Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111230697
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3111230697.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu W.. C. X., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, bytom P., K. E. XXXX/XX, zastúpeného I.. O. I., advokátkou so sídlom v P., G. XXXX proti
žalovanej C.. T. X., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom P., D. XX, zastúpenej I.. I. E., advokátkou so
sídlom v P., E. XXX/XX o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu

a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. februára 2018, č. k. 14C/263/2011-356,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava
nasledovne:

I. Do výlučného vlastníctva žalobcu s a p r i k a z u je nafukovacia posteľ modrá v hodnote
18,97 eur a zostatok finančných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX vedený vo E. S. v

hodnote 286,87 eur , spolu veci v hodnote 305,84 eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej s a p r i k a z u j e nábytková stena C. v hodnote 482,29 eur,
PC stolík kovový s vyťahovacou časťou pre klávesnicu v hodnote 30,89 eur, húpacie kreslo v hodnote
94,36 eur, stojanové svetlo v hodnote 15,18 eur, stojanové svetlo v hodnote 7,15 eur, knižničná skriňa
v hodnote 34,04 eur, koberec o rozmere 115x170cm v hodnote 87,15 eur, stolík konferenčný v hodnote

8,81 eur, vianočný stromček umelý v hodnote 3,40 eur, vianočné ozdoby v hodnote 2,81 eur, 6 ks stoličky
v hodnote 166,38 eur, visiace lampy 2ks v hodnote 18,88 eur, W. závesný systém v hodnote 80,69 eur,
dózy na sypaný materiál 3ks v hodnote 20,60 eur, stolík pod umývadlo + 2 poličky v hodnote 34,38 eur,
stojan na uteráky v hodnote 24,63 eur, stojan s poličkami v pivnici v hodnote 47,65 eur, stropné svetlá
na chodbe v hodnote 13,01 eur, sedačka rohová v hodnote 493,33 eur, LCD TV G./XXXPXES/
XX v hodnote 45,20 eur a zostatok prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX vedený v P. J. v
sume 3.571,42 eur, spolu veci v hodnote 5.282,25 eur.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 4.042,47 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Vo výrokoch IV., V. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :1. Súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán
sporu tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá
do výlučného vlastníctva žalobcu nafukovacia posteľ modrá v cene 18,97 eur, do výlučného vlastníctva

žalovanej nábytková stena C. v cene 482,29 eur, PC stolík kovový s vyťahovacou časťou pre klávesnicu
v cene 30,89 eur, húpacie kreslo v cene 94,36 eur, stojanové svetlo v cene 15,18 eur, stojanové svetlo v
cene 7,15 eur, knižničná skriňa v cene 34,04 eur, koberec o rozmere 115x170 cm cene 87,15 eur, stolík
konferenčný v cene 8,81 eur, vianočný stromček umelý v cene 3,40 eur, vianočné ozdoby v
cene 2,81 eur, 6 ks stoličky v cene 166,38 eur, visiace lampy 2 ks v cene 18,88 eur, W.

závesný systém v cene 80,69 eur, dózy na sypaný materiál 3 ks v cene 20,60 eur, stolík pod umývadlo
+ 2 poličky v cene 34,38 eur, stojan na uteráky v cene 24,63 eur, stojan s poličkami v pivnici
v cene 47,65 eur, stropné svetlá na chodbe 13,01 eur, sedačka rohová v cene 493,33 eur,
LCD TV G. /XXXPXES/XX v hodnote 45,20 eur, zostatok prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX vedený
v P. J.. v sume 3.571,42 eur, teda spolu veci v hodnote 5.282,25 eur (výrok I.). Súčasne
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 6.120,72

eur do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Žalobcovi a žalovanej uložil zaplatiť každému súdny
poplatok vo výške 373,- eur na účet tamojšieho súdu do troch dní (výrok IV., V.).

2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu sa na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) nedohodli, preto vyporiadal ich bezpodielové
spoluvlastníctvo, pričom vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké,
nakoľko v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa mal pri vyporiadaní
odchýliť od zásady rovnosti podielu účastníkov na spoločnom majetku. Každý z manželov bol oprávnený
požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a aby bol povinný

nahradiť to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Sporným bol spôsob
rozdelenia spoločného majetku medzi strany sporu, okruh vecí patriacich do BSM a ceny jednotlivých
vecí. Žalovaná uviedla, že od posledného rozhodnutia v tejto veci niektoré veci už u seba nemá, pretože
boli vyhodené, a to: nábytková stena C., PC stolík kovový, húpacie kreslo, 2ks stojanové svetlá, koberec
o rozmere 115 x 170 cm, konferenčný stolík, vianočný stromček umelý s ozdobami, LCD TV

G. a sedačka. Žalobca poprel, že tieto veci neexistujú, a preto ich súd prvej inštancie vyporiadal úplne
totožne a vypustil iba motorové vozidlo, v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. Žalovaná na
podporu svojho tvrdenia o tom, že sedačka nepatrí do BSM predložila objednávku na sedačku na meno
C. X., datovanú dňa 14.09.2006 s nečitateľnou dodacou lehotou, bez uvedenia kúpnej ceny
a predložila doklad o vložení sumy 50.000,- Sk na svoj účet od jej matky zo dňa 17.10.2006 - určené

ako svadobný dar na sedačku a stôl. Z týchto dokladov však vôbec nevyplýva, kedy bola sedačka reálne
dodaná, kto ju prevzal, ani z akých prostriedkov bola kúpna cena uhradená. Preto súd prvej inštancie
dospel opätovne k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že sedačka do BSM nepatrí.

3. Pokiaľ ide o vyporiadanie osobného motorového vozidla, evidenčné číslo P. XXX Q. v hodnote 4.250,-

eur, súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyporiadaval len kúpnu cenu
uvedeného vozidla. V súlade s ustálenou judikatúrou (napr. 22Cdo 3359/2010 NSČR), ak
sa zmenšila (bola spotrebovaná) hodnota spoločnej pohľadávky, zmenšila sa aj hodnota toho, čo bolo
vnesené na spoločnú pohľadávku a náklad preto nemôže byť zohľadnený celý. Strany dostali na kúpu
vozidla dary, a to 663,88 eur žalobca a 1.327,76 eur žalovaná a hodnota darov mala byť odpočítaná

výlučne v pomere k hodnote motorového vozidla, pričom konkrétny spôsob výpočtu odvolací súd
neuviedol. Strany sa nedohodli ani na kúpnej cene, za akú sa motorové vozidlo nadobudlo. Žalobca
tvrdil,žeza320.000,-Skažalovanáuvádzalasumu340.000,-Sk,pričomsúdsapriklonil knázoru
žalovanej, vzhľadom na výber 130.000,- Sk na kúpu auta, pôžičku 150.000,- Sk na ten istý
účel a 2 dary po 20.000,- Sk a 40.000,- Sk, preto vychádzal ako z nadobúdacej hodnoty vozidla zo sumy

340.000,- Sk, z čoho dar poskytnutý žalobcovi predstavoval v čase jeho vnosu 5,88 % z kúpnej ceny a
dar poskytnutý žalovanej 11,76 % a o tieto percentuálne pomery súd prvej inštancie znížil hodnotu ich
darov z predajnej ceny auta zo sumy 4.250,- eur (pomer 5,88 % z ceny vo výške 249,90 eur a
pomer11,76%zcenyvovýške499,80eur,spolu749,70eur)nasumuzníženúopomernýzápočetdarov
k hodnote vozidla na sumu 3.500,30 eur, čo je zostatková hodnota z predaja vozidla patriaca do BSM.

