Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412214255
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4412214255.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1. L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. XXX/XX, D., 2. B. G., nar. XX. XX .XXXX, bytom B. XXX/XX, D., o vymoženie sumy 6.684,01
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k.

11Er/931/2012-29 zo dňa 26. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinným nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) uznesením č. k. 11Er/931/2012-29 zo dňa 26. 11.

2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 44 ods. 2 vety tretej Exekučného poriadku,
§ 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený sa svojím
návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vykonania exekúcie na peňažné plnenie,
keď poukazoval na rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie,
spisovej značky II/2011-2630 zo dňa 14. 02. 2012, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 01. 04.

2012. Rozhodcovským rozsudkom bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 6.684,01
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 3.472,07 eura odo dňa 16. 10.
2009 a trovy konania vo výške 848,52 eura, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa 27. 01. 2005, prostredníctvom ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť
povinnému ako dlžníkovi úver v sume 3.319,39 eura a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto

sumu mesačne, k 10. dňu v mesiaci po 111,27 eura. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 18, obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky
spory, ktoré vzniknú z Bankových obchodov, z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Rozhodcovského súdu. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako
spotrebiteľskú, pričom rozhodcovskú doložku podrobil súdnej kontrole, berúc do úvahy kritéria, na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená

v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Súd prvého stupňa
zdôraznil, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát
sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovanýzáväzok z pôvodnej zmluvy. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité

naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu

ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Poukázal na nekalosť
rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru

o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky. Za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť súd úroveň rozhodcovského rozsudku
z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením
inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým porušil kogentné predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka

alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania
medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných

ľudí, prijal záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti dospel súd k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, a preto v rámci nej
nemohol nadobudnúť exekučný titul vykonateľnosť, čo bolo základným predpokladom na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Oprávnený poukazujúc na ust. § 35 zákona

o rozhodcovskom konaní a ust. § 159 OSP konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou
pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný,
teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Okrem toho dodal, že súd, ktorý koná vo veci
exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať

vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré
zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako
súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd
tretej inštancie. Takýto výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny
poriadok v SR neupravuje taký postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo

vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá
právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho
výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o
zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu
ochranu. Podľa oprávneného treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania

nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti
uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych
vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia,
ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt

stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného bol oprávnený
toho názoru, že Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, ktorej ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania
musíbyťporovnateľnásochranougarantovanoumuvnútroštátnymprávomvrámciexekučnejfázyinýchrozhodnutí. Okrem toho poukázal na to, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 až § 54 OZ
len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa
§ 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená iba v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Exekučné konanie začalo dňa 21. 06. 2012 spísaním zápisnice súdnym exekútorom o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, pričom exekučným titulom bol rozsudok Rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2011-2630 zo dňa 14. 02. 2012, ktorý
podľa vyznačených doložiek nadobudol právoplatnosť dňa 29. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 01. 04.
2012. V exekučnom titule boli povinní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu 6648,01
eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 3.472,07 eura odo dňa 16.10.2009
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 848,52 eura. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so

sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, podal dňa 02. 07. 2012 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje
oprávnenie preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívnesamostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné
konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade
postupom podľa § 44 ods. 2 EP nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by
sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom

je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však
dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných
orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej
správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v prípade predpisov na
ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec

spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp.
neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za
takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré okrem iného vymedzujú
charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických
neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej

povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie
uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom
výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 EP, ustanovenie
§ 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v

exekučnomkonanízaväzuje(exoffo),abyvprípade,akrozhodcovskýrozsudokmánedostatokuvedený
v § 40 písm. a/ a b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto
konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov
izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré

odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných
právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom
v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej
stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch
je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia

(rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom
nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním
len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle
vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná
pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom,

právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno
označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem
umožňujúci iba takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému
výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v
tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré

musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj
posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený
účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola
deklarovanápovinnosťspotrebiteľavrozhodnutírozhodcovskéhosúdu,ktorémujemožnézjavnevyčítať
nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a
dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov
dodávateľ a spotrebiteľ, tak ako ich opísal súd prvého stupňa.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so
svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svojuprávomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. 18. Všeobecných obchodných podmienok
k Zmluve o splátkovom úvere, v bode 18.1. V zmysle doložky všetky spory, ktoré v budúcnosti
vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Takto koncipovaná

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa.
Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka vylučuje uplatnenie
pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu „úverového“ (pôžičkového, revolvingového)
plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre

možné „efektívnejšie“ dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok k
formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako
spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto

prípade je nutné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda,
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán,
ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne
nezáväzné a exekučne nevykonateľné. Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ
nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie
subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany
týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere

priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia
svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu
- zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa
má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto
možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností

vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či
skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená
zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež
do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací
súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však uviesť,
že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a

spôsobom(bezpridaných„motivačných“podmienok)kedysiajpriemernýspotrebiteľdôsledkyzaloženia
právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť
vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie
nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu
k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu

povinným nepriznal, pretože im žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.