Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206467
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714206467.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
JUDr. Evy Slávikovej a Mgr. Magdalény Želinskej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Y., E. XX/XX,
o vymoženie sumy 1 570,91 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Poprad č.k. 20Er/370/2014 - 26 zo dňa 11. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. EX 8089/14. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 27.07.2012 sp. zn. SR 02881/12, pričom
nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 701000664 uzavretej medzi oprávneným a povinnou
dňa 29.10.2010. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 1, § 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluváchzodňa5.4.1993(ďalejlen„SmernicaRady“),čl.169ods.1ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,
zohľadniac prijaté stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, rozhodnutia vo veciach C-240/98
Océano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom a C-168/05 Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého
exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel exekučný súd k

záveru, že medzi zmluvnými stranami, oprávneným v pozícii dodávateľa služby (úveru) a spotrebiteľom,
príjemcom služby, ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský a uzavretá úverová zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená formulárovou rozhodcovskou
zmluvou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa zároveň pri zmluvách o úvere,
ktorej konkrétny obsah povinná nemala možnosť ovplyvniť a nešlo o individuálne vyjednanú zmluvu.
Z formy predloženej rozhodcovskej zmluvy exekučný súd uzavrel, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej zmluvy bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, síce povinnej umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa
tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ, povinná,
by bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by

chcela zabrániť rozhodcovskému konaniu. Táto zmluva je posúdená ako neprijateľná podmienka, keďže
nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná. Je preto podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neprijateľnározhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje
dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom
viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 a nasl. OZ a Smernice Rady. Na základe týchto skutočností exekučný súd konštatoval
rozpor predloženého exekučného titulu so zákonom, čoho dôsledkom je, že výkon exekúcie nemožno
nariadiť a súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu

prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore
s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na
skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

5. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že

exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci,
je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej

zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok
materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom
na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný
súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z
exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v

napadnutom rozhodnutí zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je
súčasťou súdneho spisu. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.7. Odvolací súd pri posúdení veci vychádzal z obsahu uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorej kópiu si na
tento účel vyžiadal k nahliadnutiu od konajúceho rozhodcovského súdu. Pre rozhodnutie odvolacieho
súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská zmluva uzavretá zároveň so zmluvou

o úvere č. 701000664 dňa 29.10.2010 medzi oprávneným a povinnou, Annou Orolínovou, nebola
platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je
oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

8. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Podstatným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je
nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnej v

pozíciispotrebiteľavoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétneho
rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

9. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o
úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť

súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť si rozhodcovskú

zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať
dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

10. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a

spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej zmluvy. Zmluvné
dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď
rozhodcovská zmluva pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ide

aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide
o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom

nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací
súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol individuálne vyjednať rozhodcovskú
zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie
nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si

spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z
dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku

podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZnie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber,
ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

13. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Formulárová rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa

podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku
nekalejzmluvnejpodmienky.TentozáverpodporujetiežstanoviskoSúdnehodvoraESvoveciC-243/08,
ako uviedol aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

14. Zároveň je tiež možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s

generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinnou mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce

podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

17. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale
vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť, je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je vydaný orgánom, ktorému nebola
platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré
je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať

v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.07.2012 sp. zn. SR 02881/12
ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne

správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).