Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200036
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3118200036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobkyne G. H., nar. XX.XX.XXXX,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom S. XXX/X, D. nad Váhom, práv. zastúpenej JUDr. Ing.
Michalom Žiaranom, advokátom konajúcim v mene LAW FIRM s.r.o. so sídlom Špitálska 10, Bratislava
IČO 36 867 209 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO 35 792 752, práv. zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516 o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.788,12 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 02.01.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2018 domáhala súdneho výroku, v
ktorom by súd žalovaného zaviazal k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, zaplatiť jej sumu vo
výške 1.788,12 eur ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným
uzatvorila ako dňa 07.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len Zmluva)
na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 36 mesačných

splátok po 87,17 eur (v prípade, ak je uzatvorená aj Dohoda o poskytnutí služby, s celkovou splátkou,
ktorú spotrebiteľ uhradí 2. 053,68 eur, RPMN 26,53 % ročne, priemerná RPMN 34,42 % ročne,
ročná úroková sadzba 17,45 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Peniaze, ktoré boli
žalobkyni spoločnosťou poskytnuté na základe Zmluvy, boli vo výške 1.350,- eur. Dňa 01.06.2017
žalobkyňa požiadala o predčasné splatenie úveru s tým, že na základe stanoviska žalovaného zo
dňa 02.06.2017 bol vypočítaný zostatok úveru k dátumu 20.06.2017, t.j. doplatok 452,87 eur. Tento
bol uhradený žalobcom dňa 20.06.2017 v plnej výške, pričom ukončenie zmluvy z titulu uhradenia

všetkých žalobkyných záväzkov žalovaný potvrdili Oznámením zo dňa 14.07.2017. Žalobkyňa tvrdila, že
Zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k dátumu 07.05.2015 (ďalej len .Zákon"]. Podľa § 9 ods.
1 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. V zmysle bodu 14 predmetnej
žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti - zmluvy všetkými zúčastnenými
stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
zmluvné dojednania. Zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vyplýva to zo skutočnosti, že účastníci spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť
bola podpísaná spoločnosťou. Z bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy -
žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o schválenom
revolvingovom úvere. Následne bolo žalobkyni doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluvao revolvingovom úvere. Uvedené oznámenie nie je však podpísané žalobcom. Z toho vyplýva, že
strany neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o

poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a
všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené
len v oznámení veriteľa, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Na základe uvedeného je nepochybné, že
Zmluva z titulu absencie obligatórnych zákonných náležitosti zakladá priamo zo zákona bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Rovnako Dohoda o poskytovaní služieb je podľa nášho názoru úkonom

absolútne neplatným, minimálne z dôvodu absencie vôle žalobcu takýto úkon uzatvoriť a z titulu
individuálne dohodnutých podmienok, keďže žalovaný žalobcovi predložil formulárový text dohody, ktorý
nemal možnosť ovplyvniť. Navyše, v zmysle Zmluvy bol veriteľ povinný na poskytnutie úveru vo výške
1.500,- eur, pričom reálne bolo žalobcovi poskytnutých 1.350,- eur. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 10
bod 1 Zmluvy poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza započítaním so sumou úveru. Toto ustanovenie,
resp. konanie je nutné charakterizovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalovaný poskytol

žalobkyni úver na jeho ekonomické využitie v nižšej výške ako určuje Zmluva, pričom však úroky
počítate aj z neposkytnutých finančných prostriedkov. V obdobnom prípade rozhodol aj Krajský súd v
Prešove sp. zn. 18Co/I09/2011, keď prisúdil započítanie si splátky v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z opatrnosti podotkla, že dodávateľ je povinný sa zdržať používania
ustanovení, ktoré boli vyhlásené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom k vyššie uvedenému

má za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a Dohoda o poskytnutí služby je neplatným právnym
úkonom. Vzhľadom ku skutočnosti, že výška splátky bola stanovená na sumu 87,17 eur, pričom splátka
bola (mala byť v zmysle Zmluvy) v opakujúcom sa plnení 36 krát, spolu bola žalobkyňou uhradená suma
3.138,12 eur, ktorú žalobkyňa žalovanému ku dňu predčasného splatenia úveru aj vyplatila. Zo strany
žalovaného bol jej poskytnutý úver vo výške 1.350,- eur, ktoré aj žalobkyňa reálne prevzala. Žalobkyňa

