Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317206483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: A. N., H.. XX.XX.XXXX, C. R. Č.. X,
zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, AK Mierová 642, 066 01 Humenné, proti žalovanému:
Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, o náhradu škody vo výške 14 108,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 12.12.2018, č. k. 7C/28/2017-202, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o náhrade trov konania (II.
a III).

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2 878,60 eur z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 05.06.2015 došlo k dopravnej nehode, ktorej
účastníkmi boli p. Z. A. ako vodič motorového vozidla U. U. a žalobca ako vodič motocykla D..
Trestné stíhanie voči p. A.ovi bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/99/2016, ktorým bol vodič motorového vozidla spod obžaloby oslobodený, z dôvodu, že k nehode

a zraneniu žalobcu nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti zo strany vodiča p. A.a. S nárokom na
náhradu škody uplatnenom v trestnom konaní bol žalobca predmetným rozsudkom odkázaný na civilné
konanie. Čo sa týka nehodového deja súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX P.. A. Z. a z odborného vyjadrenia P.. A. K., v zmysle ktorých najpravdepodobnejším variantom
prednehodového deja bolo, že p. A. jazdil v pravom jazdnom pruhu, pred odbočovaním manévrom
vpravo spomalil a zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo, v dôsledku čoho dospeli k záveru,
že dopravná nehoda bola spôsobená nesprávnou technikou jazdy vodiča motocykla D., teda žalobcu.

Skutočnosť, že vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu vyplývala aj z relácie o
dopravnej nehode. Tvrdenie, že vodič motorového vozidla spomalil a zapol ukazovateľ zmeny smeru
jazdy vyplývala aj z výpovede žalobcu. Čo sa týka záverov P.. N. E. uvedených v odbornom vyjadrení č.
XX/XXXX zo dňa 18.7.2015 súd prvej inštancie z nich nevychádzal, nakoľko dospel k záveru, že v časevydania predmetného vyjadrenia nemal znalec k dispozícií výsluchy účastníkov nehody ani zápisnicu o
rekonštrukcii priebehu dopravnej nehody, z ktorej následne vyplynulo, že poloha motorového vozidla a
motocykla,takakobolaprvotnezdokumentovaná,včasekolíziedopravnýchprostriedkovbolaináateda

až po rekonštrukcii dopravnej nehody bolo ustálené miesto zrážky. Taktiež uvedené vyjadrenie nebolo
možné aplikovať, nakoľko znalec vychádzal pri svojich záveroch z predpokladov, že vodič motocykla
jazdil rýchlosťou cca 65 km/hod, pričom z výsluchu samotného žalobcu vyplývalo, že vodič motorového
vozidla jazdil povolenou rýchlosťou okolo 50 km/hod.

3. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 427 ods. 1, § 428, §
429, §431, §441, §442 ods. 1, 3, §444, §563 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2
§4 ods. 1,2 § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a §3 ods. 1, § 4 ods. 2, 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení a dospel k právnemu záveru, že na uvedený skutkový stav sa vzťahuje
osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, pre ktorú konštruuje

zákon objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie škodcu. Zbaviť sa povinnosti nahradiť škodu
je možné len v prípadoch ustanovených v zákone, teda len za naplnenia niektorého z liberačných
dôvodov, ktoré sú upravené v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka alebo v ustanovení § 441
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré
umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a

o nároku na náhradu škody rozhodol podľa miery účasti jednotlivých účastníkov dopravnej nehody na
spôsobeníškody.Keďženazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,ževodičmotorového
vozidla pred odbočovaním z pravého jazdného pruhu dal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo,
spomalil zodpovedajúcim spôsobom rýchlosť jazdy a vzhľadom na spôsob jazdy motocyklista mohol
včas zaznamenať odbočovaní manéver, teda vodič motorového vozidla neporušil žiadnu povinnosť

v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky, pričom žalobca na znaky chystaného odbočovania
nereagoval a odbočujúce vozidlo predbiehal z pravej strany v pravom jazdnom pruhu, bol to teda
žalobca, kto spôsobom svojej jazdy vyvolal stret vozidiel. Z dôvodu výlučného zavinenia žalobcu dospel
súd k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti p. A.a za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že u vodiča motorového vozidla boli naplnené liberačné

dôvody podľa § 428 Občianskeho zákonníka, keďže vodič motorového vozidla nemohol škode zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzkovateľa požadovať a zároveň
naplnilpredpokladyliberačnéhodôvoduvyžadovanéustanovením§441Občianskehozákonníka,keďže
hlavným vinníkom dopravnej nehody bol žalobca, ktorý túto zapríčinil nesprávnou technikou jazdy. Čo sa
týka pasívnej vecnej legitimácie žalobca svoj nárok uplatnil voči poisťovni, v ktorej bol p. A., na základe

