Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211578
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5113211578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s. r. o., so sídlom k Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, Praha 3, Česká republika, IČ:
26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti odporcovi P. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, D. P., v konaní o zaplatenie 1 455,83
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 28. 03. 2013, sa navrhovateľ voči odporcovi

domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1 455,83 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.
05. 2010 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne od 12. 08. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny
vo výške 4,85 eura a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 20. 11. 2009 na zmenkovú sumu 1 455,83 eur,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12. 05. 2010. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Odporca po predložení zmenky

k zaplateniu doposiaľ neuhradil ani časť svojho dlhu a preto navrhovateľ žiadal, aby súd podľa čl. 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“), odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť uplatnený nárok.

Nakoľko mal tunajší súd za to, že nie je miestne príslušným, po doručení návrhu postúpil vec Okresnému
súdu Žilina. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 07. 2013, sp. zn. 14Ncb/12/2013 nadradený

súd rozhodol, že námietka navrhovateľa proti postúpeniu veci a nesúhlas Okresného súdu Žilina s
postúpením veci sú dôvodné a mieste príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Liptovský
Mikuláš.

Odporca sa postupom podľa čl. 5 ods. 2 a 3 nariadenia č. 861/2007 k návrhu na začatie konania
nevyjadril.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a odporca fyzická osoba
s bydliskom na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci tak ide o cezhraničný spor v
občianskoprávnej veci, predmetom ktorého je pohľadávka, ktorá bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov anákladov nepresahuje sumu 2 000,- eur. Preto sa podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 na tento
spor uplatňuje predmetné nariadenie.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí

takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Právne záväzné akty Európskej únie majú podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky, preto súd v súlade s citovaným čl. nariadenia č. 861/2007 vo
veci nenariaďoval pojednávanie. Vzhľadom na okolnosti prípadu má súd za to, že pre spravodlivé
vedenie konania, za súčasného dodržania zásady hospodárnosti, nie je potrebné nariaďovať ústne

pojednávanie. Na základe uvedeného súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, jeho
verejným vyhlásením dňa 19. 12. 2013, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 11. 12. 2013.

Z predloženej zmenky vyplýva, že mala byť vystavená odporcom v Liptovskom Mikuláši dňa 20. 11.

2009 na sumu 1 455,83 eura. Súčasťou zmenky je údaj o čísle zmluvy 505800112, v nadväznosti na
ktorú bola zmenka vystavená. Odporca v zmenke vyhlásil, že pri predložení na rad zaplatí obchodnej
spoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598zmenkovúsumu
spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom od 12. 05. 2010. Údaj o zročnosti je na zmenke vyznačený
aj nasledovne: splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „ bez protestu“, „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým
konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku previedol v bližšie neuvedený deň na
navrhovateľa.
Vzhľadom k tomu, že zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia ako aj
platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a účastníci si voľbu iného rozhodujúceho

práva nedohodli, ich vzájomné majetkové vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, listina, ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v

nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí
byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Predmetom konania je nárok plynúci z vlastnej zmenky. Medzi podstatné náležitosti zmenky patrí údaj
o jej splatnosti, pričom v zmenke môže byť splatnosť určená iba jedným zo zákonných spôsobovuvedených v § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Zmenka na videnie, označovaná ako
vistazmenka, je splatná ihneď po predložení a musí byť predložená na platenie do jedného roku od
dátumu vystavenia ak nie je vystaviteľom alebo indosamentom určená iná lehota. Splatnosť zmenky

môže byť určená aj na čas po dátume vystavenia, pričom splatnosť takejto datozmenky nastáva po
uplynutí určitej doby po dni vystavenia zmenky. Z predloženej vlastnej zmenky vyplýva, že sú v nej
určené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitosť
údaju je daná tým, že podľa zápisu na zmenke vystaviteľ vyhlásil, že jednak zaplatí za túto zmenku pri
predložení na rad a zároveň zmenková suma so zmenkovým úrokom sú splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o.

„bez protestu“, na „platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa prvého spôsobu splatnosti
zmenky ide teda o zmenku na videnie a podľa druhého spôsobu ide o tzv. datozmenku, splatnosť ktorej
nastáva po uplynutí 4 rokov od vystavenia zmenky. Súd pri rozhodovaní posudzoval aj to, či uvedená
štvorročná lehota nie je predĺžením lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Právny
inštitútzmenkyjezaloženýnaprísnejformálnosti,čookreminéhoznamená,ženáležitostizmenkymusia
byť bezpodmienečne v zhode so zákonom. Nakoľko právna úprava vistazmenky obsiahnutá v §

34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového vyslovene upravuje formuláciu „do jedného roku od dátumu
vystavenia“ a v predloženej zmenke je uvedená formulácia „v lehote 4 rokov od vystavenia“, súd má za
to, že pokiaľ sa vystaviteľ striktne neriadil spomínaným zákonným ustanovením, nedošlo k predĺženiu
lehoty splatnosti vistazmenky. Zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil nárok, teda pripúšťa
splatnosť na videnie ako aj splatnosť do 4 rokov od vystavenia, čo podľa § 33 ods. 2 zákona zmenkového

a šekového spôsobuje jej neplatnosť. Súd preto návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by predložená zmenka bola aj platná, navrhovateľovi by nebolo
možné priznať uplatnený nárok z iného dôvodu.

Z exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10Er/1305/2011 súd zistil, že oprávnená,
obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., podala voči P. Š. návrh na vykonanie exekúcie pre
vymoženie pohľadávky plynúcej z predmetnej zmenky. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,
so sídlom v Bratislave, zo dňa 11. 05. 2011, sp. zn. SR 10286/10. Po doručení žiadosti súdneho

exekútora exekučný súd uznesením zo dňa 28. 09. 2011, č. k. 10Er/305/2011 - 12 zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po právoplatnosti tohto rozhodnutia bolo exekučné konanie
zastavené. Zo súdneho spisu vyplýva, že odporca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s. r. o. Zmluvu o úvere č. 505800112 zo dňa 20. 11. 2009 a zároveň v ten istý deň vystavil zmenku,
na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo v tomto konaní. Vzhľadom na označenie zmluvných

strán a predmet zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda odporca v tomto vzťahu
vystupoval ako spotrebiteľ.

Aj keď v zásade platí, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku (kauza), táto skutočnosť nemôže spôsobiť to, že súd formalistickým

postupom odoprie ochranu spotrebiteľovi. V čase uzatvárania Zmluvy o úvere č. 505800112 zo dňa 20.
11. 2009 platná právna úprava výslovne zakazovala v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase

vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa) vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Odporca na základe spotrebiteľskej zmluvy získal úver vo výške
800,- eur, pričom vlastná zmenka bola vystavená na sumu 1 455,83 eura, čo predstavuje 181,98 %
výšky poskytnutého úveru. Povinnosť súdu zabezpečiť, aby neboli spotrebitelia viazaní ustanoveniami,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v ich neprospech, musí mať prednosť
pred takým výkladom práva, ktorý by mohol obchádzať spotrebiteľskú právnu úpravu. Súd je totiž
povolaný predovšetkým zákonom ustanoveným spôsobom poskytoval ochranu práv. Vzhľadom k tomu,
že spotrebiteľské právne predpisy vyslovene zakazujú zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou a navrhovateľ sa domáha práve nároku, ktorý je v rozpore so zákonom, súd aj z tohto dôvodu

vyhodnotil návrh ako nedôvodný.Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca, ktorý mal v konaní úspech, si trovy nevyčíslil a ku dňu
vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.