vyzývala žalovaného, aby sumu vo výške 1.788,12 eur titulom bezdôvodného obohatenia (3.138,12 eur
-1.350,- eur = 1.788,12 eur) obratom, najneskôr v lehote 3 dní od prevzatia výzvy uhradil na jej, ale
žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobkyne odporujú ustanoveniam upravujúcim
vznikúverovejzmluvy.Poukázalnato,ževšeobecneplatí,ženato,abynejakázmluvavznikla,musímať
obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k
vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto
fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto

dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Aj podľa právnej
teórie (napr. Fekete, I. : Občiansky zákonník. Komentár. EPOS. 2007, str. 119) : Všetky právnej úkony
ku svojej platnosti vyžadujú podstatné zložky, t.j. také, bez ktorých by nešlo právny úkon (essentialia
negotii). Právny úkon okrem toho obsahuje/ môže obsahovať aj pravidelné zložky (naturalia negotii),
ktoré sa pravidelne vyskytujú pri každom právnom úkone. V prípade právnych úkonoch sa z času

na čas vyskytujú náhodné zložky (accidentalia negotii). Pravidelné a náhodné zložky právneho úkonu
sú nepodstatnými zložkami právneho úkonu. Ich absencia nebráni tomu, aby išlo o platný právny
úkon. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného
zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva, že žalobkyňa
požiadala o úver v sume 1.500,- eur, so platnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 46,99
Eur. Z bodu 6 vyplýva schválenej úveru v sume 1.500,- eur, pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške
splátky 46,99 Eur. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobkyne o neuzavretí zmluvy v písomnej forme
dôvodné nie sú. Návrh na uzavretie zmluvy, a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa

nachádzajú na tej istej listine. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že v zmluve o revolvingovom úvere
absentujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a) Doba trvania zmluvy a
termínkonečnejsplatnostiúveruuviedol,žeZmluvaoúverejetvorenáustanoveniaminachádzajúcimisa
nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria

zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 14 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy
tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční
za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený
v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného

zákonného ustanovenia. Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v
Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd
uviedol V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej
účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti

úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tvrdí, že doba trvania zmluvy a tiež termín
konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi.
Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem
"termín konečnej splatnosti" nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom
prípade by zákonodarca použil spojenie "dátum" (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa

spotrebiteľa - "dátum narodenia", alebo v § 10 ods. 2 písm.b), "dátumy čerpania", ods. 2 písmeno c)
"údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume" či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia
"dátume a výške splátok"). Zo zákona je zrejmé, že pojem "termín" a pojem "dátum" nie sú používané
ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín.
Podporne je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný

súdnydvoruvádza,žeohľadnesplatnostisplátokniejepotrebné,abyzmluvauvádzalasplatnosťsplátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým
dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou "termín konečnej splatnosti" je to, že postačuje
také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve

uvedených údajov. Zmluva o revolvingovom úvere 8500113606 obsahuje určenie "termínu konečnej
splatnosti" viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov
a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v
zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. Poukázal tiež na to, že záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s

neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ vo veci
C-42/15 konštatoval, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť

spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo
viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť,
aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou SR
schválená dňa 12.10. 2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. a ďalšie právne

predpisy (medzi nimi aj zákon č. 129/2010 Z.z.) bolo schválené o. i. aj to, že (bod 32) "V § 9 ods. 2 písm.
d) sa vypúšťajú slová "a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru". Dôvodom prijatia úpravy
bolo zosúladenie zákona č. 129/2010 Z.z. so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na
uvádzanie "termínu konečnej splatnosti" je požiadavkou nad rámec smernice (čo je v zmysle rozsudku
SD EÚ C-42/15, bod 58 : Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské

štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.) a s jej uvádzaním či
neuvádzanímaniniejemožnéspájaťnásledokvpodobebezúročnostiúveru.Pokiaľideob)Výška,počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Uvádzanie spôsobu započítania zákonná úprava vyžaduje len
v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje uvádzať prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že len ak ide o úver s rôznymi úrokovými sadzbami, len vtedy
sa uvádza prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom.
Uvádzanie poradia započítania splátky na istinu, úrok a poplatky žiadny zákon nikdy nevyžadoval.Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet
splátok. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený
na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. III. ÚS 341/07 v ktorom uviedol : "Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov
zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je
zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide
vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť,
pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne

zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu." Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky,
potom nevidíme žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5
zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver
založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky
v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by
zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku

každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva
spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka
by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa
požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve (pri výklade§ 9 ods. 2 písm.

k), aký zaujal súd prvej inštancie). Pri zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste
tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne.
Pri zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa článku 10 odstavec 2 písmeno i)
smernice. Z uvedeného vyplýva, že pri už konflikte dvoch výkladových metód treba vychádzať z takého
prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu jazykového výkladu je to potom taký

prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Uvádzanie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. platí pre všetky úvery bez ohľadu na to, či je splácanie anuitné (t.j. pomer časti
určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná
po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej
splátke nemení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania). Je však sotva

predstaviteľné ako užitočné a v záujme spotrebiteľa by bolo, aby sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou
splátkou uvádzalo x počet splátok s rozdelením na časť istina a úrok, ak toto rozdelenie bude pre každú
splátku iné. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera aj povinnosť rešpektovať účinky
únijného práva. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné konanie o predbežnej otázke
predSúdnymdvoromEÚvoveciC-42/15aajrozhodnutiejaviaakozbytočnéčibezvýznamné.Nastrane

druhej, rozhodnutia iných súdov SR súd používa v tejto veci bez opory v zákone na odôvodnenie svojho
rozhodnutia. Tzv. rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie
zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje
povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia
únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je

povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne aj
ohľadnedohodyoposkytovaníslužieb.Dohodaoposkytovaníslužiebjesamostatnýmprávnymúkonom,
ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má
právnu povahu individuálneho dojednania. K samotnej Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uvádza,
že uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Uvedené vyplýva z článku I.

bod 2 Dohody, kde je uvedené: "Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter
podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom
a zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných
podmienok." Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej
samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/

Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To, že uzavretie Dohody
o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody
od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Pre platnosť právneho úkonu a zodpovedanie otázky, či tento úkon
bol alebo nebol individuálne dojednaný, nie je relevantné, že dokument bol vopred pripravený niektorou
zo zmluvných strán. To v konečnom dôsledku vyplýva už zo samotného mechanizmu uzatvárania

zmluvných vzťahov. Tvrdenia žalobcu preto odmietame z dôvodu ich neurčitosti. Záverom zdôraznil, že
žalobkyninebolposkytnutýnižšíakodohodnutýúver.Poskytnutieúverupredstavujezprávnehohľadiska
splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem "poskytnutie úveru"
je rovnocenný či dokonca synonymom "vyplatenia úverových peňažných prostriedkov". Tak tomu bolo ajvtomtoprípade.Poskytnutímúverusavzmysleprávnejúpravyatiežustálenejobchodnejpraxe(vrátane
bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne),
alekaždázákonomuznanáformasplneniazáväzku-tedaajzapočítanie.AjpodľarozsudkuNajvyššieho

súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa
poskytnúťvprospechdlžníkapeňažnéprostriedkyvurčitejvýškeazáväzokdlžníkaposkytnúprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v
hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných
prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na

jeho účet v peňažnom ústave. Tak ako v prípade účelového úveru, kedy poskytovateľ úveru poskytuje
peňažné prostriedky dlžníkovi na účet tretej osoby (napríklad na financovanie predmetu kúpy, ku ktorej
sa úver účelovo viaže a podobne), rovnako aj v prípade uhradenia jedného úveru druhým (z právneho
hľadiska najčastejšie ide o započítanie pohľadávok) vždy pôjde o poskytnutie úveru. Poskytnutím
úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky
spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. Žalobca vyššie uvedenou argumentáciou

