Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ján Stanček
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/77/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201225
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1720201225.1
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu I. L. V.,
P..D..G.., so sídlom W. XX, XXX XX U., IČO : XX XXX XXX proti žalovanému R., P.. D.. G.., so sídlom
R. M. X, XXX XX Q. - mestská časť P. L., IČO : XX XXX XXX o zaplatenie sumy vo výške 766,14 eura
s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 06.07.2020 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2020 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 766,14 eura s príslušenstvom a
priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávok
č. XXXXXX J. Č.. XXXXXX si žalovaný objednal u žalobcu tovar, ktorý mu bol doručený kuriérskou
spoločnosťou R. U. P. dňa 09.12.2019 (objednávka č. XXXXXX). Žalobca potom vystavil žalovanému
faktúru č. XXXXXXXXX na úhradu sumy 766,14 eura zo dňa 06.12.2019, splatná dňa 05.01.2020.
Žalovaný si objednaný tovar prevzal osobne, pričom žalobca predmetnú faktúru do lehoty splatnosti
neuhradil, a to ani napriek Predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 23.03.2020. Žalobca žiada úrok z
omeškania v zákonnej výške.
2. Písomným podaním zo dňa 16.09.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.09.2020, žalobca zobral
žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že po podaní žaloby žalovaný
zaplatil žalobcovi istinu ako aj príslušenstvo pohľadávky.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného
predpisu.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keďžalobcazobralžalobuspäťtvrdiaczaplateniedlhužalovanýmpopodanížalobynasúd.Zavineniesa
neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nieje bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania
niejevykonanieúkonu,ktorýbezprostrednevyvolározhodnutiesúduozastaveníkonania,alezavinením
zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo
nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce
konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie
žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa
ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery
procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom
od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za
zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď
zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust.
§ 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia
chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho
vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od
pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V
opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol
v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou
textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom
pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné
dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť
navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keď žalobca tvrdil zaplatenie dlžnej sumy žalovaným po podaní žaloby na súd, avšak uvedenú
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nemožno konštatovať, že zastavenie konania zavinil
žalovaný,alezavineniezastaveniakonaniajepotrebnépričítaťžalobcovi.Avšakzobsahuspisuvyplýva,
že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov súdneho konania.
7. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď
podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto
zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa
rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v
obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť
súd obsadený výlučne sudcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.