4. V konaní nebolo sporné to, že strany mali po rozvode nesplatený spoločný dlh voči W.. Y. T. z pôžičky
150.000,-Sk,zktorejzostávalouhradiť80.000,-Sk. Porozvodezostalodoplatiťešte1.327,76eur
(40.000,- Sk), pretože časť pôžičky v sume 40.000,- Sk uhradil žalobca za trvania manželstva zo svojichvýlučných prostriedkov odpočítaním z kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel na byte v jeho osobnom
vlastníctve, čo bolo preukázané výsluchom W.. Y. T. a obsahom samotnej kúpnej zmluvy zo dňa
01.12.2009 a zostatok dlhu 1.327,76 eur (40.000,- Sk) počas konania už žalovaná uhradila poslednou

splátkou dňa 16.03.2013 (potvrdenie na č. l. XXX spisu), takže ku dňu vyporiadania strany nemali žiaden
spoločný dlh.

5. Dlh, ktorý žiadala žalovaná započítať do BSM v sume 13.115,- eur (497.000,- Sk) ako dlh spoločný
bol v skutočnosti jej výlučný dlh voči jej matke, ktorá jej počas trvania manželstva posielala na účet

pravidelné platby za účelom hradenia výdavkov na mesačnú spotrebu. Súd prvej inštancie postupoval
v rámci ustálenej judikatúry pri použití výlučných peňazí na bežnú spotrebu (judikát 22Cdo 1030/2008
NS ČR), z ktorej vyplýva, že ak sú peniaze výlučne patriace jednému manželovi
vynaložené na bežnú spotrebu (napr. na dovolenku, potraviny a pod.), nemožno za taký
vnos do spoločného hospodárenia požadovať náhradu. Náhrada za prostriedky vnesené do spoločného
majetku manželov prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, keď sú použité súčasne so spoločnými

prostriedkami manželov na obstaranie určitej veci, a to za predpokladu, že takáto vec ku dňu zániku
BSM existuje, resp. nebola spotrebovaná, či nestratila hodnotu. Z obsahu vyjadrenia žalovanej, ako aj
svedkyne je zrejmé, že za tieto peniaze sa nekupovala nijaká vec, ale slúžili na spotrebu, preto jednu
polovicu z uhradenej súkromnej pôžičky nemožno zahrnúť do vyporiadania BSM.

6.Ohľadneprostriedkovpoužitýchžalobcomnaúhradujehodlhovvočistavebnejsporiteľnivyšlonajavo,
že žalobca za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov z jeho účtu vo E. a.s. platil stavebnej
sporiteľni rôzne čiastky, pričom na účet mal ku dňu uzatvorenia manželstva našetrených 81.915,41 Sk
(č. l. 235 spisu), po uzatvorení manželstva na tento účet chodila aj jeho výplata, teda išlo prostriedky z
výlučného majetku, ako aj z majetku súkromného. Žalobca zaplatil v celkovej výške

2.721,99 eur na vlastnú zmluvu o stavebnom sporení uzavretú za trvania manželstva do právoplatnosti
rozvodu, vložil 1.244,45 eur, čiže zo spoločných prostriedkov vynaložil na súkromný majetok 3.966,44
eur, na ktorý treba prihliadnuť v záverečnom vyporiadaní BSM. Časť dlhu na stavebnom sporení hradili
za žalobcu jeho rodičia a súd do vyporiadania zahrnul len sumy, ktoré boli hradené z účtu
žalobcu vo E. a.s. a finančné prostriedky poukázané stavebnej sporiteľni za obdobie od 14.10.2006 do

25.03.2010 v sume 3.547,96 eur + 4.112,34 eur bez úrokov v sume 3.227,25 eur (hradili ich zrejme
rodičia žalobcu -neboli platené z účtu žalobcu), lebo súd prvej inštancie mal za to, že tieto prostriedky
boli zaplatené zo spoločných prostriedkov (aj z výplaty žalobcu).

7. Poslednou spornou položkou boli tzv. nadmerné výbery a zostatky na účtoch strán. Súd prvej inštancie

vychádzal z povinnosti strán produkovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a ustálenej judikatúry. V
zmysle súdnej praxe (Zbierka súdnych rozhodnutí Cpj 86/1971, R 42/1972), výber
finančných prostriedkov v značnej sume by nemal požívať ochranu; výber prostriedkov bez súhlasu
druhého manžela je neplatný právny úkon a takéto prostriedky treba započítať do BSM. Žalovaná za
nadmerný výber považovala všetko od 150,- eur nahor a uznala za opodstatnené len výbery

dňa 21.01.2008 v sume 13.000,- Sk na kúpu mobilného telefónu, sumu 3.692,- Sk výber na letisku
vo E., sumu 6.000,- Sk na dovolenku v X. a 100,- eur na dovolenku vo V., nenamietala sumu 320,- eur
zálohy na cestovné od zamestnávateľa dňa 16.03.2009 a sumu 100,- eur na PHM na
dovolenke v Y., všetko ostatné boli podľa nej neoprávnené výbery. Žalobca tvrdil, že si o jednotlivých
výberochnerobilpresnúevidenciuazarobenépeniazepoužívalnaúhradunákladovnabývanieaúhradu

spoločných potrieb rodiny; nakupovali sa čerstvé potraviny, chodilo sa často do kaviarní a reštaurácií,
kina, nakupovali sa darčeky na Vianoce a sviatky; časť peňazí bola určená aj na úhradu spoločných
hnuteľných vecí - zariadenia domácnosti prinajmenšom v sume 150.000,- Sk. Z jeho účtu sa taktiež
hradili aj opravy, údržba a prevádzka auta a ako rodina mali nadštandardnú životnú úroveň a
neobmedzovali sa vo výdavkoch. V konaní sa preukázalo, že žalovanej jej matka prispievala

na chod domácnosti a úhradu bežných potrieb počas celého trvania manželstva sumou 10.300,- Sk
mesačne. Pokiaľ samotná žalovaná na mesačné výdavky spotrebovala príjmy z materskej dovolenky
a sumu 10.300,- Sk, z ktorej čiastkou 1.500,- Sk prispievala na poplatky spojené s užívaním
bytu, minimálne takéto bežné mesačné výdavky musel mať aj žalobca, ktorý chodil do
práce, staral sa o údržbu auta, platil taktiež na neho pripadajúcu časť poplatkov za byt a v neposlednom

rade bolo treba prihliadať s odstupom času aj na postupný rast cien potravín, vecí bežnej spotreby a
životných nákladov. Strany sa nezhodli na tom, čo je neoprávnený výber, podľa žalobcu to bola
suma presahujúca 600,- eur a podľa žalovanej suma presahujúca 150,- eur. Vzhľadom na rozporuplné
tvrdenia strán o spôsobe ich finančného hospodárenia a starostlivosti o domácnosť, súdprvej inštancie tieto skutočnosti posúdil ako tvrdenie proti tvrdeniu a v súlade s ustálenou judikatúrou
za neoprávnené výbery súd považoval iba výber finančných prostriedkov v "značnej sume", teda ktorá sa
vymykala bežným výberom žalobcu, a to boli čiastky uvedené v čestnom prehlásení B. X. zo 07.02.2013,

ktoré previedol žalobca zo svojho účtu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 43.000,- Sk,
18.630,-Ska50.000,-Sk,vdňoch13.08.2007,22.05.2008a23.07.2008súdajnýmsúhlasomžalovanej,
na svojho otca. Išlo o odmenu z dohody o pracovnej činnosti v spol. E., S. so sídlom
v P., uzatvorenej samotným žalobcom (lustrácia v sociálnej poisťovni na č. l. XXX spisu), peniaze boli
poukázané na jeho účet, čiže išlo o spoločné finančné prostriedky a nebolo preukázané, vzhľadom na

oddelené hospodárenie strán, že by na takéto výbery žalovaná dala súhlas.

