Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211578
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5113211578.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti
žalovanému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX W. - H., štátny občan SR, v konaní o
zaplatenie 1.455,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 6C/117/2013-50 zo dňa 19. decembra 2013 a o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v
podaní zo dňa 21.12.2015, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne

zo sumy 1.455,83 Eur od 12.05.2010 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
6C/117/2013-50 zo dňa 19. decembra 2013 v tejto časti z r u š u j e a konanie o zaplatenie zmenkového
úroku 0,19% denne zo sumy 1.455,83 Eur od 12.05.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/117/2013-50 zo dňa 19. decembra
2013, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
účastníkom sa nepriznáva náhrada trov konania. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že
návrhom doručeným okresnému súdu dňa 28.03.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
zmenkovej sumy 1.455,83 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.05.2010 do zaplatenia,
úroku vo výške 6 % ročne od 12.08.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 4,85 Eur a
náhrady trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky,ktorúvystavilžalovanýdňa20.11.2009nazmenkovúsumu1.455,83Eur,pričomsazaviazalajk

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 12.05.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Žalovaný po predložení zmenky k zaplateniu neuhradil
ani časť svojho dlhu. Žalovaný sa postupom podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia č. 861/2007 k návrhu na
začatie konania nevyjadril.

2. Okresný súd poukázal na to, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike

a žalovaný fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, v predmetnej veci tak ide o
cezhraničný spor v občiansko-právnej veci, predmetom ktorého je pohľadávka, ktorá bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov nepresahuje sumu 2.000 Eur. Preto podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia č.
861/2007 sa na tento spor uplatňuje predmetné nariadenie.3. Ďalej okresný súd poukázal na to, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len ak to považuje za potrebné alebo ak o to

požiada niektorá zo strán. Vzhľadom na okolnosti prípadu, okresný súd mal za to, že pre spravodlivé
vedenie konania, za súčasného dodržania zásady hospodárnosti, nie je potrebné nariaďovať ústne
pojednávanie. Na základe uvedeného rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, jeho verejným
vyhlásením dňa 19.12.2013, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej
tabuli súdu dňa 11.12.2013.

4. Z predloženej zmenky vyplývalo, že mala byť vystavená žalovaným v Liptovskom Mikuláši dňa
20.11.2009nasumu1.455,83Eur.Súčasťouzmenkyjeúdajočíslezmluvy505800112,vnadväznostina
ktorú bola vystavená. Žalovaný v zmenke vyhlásil, že pri predložení na rad zaplatí obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zmenkovú sumu spolu s 0,25
% denným zmenkovým úrokom od 12.05.2010. Údaj o zročnosti na zmenke je vyznačený aj nasledovne:

splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu", „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol v bližšie neuvedený deň na žalobcu.

5. Okresný súd poukázal na ust. 75, § 76 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950

Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len zákon č. 191/1950 Zb.). Konštatoval, že predmetom konania je
nárok plynúci z vlastnej zmenky. Medzi podstatné náležitosti zmenky patrí údaj o jej splatnosti, pričom v
zmenke môže byť splatnosť určená iba jedným zo zákonných spôsobov uvedených v § 33 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb.. Zmenka na videnie, označovaná ako vistazmenka, je splatná ihneď po predložení a
musí byť predložená na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia, ak nie je vystaviteľom alebo

indosamentom určená iná lehota. Splatnosť zmenky môže byť určená aj na čas po dátume vystavenia,
pričom splatnosť takejto datozmenky nastáva po uplynutí určitej doby po dni vystavenia zmenky. Z
predloženej vlastnej zmenky vyplývalo, že sú v nej určené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitosť údaju je daná tým, že podľa zápisu na zmenke
vystaviteľ vyhlásil, že jednak zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad a zároveň zmenková suma

so zmenkovým úrokom sú splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. „bez protestu", „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Podľa prvého spôsobu splatnosti zmenky ide teda o zmenku
na videnie a podľa druhého spôsobu ide o tzv. datozmenku, splatnosť ktorej nastáva po uplynutí 4 rokov
od vystavenia zmenky. Okresný súd posudzoval i to, či uvedená štvorročná lehota nie je predĺžením
lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Zvýraznil, že právny inštitút zmenky je založený na

