posudzovaní existencie obavy z ohrozenia
exekúcie potrebné negatívne zohľadniť skutočnosť, že vo vzťahoch medzi stranami sporu vystupuje
schránková(nemajetná)firmasídliacavdaňovomraji.Všetkyuvedenéskutočnostipodľanázoružalobcu

odôvodňujúobavuzohrozeniaexekúciejehonároku.Navyšejemožné,žemajetokžalovanéhodotknutý
týmto návrhom nebude postačovať na úplné uspokojenie žalobcovho nároku, čo logicky zvyšuje obavu
z ohrozenia exekúcie.

6. Žalobca ďalej uviedol argumenty, prečo sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Zabezpečovacie opatrenie nedokáže zabrániť tomu, že exekúcia
žalobcovho nároku bude ohrozená. Aj napriek zabezpečovaciemu opatreniu by totiž žalovaný mohol:
i) zriadiť na svojom majetku nevýhodné ťarchy, čím by dosiahol jeho nespeňažiteľnosť, ii) previesť svoj
majetok na tretie osoby, ktoré by ho zaťažili nevýhodnými ťarchami a tým dosiahli jeho nespeňažiteľnosť.
Všetok majetok dotknutý týmto návrhom s výnimkou finančných prostriedkov na účtoch žalovaného

je navyše v súčasnosti zaťažený záložným právom tretích osôb. Podľa komentovanej literatúry a
rozhodovacej praxe súdov je v takom prípade potrebné uprednostniť neodkladné opatrenie pred
zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie tiež z povahy veci nedokáže postihnúť finančnéprostriedky na bankových účtoch žalovaného. Podľa názoru žalobcu teda efektívnu ochranu pred
ohrozením exekúcie dokáže poskytnúť jedine navrhované neodkladné opatrenie.

7. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil čiastočný výpis z LV č. 330 v k.ú. Svit, zmluvu o
pôžičke zo dňa 13. 03. 2019, potvrdenie o vykonaní platby na účet žalovaného dňa 15. 03. 2019, list
zo dňa 16.07.2020, poukázal na údaje v obchodnom registri, účtovnú závierku HIGH TATRAS TOWER
za rok 2019, komentár k CSP a judikatúru.

8. Podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2020 žalobca predložil neodkladné opatrenie nariadené
Okresným súdom Banská Bystrica v konaní 63Cb/126/2020 s tým, že skutkové okolnosti a dôvody,
pre ktoré spoločnosť DORADO HOLDING, a.s. žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia voči
spoločnosti Royal Brabest Capital, a.s. sú rovnaké, ako dôvody a skutkové okolnosti v návrhu v konaní
13C/72/2020. Tieto konania sú prepojené aj personálne v osobách žalobcu a žalovaného, ktorí sú
štatutármi spoločnosti DORADO HOLDING, a.s. a Royal Brabest Capital, a.s.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), počas konania
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, odsek 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch
dôvodov: a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude

ohrozená. Rozhodujúce skutočnosti musia byť žalobcom osvedčené. Zároveň je žalobca povinný
hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia. Nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Uloženie

povinnosti alebo obmedzenie tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k
predmetu konania. (Števček, M., Ficová, S., Barancová J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 1107-1108)

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), b) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, c) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), d) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princípefektívnosti), e) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, f) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

18.Vdanomprípadesažalobcadomáha,abysúdzakázalžalovanémunakladaťsjehonehnuteľnosťami
a tretím osobám - bankám s peňažnými prostriedkami na účtoch žalovaného, z dôvodu obavy z
ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Súd preto prioritne skúmal,
či návrhom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má prednosť pred

neodkladným opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorý má posilniť
postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom,
aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zákon
určuje nasledovné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie
možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné

majetkové hodnoty, c) zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia
exekúcie. Spôsobilý predmet záložného práva je vymedzený v § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka
tak, že záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné,
akzákonneustanovujeinak.Vzásadeniejemožnévylúčiťnariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodu
obavyzohrozeniaexekúciepriuplatňovanípeňažnejpohľadávkyvočidlžníkovi,akžalobcapreukáže,že

dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia konkrétne dôvody,
napr. ak by po zriadení záložného práva zabezpečovacím opatrením žalobca nezískal postavenie
prednostného záložného veriteľa, a teda by existovala vysoká miera rizika, že jeho nárok nebude
uspokojený. Z aktuálneho čiastočného výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Svit vyplýva, že žalovaný je výlučným
vlastníkom parcely KN-C č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, KN- C č. XXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX m2, KN-C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, KN-C č.
XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXX/X
(ďalej „nehnuteľnosti“). Na predmetnom LV sú v časti C zapísané ťarchy - záložné právo pre pohľadávku
Tatra banka, a.s. zo zmluvy o záložnom práve k úveru pod V XXXX/XXXX a záložné právo zriadené
uznesenímOkresnéhosúduPopradč.k.11C/40/2020-45zodňa20.10.2020podľa Z-4744/2020.

Vzhľadom na už zriadené záložné práva na nehnuteľnostiach v prospech tretích osôb by vydanie
zabezpečovacieho opatrenia nebolo efektívne, keďže by žalobca nezískal postavenie prednostného
záložného veriteľa. Zároveň by nebolo možné zriadiť zabezpečovacie opatrenie na peňažné prostriedky
na bankových účtoch žalovaného. V kontexte § 118 OZ a v zmysle právnej teórie sú hnuteľnými vecami
určenými podľa druhu len peniaze v hmotnej podobe (mince, bankovky), avšak peňažné prostriedky na

bankových účtoch predstavujúce tzv. „nematerializované peniaze“ sa za vec v právnom slova zmysle
nepovažujú, teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva /viď napr. uznesenie Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 2Cob/62/2020 zo dňa 23. 06. 2020/. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje rovnako
ako žalobca, že sledovaný účel nemožno docieliť zabezpečovacím opatrením.

19. Súd preto ďalej skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré žalobca zdôvodnil obavou z ohrozenia exekúcie. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s
návrhom, všetkými predloženými listinnými dôkazmi a navrhnutými dôkazmi, ďalej oboznámením sa so
spisom 7Up/1876/2020, a v súlade s § 185 ods. 2 CSP s výpisom z obchodného registra spoločnosti
Royal Brabest Capital, a.s., s registrovými spismi spoločností s majetkovou účasťou tejto spoločnosti

spomínanými v návrhu, lustráciou bankových účtov žalovaného a dospel súd k záveru, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.

20. Súd predovšetkým konštatuje, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že žalovaný sa správa
spôsobom, ktorý by mohol ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Nebol osvedčený objektívny

stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný realizoval
faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu ani sťaženiu budúcej exekúcie.

21. Žalobca tvrdí, že žalovaný je akcionárom spoločnosti Royal Brabest Capital, a.s. a vlastní dokonca
taký počet akcií, že túto spoločnosť majetkovo ovláda. Uvedené tvrdenie ničím neosvedčil a nie je ho

možné overiť z verejných registrov. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Royal Brabest Capital,
a.s. vyplýva, že žalovaný je predsedom predstavenstva od vzniku spoločnosti (04.09.2007), pričom
základné imanie spoločnosti predstavuje 4.912 718 Eur. Pokiaľ by mala spoločnosť jediného akcionára,
bol by v obchodnom registri zapísaný /§ 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnomregistri). Nakoľko vo výpise tento údaj nie je, možno konštatovať jedine to, že spoločnosť má viacerých
akcionárov. To, koľko akcií spoločnosti (z 10 listinných akcií na meno s menovitou hodnotou 3 320
Eur a zo 147 listinných akcií na meno s menovitou hodnotou 33 194 Eur) vlastní žalovaný, nebolo

ničím osvedčené. Súd potom nemal osvedčené ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný spoločnosť Royal
Brabest Capital, a.s. majetkovo ovláda. Uvedené nemožno bez ďalšieho odvodiť od toho, že žalovaný
je predsedom predstavenstva a spoločnosť mala istý čas sídlo na adrese jeho trvalého pobytu. Nie je
nič výnimočné, ak štatutárny orgán udelí súhlas so zriadením sídla spoločnosti na adrese jeho trvalého
pobytu bez toho, aby bol spoločníkom/akcionárom spoločnosti.