8. Ako uviedol odvolací súd, mechanické odpočítanie súm na účtoch účastníkov ku dňu uzavretia
manželstva ako výlučných prostriedkov účastníkov od súm na ich účtoch ku dňu zániku manželstva,
ako i sumy získanej žalobcom do výlučného vlastníctva predajom jeho spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnosti sa javia ako nesprávne, keď nepochybne došlo minimálne sčasti k spotrebovaniu

výlučných prostriedkov účastníkov za trvania ich manželstva, ako i k zmiešaniu
týchto finančných prostriedkov s finančnými prostriedkami nadobudnutými do BSM. Povinnosťou strán
je preukázať, aký zostatok na účtoch ku dňu rozvodu predstavuje spoločné finančné prostriedky a toto
sa dalo zistiť len z účtu žalovanej, na ktorý neboli poukázané žiadne prostriedky z predaja jej patriaceho
výlučného majetku. U žalobcu sa zmiešali počas trvania manželstva jeho výlučné prostriedky so

spoločnými, ako aj s úsporami vo výške 43.000,- Sk (vložené na účet 15.12.2008) a tieto sa priebežne
spotrebovávali, takže súd nemal preukázané, aká konkrétna suma predstavuje prostriedky žalobcu
patriace do BSM ku dňu zániku ich manželstva, keďže okrem výplaty boli na jeho účte nepochybne
uložené aj jeho vlastné prostriedky z výnosu jeho majetku - predaja bytu v sume 30.500,- eur. Súd
zostatok na účte, ktorý by obsahoval prostriedky žalobcu patriace výlučne do BSM, nemal preukázané,

a preto ich nevyporiadal.

9. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán
tak, že rozhodol, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej - ktorej veci a kto z
nich vlastníctvo stráca, celkovo komplexne vyriešil majetkové vzťahy medzi bývalými spoluvlastníkmi

vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. V rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prihliadol na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase
bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z
manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Hodnotou aktív patriacich do BSM (vecí + pohľadávok)

súd prvej inštancie stanovil ako súčet hodnoty hnuteľných vecí, ktoré sa vyporiadavali v sume
5.301,22 eur + kúpnu cenu za auto po odpočítaní darov 3.500,30 eur + neoprávnené výbery z účtu
žalobcom 3.705,44 eur spolu 12.506,96 eur, od čoho odpočítal ako pasívum zostatok dlhu voči W.. Y. T.
vo výške 1.327,76 eur (existujúceho ku dňu rozvodu manželstva), čo predstavuje sumu 11.179,20 eur,
z čoho sa má každému dostať jedna polovica, teda majetok v hodnote 5.589,60 eur. Žalobca uhradil zo

spoločných prostriedkov, (nepreukázal, že boli hradené z jeho výlučných prostriedkov) sumu 11.626,74
eur na stavebné sporenie, resp. dlhy zo zmlúv o úveroch zo stavebnej sporiteľne a
z toho žalovanej patrí jedna polovica, podiel žalovanej sa musí teda zvýšiť o sumu 5.813,37 eur, teda
na podiel v hodnote 11.402,97 eur. Žalobcovi sa dostalo zo spoločného majetku 18,97
eur + 4.250,- eur prevzatej sumy za auto + na osobný majetok sa vynaložilo 5.813,37 eur

a jedna polovica neoprávnených výberov 1.852,72 eur (majetok v sume 11.935,06 eur) a žalovanej sa
dostalo z majetku vecí + peňazí na jej účte v hodnote 5.282,25 eur. Na dorovnanie jej podielu
do sumy 11.402,97 eur jej žalobca dlhuje sumu 6.120,72 eur, ktorý mu uložil zaplatiť v lehote 2 mesiace
od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 143, § 150, § 144, §
145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, o poplatkovej povinnosti rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. b), § 7

ods. 8 a pol. 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona č. 71/1992 Zb., o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolania obe strany sporu.

11. Žalovaná sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže nafukovaciu posteľ modrú v cene 18,97 eur a zostatok
prostriedkov na jeho osobnom účte vo E. J. vo výške 30.786,87 eur a do jej výlučného vlastníctva prikáže
hnuteľné veci v hodnote 363,60 eur, zostatok prostriedkov na jej osobnom účte v hodnote 3.571,42 eur,ktoré do BSM zahrnie i predajnú cenu motorového vozidla vo výške 4.250,- eur s tým, že hodnota
masy BSM bude predstavovať sumu 38.973,86 eur, jej prikáže zaplatiť zostatok dlhu z pôžičky W.. Y.
T. vo výške 685,26 eur a žalobcovi prikáže zaplatiť zostatok pôžičky od W.. Y. T. vo výške 6.557,50 eur

s tým, že žalobca je jej povinný na vyrovnanie jej podielu vyplatiť sumu 15.551,91 eur. Alternatívne sa
domáhala, aby do výlučného vlastníctva žalobcu bola prikázaná nafukovacia posteľ modrá v cene 18,97
eur a zostatok na jeho osobnom účte vo E. J. v sume 30.786,87 eur, jej boli prikázané hnuteľné veci
v hodnote 363,60 eur a zostatok na jej osobnom účte v hodnote 3.571,42 eur s tým, že uvedené veci
s predajnou cenou auta vo výške 4.250,- eur, sumou 13.665,10 eur (žalobcom vykonané hotovostné

výbery, v prípade ktorých nepreukázal ich použitie v prospech spoločného majetku alebo spoločnej
spotreby), sumou 4.065,74 eur (ako bezhotovostné platby v prospech výlučného majetku, resp. výlučnej
spotreby žalobcu) a sumou 3.705,44 eur (ako bezhotovostne vykonané transakcie zo žalobcovho účtu
v prospech neznámeho účtu) a odpočítaní sumy 30.500,- eur (ako výlučný príjem žalobcu za predaj
podielu na byte), tvoria masu BSM v celkovej hodnote 29.917,14 eur s tým, že po zaplatení dlhu z
pôžičky W.. Y. T. z jej strany vo výške 685,26 eur a žalobcovi v sume 6.557,50 eur, je žalobca

povinný na vyrovnanie jej podielu vyplatiť sumu 11.023,35 eur. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne vyporiadal súbor hnuteľných vecí,
nakoľko niektoré hnuteľné veci, ktoré boli predmetom vyporiadania, už neexistujú, pričom súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobca poprel, že tieto veci neexistujú, a preto ich vyporiadal a vypustil iba
motorové vozidlo. Žalobca však nepoprel, že veci neexistujú, uviedol len, že nemá o ich

existencii vedomosť, čo je rozdiel. O tieto veci nikto nemal záujem a žalobca o ich hodnotu
chcel ponížiť sumu, ktorú jej mal vyplatiť. Počas pojednávaní žalobcovi uviedla, že pokiaľ má o tieto
veci záujem, môže si ich prevziať, žalobca o ne záujem nemal, veci sú opotrebované a nepoužiteľné.
Za diskriminačný považovala prístup súdu v tom smere, že žalobca v konaní klamal a tvrdil, že nemá
iný bankový účet ako účet vedený vo E., pričom analýza jeho účtu preukázala, že mal ďalší účet v G.,

ktorý si založil bez jej vedomia, počas trvania manželstva tam posielal finančné prostriedky. Ďalej bolo
preukázané, že mal extra príjmy z iného zamestnania, ktoré boli prevedené z jeho účtu na účet jeho
otca, resp. v hotovosti vybraté a neboli použité v prospech rodiny. Súd však zobral do úvahy ako
pravdivý fakt tvrdenia žalobcu a k jej tvrdeniam sa vyjadril, že toto bolo tvrdením žalobcu vyvrátené. Ďalej
uviedla, že do masy BSM nepatrí sedačka, ktorá bola darom, ktorý bol sčasti zaplatený pred vznikom

manželstva a sčasti zaplatený po vzniku manželstva zo zdrojov, ktoré do BSM nepatria,
nakoľko peniaze darovala W.. Y. T. („na sedačku, stôl - svadobný dar“ - č. l. XXX). Okrem toho, že
uvedená sedačka do BSM nepatrí, nemá byť predmetom vyporiadania aj preto, že neexistuje. Vytýkala
súdu prvej inštancie, že nerešpektoval vôľu účastníkov konania a nerozdelil predajnú cenu motorového
vozidla sumu 4.250,- eur na dva rovnaké diely, ale vykonal komplikovaný výpočet, o ktorý nemali záujem.

