Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/330/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120215592
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120215592.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci prípustnosti prevzatia A.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica
Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69
Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava I, zo dňa 20.10.2020, č.k. 3Pu/40/2020-6, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.10.2020, č.k. 3Pu/40/2020-6 rozhodol, že prevzatie
umiestneného A. O., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,§262ods.1,2 zákonač.161/2015Z.z.Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a na základe vykonaného dokazovania zistil, že umiestnený
v domácnosti fyzicky ohrozoval svoju matku a vyhrážal sa zabitím. Dospel k záveru, že k prevzatiu

umiestnenéhodozdravotníckehozariadeniadošlovsúladesust.§6ods.1zák.č.576/2004Z.z.,pretože
v príčinnej súvislosti s duševnou poruchou (paranoidná schizofrénia) existovalo riziko ohrozenia seba a
svojho okolia (agresivita, homicídne vyhrážky) a riziko vážneho zhoršenia zdravotného stavu v prípade
neposkytnutia zdravotnej starostlivosti (nespolupráca v liečbe).

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie umiestnený A. O.. Súdu prvej inštancie vytkol

nesprávneposúdenieveci,nesprávnerozhodnutievoveci anesprávnevyhodnotenieexistenciedôvodu
jeho umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia na psychiatrické oddelenie. Uviedol, že do nemocnice
bol odvedený na základe fabulácii a klamstiev jeho matky Ing. E. O.. Poprel, že by matku fyzicky
ohrozoval, že by bol agresívny, že by kedykoľvek aj v minulosti počul hlasy a že by sa vyjadroval, že
je židovský kráľ. Nesúhlasil s tvrdením, že by u neho išlo o paranoidno-perzekučné obsahy, sklony k
agresivite, nakoľko je nekonfliktný a asertívny a neguje afekty zlosti, homicídne vyhrážky a nekritickosť

k ochoreniu. Uviedol, že jeho psychický stav je v súlade s morálnym duševným zdravím. Namietal, že k
umiestneniu do zdravotníckeho zariadenia nebola naplnená skutková podstata zákonného ustanovenia
a nebol naplnený žiaden dôvod ust. § 4 zák.č. 576/2004 Z.z.. Žiadal o okamžité prepustenie zo
zdravotníckeho zariadenia a zároveň vyslovil nesúhlas s podaním mu liekov.

4. Zdravotnícke zariadenie sa k odvolaniu umiestneného nevyjadrilo.5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66
zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Podľa § 260 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd umiestneného vyslúchne.

9. Podľa § 260 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok výsluch umiestneného súd
uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu
zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne.

10. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie) je
osobitným konaním upravených v ust. § 252 až 271 CMP. Detenčné konanie je mimosporovým konaním
ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania
zistil skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre

vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným
z dôkazných prostriedkov slúžiacich na objasnenie stavu veci je výsluch účastníkov konania ako
špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné
preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného,

pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva
na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu
je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch
účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Za určitých okolností, s
ohľadom na zdravotný stav osoby, je možné od výsluchu upustiť. Ak o výsluch požiada osoba, o

ktorej spôsobilosti sa koná, musí ju súd vyslúchnuť vždy. Obligatórnosťou priamej a bezprostrednej
komunikácie s osobou na jej žiadosť sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k
veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. Okolnosťou odôvodňujúcou upustenie
od výsluchu je zlý zdravotný stav osoby, prípadne ak by bol výsluch s ohľadom na zdravotný stav na
ujmu osoby. Z čl. 4 Základných princípov CMP vyplýva, že súd zodpovedá za to, že zabezpečí počas

konania účinnú realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, teda aj umiestneného [viď
publikáciu Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2017, str. 837 až 842; (ďalej
len „Komentár“)]. Tu je potrebné poukázať na ust. § 260 ods. 2 CMP upravujúce inštitút vzhliadnutia
osoby, o ktorej detencii sa koná v prípade, ak súd upustí od jej výsluchu a vychádzajúce zo zásady
o neprípustnosti rozhodovať o tak závažnom zásahu do slobody človeka, akým obmedzenie osobnej

slobody je, len „od stola“, ale potrebe počuť názor posudzovanej osoby, prípadne ju aspoň vidieť. Zákon
tak súdu ukladá povinnosť osobu, o ktorej detencii sa koná, vzhliadnuť v prípade, ak sa upustí od jej
výsluchu. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho
hľadiska, t.j. z vnemu o prejavoch a schopnostiam umiestneného a reakcii na bežné impulzy. Postupom
súdu, pri ktorom nevykonáva sudca výsluch umiestnenej osoby, dochádza k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

11. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva naspravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

12. V danom posudzovanom prípade sa odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, musel vysporiadať s otázkou, či procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že umiestnený nebol sudcom vypočutý. Odvolací súd
udáva, že pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človeka, akým je prevzatie do zdravotníckeho
zariadenia bez jeho súhlasu, je potrebné postupovať tak, aby bol umiestnený vypočutý, resp.
vzhliadnutý, sudcom. V opačnom prípade sudca rozhoduje o osude človeka bez osobného kontaktu s

ním, výlučne na základe informácií obsiahnutých v spise. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci
výsluch umiestneného nebol vykonaný vôbec, pričom sudca upustil od jeho výsluchu odvolávajúc sa
na riziko súvisiace so šírením koronavírusu a s tým spojené opatrenie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctve Bratislava č. GTSÚ/1312/2020 zo dňa 05.09.2020 (uvedené vyplýva z úradného záznamu
zo dňa 19.10.2020 nachádzajúceho sa na por č.l. 5). Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že

súd prvej inštancie upustil od výsluchu, ktorý nebolo možné uskutočniť bez návštevy zdravotníckeho
zariadeniasudcomavykonanievýsluchu„nadiaľku“prostredníctvomtelekomunikačnejtechniky posúdil
za neúčelné a nevhodné s prihliadnutím na zdravotný stav umiestneného. Rovnako zo spisu vyplýva,
že že výsluch ošetrujúcej lekárky bol vykonaný sudcom dňa 20.10.2020 v zdravotníckom zariadení,
pričom z vyjadrenia lekárky nie je zrejmé, že by zdravotný stav umiestneného neumožňoval jeho

vypočutie. Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne
a v súlade s ust. § 260 ods. 1, 2 CMP, keď upustil od výsluchu umiestneného z dôvodu nemožnosti
návštevyzdravotníckehozariadenia,nakoľkovtakzávažnejveciakoujeobmedzenieosobnejslobodyje
možné upustiť od výsluchu umiestneného len za splnenia zákonných podmienok. Naviac, zamedzenie
vstupu sudcu do nemocničnému zariadenia je sporné, keďže výsluch ošetrujúcej lekárky bol sudcom

zrealizovaný priamo v priestoroch zdravotníckeho zariadenia. Danými postupmi súdu prvej inštancie
bolo umiestnenému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Na uvedený procesný nedostatok bol odvolací súd povinný prihliadnuť napriek tomu, že daná
procesná vada nebola v odvolaní namietnutá, keď súd v predmetnom konaní nie je viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania.

13. S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci bolo zistené porušenie práva účastníka konania
na spravodlivý proces v miere zakladajúcej dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia, sa odvolací
súd jednotlivými odvolacími námietkami umiestneného, týkajúcimi sa vecného prejednania veci súdom

prvej inštancie, nezaoberal.

14. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.b)CSPzrušilavecvrátil
naďalšiekonanieanovérozhodnutie,vktoromsúdprvejinštanciebudepovinnývypočuťumiestneného,
v prípade potreby nahliadnuť do jeho zdravotnej dokumentácie a následne rozhodnúť vo veci samej.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).