napáda závery, kedy sa berie výška úveru ako výsledná suma poskytnutých finančných prostriedkov. To,
že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že
by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na
započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške - táto okolnosť vyplýva z bodu 10 Zmluvných
dojednaní, ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (body 5 a 6). V nadväznosti na vyššie

uvedené skutočnosti máme za to, že zmluva obsahovala všetky predpísané náležitosti vyžadované
zákonom, a preto uplatnený nárok nepovažuje za dôvodný. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

5. Súd vykonala dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s výpisom z Obchodného
registra žalovaného, Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvou o

spotrebiteľskom úvere č.. zo dňa 07.05.2015, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva
o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015, Oznámením veriteľa zo dňa 14.07.2017,
stanoviskom k žiadosti o predčasné splatenie úveru XXXXXXXXXX z.o dňa 02.06.2017, Dohodou o
poskytovaní služieb č. 8XXXXXXXXX, odpoveď veriteľa na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo dňa 27.07.2011 a zistil tento skutkový stav veci.

6. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobkyňa dodala, že
zmluvu podpisovala v aute, kde bol nedostatok času na to, aby si to čo jej bolo písomne predložené
prečítala. Zástupca žalovaného jej len označil miesto, kde má zmluvu podpísať. Keď následne zistila,
že poskytnutá zmluva úveru jej bola znížená o poplatok 150,- Eur, kontaktovala žalovaného s tým, že

chce zmluvu zrušiť. Bolo jej povedané, že príde o sumu zodpovedajúcu poplatku vo výške 150,- eur,
s tým, že ak poskytnutá suma nie je pre ňu dostatočná, bude s ňou uzavretá ďalšia zmluva na vyššiu
sumu. Toto nechcela, úver splatila predčasne.

7. Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom

úvere" (žiadosť/zmluva) č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným
ako mal súd preukázané, že žalobkyňou v žiadosti je uvádzaný žiadaný úver vo výške 1.500,- eur, ktorý
by bola povinná splatiť v 36 mesačných splátkach(vrátane úrokov) 52,88 eur a spolu s platbou podľa
Dohody o poskytovaný služieb, ak bude uzavretá vo výške 87,17 eur, s celkovou čiastkou k zaplateniu
2.053,68 eur, pri RPMN 26,68 % a úroku 17,45% ročne, priemernej hodnote RPMN 34,42%. Podľa

žalovaného v časti "údaj o schválenom revolvingovom úvere" sa úver poskytol vo výške 1.500,- eur,
ktorý bola žalobkyňa povinná splatiť v 36 mesačných splátkach vrátane úrokov) 52,88 eur a spolu s
platbou podľa Dohody o poskytovaný služieb, ak bude uzavretá vo výške 87,17 eur, s celkovou čiastkou
k zaplateniu 2.053,68 eur, pri RPMN 26,53 % a úroku 17,45 % ročne, priemernej hodnote RPMN 34,42
%. Žiadosť podpísala žalobkyňa dňa 04.05.2015 a žalovaný ju potvrdil dňa 07.05.2015. Následným

oznámením veriteľa zo dňa 07.05.2015 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
boli stanovené údaje o výške úveru 1.500,- eur, ďalej splatnosť úveru 36 mesačných splátok, výška
splátky 52,88 eur s tým, že splátka podľa Dohody o poskytnutí služby (mesačne) vo výške 34,29 eur a
výška celkovej platby za úhradu 87,17 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 08.06.2015 do splatnostiposlednej splátky 08.05.2018, splatnosť mesačných splátok k 8.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba
úveru 17,45 %, RPMN úveru 26,53% a priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy 34,42%.