Za vrcholne nespravodlivé považuje vyporiadanie bankových účtov, keď jej účet vyporiadal, hoci sa na
ňom nachádzali tiež jej výlučné prostriedky zmiešané so spoločnými, avšak zostatok
na účte žalovaného nevyporiadal, hoci sa na ňom nachádzali tiež zmiešané finančné prostriedky. K účtu
žalobcu majú byť pripočítané i výdavky žalobcu na úvery v G. D. D. výlučné výdavky žalobcu po odchode
zo spoločnej domácnosti po odpočítaní výživného, ktoré jej posielal, výbery žalobcu, pri ktorých žalobca

nepreukázal, že boli použité v prospech rodiny, okrem tých, ktoré nenamietala a od súčtu tejto sumy
má byť odpočítaná suma 30.500,- eur ako suma výlučných prostriedkov žalobcu, ktorú získal predajom
podielu na byte. Súd v tomto prípade použil dvojitý meter, lebo na jej účte sa tiež nachádzali
výlučné prostriedky (dar na sedačku, financie, ktoré nadobudla pred vstupom do manželstva) zmiešané
so spoločnými prostriedkami. Pokiaľ žalobca nepreukázal, koľko finančných prostriedkov vynaložil na

výlučný majetok, táto okolnosť nemôže byť na jej ujmu, a preto by mal súd brať do úvahy celý zostatok
na jeho účte ako prostriedky patriace do BSM a v tomto zmysle s nimi nakladať. Tvrdila, že v konaní
preukázala, že žalobca významnú časť svojich výdavkov vynaložil mimo rodiny, čo však nemôže byť
dôvodom na nevyporiadanie účtu. Poukázala na nadmerné výbery žalobcu, ktoré jasne pomenovala
a preukázala, pričom súd sa priklonil k tvrdeniu žalobcu, že sa jednalo o rodinnú/osobnú spotrebu, avšak

nijakonevysvetlilpoužitietýchtofinančnýchprostriedkov.Onapoprela, žebysaorganizovalioslavy
alebo nadmerne míňali na dovolenkách, alebo boli robené veľké nákupy, zdôraznila, že súd prihliadol
na prevody finančných prostriedkov, ktoré boli uvedené v čestnom prehlásení B. X. zo dňa 07.02.2013,
ktoré žalobca previedol zo svojho účtu na účet svojho otca, avšak vôbec sa nezaoberal skutočnosťou,
že žalobca doslovne tuneloval vlastný účet, teda dlhodobo, často v menších sumách vyberal hotovosť

a pripravoval sa na odchod zo spoločnej domácnosti veľmi dlhú dobu. Žalobca nepreukázal, že by v
spoločnom živote nastala taká zmena, ktorá by odôvodňovala razantné zvýšenie hotovostných výberov
u žalobcu, keď rok 2007 zahŕňal narodenie ich spoločného dieťaťa, kedy sa dali očakávať zvýšené
výdavky na nákup výbavy pre dieťa, avšak v tom čase mal výbery cca 200,- eur/mesiac a v ďalšíchrokoch nebol dôvod na zvyšovanie jeho výberov, keď v októbri a v decembri 2007 vybral sumu 564,30
eur mesačne, v roku 2008 417,11 eur mesačne, od januára do 25.10.2009 sumu 530,- eur mesačne a
od 26.10.2009 do 25.03.2010 675,- eur mesačne. Uvedené výbery relevantným spôsobom nevysvetlil

a jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by požívať súdnu ochranu. Žalobca
minul po odchode zo spoločnej domácnosti niekoľkonásobne viac ako ona s maloletým
dieťaťom, pričom od októbra 2009 do marca 2010 jej prispel sumou 1.267,31 eur (výživné na dieťa,
sporenie pre dieťa, príspevok na domácnosť) a sám pre seba spotreboval v tom istom období celkovo
8.025,53 eur, z toho hotovostné výbery predstavovali sumu 3.910,- eur a bezhotovostné nákupy a platby

kartou 4.115,53 eur, čiže mal spolu výdaj 9.292,84 eur, pričom jeho príjem zo zamestnania predstavoval
sumu 7.410,15 eur, teda minul viac ako zarobil. Naviac, výlučné výdavky žalobcu mali byť hradené
z jeho výlučných prostriedkov, nakoľko žalobca dostal rodinu do nepríjemnej situácie a mal niesť za
svoje konanie následky. Preto všetky výdavky žalobcu po odchode zo spoločnej domácnosti mali byť
hradené z jeho výlučných prostriedkov, ktoré nepochybne mal. Nie je možné prijať premisu, že žalobca
žil zo spoločného - pobyt v N. hoteli platený z BSM a výlučné peniaze boli ponechané bokom ako jeho

úspory. Žalobca zanechal svoju rodinu - manželku na materskej dovolenke so spoločným synom bez
príjmu v tiesnivej životnej situácií. Žiadala, aby v danej veci súd prihliadol na dobré mravy a rozhodol
vec spravodlivo. Ďalej žiadala, aby bol vyporiadaný dlh voči W.. Y. T. vo výške 13.115,- eur, z ktorého
ona uhradila v pravidelných splátkach sumu 5.872,24 eur. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vyhodnotil,
že išlo o jej výlučný dlh, pričom neuviedol, akou úvahou sa riadil. Požičaná suma peňazí bola použitá

na spotrebu, a preto sa jedná o spoločný záväzok.

12. Žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uplatnil odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d), f), h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd výrok II. zmenil tak, že na vyrovnanie je
povinný zaplatiť žalovanej sumu 839,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

zmenil výrok III., v ktorom bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak, že mu bude priznaná náhrada
trov konania celkom alebo v pomernej časti a výrok IV. o povinnosti zaplatiť súdny poplatok tak, že bude
zmenený v súvislosti od výroku II. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne určil výšku
spoločných prostriedkov použitých na úhradu jeho záväzkov voči G. K. D. a tiež nesprávne rozhodol
o neoprávnených výberoch z jeho účtu v sume 3.705,44 eur. V dôsledku týchto pochybení nesprávne

stanovil celkovú hodnotu aktív patriacich do BSM, čo viedlo k nesprávnemu určeniu peňažnej náhrady,
ktorú je povinný zaplatiť žalovanej na dorovnanie jej podielu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil
vnos jeho výlučných prostriedkov, ktorým sa podieľal na nadobudnutí motorového vozidla, jednalo
sa jednak o hodnotu jeho vlastných úspor pred manželstvom v sume 81.800,- Sk (2.719,10 eur), ktoré sa
nachádzali na jeho bankovom účte v čase uzavretia manželstva. Je pravdou, že po uzavretí manželstva

chodila na tento účet aj jeho výplata, čím došlo k zmiešaniu výlučných prostriedkov so spoločnými
prostriedkami, avšak bolo potrebné prihliadnuť na to, že v období od uzavretia manželstva, t.
j. od 14.10.2006 do kúpy motorového vozidla dňa 26.06.2008, pribudli na jeho účte ďalšie peňažné
prostriedky v sume 103.554,- Sk a za to isté obdobie bolo z tohto účtu spotrebovaných 52.657,20 Sk na
úhradu bežných spoločných potrieb, čo znamená, že nedošlo k spotrebovaniu takej sumy

prostriedkov na jeho účte, ktorá by pohltila sumu jeho vlastných úspor, ktoré následne boli použité na
kúpuspoločnéhovozidlaivprípade,žebynepribudlinajehoúčtežiadnefinančnéprostriedkyamíňaliby
sa výlučne jeho úspory, stále by z jeho výlučných prostriedkov zostala na kúpu vozidla suma 967,36 eur
(29.142,80 Sk). Preto mal súd prihliadnuť na to, že pri kúpe spoločného motorového vozidla sa podieľal
nielen prostriedkami, ktoré získal ako dar od svojej matky v sume 20.000,- Sk, ale aj svojimi výlučnými