prísnej formálnosti, čo okrem iného znamená, že náležitosti zmenky musia byť bezpodmienečne v zhode
so zákonom. Nakoľko právna úprava vistazmenky obsiahnutá v § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb. vyslovene upravuje formuláciu „do jedného roku od dátumu vystavenia" a v predloženej zmenke
je uvedená formulácia „v lehote 4 rokov od vystavenia", okresný súd mal za to, že pokiaľ sa vystaviteľ
striktne neriadil spomínaným zákonným ustanovením, nedošlo k predĺženiu lehoty splatnosti zmenky.

Zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok, teda pripúšťa splatnosť na videnie, ako aj splatnosť
do 4 rokov od vystavenia, čo podľa § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. spôsobilo jej neplatnosť. Preto
návrh ako nedôvodný zamietol.

6. Okresný súd ďalej poukázal i na skutočnosť, že ak by bola predložená zmenka aj platná, žalobcovi by

nebolo možné priznať uplatnený nárok z iného dôvodu. Z exekučného konania vedeného na okresnom
súde pod sp.zn. 10Er/1305/2011 zistil, že oprávnená, obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
podala voči P. Q. návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky plynúcej z predmetnej
zmenky. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 11.05.2011

sp.zn. SR 10286/10. Po doručení žiadosti súdneho exekútora exekučný súd uznesením zo dňa
28.09.2011 č.k. 10Er/1305/2011-12 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
po právoplatnosti tohto rozhodnutia bolo exekučné konanie zastavené. Zo súdneho spisu vyplýva, že
žalovaný uzatvoril s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmluvu o úvere č. 505800112 zo
dňa 20.11.2009 a zároveň v ten istý deň vystavil zmenku, na základe ktorej si žalobca uplatnil právo v

tomto konaní. Vzhľadom na označenie zmluvných strán a predmet zmluvy bolo nepochybné, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, a teda žalovaný v tomto vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ.7. Okresný súd uviedol, že i keď v zásade platí, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený
od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku, táto skutočnosť nemôže spôsobiť to, že
súd formalistickým postupom odoprie ochranu spotrebiteľovi. V čase uzatvárania Zmluvy o úvere č.

505800112 zo dňa 20.11.2009 platná právna úprava výslovne zakazovala v súvislosti s poskytnutím
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Podľa § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mohol veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalovaný
na základe spotrebiteľskej zmluvy získal úver vo výške 800 Eur, pričom vlastná zmenka bola vystavená
na sumu 1.455,83 Eur, čo predstavuje 181,98 % výšky poskytnutého úveru. Povinnosť súdu zabezpečiť,
aby neboli spotrebitelia viazaní ustanoveniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v ich neprospech, musí mať podľa okresného súdu prednosť pred takým výkladom práva,
ktorý by mohol obchádzať spotrebiteľskú právnu úpravu. Súd je totiž povolaný predovšetkým zákonom

ustanoveným spôsobom poskytovať ochranu práv. Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľské právne predpisy
vyslovene zakazujú zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou a žalobca sa domáha
práve nároku, ktorý je v rozpore so zákonom, okresný súd aj z tohto dôvodu vyhodnotil žalobu ako
nedôvodnú. Ďalej okresný súd vo výroku o trovách konania uviedol, že žalobca v konaní nebol úspešný
a žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, si trovy nevyčíslil a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne

ani nevyplývali, a preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým
rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo

skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu okresný súd uplatnený nárok
zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj
splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za
túto zmenku pri predložení" a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Žalobca

poukázal na to, že v zmysle článku I. § 33 zákona č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky
určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným
zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne
neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný
v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, odkedy

sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti
údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie", „po predložení", „pri predložení",
„na videnie". Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri
predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej
na videnie. V zmysle článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je

