Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. júl 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202082
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3118202082.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobcu F. K., sídlo F. námestie 2,

K., D.:XX XXX XXX proti žalovanej P. K., trvale bytom O. XXXX/XX, K., nar. XX. XX. XXXX , zast. AK
JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická č. 46, IČO: 36837 857 o PR zaplatenie 1.000,-
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
08.05.2018 až do zaplatenia, všetko do 6 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III.Žalobcaje povinný zaplatiťžalovanej náhradutrovkonania vrozsahu 60% krukámjejprávneho

zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená
výška náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 07.03.2018, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.000,-
eur s 5% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby ( t.j. od 07.03.2018) do zaplatenia.
Uviedol, že je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom a výlučným vlastníkom
pozemku C KN parc. č. XXXX - ostatné plochy a nádvoria s výmerou 2.300 m2, zapísanej na
LV č. X pre k.ú. K.. Žalovaná je vlastníčkou 2 ks reklamných zariadení, ktoré boli umiestnené na

predmetnom pozemku žalobcu zo strany ulice M. Rázusa pri Obchodnej akadémii Dr. M. Hodžu od roku
1991 do 09.11.2017, kedy boli odstránené spoločnosťou J. Q. s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na
základe nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou
J.. s.r.o. ako prenajímateľom. Žalobca tvrdil, že reklamné zariadenia spĺňali charakter reklamných
stavieb, ktoré mala žalovaná podľa § 43 ods. 2 zák. č. 70/1976 Zb.- stavebného zákona ohlásiť
žalobcovi resp. požiadať o vydanie povolenia zo strany stavebného úradu, o čo žalovaná neurobila.
Reklamné zariadenia žalovanej boli umiestnené na predmetnom pozemku žalobcu nelegálne, bez

riadneho označenia identifikačným číslom, bez vedomosti žalobcu. Žalobca sa dozvedel o umiestnení
týchto reklamných zariadení až na základe žiadosti vyšetrovateľa OR PZ SR v Trenčíne o podanie
vysvetlenia pod číslom ČVS: H.-XXXX/TN-TN-XXXX. V tomto vyšetrovacom spise sa uvádza, že
reklamné zariadenia patria žalovanej. Žalovaná svoje vlastnícke právo k reklamným zariadeniam
odvodzovala od vlastníckeho práva svojho manžela X. K., ktoré mu mali byť odovzdané do vlastníctva
dňa 01.06.1991 bývalým obecným podnikom Služby Mesta K., š.p. so sídlom X. XX, Trenčín, ktorý
zanikol bez právneho nástupcu ku dňu 10.11.1992. V zmysle čl.8 bod. 7 písm. b) Všeobecného

záväzného nariadenia (ďalej len VZN) F. K. č. XX/XXXX bolo určené nájomné za užívanie pozemkov pod
reklamnými zariadeniami v minimálnej výške na celom území mesta vo výške 250,- eur za 1 kus ročne.
Žalovaná nemala a ani v súčasnosti nemá so žalobcom uzavretú platnú nájomnú zmluvu na dočasné
užívanie pozemku pod predmetnými reklamnými zariadeniami a pozemok žalobcu užívala neoprávneneod 01.06.1991 až do odstránenia 09.11.2017, čím na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle
§ 451, § 458 Obč. zák. Žalobca žaloval o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na dvojročnú
subjektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od 02.12.2017 - nasledujúci deň doručenia výzvy vyšetrovateľa

na vyjadrenie sa žalobcu, od 09.11.2015 až do dňa odstránenia zariadení 09.11.2017, t.j. za 2 roky za
2 reklamné zariadenia po 250,- eur/ 1ks ročne, celkom 1.000,- eur.

2.Žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval E. pre k.ú. Trenčín, nájomnou zmluvou č. 16/2017 s J.
Q. s.r.o., uznesením č. 1091 žalobcu zo dňa 20.09.2017, žiadosťou vyšetrovateľa o podanie písomnej

správy zo dňa 01.12.2017 s prezenčnou pečiatkou žalobcu, potvrdením Služieb Mesta Trenčín š.p. zo
dňa 24.05.1991 a jeho výpisom z obchodného registra.

