Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313234080
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313234080.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Terézia Mecelová, v spore žalobkyne: Mgr. Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, D. S., zastúpená opatrovníčkou: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, D. S., proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 150.000,- eur, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26C/426/2013 - 408 zo dňa 29.

novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil a II. výrokom žalovanému

priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou
§ 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobkyňa sa podaním označeným ako „Žaloba o náhradu
škody podľa zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov“, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2013, domáhala, aby súd zaviazal

žalovaného k zaplateniu sumy 150.000,- eura, ktoré vznikli krádežou peňazí na podnikanie. Žalobkyňa
bola v priebehu konania rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 22Ps/1/2017 - 560 zo dňa 11.01.2019
obmedzená spôsobilosti na právne úkony, okrem iného aj na právne úkony vo vzťahu k súdom a
bola jej ustanovená opatrovníčka. Ustanovená opatrovníčka dňa 05.11.2019 vzala žalobu späť v celom
rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Nakoľko opatrovníčka žalobkyne vzala žalobu späť, súd konanie
zastavil. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že žalobkyňa

zobrala žalobu späť bez toho, že by sa jednalo o reakciu na správanie žalovaného pri dôvodne podanej
žalobe, čím žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto má žalovaný právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
samostatným uznesením. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Súd zisťoval majetkové, osobné, sociálne
pomery žalobkyne a zistil, že je síce obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ale je zárobkovo činná

s priemerným zárobkom 800,- eur, poberá invalidný dôchodok a býva s matkou v spoločnej domácnosti.
Jej existencia nie je ohrozená. Preto má súd za to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by nemal priznať žalovanému náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa zastúpená opatrovníčkou odvolanie. Namietala, že neboli
splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Dňa 05.11.2019 sa opatrovníčka žalobkyne dostavila bez predvolania na súd prvejinštancie a požiadala ústne konajúcu sudkyňu o odročenie prípadného pojednávania vo veci, resp.
aby sa počkalo s prejednaním veci, nakoľko žalobkyňa je na liečení. V žiadnom prípade opatrovníčka
nechcela vziať žalobu späť. Nemala na to, žiadny dôvod, ani dispozíciu od žalobkyne. Pamätá si, že bol

s ňou spísaný úradný záznam, ktorý však nečítala. Spoliehala sa na to, že jeho obsahom je jej žiadosť o
odročenie pojednávania vo veci. Rovnopis tohto záznamu nedostala. Vzhľadom na uvedené nechápe,
prečo súd konanie zastavil a prečo je v bode 3. odôvodnenia uvedené, že zobrala žalobu späť. Záverom
odvolania navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania je so zreteľom na odvolacie námietky žalobkyne posúdiť, či súd
prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie zastavil vzhľadom na procesný úkon žalobkyne urobený
jej opatrovníčkou dňa 05.11.2019.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 27.12.2013

domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 150.000,- eur, ako aj na náhradu trov
konania titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V
priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že sa na Okresnom súde Galanta vedie konanie pod sp. zn.
22Ps/1/2017 o obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. Uznesením č. k. 26C/426/2013 -

356 zo dňa 14.07.2017 súd prvej inštancie vzhľadom na zistenú skutočnosť konanie vedené pod sp.
zn. 26C/426/2013 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 22Ps/1/2017. Nakoľko konanie o obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony bolo
právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 22Ps/1/2017 - 560 zo dňa 11.01.2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/38/2019 - 605 zo dňa 07.08.2019, v

zmysle ktorých bola žalobkyňa obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá na
právne úkony vymedzené vo výroku I. rozsudku č. k. 22Ps/1/2017 - 560 (vrátane právnych úkonov vo
vzťahu k súdom, polícii, prokuratúre a iným štátnym orgánom a inštitúciám, orgánom miestnej štátnej
správy, orgánom územnej i záujmovej samosprávy, orgánom špecializovanej štátnej správy a konať
a vystupovať samostatne pred týmto orgánmi) a žalobkyni bola ustanovená v rozsahu obmedzenia

spôsobilosti na právne úkony opatrovníčka jej matka Q. K., nar. XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie
prípisom zo dňa 25.10.2019 vyzval opatrovníčku žalobkyne, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či trvá na
žalobe podanej na súde dňa 27.12.2013, ktorú jej zároveň súd prvej inštancie zaslal. Predmetná výzva
bola opatrovníčke žalobkyne doručená dňa 31.10.2019. Podľa úradného záznamu (č. l. 406 spisu) sa
dňa05.11.2019dostavilanasúdQ.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXX/XX,D.S.,ktoráudáva,ženetrvá

na podanej žalobe. Žalobu berie späť v plnom rozsahu a konanie žiada zastaviť. Uvedené potvrdzuje
svojím podpisom.

9. Späťvzatie žaloby patrí medzi dispozitívne procesné úkony žalobcu voči súdu. „Žalobca, ktorý podal
žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti.

Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto
právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda
právo vziať späť žalobu ostáva žalobcovi aj po tom, ako už v spore rozhodol prvoinštančný súd, ale jeho
rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatímžaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby,
nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno
odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví.“ (HORVÁTH, Edmund a

ANDRÁŠIOVÁ, Andrea. Civilný sporový poriadok - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2015).
PodľaNajvyššiehosúduSR„späťvzatiežalobyjejednostrannýmprocesnýmúkonomúčastníkakonania,
pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade,
ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon
je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom

vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje
procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Sžo 372/2009 zo dňa 20.08.2010).

10. Zo súdneho spisu nepochybne vyplýva, že opatrovníčka žalobkyne potom, čo jej bola doručená
výzva súdu prvej inštancie na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe, sa dňa 05.11.2019 dostavila na

súd prvej inštancie, pričom uviedla, že na podanej žalobe netrvá. Žalobu berie späť v plnom rozsahu a
konanie žiada zastaviť. Uvedenú skutočnosť potvrdila svojim podpisom na úradnom zázname spísanom
na súde prvej inštancie. Žalobkyňa v zastúpení opatrovníčky tak jednoznačne prejavila svoju vôľu
nepokračovať v konaní. Nakoľko žiadala konanie zastaviť, musela byť uzrozumená s tým, že o jej
žalobe nebude meritórne rozhodnuté, ale konanie bude zastavené. Ako už bolo vyššie uvedené, každý

procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok
prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok
prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Námietka
žalobkyne, že jej opatrovníčka nechcela vziať žalobu späť, ale chcela len požiadať o odročenie
prípadného pojednávania vo veci, resp. aby sa počkalo s prejednaním veci preto neobstojí. Rovnako

neobstojí ani námietka žalobkyne, že opatrovníčka si úradný záznam neprečítala, nakoľko sa spoliehala
na to, že jeho obsahom je žiadosť o odročenie pojednávania vo veci. Opatrovníčka žalobkyne úradný
záznam podpísala, tzn. svojim podpisom potvrdila skutočnosti v ňom uvedené. Súd prvej inštancie
rešpektujúc dispozičné právo žalobkyne postupoval preto procesne správne, keď konanie zastavil.

11. Odvolací súd dodáva, že zastavenie konania pre späťvzatie žaloby nebráni tomu, aby si žalobkyňa
v zastúpení opatrovníčkou uplatnila svoj nárok novou žalobou podanou na súd prvej inštancie.

12. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

13. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný

v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani
nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto s
poukazomnačl.17základnýchprincípovCSProzhodoltak,žesamunároknanáhradutrovodvolacieho
konania nepriznáva.

14. Toto uznesenie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).