prostriedkami, ktoré spočívali v jeho úsporách nadobudnutých pred manželstvom v sume 2.719,10 eur.
Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď od predajnej ceny vozidla odpočítal len hodnotu darov
na strane žalobcu a žalovanej vo výške stanovenej na základe pomerného zápočtu voči
nadobúdacej cene vozidla spolu v sume 749,70 eur. Od predajnej ceny vozidla mal správne
odpočítať aj sumu pomerného zápočtu jeho výlučných prostriedkov pri kúpe vozidla a pomer mal byť

správne stanovený v rozsahu 29,98 % namiesto nesprávne určeného pomeru 5,88 %, ktorý použil pri
výpočte súd prvej inštancie. Zostatková hodnota z predaja vozidla patriaca do BSM má byť správne
určená v sume 2.476,05 eur, pričom jemu pripadne pri záverečnom vyporiadaní z kúpnej ceny vozidla
suma 2.975,85 eur (od kúpnej ceny 4.250,- eur sa odpočíta jeho celkový vnos v sume 1.274,15
eur, t. j. dar + úspory). Je preto nesprávny záver, že jemu zo spoločného zostalo 4.250,- eur prevzatej

sumy za auto, keď pochybenie spočíva tiež v tom, že nemohla byť započítaná na jeho majetok celá
prevzatá kúpna cena za auto, pretože túto je treba znížiť prinajmenšom o pomernú hodnotu o jeho
daru. Pokiaľ ide o spoločné prostriedky, ktoré vynaložil na ostatný majetok, teda na úhradu záväzkov
voči G. D. D., z vykonaného dokazovania vyplýva, že na konto stavebného sporenia a stavebného úveruz titulu zmlúv o stavebnom sporení poukázal na úhradu svojich záväzkov sumu 3.966,44 eur,
ktorú je potrebné zahrnúť do konečného vyporiadania. Všetky ostatné platby na stavebné sporenie a
stavebný úver neboli hradené z jeho účtu a nepochádzali zo spoločných prostriedkov

patriacich do BSM, keď časť dlhu na stavebnom sporení vrátane úrokov hradili jeho rodičia. Súd prvej
inštancie nesprávne do vyporiadania zahrnul vyššiu sumu 3.547,- eur, ktorá predstavuje celkový objem
vkladov poukázaných na konto stavebného sporenia od 14.10. do 30.11.2008, z ktorých bola iba časť
poukázaná z jeho účtu, a to v sume 1.659,75 eur a len túto sumu mal zahrnúť do vyporiadania, a preto
nesprávnezahrnulsumu4.112,34eur,ktorápredstavujecelkovúsumupoukázanýchmesačnýchsplátok

na konto stavebného úveru v období od 01.12.2008 do 25.03.2010. Z tejto celkovej sumy bola však len
časť v sume 1.062,24 eur poukázaná z jeho účtu a len túto mal zahrnúť do spoločných prostriedkov. Súd
prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že uhradil zo spoločných prostriedkov
sumu 11.626,74 eur na stavebné sporenie, resp. dlhy zo zmlúv o úveroch zo D. D. a z toho žalovanej
patrí polovica tejto sumy. Nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k tejto sume dospel a z akých
súm vychádzal, spôsob výpočtu je nesprávny a zmätočný, rozsudok je v tejto časti nezrozumiteľný a

trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu záveru, že uskutočnil zo svojho účtu neoprávnené výbery vo výške 43.000,-
Sk, 18.630,- Sk a 50.000,- Sk, spolu vo výške 111.630,- Sk (3.705,43 eur), pričom vychádzal z čestného
vyhlásenia B. X. (jeho otca) zo dňa 07.02.2013, pričom žalovaná vedela, o aké prostriedky sa jedná a
nemala s prevodom peňazí žiadne námietky, čo výslovne ani nepoprela. Súd prvej inštancie pochybil

a dospel k nesprávnemu záveru, keď do hodnoty aktív patriacich do BSM zahrnul sumu 3.705,44 eur
ako jeho neoprávnené výbery zo spoločných prostriedkov a nesprávne určil sumu, aká sa má dostať
každej zo strán z vyporiadavaného spoločného majetku. Za trvania manželstva nedošlo k žiadnemu
neoprávnenému výberu prostriedkov z jeho bankového účtu, ktoré by mal nahradiť v prislúchajúcom
podiele. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne určenej zostatkovej hodnoty z predaja osobného

motorového vozidla, z nesprávne určenej sumy použitých spoločných prostriedkov na splatenie jeho
dlhov voči D. D.i a z nesprávneho posúdenia sumy 3.705,- eur ako neoprávnených výberov z jeho účtu a
nesprávne tak stanovil hodnotu aktív patriacich do BSM v sume 11.179,20 eur a správne má byť hodnota
určená v sume 6.448,51 eur (5.301,22 eur + 2.475,05 eu - 1.327,76 eur), z čoho sa má každej zo
strán dostať jedna polovica, čiže jemu majetok v hodnote 3.224,26 eur a v rovnakej hodnote i žalovanej,

jeho podiel sa zvyšuje o sumu 1.983,22 eur (polovica sumy 3.966,44 eur poukázanej na dlh
žalobcu zo stavebného sporenia a úveru), takže hodnota jej podielu sa zvyšuje na sumu 5.207,48 eur.
Jemu zo spoločného majetku dostal majetok v celkovej hodnote 4.978,04 eur a žalovanej sa dostalo z
majetku majetok v hodnote 5.282,25 eur.

13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že voči zaradeniu niektorých
už aj neexistujúcich hnuteľných vecí do konečného vyjadrenia poukázal na predchádzajúce rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorý konštatuje, že bola správne zistená hodnota jednotlivých hnuteľných vecí
tvoriacich masu BSM a súd prvej inštancie správne hodnotu týchto vecí uviedol a správne prikázal
do výlučného vlastníctva toho z účastníkov, ktorý jednotlivé hnuteľné veci dlhodobo užíval s výnimkou

motorového vozidla. Odvolací súd sa v tomto rozhodnutí vyporiadal aj s námietkou ohľadne sedačky
tak, že žalovaná v prvostupňovom konaní nepredložila listinné dôkazy týkajúce sa jej skutkových
tvrdení, a preto nebol dôvod na ne prihliadať v odvolacom konaní a sedačka bola správne zaradená
do konečného vyporiadania BSM účastníkov. Pokiaľ potom žalovaná znova namieta rovnakú skutočnosť
a poukazuje na neskôr predložené dôkazy, s ktorými sa súdy oboch inštancií už vysporiadali,

nemôžu sa s nimi znova zaoberať. Prípadné spotrebovanie niektorých vyporiadaných hnuteľných vecí,
ktoré mala po zániku BSM vo výlučnom užívaní žalovaná a ktoré už neexistujú, nemá za následok,
že sa na takéto veci nebude pri vyporiadaní BSM prihliadať. Nepochybne sa musí prihliadnuť na ich
hodnotu, ktorá bola súdom prvej inštancie správne ustálená. Pokiaľ ide o hodnotu motorového vozidla,
súd prvej inštancie sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu a správne vychádzal zo zostatkovej

hodnoty vozidla zníženej o pomerný zápočet darov. Súhlasil s tým, že cena auta sa delí na polovicu,
ale po odpočítaní výhradných prostriedkov naň zaplatených z oboch strán dary a peniaze na
účte alebo aspoň ich časť. Dôrazne nesúhlasil s tým, že počas manželstva „tuneloval“ svoj bankový
účet, čo je nepodložené obvinenie žalovanej, že sa dlhodobo pripravoval na odchod zo spoločnej
domácnosti a za týmto účelom vyberal finančné prostriedky. Žalovaná sa snaží podsúvať falošnú