3.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie
v spore, pretože bola označená za žalovanú bez relevantných dôkazov. Žalobcovi vytýkala, že pred
podaním žaloby ju nevyzval na podanie vysvetlenia k veci a zistenie, či je vôbec pasívne vecne

legitimovaná. Žiadala priznať náhradu trov konania. Svoje skutkové tvrdenia nepreukazovala žiadnymi
dôkazmi.

4.Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že samotná žalovaná orgánu činnému v trestnom konaní
deklarovala svoje vlastnícke právo k predmetným 2 reklamným plochám podaním trestného oznámenia,

kde uviedla, že ich vlastníčkou. Žalobca navrhol súdu pripojiť a oboznámiť predmetný vyšetrovací spis
OR PZ SR v Trenčíne ČVS: ORP-1168/TN-TN-2017. Ďalej žalobca uviedol, že zo žiadneho právneho
predpisu mu nevyplýva povinnosť zaslať žalovanej predžalobnú výzvu. Vo vyšetrovacom spise sa
nachádzajú fotografie predmetných reklamných pútačov i označenie ich umiestnenia. Žalobca nemal
s manželom žalovanej uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu a neviedli o predmetných pútačoch žiadnu

evidenciu. Ani manžel žalovanej a ani žalovaná nepožiadali o súhlas s umiestnením predmetných
reklamných zariadení ani do r. 2015 a ani po novelizácii stavebného zákona v r. 2015. Žalobca žalobu
na vlastníkov ostatných reklamných zariadení na súd nepodával, pretože dodatočne neboli zistení ich
vlastníci, polícia ich neinformovala o trestných oznámeniach. Žalovanú žalovali ako fyzickú osobu a nie
živnostníka, pretože vychádzali z obsahu vyšetrovacieho spisu, kde je uvedená žalovaná ako fyzická

osoba.

5.Žalovaná k tomu uviedla, že nesúhlasí, aby súd pripojil predmetný vyšetrovací spis, pretože žalobca
sa vychádzať zo svojej majetkovej agendy a svojich dokladov a preukázať jej vlastníctvo reklamných
zariadení. Podľa žalovanej povinnosť žalobcu zaslať jej predžalobnú upomienku vychádza z § 170 ods.

2 CSP. Poukázala na to, že žalobca od nej žiada za 2 reklamné zariadenia ročne sumu 500,- eur, ale od
firmy J. s.r.o. iba sumu 50,- eur za 1 zariadenie. Tvrdila, že reklamné pútače neboli jej vlastníctvom, ale
jej manžela. Tento je asi 9 rokov na dôchodku a skončil s podnikaním asi v r. 2011. Žalovaná si presne
nepamätala, prečo ona podávala trestné oznámenia keď podľa nej pútače boli vlastníctvom jej manžela.
Jej manžel mal vtedy veľké zdravotné problémy, bol aj hospitalizovaný v nemocnici. Nevedela uviesť,

či jej manžel mal so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu a či mal od žalobcu súhlas na umiestnenie
reklamných pútačov. Zdalo sa jej, že manžel zo začiatku platil nejaké poplatky žalobcovi. Žalovaná
potvrdila, že má živnosť od 02.07.2012 aj s predmetom činnosti reklamné a marketingové služby. Pri
výsluchu na polícii sa vyjadrovala v mene svojej osoby z dôvodu, že s X. K. boli manželia a tak to vyznelo.
Trvala na zamietnutí žaloby a priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100%.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením písomných vyjadrení strán sporu,
vyšetrovacieho spisu OO PZ Trenčín č. ORP-1168 TN-TN-2017, LV č. 1 pre k.ú. Trenčín, nájomnej
zmluvy č. 1X/XXXX, uznesenia č. 1091 z r. 2017, žiadosti o podanie správy, potvrdenia z 24.05.1991,
výpismi z obchodného a živnostenského registra a zistil tento skutkový stav veci:

