Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200367
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119200367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov:
matka C.. P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. C., O. XX, zastúpená Advokátska kancelária Gabriel Orlík,
s. r. o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722 a otec W.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L. - D. C., G. XXXX/X, zastúpený JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 34,
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Nitra zo dňa 2. júna 2020 č. k. 13P/8/2019-288 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na
maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX titulom bežného výživného vo výške 300 eur mesačne a čo do
zročného výživného na bežnom výživnom p o t v r d z u j e .

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S.
Y., nar. XX. XX. XXXX titulom výživného na tvorbu úspor vo výške 125 mesačne m e n í tak, že otec

je povinný, počnúc od 14. 01. 2019 prispievať na výživu maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX výživným
vo výške 150 eur mesačne na tvorbu úspor maloletého, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý
v prospech dieťaťa zriadi matka v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ktorého číslo účtu je
matka povinná otcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia.

Zročné výživné otca na výživnom na tvorbu úspor za čas od 14. 01. 2019 do 31. 01. 2021, ktoré
predstavuje sumu 3.687,10 eura je otec povinný zaplatiť v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení
osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 09. 2016 č. k. 24P/185/2015-304 v časti
vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. Y., nar. XX. XX. XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
24P/185/2015-304 zo dňa 27. 09. 2016 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil vyživovaciu

povinnosť otca k maloletému S. Y., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 250 eur mesačne na sumu 425 eur
mesačneod14.01.2019,ktoréjeotecpovinnýplatiťvždydo15.dňavmesiacivopred,atosumu300eur
k rukám matky a sumu 125 eur mesačne na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa
zriadi matka v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a ktorého číslo účtu je matka povinná otcovioznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia. Zročné výživné otca na bežnom výživnom za čas od 14.
01. 2019 do 31. 05. 2020, ktoré predstavuje sumu 829,16 eura súd povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po

právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné otca na sporiacej zložke
výživného za čas od 14. 01. 2019 do 31. 05. 2020, ktoré predstavuje sumu 2.072,54 eura súd prvej
inštancie uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu maloletého
dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63

ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 44, § 52, § 232 ods. 4 CMP. Uviedol, že navrhovateľka
- matka maloletého S. Y. sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 01. 2019 domáhala zvýšenia výživného
na maloletého syna, dôvodiac, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola upravená rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k. 24P/185/2015-304 zo dňa 27. 09. 2016, kedy súd otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne, pričom od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca
k maloletému sa zvýšili výdavky na maloletého S.. Maloletý S. je od 01. 09. 2018 žiakom 8. ročníka

základnej školy, s jeho vývojom sa zvýšili priemerné mesačné náklady (školské potreby, poplatky v
škole,ošatenie,obuv,nákladynalieky,športovépotreby,športovéakultúrnepodujatia,strava).Zvýšenie
nákladov na maloletého súvisí aj s jeho zdravotným stavom, má zakrivenú chrbticu, nosí dioptrické
okuliare, býva častejšie chorý, má aknóznu pleť. Navrhovateľka je zamestnaná ako učiteľka základnej
školy s priemerným mesačným príjmom vo výške 840 eur. Navrhovateľka mala za to, že súčasná výška

výživného na maloletého S. je nedostatočná, vzhľadom na vysokú životnú úroveň otca a zmenené
majetkové pomery. Poukázala na to, že otec po rozvode manželstva v roku 2017 nadobudol do svojho
vlastníctva viaceré nehnuteľnosti od svojej matky na základe darovacej zmluvy. Matka otca maloletého
zomrela v roku 2018, predmetom dedičstva boli nemalé sumy finančných prostriedkov, ktoré mal zdediť
otec maloletého. Otec maloletého vlastní aj byt na G. ulici v L., garáž, má motorové vozidlá značky

Mercedes a Opel, viackrát do roku navštevuje zahraničné dovolenky, pričom maloletému nad rámec
súdom určeného výživného neprispieva, nechodí s maloletým na výlety, dovolenky. Matka navrhovala
zvýšiť výživné na sumu 500 eur mesačne a okrem toho, aby bol otec povinný platiť príspevok vo
výške 150 eur mesačne na šetrenie a prípravu na budúce povolanie maloletého dieťaťa. Súd prvej
inštancie konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/185/2015-304 zo dňa 27. 09. 2016

bolo manželstvo rodičov maloletého S. Y. rozvedené, maloletý S. bol zverený do osobnej starostlivosti
matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Otec bol v tom čase, v
roku 2016 zamestnaný v spoločnosti NRSYS s. r. o., Nitra s priemerným mesačným príjmom 660,53
eura (08/2015 - 02/2016). Matka bola zamestnaná ako učiteľka Základnej školy v X. C. s priemerným
mesačným príjmom vo výške 733 eur (10/2014 - 09/2015), poberala PnD vo výške 23,52 eura mesačne.