22. Aj v prípade, že by žalovaný bol väčšinovým akcionárom v spoločnosti Royal Brabest Capital,
a.s., (čo nebolo osvedčené) skutočnosť, že táto spoločnosť bola jediným spoločníkom vo viacerých
spoločnostiach (viď vyššie bod 5) a previedla 85 % svojho obchodného podielu v nich na cyperskú
spoločnosť nepreukazuje, že budúca exekúcia bude ohrozená. Jednak preto, že podľa zmlúv o prevode
obchodných podielov v registrových spisoch išlo o odplatný prevod a jednak spoločnosť Royal Brabest

Capital, a.s. zostala naďalej spoločníkom spoločností s menšinovým 15 % obchodným podielom.

23. Súd z aktuálnych údajov cez katasterportal zistil, že žalovaný so svojím nehnuteľným majetkom
(rodinný dom a pozemky na LV č. XXX v k.ú. Svit) nenakladá (na LV nie je žiadna plomba) a vzhľadom
na ňom už zriadené záložné práva (časť C na LV) a skutočnosť, že žalovaný má na adrese tejto

nehnuteľnosti podľa údajov v registri obyvateľov nahlásený trvalý pobyt (D. XXX/XX F.), je vysoko
nepravdepodobné, že by s nehnuteľnosťami nakladal alebo ich zaťažil akýmkoľvek právom tretej osoby
(uvedené býva ošetrené v záložnej zmluve bánk v podobe zákazu, resp. viazané na súhlas záložného
veriteľa).

24. Keďže žalovaný neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, ako jeden z predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd neuložil tretím osobám - bankám povinnosť, aby nenakladali s peňažnými
prostriedkami na účtoch žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že vo vzťahu
k účtu vedenom v Tatra banka, a.s. žalobca aspoň osvedčil, že účet patrí žalovanému (výpisom z
účtu o prevode peňazí zo zmluvy o pôžičke). Podľa dopytu súdu na banku je však na ňom k 03. 12.

2020 záporný zostatok (-3392,91 Eur). Pokiaľ ide o účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., žalobca žiadnym
dôkazom neosvedčil, že tento účet patrí žalovanému. Tiež súdu nie je známa povaha týchto účtov. Ak
by sa jednalo o bežné účty žalovaného, úplný zákaz nakladania s prostriedkami na oboch účtoch, by
predstavoval neprimeraný zásah do jeho vlastníckych práv, pretože by mu neodkladným opatrením bolo
znemožnené plniť svoje povinnosti voči tretím osobám (napr. platenie úveru, účtov) ale aj bežné osobné

potreby, pokiaľ nemá iný zdroj príjmu.

25. Súd ďalej konštatuje, že toho času nemal hodnoverne osvedčený ani nárok žalobcu vo veci samej.
V zmysle § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

26. Pokiaľ by súd vychádzal iba zo žalobcom predložených listín, považoval by nárok za hodnoverne
osvedčený. Z predloženej zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 13. 03. 2019 medzi žalobcom ako veriteľom
ažalovanýmakodlžníkomvyplýva,ženajejzákladežalobcaprenechalžalovanémubezúročnepeňažnú
čiastku vo výške 200 000,- Eur za účelom finančnej výpomoci (ďalej „pôžička“), a žalovaný sa pôžičku

zaviazal vrátiť bezhotovostným prevodom na účet žalobcu do 30. 04. 2019. Z výpisu účtu žalobcu
vyplýva, že sumu 200 000,- Eur previedol na účet žalovaného dňa 15. 03. 2019. Podľa čl. II bod 4
zmluvy mal žalobca oznámiť žalovanému číslo účtu pôžičky najmenej 15 dní pred dňom splatnosti dlhu.
Žalobca tak urobil až listom zo dňa 16. 07. 2020, doručeným žalovanému dňa 20. 07. 2020.