7.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 09.11.2017 boli odstránené 2 ks reklamných zariadení,
ktoré boli umiestnené na predmetnom pozemku žalobcu C KN parc. č. XXXX k.ú. Trenčín zo strany
ulice M. Rázusa pri Obchodnej akadémii Dr. M. Hodžu od roku 1991 a to obchodnou spoločnosťou
J. Q. s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na základe nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, uzavretej medzi

žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou J.. s.r.o. ako prenajímateľom. Táto skutočnosť vyplýva
zo žaloby i z trestného oznámenia samotnej žalovanej vo veci Obvodného oddelenia PZ Trenčín č.
ORP-1168 TN-TN-2017, pričom v tomto vyšetrovacom spise sa nachádza aj fotodokumentácia miesta,
odkiaľ boliodstránenéreklamnézariadeniaiskópiumapy.Nebolospornéajto,žežalobcanedisponovala nemal uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu na užívanie pozemkov pod predmetnými 2 reklamnými
zariadeniami od začiatku do dňa uzavretia nájomnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou J. Slovensko
s.r.o. ( zo dňa 06.11.2017, zverejnená dňa 09.11.2017, účinná od 10.11.2017) a to ani so žalovanou,

ani s manželom žalovanej X. K. a ani s inou osobou. Nebola sporná aj skutočnosť, že žalobca prenajal
obchodnej spoločnosti RENGL Slovensko s.r.o. 13 kusov reklamných stavieb na území Mesta Trenčín
za dohodnuté nájomné 50,- eur za l kus na 1 rok ako prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 9a
ods. 9 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení noviel.

8.Sporné medzi stranami bolo vlastníctvo predmetných 2 reklamných zariadení. Žalobca tvrdil, že ich
vlastníkom v žalovanom období t.j. od 09.11.2015 do 09.11.2017 bola žalovaná, pričom toto preukazoval
vyjadrením samotnej žalovanej podľa vyšetrovacieho spisu. Žalovaná tvrdila, že ich vlastníkom bol iba
jej manžel a do vyšetrovacieho spisu predložila ako dôkaz kópiu potvrdenia o vlastníctve od 01.06.1991
reklamných zariadení jej manžela zo dňa 24.05.1991, vydaného bývalými Službami Mesta Trenčín š.p.

9.Vo vyšetrovacom spise OO PZ Trenčín č. ORP-1168 TN-TN-2017 sa nachádza Zápisnica o trestnom
oznámení žalovanou zo dňa 09.11.2017 o 18:00 hod., v ktorej je uvedená výpoveď žalovanej. Táto
uviedla, že dňa 09.11.2017 okolo 12:00 hod. išla jej dcéra P. P. po ul. J. v K. a uvidela, že na mieste,
kde sa predtým nachádzali ich reklamné pútače, tieto sa tam už nenachádzali, čo jej dcéra oznámila
telefonicky. Dcéra toto riešila u žalobcu a ten jej uviedol, že nič o rušení pútačov nevie. Neskôr o 15:00

hod. tam jej dcéra videla 2 mužov - robotníkov, ktorí jej uviedli, že pracujú pre P. J. ako manipulujú s
reklamnými plochami, ktoré jej ( žalovanej) patria. Títo jej povedali, že J. J. im kázal zrezať „naše“ pútače
a osadiť tam pútače J. J.. Po tomto skontrolovala aj ďalšie svoje reklamné pútače a zistila, že jej boli
odstránené 2 ks reklamných pútačov na autobusovej stanici v K., spred OC J. na Q. v Trenčíne a ďalšie.
Žalovaná uviedla, že asi pred 2 rokmi (pred oznámením zo dňa 09.11.2017) chcel od nej Jaroslav J.,

aby mu uvedené reklamné plochy odstúpila, pričom sa nedohodli a on jej povedal, že ju zlikviduje. Výšku
škody nevyčíslila. Žalovaná pri výsluchu na polícii dňa 27.11.2017 k tejto veci ešte uviedla, že pracuje
ako živnostníčka, kde jej živnosť pozostávala z reklamnej činnosti, dňa 24.05.1991 zakúpila výlepné
plochy od Mesta Trenčín, pričom predložila doklad o zakúpení 7 ks skruží a 10 výlepných plôch po
Trenčíne, pričom v roku 2015 „im“ boli ( neuvedené komu .. pozn. súdu) neznámou osobou odstránené