8. Dňa 07.05. 2015 bola uzavretá aj Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX. V zmysle čl.
I. bod 1. Dohody, klient, v postavení dlžníka, má možnosť využiť službu a povinnosť uhradiť odplatu.
Klient má právo ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak právo zrušiť, alebo pozastaviť písomnou
formou poskytovanie jednotlivých služieb. Z bodu 2. vyplynulo, že dohodnuté služby sú doplnkové a
dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie zmluvného vzťahu medzi

poskytovateľom a klientom. V zmysle bodu 7.1. sa mal klient zaviazať na poskytnutie mesačnej odplaty
za službu vo výške 2,54% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.
Služby boli definované v čl. II. pod bodmi 1. až 9., spočívali v informácii o zostávajúcich záväzkoch,
v odklade splatnosti splátok, v informácii pred splatnosťou splátky, v informácii o prijatí platby, vo
vyhotovení a zaslaní kópie dokumentácie, v zmene zmluvy na podnet klienta, v prepárovaní platieb na
príslušnú zmluvu, v druhej upomienke zdarma a v podpore call centra a osobného stretnutia s viazaným

finančným agentom.

9. Podľa stanoviska žalovaného zo dňa 02.06.2017 na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 01.06.2017 o
predčasné splatenie úveru bol vypočítaný zostatok úveru k dátumu 20.06.2017, t.j. doplatok 452,87 eur.
Žalovaný Oznámením zo dňa 14.07.2017 potvrdil žalobkyni uhradenie záväzkov v súlade so Zmluvou

o revolvingovom úvere č. 8500113606 a týmto je zmluvný vzťah medzi nimi uzavretý

10. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.16. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

17. Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

18. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

20. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského

úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú

osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť
bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sazaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú

sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a
prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov
nesplácaniaspotrebiteľskéhoúveru,q)veriteľomvyžadovanéručeniealebopoistenie,r)výškupoplatkov
hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a
podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup

pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)

názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

21. Podľa ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní je v omeškaní.

24. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 8500113606 na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,-

eur. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel
k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a napredmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu. V konaní bolo sporným to, či uvedená zmluva
o úvere má alebo nemá všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a či sa v
dôsledku ich prípadnej absencie považuje úver podľa § 11 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov.

27. Súd konštatuje, že v žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) je uvedená hodnota
RPMN v sadzbe 26,68 %, pričom táto žiadosť žalobkyne sa považuje za písomný návrh na uzatvorenie
zmluvy, a to podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej

len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Následne žalovaný úver schválil, ale v časti údaju o RPMN uviedol inú sadzbu (26,53 %),
a teda možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom na to, že
žalovaný uviedol inú, než žalobkyňou uvádzanú hodnotu RPMN, nedošlo k ustáleniu tohto parametra
úveru, a teda medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom ani v zmluve písomne zakotvená
hodnota RPMN. Schválenie úveru žalovaným (bod 6 zmluvy) totiž predstavuje v časti údaja o RPMN

prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny ( § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto prijatie návrhu
so zmenou v časti RPMN je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, pretože
podľa tohto ustanovenia prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Tým, že žalovaný síce schválil úver, ale so
zmenenou hodnotou RPMN, takéto schválenie so zmenou je odmietnutím návrhu žalobkyne v časti

RPMN a považuje sa za nový návrh, ktorý opätovne vyžaduje schválenie zo strany dlžníka - žalobkyne.
Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej hodnoty RPMN zo strany žalobkyne už následne písomne
nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne v zmluve jednoznačne ustálili a zakotvili
RPMN, a teda súd uzavrel, že tento údaj predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala.
Keďže teda v zmluve nebola riadne písomne stanovená výška RPMN úveru, treba konštatovať, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani túto povinnú náležitosť zmluvy vyžadovanú v § 9 ods.
2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. Absencia údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere pritom spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru aj za použitia výkladu podaného v
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sp.zn. C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES

z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa neho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie
výškyRPMNspôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosťúveru, pretožesúdkonštatovalto,že porušenie
povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované
podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný
význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera

nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou
povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.

