Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315209042
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315209042.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: W. F., A..
X.X.XXXX, F. Č.. XXX, O. A. I., o vymoženie 663,88 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Humenné č.k. 15Er/694/2015-13 zo dňa 28. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnostivplatnomznenínazákladeneprijateľnejzmluvnejpodmienkytýkajúcejsarozhodcovskejzmluvy

v spotrebiteľskom vzťahu oprávneného a povinnej. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, vzhľadom na jej typizovanosť, bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť jej obsah. Okresný súd uzavrel, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana v zmysle ustanovení
európskeho spotrebiteľského práva. Dojednanie rozhodcovskej doložky v tejto spotrebiteľskej zmluve je
nekalou zmluvnou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná.

2) Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 17.8.2015. Navrhol
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovieť, alebo zrušiť toto rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 a
§ 221 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania) a prekročenie rámca svojej preskúmavacej
právomoci. Na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Namietal preskúmavanie

rozhodcovského konania súdom a prekážku právoplatne rozhodnutej veci rozhodcovským súdom,
vrátane nesprávnej interpretácie zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a porušenie zákazu
retroaktivity. Exekučný súd sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto
istého stupňa. Nijako nezdôvodnil odlišný postup a konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti
oprávneného, ako aj odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k skutkovému stavu.
Odvolateľ namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a neprimerané zvýhodňovanie

povinného v exekučnom konaní.

3) Odvolací súd preskúmal predloženú právnu vec podľa § 379, § 380, § 381 v spojení s prechodným
ustanovením § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 1. júla 2016) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pričom

odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K jeho správnosti
ďalej uvádza:4) Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne v
predmetnom exekučnom konaní riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR vo

viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo

245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

5) Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť v prvom rade právnu otázku, či a v akom
rozsahu je preskúmateľný právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, v ktorom je

neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá mala zakladať jeho právomoc. Je nepochybné, že Zmluva o úvere
zo dňa 14.12.2004 č. XXXXXXXXXX, podpísaná medzi predchodcom oprávneného - F. W. Y..X.. a
povinnou, je zmluvou spotrebiteľskou. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam
skutočnosť, že rozhodcovská doložka, uvedená v obchodných podmienkach pre úver v bode 11.2 a v
samotnej úverovej zmluve v bode 3.6, určujúca konkrétny rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave,

nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - povinnej. Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

6) Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Napríklad v uznesení

sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v
exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej
zmluvy, resp. jej neplatnosťou nebránia ustanovenia § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v

prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takouto skutočnosťou, spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je aj neprijateľnosť
zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a
spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

7) Vychádzajúc z § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., v znení účinnom
už aj v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské
zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej

zmluve je aj dojednanie vyžadujúce v rámci individuálne nedojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je
neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva či rozhodcovská doložka, ktoré
neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v
porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne

prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu. Za individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa
o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv
a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byťpritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa
v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej
zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej

zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje
rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Poučovaciu povinnosť veriteľa navrhujúceho uzavretie
rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi možno vyvodiť z ustanovenia § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o
bankách,upravujúcehopodmienkyuzavretiarozhodcovskejzmluvy.AnizoZmluvyoúvere,anizďalších
listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinná pred podpisom

zmluvy bola predchodcom oprávneného takto poučená. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená
domnienka, že rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako
spotrebiteľky.

8) Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej

doložky v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Civilného sporového poriadku, týkajúcich sa
sídla rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa i z tohto dôvodu o
neprijateľnú, preto neplatnú rozhodcovskú doložku. Je potrebné zdôrazniť, že Obchodné podmienky
pre úver nie sú dlžníkom podpísané. Naviac, dojednávanie súdu podľa sídla poskytovateľa služieb je
nekalou zmluvnou podmienkou (viď rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Pannon C-243/08).

9) Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj
právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Toto ustanovenie sa
vzťahuje na prípad univerzálnej sukcesie, nie na prípad singulárnej sukcesie. Postúpenie pohľadávky
znamená singulárnu sukcesiu a rozhodcovská zmluva v prípade postúpenia pohľadávky nezaväzuje

dlžníka. Spor medzi oprávneným a povinnou nemohol prejednať rozhodcovský súd, ak oprávnený ako
postupník nebol účastníkom rozhodcovskej zmluvy.

10) Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného
prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

11) V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnene
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok, vydaný v
spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

12) Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

13) Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.

14) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).