3 výlepné plochy. K zápisnici o výsluchu bola pripojené kópia potvrdenia bývalých Služieb Mesta Trenčín
š.p. zo dňa 24.05.1991 o odovzdaní 21 výlepných plôch v Trenčíne dňa 01.06.1991 do vlastníctva X.
K., bytom K., O. XX.

10.Podľa výpisu z Obchodného registra SR obchodná spoločnosť Služby Mesta Trenčín š.p. bola

zapísaná do registra dňa 01.07.1989 a vymazaná bola dňa 10.11.1992, manžel žalovanej X. K. mal
živnosť na predmet podnikania to výlep plagátov - reklamná činnosť obyvateľstvu od 01.06.1991 do
30.06.2012 a žalovaná Jana Terifajová má živnosť aj na predmet podnikania Reklamné a marketingové
služby od 02.07.2012 doteraz.

11.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12.Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak.

13.Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. (ods. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

15.Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inač
zvyčajné nájomné v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsobu jej
používania.16.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17.Súd pri posudzovaní spornej otázky vlastníctva predmetných 2 reklamných zariadení vychádzal z
potvrdenia z roku 1991, výpisov zo živnostenského registra, obsahu vyšetrovacieho vyššie uvedeného
spisu, z ktorých vyplýva, že manžel žalovanej X. K. začal podnikať v oblasti reklamnej činnosti od

01.06.1991 a v tento deň nadobudol do vlastníctva niekoľko reklamných zariadení od bývalého štátneho
podniku Služby Mesta Trenčín š.p., medzi nimi aj predmetné 2 zariadenia a to až do skončenia živnosti
dňom 30.06.2012. Od dňa 02.07.2012, teda takmer následne, začala podnikať v oblasti reklamnej
činnosti jeho manželka - žalovaná P. K. až doteraz. Podľa obsahu predmetného vyšetrovacieho spisu
po odstránení predmetných 2 reklamných zariadení dňa 09.11.2017 práve žalovaná osobne podala
trestné oznámenie na polícii dňa 09.11.2017 o 18,00 hod. - odcudzenie týchto zariadení, pričom uviedla,

že boli jej vlastníctvom. Túto skutočnosť potvrdila aj pri ďalšom výsluchu na polícii dňa 27.11.2017.
Ani raz netvrdila, že by boli výlučným vlastníctvom jej manžela, alebo že by boli spoluvlastníci, iba
predložila ako dôkaz vlastníctva potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva viacerých reklamných zariadení
včítane predmetných 2 jej manželom dňom 01.06.1991. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka
súd považoval žalovanú za vlastníčku predmetných 2 reklamných zariadení od začatia jej podnikania

v reklamnej činnosti, pretože tesne pred vznikol jej oprávnenia zaniklo živnostenské oprávnenie jej
manžela, a to na základe prevzatia reklamných zariadení od manžela, vrátane predmetných 2 zariadení.
Nemalo by žiadnu logiku tvrdenia žalovanej, že vlastníkom je stále jej manžel od roku 1991, keď on
ukončil živnosť dňa 30.06.2012. Ak by žalovaná nepodnikala s predmetnými reklamnými zariadeniami
a necítila by sa ich vlastníčkou, nemala logicky žiadny dôvod zriaďovať si živnosť od 02.07.2012 aj na

predmet v reklamnej činnosti a po odstránení predmetných 2 reklamných zariadení podávať na polícii
trestné oznámenie s tvrdením, že ona bola ich vlastníčkou. Tvrdenia žalovanej v tomto civilnom spore
súd považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu dlhu. Keďže žalovaná pri vyšetrovaní políciou
vystupovala ako fyzická osoba - vlastník predmetných reklamných zariadení, súd z tohto jej tvrdenia
vychádzal a neprihliadol na jej námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