27. Avšak z odporu zo dňa 12. 11. 2020 voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 7Up/1876/2020 zo dňa 22. 10. 2020 vyplýva, že žalovaný v celom rozsahu peňažný nárok
žalobcu neuznáva, nakoľko obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu sú skutkové tvrdenia,
ktoré sú v rozpore s dohodami strán sporu a s reálnym skutkovým stavom. Z odporu vyplýva, že
žalobca a žalovaný sú obchodnými partnermi v súvislosti s kúpou určitého projektu zo strany obchodnej

spoločnosti DORADO HOLDING, a.s., IČO: 50 577 794, ktorej predsedom predstavenstva je žalobca.
Tejto projekt z vôle strán sporu a ďalších zainteresovaných osôb je stále aktívny a nedošlo k jeho
ukončeniu. Žalobca mal mať vedomosť, že obchodná spoločnosť Royal Brabest Capital, a.s., ktorej
predsedom predstavenstva je žalovaný, vykonáva činnosti v súvislosti s prípravou podnikateľskéhoprojektu v oblasti ubytovacích služieb a cestovného ruchu v lukratívnej časti Vysokých Tatier - Štrbské
Pleso (ďalej „projekt“). Spoločnosť DORADO HOLDING mala prejaviť vôľu o kúpu projektu za v odpore
uvedených podmienok. Žalovaný tvrdí, že peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom sporu, mu boli

poskytnuté nenávratne ako preddavok (záloha) na odmenu spoločnosti Royal Brabest Capital za predaj
projektu. Nepopiera, že v priebehu roka 2020 došlo k určitým zdržaniam v progrese projektu, ktoré
vznikli predovšetkým vplyvom vyššej moci (pandémia COVID-19). Žalovaný a spoločnosť Royal Brabest
Capital, a.s. preto iniciovali so žalobcom a spoločnosťou DORADO HOLDING komunikáciu, ktorej
účelom bolo z opatrnosti modifikovať ich záväzky k žalobcovi a spoločnosti DORADO HOLDING, najmä

prolongovať splatnosť kvázi pôžičiek. Medzi stranami sporu sa uskutočnilo viacero osobných rokovaní,
pričom vzniknutá situácia nie je uzavretá. Spoločnosť DORADO HOLDING ku dňu podania odporu
neprejavila vo vzťahu k spoločnosti Royal Brabest Calital vôľu odstúpiť od kúpy projektu a preto ho
Royal Brabest kontinuálne pripravuje. V závere odporu sa uvádza, že ak DORADO HOLDING nemá
ďalej záujem o odkúpenie projektu, je to potrebné žalovanému a spoločnosti Royal Brabest riadne, určito
a zrozumiteľne oznámiť, pričom je potrebné upraviť vzájomné záväzky dotknutých zainteresovaných

subjektov vzniknuté titulom doterajšej realizácie projektu a to aj v kontexte výdavkov spoločnosti Royal
Brabest Capital vynaložených v tejto súvislosti, ako aj náhrady škody, ktorá spoločnosti Royal Brabest
Calital vplyvom tohto nepredvídateľného konania žalobcu a spoločnosti DORADO HOLDING vznikla.

28. Za danej situácie bez ďalšieho dokazovania nemožno uzavrieť, do akej miery je nárok žalobcu vo

veci samej hodnoverne osvedčený. Podľa komentára k CSP hodnoverné osvedčenie nároku vo veci
samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom
štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

29. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

30. Pokiaľ ide o predložené neodkladné opatrenie tunajšieho súdu sp. zn. 63Cb/126/2020 zo dňa 03.
11. 2020, nie je právoplatné (bolo voči nemu podané odvolanie) ani záväzné pre súd v danej veci.
Skutkovéokolnostivčasejehovydaniaboliinéatýkalisaprávnickýchosôb,vktorýchžalobcaažalovaný
vystupujú ako štatutárny orgán.

31. O náhrade trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP a contrario tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, hoci tento bol v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, avšak žiadne trovy konania súvisiace s týmto návrhom

mu preukázateľne nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).

32.Zároveňsúduložilžalobcovipovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokznávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia vo výške 16,50 Eur podľa § 5 ods. 1 a položky č. 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov v
spojení s § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 8 ods.
4 zákona č. 71/1992 Zb. Poplatková povinnosť vznikla podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a tento nebol zaplatený.

Poučenie:

Proti výrokomI,II rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote15 dníodo dňa jeho doručenia(§355

ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), m) CSP), a to písomne na Okresný súd Banská Bystrica v potrebnom
počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami., inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods.
3 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výroku III rozhodnutia o poplatkovej povinnosti odvolanie nie je prípustné.