Matka s maloletým S. v tom čase bývali v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorých príjem tvoril
starobnýdôchodok.Otecmatkymaloletéhopoberalstarobnýdôchodokvovýške530,50euramesačnea
matka matky maloletého poberala starobný dôchodok vo výške 389,90 eura mesačne. Matka maloletého
uhrádzala polovicu nákladov na bývanie v spoločnej domácnosti. Obaja rodičia maloletého S. mali v
tom čase len jednu vyživovaciu povinnosť. V tom čase matka vyčíslila mesačne výdavky na maloleté

dieťa vo výške 444,26 eura mesačne, z toho výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť 43 eur. V
súčasnosti žije matka s maloletým S. naďalej v spoločnej domácnosti u jej rodičov. Náklady na bývanie
pozostávajú z preddavkových platieb za plyn v sume 113 eur mesačne, z preddavkových platieb za
spotrebu elektrickej energie v sume 129 eur mesačne, za vodné a stočné v priemere v sume 150
eur polročne, poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 34 eur ročne. Ďalšie

mesačné výdavky súvisiace so spoločnou domácnosťou sú: poplatok za rozhlas a TV (RTVS) v sume
4,64 eura, poplatok za SAT TV Skylink v sume 7,98 eura a poplatok za internet v sume 22,20 eura.
Príjem spolužijúcich osôb v spoločnej domácnosti je starobný dôchodok otca matky maloletého vo výške
587,20 eura mesačne a starobný dôchodok matky matky maloletého vo výške 419,10 eura mesačne. Do
10/2020 mal otec matky príjem aj z výkonu lekárskej praxe. Matka je naďalej zamestnaná na Základnej

škole v X. C. ako učiteľka, ktorej priemerný mesačný príjem je vo výške 938,40 eura r. 2019, v r. 2020
je priemerný mesačný príjem matky vo výške 1.033,37 eura netto (od 01/2020 do 04/2020), poberá
PnD vo výške 24,95 eura mesačne. Matka mesačne uhrádza výdavky spojené s bývaním v spoločnej
domácnosti v sume 140 eur. Maloletý S. je v školskom roku 2019/2020 žiakom 9. ročníka Základnej
školy v X. C., O. XX. Maloletý navštevuje súkromné doučovacie hodiny anglického jazyka s mesačným

poplatkom vo výške 48 eur. Matka má zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou na maloletého,
maloletý je evidovaný vo viacerých ambulanciách odborných lekárov. Maloletý navštevuje čeľustného
ortopéda, je potrebné absolvovať čeľustno-ortopedickú liečbu s kalkuláciou nákladov na liečbu vo výške
1.500 eur. Bežná liečba u čeľustného ortopéda je kalkulovaná na 740 eur + 20 eur mesačné kontroly,matka uhradila zatiaľ 60 eur. Maloletý rovnako ako v r. 2016 navštevuje očnú ambulanciu, ortopéda a
začal navštevovať dermatovenerológa. Matka má výdavky na maloletého súvisiace s jeho zdravotnou
starostlivosťou ďalej na dioptrické okuliare, za lieky u dermatovenerológa dopláca mesačne 30 eur.

Maloletý sa u dermatovenerológa lieči na akné. Otec býva sám v rodinnom dome, ktorý mu darovala jeho
matkasmesačnýminákladmivovýškepreddavkovýchplatieb100eurzaplyn,100eurzaelektrinu.Otec
vroku2018predalgarážzasumu9.000euraosobnémotorovévozidloznačkyMercedeszasumu4.900
eur, ktoré investoval do rodinného domu, nakoľko rodinný dom nebol zariadený. Otec je zamestnaný v
spoločnosti NRSYS s. r. o., so sídlom v Nitre, na Akademickej 12 od roku 2005. Jeho priemerný mesačný

príjem v roku 2018 bol vo výške 791,87 eura netto. V roku 2019, za obdobie od 01/2019 do 04/2019
bol priemerný mesačný príjem otca, vrátane jeho PN, vo výške 794,68 eura netto. Od 12. 04. 2019
do 15. 09. 2019 bol otec práce neschopný. Od 05/2019 do 09/2019 mu bola vyplácaná nemocenská
dávka vo výške 596,50 eura. V mesiaci 09/2019 bol príjem otca vo výške 429,79 eura. Od 01/2020 do
04/2020 je priemerný mesačný príjem otca 969,20 eura netto. Otec má uložené finančné prostriedky vo
výške 20.320,25 eura v Privatbanke, a. s. Otec disponuje aj bežným účtom, ktorý je vedený v UniCredit