18.V tomto spore nebolo žiadnou stranou preukázané uzavretia žiadnej nájomnej zmluvy na predmetné
2 reklamné zariadenia od r. 1991 až do ich odstránenia dňa 09.11.2017. Súd považoval za ich vlastníčku
žalovanú, ktorá zároveň užívaním reklamných plôch zároveň užívala aj pozemok žalobcu pod týmito
zariadeniami, čím jej vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že užívala plochy pozemku žalobcu

bez právneho dôvodu, bez nájomnej zmluvy v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. Podľa § 451 ods. 1 Obč.
zák. žalovaná musí vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, ako vlastníkovi predmetného pozemku.
Pri výške bezdôvodného obohatenia súdna prax ( R 25/1989) vychádza z obvyklého nájomného v danej
oblasti, za danú vec a v danom čase. Keďže jedinou porovnateľnou nájomnou zmluvou na reklamné
zariadenia na území Mesta Trenčín za celé žalované obdobie, vrátane predmetných 2 zariadení, bola

Nájomná zmluva č. 16/2017, účinná od 10.11.2017 (na konci žalovaného obdobia), súd vychádzal z
výšky obvyklého nájomného za 1 reklamné zariadenie podľa tejto zmluvy, ktoré bolo 50,- eur za 1
zariadenie na 1 rok. Súd nevychádzal pri určení sumy bezdôvodného obohatenia z VZN Mesta Trenčín,
kde bola určená výška nájomného 250,- eur/1 zariadenie/1 rok, pretože Mesto Trenčín podľa neho
neuzavrelo nájomnú zmluvu č. 16/2017, teda nešlo o obvyklé nájomné v reálnom čase a mieste.

19.Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy jeho pozemku
pod 2 reklamnými zariadeniami za obdobie 2 rokov a to od 19.11.2015 do 09.11.2017. Súd vypočítal
výšku bezdôvodného obohatenia nasledovne: 50,- eur / 1 zariadenie/ 1 rok x 2 predmetné zariadenia x
2 žalované roky = 50 x 2 x 2 = 200,- eur. Súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi - vydať

bezdôvodné obohatenie vo výške 200,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

20.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

21.Podľa 517 ods. 2 a § 563 Obč. zák. súd zaviazal žalovanú k zaplateniu aj zákonných úrokov z
omeškaniavzákonnejvýške5%ročneodnasledujúcehodňapovýzvežalobcom.Žalobcapredpodaním
žaloby nezaslal žalovanej žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie žalovanej sumy ( takúto povinnosťnestanovuje ani Obč. zák. ani CSP), preto výzvou veriteľa - žalobcu dlžníkovi - žalovanej je samotná
žaloba, ktorá jej bola podľa poštovej doručenky súdu doručená dňa 07.05.2018. od nasledujúceho dňa
t.j. od 08.05.2018 sa žalovaná dostala do omeškania so splnením dlhu, preto ju súd zaviazal od tohto

dňa 08.05.2018 platiť aj zákonné úroky z omeškania. Žalobu v časti úrokov z omeškania od podania
žaloby t.j. 07.03.2018 do 07.05.2018 zamietol ako nedôvodnú.

22.Podľa § 232 ods. 3 CSP súd určil dlhšiu lehotu splatnosti dlhu pre žalovanú vzhľadom na zhoršenú
ekonomickú situáciu pre pandémiu koronavírusom.

23.Podľa § 255 ods. 1 CSP sú priznal pomerne úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
60%. Úspech žalovanej bol 80% - mínus jej neúspech 20% = pomerný úspech 60%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, elektronicky.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.