potrebné predložiť na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na
platenie predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Žalobca
uviedol, že ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení,
resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň
na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zákona

prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie
kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Pri
jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie", „predložiť". Na základe
uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia
štyroch rokov od vystavenia, to znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť

zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty
na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s článkom I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb..
Žalobca sa nestotožnil so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte
uvedená doložka „do", a to tak, že by údaj mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od
vystavenia", čo nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení"

si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", pretože ide
o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný
rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a
o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenkapredložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 26.01.2011 sp. zn. 1 Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná, a preto
nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Žalobca mal za to, že záver okresného súdu je

nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Žalobca ďalej poukázal
na odôvodnenie okresného súdu, v ktorom prvostupňový súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca a podľa dostupných informácií žalobcu ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou,

exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli, v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 120
O.s.p.. Žalobca uviedol, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom, dokázal jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného žiadne námietky neboli, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Zvýraznil, že ust. § 120 ods. 1 O.s.p.

síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci
konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd
nemôže rozhodnúť. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených postupov sporových strán počas písomnej

fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. V danom konaní okresný súd svoj postup k tomuto ani
vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak

však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd nebol legitimovaný na to, aby postupom podľa ust.
§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak učinil, išlo o
porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva
na spravodlivé konanie. Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho

podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie je
neprijateľné v právnom štáte a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces

garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z nesporných skutočností, keď za nesporné
považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej
že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z

účastníkov konania. Okresný súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám
navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalobca ani žalovaný sa
k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by okresný súd mohol dospieť
k nespornosti týchto skutočností. Ak okresný súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil
svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie je nepochybne postihnuté vadou, ktorá má za následok

jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Žalobca zvýraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal

a ignoroval predmet sporu. Žalobca ďalej považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkovo-právny vzťah. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval ust.
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a
predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je

prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. V danom prípade následkom bolo nesprávne
rozhodnutie vo veci, okresný súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p.,
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadeniavykonané bez návrhu (rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008). Pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil
zmenku ako neplatný právny úkon, tak tento záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v
konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Žalobca ďalej poukázal na to, že kauzálne

námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a reminentom je
po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25 Cdo 1839/2000.
Podľa žalobcu, vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je
možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu

odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o
platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Zároveň žalobca poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 vydaný v obdobnej veci, i
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

9. K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

10. Po rozhodnutí okresným súdom a po podaní odvolania, bolo okresnému súdu doručené podanie
žalobcu zo dňa 21.12.2015 označené „ čiastočné späťvzatie žaloby", ktorým žalobca s poukazom na §
144, § 145 ods. 1 CSP zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie 0,19 % zmenkového úroku späť a žiadal,

aby súd v tejto časti konanie zastavil.

11. Krajský súd v Žiline výzvou podľa ust. § 370 ods. 2 CSP doručil žalovanému späťvzatie žaloby
žalobcu zo dňa 21.12.2015 a súčasne ho vyzval, aby sa v lehote do 10 dní od doručenia výzvy písomne
vyjadril,čisospäťvzatímžalobyžalobcomsúhlasí,resp.nemánámietky.Zároveňhopoučil,ževprípade,

ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude krajský súd predpokladať, že nemá námietky voči späťvzatiu
žaloby (§ 157 ods. 2 CSP).

12. Žalovaný sa k doručenej výzve Krajského súdu v Žiline (doručenka č.l. 128 spisu) v stanovenej
lehote nevyjadril.

13.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen
„CSP") prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. §
379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a za aplikácie ust. § 370 ods. 1, 2 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby
žalobcu, a to v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 1.455,83 Eur od 12.05.2010

do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie zmenkového úroku
0,19% denne zo sumy 1.455,83 Eur od 12.05.2010 do zaplatenia zastavil tak, ako je uvedené v prvej
výrokovej časti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Rozsudok okresného súdu, ktorým bola vo zvyšnej
časti žaloba zamietnutá potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie a čiastočné späťvzatie žaloby
žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Co/1/2020 - 131 zo dňa 27.10.2020 s tým, že podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a webovej stránke tohto

súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 18.11.2020, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 378 ods.1 CSP.

15. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním

odvolaniazodňa06.02.2014(č.l.58spisu),krajskýsúdvčasesvojhokonaniaarozhodovaniapoukazuje
na zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), keďže v zmysle ust. § 474 CSP, ak
nadobudol účinnosť od 1. júla 2016, tak v zmysle aj ust. § 470 ods. 1 CSP bolo nevyhnutné postupovať
podľa tohto zákona ...„ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti". Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.16. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

17.Podľaust.§370ods.2CSPsúdspäťvzatiežalobynepripustí,akstýmprotistranazvážnychdôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

18. Na postup podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP krajský súd skúmal, či sú splnené všetky zákonné
podmienky vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia, ktoré je aplikovateľné v prípade dispozície
so žalobou žalobcu. Bolo zistené, že okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 6C/117/2013-50 zo dňa
19. decembra 2013. Rozsudok okresného súdu bol doručený žalobcovi prostredníctvom zástupcu dňa
20.1.2014 a žalovanému dňa 30.4.2015 (pôvodne správcovi konkurznej podstaty úpadcu) v zmysle
doručeniek na č.l. 54 rub, 86 rub spisu, proti ktorému bolo v zákonnej lehote podané odvolanie žalobcom.

Po rozhodnutí okresným súdom a po podanom odvolaní žalobca prostredníctvom zástupcu podaním
zo dňa 21.12.2015 doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28.12.2015 s poukazom na ust.
§ 144, § 145 ods. 1 CSP zobral žalobu v časti zmenkového úroku 0,19% denne späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť. K predmetnému čiastočnému späťvzatiu žaloby prostredníctvom zástupcu
žalobcu došlo po vydaní, resp. rozhodnutí súdom prvej inštancie, avšak v čase, keď jeho rozhodnutie

nenadobudlo právoplatnosť z titulu podania odvolania žalobcom. Krajský súd vzhľadom k uvedenému
mohol rozhodnúť o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, za vzatia do úvahy naplnenia procesno-
právnej domnienky súhlasu žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, s odkazom k výzve Krajského
súdu v Žiline zo dňa 10.09.2020, vo vzťahu ku ktorej sa žalovaný nevyjadril a neuviedol žiadne vážne
dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby. Boli tak splnené zákonné podmienky vyplývajúce z

ust. § 370 ods. 1, 2 CSP, v dôsledku čoho krajský súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok
okresného súdu č.k. 6C/117/2013-50 zo dňa 19. decembra 2013 v časti zrušil a konanie o zaplatenie
zmenkového úroku 0,19% denne zo sumy 1.455,83 Eur od 12.05.2010 do zaplatenia zastavil.

19. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred

okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie") a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu
zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať a tým ani viesť

dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky voči
zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia.

20. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu, týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia veci

okresným súdom, pokiaľ dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, tak krajský
súd v tejto časti bol odlišného názoru od okresného súdu. V zhode s okresným súdom aj krajský
súd mal za zistené, že žalovaný vystavil v Liptovskom Mikuláši zmenku. Na zmenke je uvedené číslo
zmluvy 505800112 a záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.455,83 Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 12. mája 2010, splatnej:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia", ako vystaviteľ označený žalovaný s miestom bydliska, uvedením rodného čísla a
podpisom vystaviteľa, s dátumom vystavenia zmenky 20. novembra 2009 na zmenkovú sumu 1.455,83
Eur. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na
žalobcu, ktorý je zahraničnou právnickou osobou, bez uvedenia dátumu.

21. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zmenka vlastná predstavuje záväzok výstavcu zmenky
vyplatiť pri splatnosti zmenky v mieste v zmenke určenom zmenkovú sumu riadnemu majiteľovi zmenky.
To sa týka samotnej žalobcom predloženej zmenkovej listiny. V zhode s okresným súdom i krajský súd
uvádza, že v tomto prípade išlo o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku podľa ust. Čl. 1 §

33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného,
ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Odlišne od záveru prvoinštančného súdu
krajský súd je toho právneho názoru, že i keď ust. Čl. 1 § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje
povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenkuvystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od
dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu
vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. V tomto prípade žalovaný v

zmenkovom vyhlásení podľa Čl. 1 § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. určil dlhšiu lehotu na predloženie
vistazmenky, a to v dĺžke štyroch rokov od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom,
že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov
odo dňa jej vystavenia. Zmenka obsahovala zákonom požadované náležitosti pre vlastnú zmenku. Zo
zmenky je zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný

sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta, kde sa má platiť, obsahuje
meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a
podpis vystaviteľa. Odvolací súd preto odlišne od prvoinštančného súdu považoval zmenku predloženú
žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplatí pri predložení"
za zmenku formálne platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb..
Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods.

1 zákona č. 191/1950 Zb. v lehote štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote štyroch
rokov nastáva jej splatnosť. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením okresného súdu, že
v zmenke sú uvedené dve možnosti splatnosti.

22. Vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom v ďalšej časti, keď

okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že ak by aj predložená zmenka bola platná, tak žalobcovi by
nebolo možné priznať uplatnený nárok z iného dôvodu a vzhľadom aj k doterajšej rozhodovacej činnosti
Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ aj Krajský súd v
Žiline ako súd odvolací konal a v rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne
zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia, bez prihliadnutia

ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v momente tohto konania a
rozhodovania už bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach,
ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-
právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov
s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej
istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach,
potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako
aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty

automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej
praxi odvolacieho súdu. Okresný súd tak za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19
Nariadenia správne postupoval, ak vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu
k ochrane spotrebiteľa skúmal uplatnený nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v
ktorom má nárok základ. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na závery vyjadrené v Spoločnom

Stanovisku občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, a to práve k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek

okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu

neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený

v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje".
Okresný súd správne postupoval, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak
žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zisteniepovahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie
záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis
súvisiaci so zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky

ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

23. V podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré
v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 10Er/1305/2011 viedli
k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa

v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský
úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský
úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že pre neplatnosť dohodnutého
spôsobu zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľského úveru nie je možné žalobe vyhovieť, teda, že
právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľov vyslovene zakazujú zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľskej
zmluvy zmenkou, a teda nárok žalobcu, ktorého sa uplatnenou žalobou domáha, je v rozpore so

zákonom.

24. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky
zabezpečovacej spotrebiteľský úver, tak bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom

právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom
zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani (pôvodne) OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže
uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome
konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka

možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy
(tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností
svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva
navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa
ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich

záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola
v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4
ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010".

25. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd

nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý

je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný".

26. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a

prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v

takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR".27. Okresný súd teda vecne správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky
túto pohľadávku podrobil aj prieskumu ex officio, ktorý postup bol v súlade práve aj s rozhodovacou

činnosťou všeobecných súdov, čo vyústilo do Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015, ktorým sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní
v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu,
ktorým nepochybne je aj Slovenská republika.

28. Za tohto stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti,
ktoré okresný súd ex officio skúmal, a to procesne prípustným spôsobom práve za rešpektovania
súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe
vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto

súdnom konaní. Rozhodnutie okresného súdu tak z procesného a v tejto časti ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci v spojení aj so závermi vyjadrenými v Spoločnom stanovisku. Z uvedeného
preto odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá (vzhľadom na
pripustené čiastočné späťvzatie žaloby a zrušenie rozsudku okresného súdu v časti zastavenia konania

v časti) bol potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP v
spojení aj so závislým výrokom o trovách konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé,

že úspešnou stranou sporu bol žalovaný, keď došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu a žalobca
čiastočne zavinil zastavenie konania. Žalovanému však z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho
konania nevyplýval, a preto bolo rozhodnuté krajským súdom tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.