predstavu o nemorálnom a odsúdeniahodnom správaní žalobcu, ktorý je ten, čo sa rozviedol a spôsobil
nepríjemnosti, teda by to mal byť on, kto nesie následky. Nejde teda o férové vyrovnanie, ale o pomstu
zo strany žalovanej za to, že si dovolil pokaziť pre ňu ideálne manželstvo. Zašla až tak ďaleko, že
navrhla, aby súd vyporiadal celý zostatok jeho účtu v sume, aká na účte figuruje ku dňu právoplatnostirozvodu manželstva a ktorá zahŕňa aj jeho výlučné prostriedky z predaja jeho výlučného
nehnuteľného majetku, čo je z právneho, ako aj morálneho hľadiska neprijateľné. Ďalej uviedol, že
zodpovedal na všetky dotazy k namietaným výberom hotovosti z jeho bankového účtu, išlo i o výdavky

na bežnú spotrebu alebo uspokojenie potrieb v domácnosti, na ktorých sa podieľal aj po odchode zo
spoločnejdomácnosti.Pokiaľideonamietanénadmernévýberyzjehoúčtu,podalpodrobnévysvetlenie,
kde k jednotlivým sumám, ktoré sa kryli s udalosťami vtedajšieho spoločného života účastníkov a súd
prvej inštancie sa správne vysporiadal s rozporuplnými tvrdeniami strán o spôsobe ich finančného
hospodárenia a uspokojovania potrieb rodiny a domácnosti. Pokiaľ ide o extra príjmy zo spoločnosti E.,

S. tieto sa nesnažil zatajiť, ale ani o nich klamať. Tieto chápal iba ako pohyb na účte, keďže peňažné
prostriedky boli obratom poukázané ich majiteľovi, jeho otcovi. Pôžička, ktorú poskytla matka žalovanej,
pani Y. T., je vymyslená. Žiadna pôžička nebola, bola to nezištná pomoc matky dcére, z ktorej sa stala
pôžička až po podaní odvolania proti skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie, aby získala žalovaná
ďalšie peniaze na jeho úkor. O týchto peniazoch nemal žiadnu vedomosť a dozvedel sa o nich až v
súdnom konaní, preto sa odmieta podieľať na takomto záväzku, nakoľko sa k ničomu nezaviazal a

prostriedky z tejto údajnej pôžičky neboli určené pre neho, ale výlučne pre žalovanú a pre jej potrebu.

14. Ďalšie vyjadrenia k veci podané neboli.

15. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť
podľa § 388 CSP, nakoľko neboli predpoklady pre jeho potvrdenie ani pre jeho zrušenie.

16. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu
(právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 23.04.2012. V zmysle § 149 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali

podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej
rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných
veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To
isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3

Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia

treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150
Občianskeho zákonníka).

17. Aj keď výroková časť predmetného rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje viacero výrokov (výrok
o tom, čo z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá

do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného, čo má žalobca zaplatiť žalovanej na vyrovnanie
jej podielu, súvisiace výroky o poplatkovej povinnosti strán sporu, o trovách konania ), treba na toto
rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu
v BSM a konštituovať ich nové práva.

18. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci len
niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 ods. 3 CSP viazaný rozsahom odvolania.
V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda
oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o
vyporiadaní BSM, keďže ide o vec, v ktorej z právneho predpisu (Občianskeho zákonníka) vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu.19. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že v podanom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam).

20. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranamisporuprednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán

sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za
skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného
zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

s tým, že vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam.

Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého
nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán

sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

22. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne ustálenie masy BSM, keď súd prvej inštancie do
masy BSM, ktorú vyporiadaval, poňal i veci, ktoré v čase ich vyporiadania neexistujú, hnuteľné veci,

pričom žalobca nepoprel, že veci neexistujú a uviedol len, že nemá o ich existencii vedomosť, čo je
rozdiel a do masy BSM zahrnul sedačku, ktorá bola darom zaplateným ešte pred vznikol manželstva
a sčasti po vzniku manželstva zo zdrojov, ktoré do BSM nepatria, nakoľko peniaze
darovala W.. Y. T..

23. Súd prvej inštancie k hnuteľným veciam, ktoré podľa tvrdenia žalovanej v čase vyporiadania BSM
neexistovali - nábytková stena C., PC stolík kovový, húpacie kreslo, 2 ks stojanové svetlá, koberec o
rozmere 115 x 170 cm, konferenčný stolík, vianočný stromček umelý s ozdobami, LCD TV G. a sedačka,
rozhodol tak, že žalobca poprel, že tieto veci neexistujú, a preto ich zahrnul do masy
BSM a vykonal ich vyporiadanie. Pokiaľ ide o sedačku opätovne dospel k záveru, že žalovaná neuniesla

dôkazné bremeno, že sedačka do BSM nepatrí.

24. Z obsahu spisu (zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.11.2017) vyplýva, že žalovaná poskytla tvrdenie,
že predmetné hnuteľné veci v čase ich vyporiadania neexistujú, boli vyhodené a nepoužiteľné, ktoré
tvrdenie podľa jej názoru žalobca nepoprel. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v danej veci,

keď uviedol, že „...nemá vedomosť, že by veci, ktoré uviedla žalovaná ako neexistujúce, neexistovali.
Mala ich u seba ona.“ Z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že uvedené veci neexistujú, v čase ich vyporiadania
žalovaný jej tvrdenie nepotvrdil, nešlo o zhodné tvrdenie strán sporu. Žalovaná
svoje tvrdenie o neexistencii sporných hnuteľných vecí (hnuteľné veci žalovaná užívala od zániku

BSM) nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno, preto ich súd prvej inštancie správne do masy BSM
zahrnul. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že sedačka do BSM nepatrí, nakoľko bola zakúpená sčasti
pred uzavretím manželstva a sčasti z peňazí, ktoré im darovala matka, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že v tomto smere žalovaná rovnako dôkazné bremeno, že sedačka do
BSM nepatrí, neuniesla, keď súdu predložila síce objednávku na zakúpenie sedačky zo dňa 14.09.2006,

t.j. pred uzavretím manželstva a predložila príkaz na úhradu sumy 50.000,- Sk zo strany jej matky zo
dňa 17.10.2006, nepredložila však žiaden dôkaz kedy konkrétne bola sedačka zakúpená a z akých
finančných prostriedkov, keď z výpisov z účtov strán sporu takáto platba nevyplýva.25. Odvolací súd opakovane konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil, aké hnuteľné vecí ku
dňu zániku manželstva strán sporu patrili do masy BSM, správne uviedol hodnotu týchto vecí (žiadna zo
strán sporu nenavrhovala inú hodnotu predmetných hnuteľných vecí ku dňu vyporiadania BSM), išlo o

veci tvoriace zariadenie bytu, v ktorom strany sporu žili, tieto správne prikázal do výlučného vlastníctva
tej zo strán, ktorá jednotlivé hnuteľné veci dlhodobo užívala, s výnimkou motorového vozidla.

26. Pokiaľ ide o námietky oboch strán sporu súvisiace s motorovým vozidlom EČ P.
XXX Q., ktoré nadobudli strany sporu za trvania manželstva, existovalo ku dňu zániku manželstva a

následne bolo žalobcom predané tretej osobe za cenu 4.250,- eur, odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie sa riadil jeho právnym názorom vyjadreným v predchádzajúcom rozhodnutí a do masy BSM
zahrnul len cenu vozidla, ktorá bola získaná jeho predajom, ktorá stranami sporu nebola spochybnená
a na základe námietok, tvrdení a preukázaných skutočností v priebehu konania od tejto ceny odpočítal
pomerne dary, ktoré poskytli stranám sporu ich matky. Do BSM zahrnul potom sumu 3.500,30 eur po
odpočítaní darov (viď bod 20 odôvodnenia súdu prvej inštancie). Odvolací súd sa s týmito skutkovými

zisteniami súdu prvej inštancie a právnym posúdením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho správne
odôvodnenie poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Námietky podané stranami sporu proti rozhodnutiu v tejto
časti považuje za nedôvodné.