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
podľazákonač.381/2001Z.z.,poistený,tedapasívnalegitimáciabolavpredmetnomsporedaná.Keďže
nevznikol samotný nárok na náhradu škody voči poistenému, súd žalobu zamietol aj voči poisťovateľovi.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 a § 262 od. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému

priznal plný nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie voči výrokom II. a III. rozsudku namietajúc iné
vady v konaní, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia
ako aj nesprávne právne posúdenie vecí. Žalobca považoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie

spočívajúci v tom, že tento pri svojom rozhodovaní vychádzal z relácie o dopravnej nehode, záverov
znaleckého posudku P.. Z. a odborného vyjadrenia P.. K. ako aj z výsluchu vodiča, avšak neprihliadol
na závery odborného vyjadrenia P.. E., ako aj na výpoveď žalobcu. Uviedol, že napriek vykonaného
dokazovaniu zostalo sporné, v ktorom jazdnom pruhu jazdil v prednehodovom deji vodič motorového
vozidla U. ako aj to, či vodič splnil všetky povinnosti pred vykonaním odbočovacieho manévru vpravo.

Mal za to, že uvedené pochybnosti neboli dokazovaním jednoznačne odstránené. Poukázal na to, že
závery znaleckých posudkov znalcov P.. Z. ako aj P.. K. vychádzajú len z pravdepodobného priebehu
nehodového deja. Spochybnil objektivitu záverov vyslovených P.. K., keďže uvedené vyjadrenie bolo
podľa žalobcu zadovážené ako súkromná iniciatíva vodiča motorového vozidla. Z odborného vyjadrenia
P.. E. ako aj z jeho následnej svedeckej výpovede vyplýva, že s ohľadom na konečnú polohu motorových

vozidiel účastníkov nehody, zachytené stopy na vozovke ako aj na prevedenú simuláciu nehodového
deja je vylúčené, aby vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu. Uviedol, že tento fakt
podporuje aj to, že v čase nehody boli na pravej časti krajnice vozovky ako aj na prechode pre chodcov
umiestnené kužele, ktoré znemožňovali pohyb oboch vozidiel v pravej časti komunikácie. Záveromžalobca uviedol, že civilný súd nie je viazaný výsledkami trestného konania. Čo sa týka nesprávneho
právnehoposúdeniavecížalobcauviedol,žesúdnesprávneposúdilúčasťvodičamotorovéhovozidlana
strete prevádzok motorových vozidiel podľa § 431 Občianskeho zákonníka ako aj mieru akou sa tá, ktorá

okolnosťvznikuškodypodieľalananehode.Uviedol,žepodmienkyobčiansko-právnejzodpovednostiza
škodu sú odlišné od podmienok vzniku trestnej zodpovednosti a v civilnom spore musí súd posudzovať
širší okruh okolností na strane žalovaného, ktoré sa podieľali na vzniku škody a nielen sa uspokojiť s
výsledkami trestného konania. Mal za to, že v danom prípade účasť vodiča motorového vozidla nie je
možné považovať za tak minimálnu, aby vylučovala jeho akúkoľvek zodpovednosť za vzniknutú škodu,

keďže pri objektívnej zodpovednosti je nevyhnutné prihliadnuť aj na najmenšie opomenutie splnení si
svojich povinností. Žalobca namietal tú skutočnosť, že v konaní zostala sporná otázka, kde skutočne
došlo k zrážke. Jej skutočná poloha nebola ustálená, pričom uvedenú skutkovú otázku bolo nevyhnutné
vyriešiť pre následne konštatovanie rozsahu zodpovednosti jednotlivých účastníkov nehody. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 11230,- Eur titulom náhrady škody, prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 1.4.2019 uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom
prednehodového deja boli dokazovaním vyvrátené a to znaleckým posudkom P.. A. Z. č. XX/XXXX
a odborného vyjadrenia P.. A. K. č. XX/XXXX ako aj výpoveďou p. Z.a A.a. Na základe uvedeného