28. Podľa názoru súdu nepostačuje ak by tieto údaje boli prípadne uvedené len v dodatočne žalovaným
vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tak, ako to uvádza žalovaný. Oznámenie

je dlžníkom odosielané až po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy
o revolvingovom úvere. Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/
zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňou podpísaná dňa 04.05.2015 a oznámenie je datované
dňom 07.05.2015, oznámenie bolo vyhotovené až po tom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluvu o
revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť žalobkyni doručené, a to už s údajmi o úvere,

ktoré ňou podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala (tu už je napríklad uvedená
aj konečná splatnosť úveru čí termíny splatnosti splátok úveru). Okrem toho aj z čl. 2.2 zmluvných
dojednaní žalovaného možno vyvodiť, že toto oznámenie žalovaný posiela dlžníkom dodatočne až
po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník sa teda
dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere až po tom, čo z jeho strany dôjde

k podpisu listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené
všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť
niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy, tieto mu musia byť známe už pri podpise zmluvy, a
to preto, aby sa mohol objektívne rozhodnúť, či využije služby žalovaného alebo iného poskytovateľa

úverov. Nie je preto prípustné, aby dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby
bola známa už pri uzatvorení zmluvu a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie uzavrieť či neuzavrieť
zmluvu, bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa teda dlžník -
spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy,avšak nemá viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť
zmluvu. Výška RPMN nepochybne musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v
čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9

ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom
bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach
týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN nech aj je výsledkom výpočtu
vzorcom preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič
nebránilo, aby svoj nový návrh ohľadom RPMN predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia

súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje riadne a pre
spotrebiteľa jednoznačné uvedenie údaju o RPMN, keďže obsahuje pre laika čítajúceho túto zmluvu
dve rôzne hodnoty RPMN a za takejto situácie nemožno mať za to, že by zmluva riadny a jednoznačný
konečný údaj o RPMN obsahovala, hoci je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu
predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť

sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie.

29. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v nej chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm.
c) ZoSÚ) - adresa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V úvode zmluvy je

uvedený len názov a adresa veriteľa, čo na splnenie zákonnej náležitosti nepostačuje.

30. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil úver z predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona za úver bezúročný a bez poplatkov.

31. Súd sa ďalej zaoberal aj s dohodou o poskytnutí služby, keďže posúdenie jej platnosti je potrebné
pre posúdenie dôvodnosti nároku. Podľa názoru súdu je táto dohoda neplatná z dôvodu, že táto dohoda
už v samom počiatku zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa týmto od neho požaduje
už na začiatku zmluvného vzťahu uhradiť formou zápočtu oproti sume dohodnutého úveru poplatok

za poskytnutie služieb. V neprospech spotrebiteľa je i to, že odplata za túto službu je platená vopred
zápočtom oproti sume úveru, teda nie až po skutočnom poskytnutí takej služby, pričom o sumu tohto
poplatku sa znižuje skutočná výška poskytnutého úveru, avšak spotrebiteľ by musel (v prípade, že by
zmluva mala všetky náležitosti a úver teda nebol bez poplatkov a bezúročný) uhrádzať úroky z úveru i
z tej časti úveru, ktorá mu reálne poskytnutá nebola, ale bola priamo započítaná na uvedený poplatok.

Takto spotrebiteľ dopredu platí za niečo, čo ani využiť nikdy nemá v úmysle, tak, ako i v prejednávanej
veci, keď žalobkyňa uhradila všetky splátky načas bez omeškania a bez odkladu ich splatnosti. Uvedenú
dohodu súd vyhodnotil na základe vyššie uvedeného ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods.
1 OZ) a teda podmienku neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), pričom ju nepovažoval za individuálne dojednanú.
Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila, výslovne

vyžiadala žalobkyňa, resp. že žalobkyňa mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo
nepodpíše, ak chcela, aby jej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver v žiadanej výške. Zámerom
dlžníka požadujúceho úver nepochybne nie je uzavrieť úverovú zmluvu s veriteľom a súčasne pritom
súhlasiť so službou, ktorá mu hneď ( v dôsledku zápočtu) poníži úver, o ktorý žiada.

32. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené žalobkyňa bola povinná zaplatiť len čistú istinu bez úrokov a
poplatkov a všetko ostatné, čo nad rámec istiny plnila, je plnením, na ktoré od počiatku žalovaný nárok
nemal, nakoľko sa na uvedenú úverovú zmluvu vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Súd konštatuje, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť nemusí byť konštatovaná samostatným rozsudkom
v súdnom konaní, ale pre účely žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia splnenie podmienok

na aplikáciu zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkvosti úveru vyhodnocuje prejudiciálne. Fikcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa pritom uplatní od uzatvorenia zmluvy, čiže nárok na úroky a
poplatky žalovaný nemal od počiatku. Aj plnenie, ktoré žalovaný získal od žalobkyne na základe zmluvy
o poskytovaní služby titulom "odmeny " za službu, nebola vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie
neprijateľnosti takejto podmienky žalobkyňa povinná platiť, a pokiaľ ho plnila, ide o plnenie z neplatného

právneho úkonu.33. Pokiaľ ide o námietku žalovaného a to započítanie vo vzťahu k vyplateniu sumy 1.350,- eurz
k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému

účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34
OZ, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebopovinností,ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájajú.Započítaniejejednostrannýúkonna
ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.. Započítaciu

námietku možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky.
Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú.
Dojednanie umožňujúce veriteľovi znížiť poskytnutý úver o poplatok za poskytnutý úver v čase uzavretia
Zmluvy, nemá opodstatnenie. Žalobkyni mala byť prevedená suma vo výške 1.500,- eur a následne po
poskytnutí úveru, mala žalobkyňa zaplatiť poplatok. Aj zo samotného textu zmluvy vyplýva, že poplatok
je za poskytnutý úver. Naviac žalovaný vôbec o tejto možnosti neinformoval žalobcu, ktorý nevedel z

akých dôvodov dosal nižší úver ako dohodnutý. Započítanie bolo priamo zapracované do Zmluvy, do
textu, ktorý svojím začlenením nevzbudzoval osobitne pozornosť žalobkyne. Dojednanie v zmluve je
prejavom vôle oboch strán a nie výrazom vôle veriteľa. Pokiaľ absentoval prejav vôle dojednať takúto
zmluvnú podmienku, je takéto dojednanie neplatné v zmysle ust. §§ 34, 37 OZ.

34. Výška bezdôvodného obohatenia bola potom vypočítaná ako rozdiel, o ktorý bola istina úveru
preplatená a predstavuje žalovanú sumu 1.788,12 eur ( žalobkyni poskytnutý úver 1.500,- eur - odmena
z dohody za poskytnutie služby 150,- eur - úhrady 3.138,12 eur. Žalovaný nerozporoval žalobkyňou
vykonanú výšku úhrad, a tieto sa teda považovali v konaní za nesporné. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu čo i len čiastočne žalobkyni uhradil, súd žalobe ako

skutkovo a právnej dôvodnej v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na to, že nárok na úroky a poplatky vôbec
nevznikol pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, bolo nadbytočné sa zaoberať primeranosťou výšky
úrokov.

35. Pokiaľ sa týka žalobkyňou uplatneného nároku na úrok z omeškania z uplatnenej sumy

bezdôvodného obohatenia, súd má za to, že úroky z omeškania možno priznať žalobcovi iba od
toho času, kedy sa dlžník, t. j. žalovaný dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri
bezdôvodnom obohatení nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka
vychádzať z toho, že dlžník je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho
veriteľ požiadal o splnenie. V danom prípade sa žalovaný so svojím plnením, ktoré je bezdôvodným

obohatením, mohol dostať do omeškania až potom, ako nevydal žalobkyni požadované plnenie potom,
ako ho žalobkyňa k jeho vydaniu vyzvala. Nakoľko nebolo preukázané doručenie výzvy súd považoval
pre účely nároku žalobkyne na platenie úrokov z omeškania za relevantné až podanie žaloby na súd.
Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania v súlade s jeho uplatnením od 02.01.2018 do zaplatenia
vo výške tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

36 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37 Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má
voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť

len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávnehoobsadeniasúdu,c)mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťza

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.