27. Ďalšou námietkou žalovanej v podanom odvolaní bolo vyporiadanie bankových účtov strán sporu,

keď zostatok na jej účte ku dňu zániku BSM vyporiadal z dôvodu, že došlo k čiastočnému spotrebovaniu
jej výlučných prostriedkov za trvania manželstva a následnému zmiešaniu s prostriedkami patriacimi
do BSM, pri účte žalobcu nepostupoval rovnako. Odvolací súd považuje uvedenú námietku žalovanej
za čiastočne dôvodnú. Pokiaľ ide o účty strán sporu, je pravdou, že už v predchádzajúcom rozhodnutí
odvolací súd poukazoval na skutočnosť, že na účtoch oboch strán sporu boli za trvania ich

manželstva realizované výbery finančných prostriedkov, platby a iné finančné operácie boli čiastočne
spotrebované aj ich výlučné finančné prostriedky, ktoré boli za trvania ich manželstva zmiešané s
finančnými prostriedkami patriacimi do BSM. V čase zániku BSM na účte žalovanej nachádzali finančné
prostriedky vo výške 3.571,42 eur, ktoré súd prvej inštancie správne zahrnul do masy BSM. Pokiaľ
žalovaná tvrdila, že celá suma nachádzajúca sa na účte žalobcu vo výške 30.786,87 eur rovnako patrí

do BSM, odvolací súd sa s jej názorom stotožniť nemohol, nakoľko z tejto sumy suma 30.500,- eur
predstavuje vnos žalobcu do masy BSM. Uvedenú sumu získal žalobca predajom svojho výlučného
vlastníctva - spoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom strany sporu žili a ktorý na základe kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 01.12.2009 medzi matkou žalovanej ako kupujúcou a žalobcom ako
predávajúcim previedol na matku žalovanej. Kúpna cena bola na účet žalobcu pripísaná v januári 2010,

krátko pred rozvodom manželstva strán sporu, kedy účastníci už dlhšiu dobu spolu nežili a spoločne
nehospodárili. I v prípade, že by súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM celú sumu nachádzajúcu
sa v čase zániku BSM na účte žalobcu, t.j. sumu 30.786,87 eur, musel by odpočítať sumu
30.500,- eur ako vnos žalobcu do bezpodielového spoluvlastníctva z jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ
však súd prvej inštancie z účtu žalobcu žiadnu sumu do BSM nezahrnul, odvolací súd sa s jeho názorom

nestotožnil a do masy BSM zahrnul sumu 286,87 eur, ktorá na účte žalobcu zostala po odpočítaní
jeho vnosu do BSM z jeho výlučných prostriedkov, t.j. sumy 30.500,- eur.

28. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej sa týkala ňou tvrdených nadmerných výberov žalobcu, ktoré
špecifikovala a podľa jej názoru preukázala, že ich žalobca vynaložil mimo rodiny a súd prvej inštancie

ich nevyporiadal.

29. V tejto súvislosti odvolací súd musí zdôrazniť, že predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase
jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Táto doba je rozhodujúca

aj pre posúdenie stavu veci. Okamih, kedy dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je
rozhodujúci pre určenie spoločného majetku a jeho hodnoty. Pokiaľ finančné prostriedky na účte žalobcu
v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nefigurovali, jednalo sa o výbery, ktoré možno
charakterizovať ako bežnú alebo osobnú spotrebu , súd prvej inštancie správne konštatoval, že v tomto
smere žalovaná dôkazné bremeno neuniesla, nepreukázala skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré

v konaní špecifikovala, ktoré boli vybraté z účtu žalobcu, neboli použité pre financovanie potrieb rodiny
alebo potrieb žalobcu. Odvolací súd má za to, že tieto boli spotrebované a ku dňu zániku BSM neboli
jeho súčasťou, s výnimkou finančných prostriedkov, ktoré boli prevedené na účet otca žalobcu B. X.,
ktoré skutočnosti preukázané boli.30. Pokiaľ žalovaná žiadala, aby bol vysporiadaný dlh voči jej matke vo výške 13.115,- eur,
ktorá jej počas manželstva posielala pravidelne sumu mesačne 10.300,- Sk ako pôžičku a ktorú jej ona

v súčasnosti spláca, odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvej inštancie, že žalovaná v priebehu
súdneho konania nepreukázala, že uvedené finančné prostriedky, ktoré jej matka na jej účet zasielala,
boli pôžičkou oboch manželov a že uvedené finančné prostriedky boli použité na zadováženie niektorých
vecí patriacich do BSM a existujúcich ku dňu zániku manželstva. Sama žalovaná tvrdila, že uvedené
prostriedky boli spotrebované na bežný chod domácnosti.

31. K tvrdeniu žalovanej o existencii zmluvy o pôžičke odvolací súd udáva, že právny vzťah zo zmluvy o
pôžičke je upravený v ust. § 657 a § 658 Obč. zákonníka a vzniká dohodou zmluvných strán, na základe
ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci
toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť
preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z ust. §

657 Obč. zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí je dohoda veriteľa a dlžníka o
výške pôžičky, o odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú
sumu a určenie času vrátenia peňazí. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy nepatrí písomná forma,
takže zmluva o pôžičke peňazí môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. V tomto
prípade však výlučne stranu sporu, tvrdiacu existenciu zmluvy o pôžičke, zaťažuje dôkazné bremeno

preukázať existenciu dohody účastníkov zmluvy o jej podstatných náležitostiach.

32. Žalovaná mala preto povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie
peňažnej sumy a súčasne musela preukázať dohodu o vrátení pôžičky, nakoľko ju zaťažuje dôkazné
bremeno. Žalobca existenciu zmluvy o pôžičke poprel, tvrdil, že ide o vymyslené tvrdenie, o týchto

peniazoch nemal žiadnu vedomosť a dozvedel sa o nich až v súdnom konaní (až po podaní
odvolania proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci). Sama matka žalovanej (č. l. XXX) ako
svedkyňa vypovedala, že uvedenú sumu 10.300,- Sk mesačne posielala žalovanej ako výpomoc,
ktoré používala na bežný chod domácnosti a nemali dohodnutý termín splatnosti, pričom sa dohodli, že
po čase jej peniaze vráti.

33. Je pravdou, že ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov,
ktorý vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, ak sa takto získané peniaze použili na kúpu určitej
veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota za splnenia podmienok
uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka, a to aj bez ohľadu na to, či zmluva o pôžičke bola platne

uzavretá, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Táto premisa však platí iba v prípade, že za
peniaze získané zmluvou o pôžičke (tvrdenou žalovanou) bola získaná určitá majetková hodnota, ktorá
ku dňu zániku BSM existuje. Pokiaľ uvedené finančné prostriedky boli spotrebované na bežnú spotrebu,
nie je možné uvedené vyporiadať. Uvedená premisa neplatí, pokiaľ došlo k spotrebovaniu finančných
prostriedkov z pôžičky uzavretej jedným z manželov.

34. Pokiaľ by sa uvedené finančné prostriedky považovali za výlučné prostriedky žalovanej, je súdnou
praxou rovnako ustálené, že finančné prostriedky, ktoré náležali jednému z manželov, vynaložené na
bežnú spotrebu (napr. potraviny, dovolenku a pod.), nie je možné považovať za vnos do spoločného
hospodárenia a požadovať za ne náhradu. Náhrada za prostriedky vnesené do BSM

prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď sú použité súčasne so spoločnými prostriedkami manželov
na zadováženie určitej veci, a to za predpokladu, že takáto vec ku dňu zániku BSM
existuje, alebo nebola spotrebovaná alebo nestratila hodnotu.

35. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúceho sa vnosu jeho výlučných finančných prostriedkov

pri nadobúdaní motorového vozidla, odvolací súd udáva, že počas manželstva dochádza bežne k
majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov do ich spoločného
majetku a naopak. Právna úprava nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného (výlučného)
majetku manželov, refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu
takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až

po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je potrebné
zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom
vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním). Predmetom vyporiadania,
ktoré spočíva v zistení a v rozdelení spoločného majetku, môže byť len ten majetok, ktorý existuje kudňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R 104/67). Pôjde teda o také
investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú. Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd
prvej inštancie započítal na kúpu spoločného vozidla všetky finančné prostriedky, ktoré po mechanickom

odpočítaní nákladov získaných za trvania manželstva zostali na jeho účte, odvolací súd sa s jeho
názorom nestotožnil a dospel k záveru, že túto skutočnosť, že na kúpu motorového
vozidla mala byť započítaná i suma 2.719,10 eur (81.800,- Sk), ktorá sa nachádzala na jeho účte ešte
pred uzavretím manželstva a bola použitá na kúpu motorového vozidla, nepreukázal. Nebol potom ani
dôvodmeniťpomernýzápočetvýlučnýchprostriedkovprikúpemotorovéhovozidlavzmysleodvolacieho

návrhu žalobcu.

36. Pokiaľ ide o prevody z účtu žalobcu vo výške 43.000,- Sk, 18.630,- Sk a 50.000,- Sk spolu vo výške
111.630,- Sk (3.705,43 eur) na účet jeho otca, B. X., odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že išlo o tzv. neoprávnené prevody (výbery) finančných prostriedkov, ktoré
tvoriamasuBSMasprávneichdoBSMzapočítal.Tvrdeniažalobcu,žesajednaloofinančnéprostriedky,

ktoréprevažnepatrilijehootcoviažalovanánemalasprevodomtýchtofinančnýchprostriedkovnámietky
v čase manželstva, nepreukázal.

37. Za dôvodnú odvolací súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa stavebného úveru a stavebného
sporenia v G. D. D. Je pravdou, že v tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie pôsobí zmätočne,

napriek tomu, že správne zistil skutkový stav danej veci. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca
zaplatil na zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku manželstva (25.03.2010) sumu
1.244,45 eur a na zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX sumu 1.659,75 eur (od 14.10.2006
do 30.11.2008) a sumu 1.062,24 eur (od 01.12.2008 do 25.03.2010), spolu teda sumu vynaložil zo
spoločných prostriedkov na súkromný majetok 3.966,44 eur (viď bod č. 22 rozhodnutia súdu prvej

inštancie). Správne súd prvej inštancie ustálil, že časť dlhu na stavebnom sporení za žalobcu hradili
jeho rodičia. Z listinného dôkazu vytvoreného G. D. D. dňa 06.03.2013 (č. l. 232)
jednoznačne vyplýva, aké sumy na stavebné sporenie a stavebný úver a medziúver boli poskytované z
účtu žalobcu. Z listinného dôkazu vydaného G. D. D. dňa 11.01.2013 (č. l. 196) vyplývajú celkové sumy,
ktoréboli nazmluvuostavebnomsporeníazmluvuostavebnomúvereamedziúvereposkytnuté

bez špecifikácie o tom, z akých účtov tieto sumy vyplatené boli. Pokiaľ súd prvej inštancie do masy
spoločných prostriedkov vynaložených na výlučný majetok žalobcu nezahrnul sumu úrokov 3.227,25
eur, ktoré neboli hradené z účtu žalobcu, bolo jeho rozhodnutie správne. Za nesprávne je možné
považovať zahrnutie sumy 3.547,96 eur a 4.112,34 eur do masy spoločných prostriedkov vynaložených
na výlučný majetok žalobcu, a to z dôvodu, že jednak tieto sumy zahŕňajú sumy, ktoré boli platené z

účtu žalobcu, ktoré už do masy spoločných prostriedkov zahrnul a jednak z finančných prostriedkov
poskytovaných z účtu jeho rodičov. Uvedená skutočnosť je bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
nielen tvrdením žalobcu, výpismi z G. D. D. ale i z účtu žalobcu a vyjadrenia žalovanej zo dňa 01.03.2013
na č. l. XXX, kde jednoznačne uvádza, že zo strany žalobcu bol úver v D. D. splácaný vo výške 2.000,-
Sk mesačne a zo strany jeho rodičov vo výške 6.000,- Sk mesačne.

38. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolací súd potom do masy
BSM zahrnul jednak hnuteľné veci (v hodnote 18,97 eur a v hodnote 1.710,83 eur), zostatky na účtoch
strán sporu (na účte žalobcu 286,87 eur - na účte žalovanej 3.571,42 eur), hodnotu motorového vozidla
po odrátaní pomernej hodnoty darov rodičov strán sporu v hodnote 3.500,30 eur a finančné prostriedky

v hodnote 3.705,44 eur, ktoré do masy BSM patrili a nedôvodne boli z účtu žalobcu prevedené na účet
tretej osoby. Hodnota BSM v čase jej zániku predstavovala tak sumu 12.793,83 eur. Od tejto hodnoty je
potrebné odpočítať sumu 1.327,76 eur ako zostatok dlhu z pôžičky, ktorú stranám sporu ako manželom
poskytla matka žalovanej a o ktorej neboli žiadne pochybnosti. Čistá hodnota BSM tak predstavuje
sumu 11.466,07 eur, každej zo strán sporu pripadá tak hodnota 5.733,04 eur. Žalobcovi potom prikázal

hodnotu vecí veci v sume 305,84 eur (hnuteľné veci v hodnote 18,97 a zostatok na účte 286,87 eur)
a žalovanej hodnotu vecí v sume 5.282,25 eur (hnuteľné veci v hodnote 1.710,83 eur a zostatok na
účte vo výške 3.571,42 eur). Žalobca má k dispozícií i sumu 3.500,30 eur patriacu do BSM za predaj
motorového vozidla, ktoré bolo ku dňu zániku BSM v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalobca
má tak k dispozícií z BSM sumu 7.511,58 eur, žalovaná sumu 5.282,25 eur a z titulu BSM jej musí

žalobca vyplatiť sumu 2.223,33 eur. V rámci širšieho vyporiadania BSM je nesporné, že žalobca získal
sumu 3.966,44 eur vynaloženú z prostriedkov patriacich do BSM na jeho účty v G. D. D. z ktorej sumy
patrí žalovanej suma 1.983,22 eur. Žalovanej tiež patrí naviac suma 499,80 eur ako jej vnos do BSM
pri kúpe motorového vozidla. Žalobcovi, ktorý zaplatil zo svojich výlučných prostriedkov akovnos do BSM časť pôžičky matke žalovanej vo výške 1.327,76 eur (viď kúpna zmluva z č. l. XX), z ktorej
sumy mu patrí suma 663,88 eur, žalovanej tak patrí jednak suma 2.223,33 eur z titulu vyporiadania
BSM a suma 1.983,22 eur vynaložená zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalobcu, suma

499,80 eur ako pomerná čiastka, ktorú vynaložila na spoločný majetok žalovaná (dar od
matky na auto) a je potrebné odpočítať sumu 663,88 eur ako výlučné prostriedky žalobcu, ktorými splatil
časť spoločného dlhu manželov z výlučných prostriedkov. Žalobca tak musí titulom vyporiadania BSM
a širšieho vyporiadania BSM vyplatiť žalovanej sumu 4.042,47 eur.

39. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko každá zo strán bola v konaní úspešná len čiastočne.

41. Vo výrokoch IV., V. o poplatkovej povinnosti strán sporu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a v tomto rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
nakoľko sa jednalo o rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, o ktorej rozhoduje súd prvej inštancie a bolo
potrebné o poplatkovej povinnosti strán sporu opätovne rozhodnúť.

42. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).