bolo preukázané, že škodu, náhrady ktorej sa žalobca od žalovaného domáha, nespôsobil p. A. ale
samotný žalobca, ktorý svojím spôsobom jazdy porušil predpisy na úseku cestnej premávky. Čo sa týka
odborného vyjadrenia znalca P.. E., žalovaný poukázal na fakt, že toto bolo vyhotovené skôr ako ostatné
vyjadrenia a znalecké posudky a vychádzalo z nedostatočného súboru informácií a podkladov, pričom
bol založený na tvrdeniach žalobcu, ktoré sa následne ukázali ako nepravdivé. K námietke žalobcu

týkajúcej sa objektivity odborného vyjadrenia č. XX/XXXX znalca P.. K. žalovaný uviedol, že predmetné
vyjadrenie obsahuje znaleckú doložku, teda podľa § 209 ods. 2 CSP sa pri jeho vykonávaní postupuje
ako by išlo o súdom ustanoveného znalca, pričom k rovnakému záveru ako znalec P.. K. dospel aj
P.. Z., ktorý bol do trestného konania pribratý uznesením Okresného riaditeľstva PZ v D.. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/238/2002, podľa ktorého

identifikácia hlavných príčin vzniku škody je nasledovaná ustálením miery, akou sa každá z týchto
okolností spolupodieľala na vzniku škody (v praxi sa toto ustálenie vyjadruje percentuálnym podielom).
Posúdenie účasti jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku škody v dôsledku stretu vozidiel môže vyústiť
aj do záveru, že účasť niektorého z nich je natoľko minimálna, že zodpovednosť za škodu na jeho
strane nezakladá. Žalovaný uviedol, že z vypracovaných znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva,

že hlavnou príčinou vzniku škody bola situácia v cestnej premávke, ktorú vyvolal práve žalobca, ktorý
spôsobom svojej jazdy vyvolal stret vozidiel, teda sa jednalo výlučne o zavinenie žalobcu, ktoré viedlo
k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti za škodu na strane prevádzkovateľa motorového vozidla, preto
nemožno p. A.a zaviazať na náhradu škody, teda ani žalovaného na základe povinného zmluvného
poistenia. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či
konanie na súde prvej inštancie malo vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,čisúdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelksprávnymskutkovýmzisteniam

a či vec správne právne posúdil.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v tom, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd konštatuje, že z dôvodov odvolania
žalobcu nevyplýva, akú konkrétnu procesnú vadu, resp. pochybenie v procesnom postupe súdu prvej

inštanciemáodvolateľnamysli.Jepovinnosťouodvolateľapresnešpecifikovaťexistenciutzv.inejvadya
zároveň odôvodniť, aký konkrétny dopad má existencia vady na správnosť rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd preto konštatuje, že naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nezistil.10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade, ak súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ide o tzv. skutkové vady rozhodnutia
spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávne vytvoril skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Táto

nesprávnosť môže byť ovplyvnená chybným vyhodnotením dôkazov, nesprávnym vykonaním dôkazov,
prípadne tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutkové zistenie, ktoré vyplynulo z dokazovania, resp.
prihliadol na také skutkové zistenie, ktoré z dokazovania nevyplynulo.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu
právnu normu, obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo právnu normu na
prejednávanú vec nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nepreukazujú naplnenie namietaných

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
pred rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu navrhovanom stranami sporu, žiadne ďalšie
dôkazy navrhované neboli, pričom bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno zaťažuje strany sporu
v rozsahu v akom konkrétne skutočnosti tvrdili, súd nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať dôkazy
na zistenie skutkového stavu s výnimkou postupu podľa ustanovenia § 185 ods. 2 CSP. Odvolací

súd sa stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, teda že k dopravnej
nehode dňa 5.6.2015 došlo porušením povinností žalobcu, ktorý nesprávnym spôsobom jazdy, teda
predchádzaním motorového vozidla U. po nesprávnej strane vpravo, zapríčinil vznik dopravnej nehody.
Čo sa týka prednehodového deja z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie má odvolací súd
taktiež za preukázané, že vodič motorového vozidla U. p. Z. A. jazdil v pravom jazdnom pruhu, pred

odbočovacím manévrom spomalil a zapol označenie zmeny smeru jazdy vpravo, teda postupoval v
súlade s povinnosťami vyplývajúcimi mu zo zákona o cestnej premávke.

13. K námietke odvolateľa, že súd nevychádzal z odborného vyjadrenia P.. N. E., odvolací súd poukazuje
na bod 32 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom

vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré neprihliadol na predmetné vyjadrenie. S uvedenými dôvodmi sa
odvolacísúdvplnejmierestotožňuje,nakoľkotaktiežmázato,žeP..E.podalodbornévyjadrenievčase,
keď v trestnom konaní nebola vykonaná rekonštrukcia priebehu dopravnej nehody a účastníci nehody
neboli vo veci vypočutí, pričom až v trestnom konaní bolo zistené, že poloha motorového vozidla a
motocykla tak ako bola prvotne zdokumentovaná, v čase kolízie, bola iná a až po rekonštrukcii dopravnej

nehody bolo ustálené miesto zrážky. P.. E. vypracoval odborné vyjadrenie iba na základe tvrdenia
žalobcu, pričom vychádzal z nedostatočného súboru podkladov a informácie. Na základe uvedených
skutočností súd prvej inštancie správne spochybnil relevantnosť predmetného vyjadrenia a pri ustálení
skutkového stavu z neho nevychádzal. Odvolací súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 1,
2 CSP, v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, pričom
v predmetnom konaní došlo práve k spochybneniu uvedeného dôkazu - odborného vyjadrenia P.. E..

14. Čo sa týka výpovede znalca P.. E. na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 17.5.2018, tento zotrval
na svojich záveroch uvedených v odbornom vyjadrení, teda mal za to, že vodič motorového vozidla

jazdil v ľavom jazdnom pruhu a za príčinu nehody označil nesprávnu technickú jazdu samotného vodiča
motorového vozidla. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že na predmetnom pojednávaní bol
vypočutý aj znalec P.. A. Z., ktorý na rozdiel od p. E. označil za najpravdepodobnejšiu skutočnosť, že
vodič jazdil v pravom jazdnom pruhu a to vľavo pri deliacej čiare medzi pruhmi a z tejto polohy odbočoval
vpravo. Tiež z výpovede znalca P.. K. na pojednávaní dňa 5.9.2018 vyplynulo, že bezprostredne pred

zrážkou muselo byť vozidlo U. v pravom jazdnom pruhu, a vzhľadom na uhol a deformačné stopy na
vozidle už toto vozidlo z pravého jazdného pruhu začalo vykonávať odbočovací manéver. Tento znalec
taktiež spochybnil tvrdenia žalobcu, že vodič motorového vozidla U. mal jazdiť v ľavom jazdnom pruhu
z dôvodu, že ak by žalobca jazdil tak ako uviedol vo výpovedi a zároveň by vodič motorového vozidla
jazdil v ľavom jazdnom pruhu, došlo by k nehode v pravej časti pravého jazdného pruhu, teda na inom

mieste ako bolo určené miesto nehody. Predmetný znalec spochybnil závery odborného posudku P.. E.,
v dôsledku toho, že P.. E. vychádzal pri vypracovaní odborného vyjadrenia iba z postavenia motorových
vozidiel zadokumentovaných na fotodokumentácii, avšak nevychádzal z celkového rozsahu poškodenia
vozidiel a túto skutočnosť ani nezohľadnil. Po určení miesta nehody, túto skutočnosť vzal do úvahy akoaj postavenie motorových vozidiel, ich poškodenie, čím odstránil rozpor, ktorý sa mu javil v prípade
vyjadrenia P.. E., a podal odborné vyjadrenie.

15. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní boli vykonaného dve odborné
vyjadrenia a jeden znalecký posudok, z ktorých dvaja znalci označili za najpravdepodobnejší priebeh
prednehodového stavu skutočnosť, že vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu, pri
odbočovacom manévri spomalil a zapol označenie zmeny smeru jazdy, teda za príčinu nehody označili
nesprávne predchádzanie motorového vozidla žalobcom. Odvolací súd sa s predmetnými dôkazmi

stotožnil, pričom prihliadol aj na zdôvodnenie skutočností, pre ktoré znalec P.. K. považuje závery
odborného vyjadrenia P.. E. za nevyplývajúce zo všetkých relevantných skutočností. Zároveň však
poukazuje na to, že strany konania sú povinné tvrdiť a svoje tvrdenia zároveň aj preukázať, pričom
v predmetnom spore napriek tomu, že žalobcom navrhovaný dôkaz bol iným dôkazom spochybnený,
tento žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol, preto odvolací súd má za to, že
žalovaný uniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tej skutočnosti, že svojim konaním poistený nezavinil

dopravnú nehodu, práve naopak, žalobca bol osobou, ktorej porušením povinností vyplývajúcich zo
zákona o cestnej premávke došlo k vzniku dopravnej nehody.

16. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa týkajúce sa objektivity záverov vyslovených P.. K.m v odbornom
vyjadrení z dôvodu, že išlo o súkromnú iniciatívu p. A.a v trestnom konaní, aby tento znalec

podal vyjadrenie, odvolací súd konštatuje, že závery predmetného znalca neboli spochybnené, tento
vyjadrenie podal ako znalec, a teda v prípade, ak by uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný
význam pre rozhodnutie, mohol by naplniť skutkovú podstatu trestného činu nepravdivého znaleckého
posudku podľa§ 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, preto odvolací súd sa nestotožnil s námietkou
objektivity záverov predmetného znalca.

17. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia, žalobca v odvolaní za nesprávne právne
posúdenie označil to, že súd prvej inštancie nevychádzal z posúdenia príčin vzniku škody na stranách
obidvoch účastníkov ako aj z miery akou sa tá, ktorá okolnosť vzniku škody, podieľala na samotnom
vzniku škody. Žalobca konštatoval, že súd síce použil správne právne predpisy, nestotožnil sa s jeho

závermi o zodpovednosti účastníkov tejto nehody, pričom účasť p. A.a nepovažoval za minimálnu, aby
vylučovala jeho akúkoľvek zodpovednosť. Za najdôležitejšiu skutočnosť pre vymedzenie zodpovednosti
vodiča žalobca považoval určenie miesta skutočného stretu- zrážky oboch vozidiel, keďže mal za to,
že táto nebola preukázaná dostatočným spôsobom, pričom od tejto skutočnosti sa odvíjali výsledky
odborných vyjadrení ako aj znaleckých posudkov, preto mal žalobca za to, že žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno týkajúce sa existencie liberačných dôvodov.

18. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka nesprávneho
právneho posúdenia veci, je odvolací súd povinný skúmať, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej
republiky II.ÚS 78/05). Odvolací súd ako už vyššie uviedol sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, teda aj čo sa týka jeho právneho posúdenia. V predmetnom spore ide o
nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcovi pri dopravnej nehode, pričom sa jedná o zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v prípade stretu dvoch prevádzkovateľov podľa §431
Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, škodca sa môže zbaviť
povinnosti nahradiť škodu jedine v prípade naplnenia niektorého liberačného dôvodu, teda naplnenia
ustanovenia §428 alebo 441 Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade na základe skutkového
stavu tak ako bol ustálený súdom prvej inštancie, došlo k naplneniu ustanovenia § 441 Občianskeho

zákonníka, keďže súd mal za preukázané, že žalobca zodpovedá za vznik dopravnej nehody, nakoľko
nesprávnymspôsobomjazdy,tedapredchádzaniemotorovéhovozidlavpravo,zapríčinilvznikdopravnej
nehodyatedaúčasťvodičamotorovéhovozidlabolavpredmetnomprípadetakminimálna,ženezakladá
jeho zodpovednosť na škode.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nenapáda právne posúdenie veci ale súdom zistený
skutkový stav a najmä určenie miesta nehody. K uvedenému rovnako ako bolo vyššie uvedené odvolací
súd uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol, v
odvolacom konaní napáda skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov, avšak taktiežnenavrhujevykonaťžiadneinédôkazynapreukázanienímtvrdenýchskutočností,pretomáodvolacísúd
za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený stav aplikoval príslušné
právne predpisy.

20. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

21. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p.. a úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% voči neúspešnému žalobcovi. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).