Banke, kde vyčíslil úspory vo výške 1.100 eur. V dedičskom konaní otec po svojej matke R. Y., zomr.
XX. XX. XXXX na základe uznesenia Okresného súdu Nitra, vydaného JUDr. Štefanom Šutarom ako
súdnym komisárom č. k. 10D/34/2018-20 zo dňa 06. 07. 2018 nadobudol dedičstvo vo výške 132.746
eur, z toho finančné prostriedky vo výške 102.083 eur a osobné motorové vozidlo značky MERCEDES-
BENZ, CLS 350 v sume 30.663 eur. Otec zdedené finančné prostriedky použil na kúpu bytu, a to sumu

vo výške 63.000 eur, do zariadenia rodinného domu investoval 17.000 eur a sumu 20.124,63 eura uložil
ako úspory do Privatbanky, a. s. Otec maloletého sa stal od r. 2016 vlastníkom viacerých nehnuteľností.
Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, pod č. V 8303/2018 nadobudol otec výlučné
vlastnícke právo k bytu č. XX, číslo vchodu o. č. XX, nachádzajúceho sa na X.p., súp. č. stavby XX
postavenom na parcele registra „C“ č. 8607/33 a 8607/34 vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu zapísanom na LV XXXX pre katastrálne územie L. na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 06. 09. 2018 s kúpnou cenou vo výške 66.000 eur. Finančné prostriedky
na kúpu bytu nadobudol v dedičskom konaní po svoje matke R. Y.. Rozhodnutím Okresného úradu
Nitra, katastrálny odbor, pod. č. 1510/2017 nadobudol otec výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiach
nachádzajúcim sa na LV XXXX v katastrálnom území Q., a to k parcele registra „C“ č. 10814/2 záhrady

o výmere 514 m2, k parcele registra „C“ č. 10814/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 174 m2 a k
rodinnému domu so súp. č. XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. 10814/8 na základe darovacej
zmluvy zo dňa 15. 02. 2017 od jeho matky R. Y.. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor, pod č. V 2435/2017 nadobudol otec výlučné vlastnícke právo k bytu č. XX, číslo vchodu č.
o. 9, nachádzajúceho sa na X.p., súp. č. stavby XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. 844 a

845, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcely registra „C“ č. 844 a 845, zapísanom na LV XXXX
pre katastrálne územie L. na základe darovacej zmluvy zo dňa 15. 03. 2017 od jeho matky R. Y..
Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, pod č. V 9619/2017 nadobudol otec výlučné
vlastnícke právo k bytu č. 1, číslo vchodu o. č. XX, nachádzajúceho sa na X.p., súp. č. stavby XXXX

postavenom na parcele registra „C“ č. 4821/109, vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcely registra
„C“ č. 4821/106 a 4821/109, zapísanom na LV XXXX pre katastrálne územie L. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 12. 10. 2017 s kúpnou cenou vo výške 60.000 eur. Finančné prostriedky na kúpu
bytu dostal otec, podľa jeho vyjadrenia, darom od svojej matky R. Y.. Otec má príjmy aj z prenájmu

nehnuteľností. Prenajíma byt na G. ulici (byt č. X nachádzajúci sa na LV XXXX v katastrálnom území
L.) s mesačným nájmom vo výške 400 eur spolu s nákladmi na energie a služby spojené s užívaním
bytu. Mesačné náklady na energie a služby spojené s užívaním bytu sú vo výške 115,10 eura mesačne.
Ďalej otec prenajíma byt na G. ulici (byt č. XX nachádzajúci sa na LV XXXX v katastrálnom území L.) s
mesačným nájmom vo výške 450 eur vrátane mesačných zálohových úhrad vo výške 50 eur mesačne

za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu. Mesačné náklady na tento byt sú vo výške 139,90
eura. Byty prenajíma od r. 2017 a 2018. Otec vlastní aj dvojizbový byt na G. ulici, kde platí 130 eur
mesačne ako udržiavací poplatok, predmetný byt je nevyužívaný. Na základe vykonaného dokazovania
dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Od
poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2016, prišlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane

maloletého dieťaťa, ale hlavne na strane otca maloletého. Dieťa je o štyri roky staršie, je vo veku
prudkého fyzického vývoja, matka má preto vyššie výdavky na zabezpečenie jeho základných potrieb
ako je strava, ošatenie, hygienické potreby, ale aj zvýšené výdavky na ostatné potreby adekvátne k veku
dieťaťa, ktoré súvisia s návštevou školy, mimoškolskými aktivitami, jazykovým vzdelávaním maloletého,výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Otec sa od rozchodu rodičov nepodieľal na úhrade výdavkov
na maloletého nad rámec súdom stanoveného výživného, s dieťaťom je v pravidelnom telefonickom
kontakte, osobne sa však stretávajú minimálne, dieťa u neho neprespáva. K zmene pomerov došlo aj

na strane oboch rodičov. U otca sa výrazne zmenili majetkové pomery, ale aj mesačný príjem. Príjem
otca zo závislej činnosti vzrástol oproti roku 2016, v roku 2018 bol v priemernej výške 791,87 eura
netto, r. 2019 aj z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti otca vo výške 648,81 eura netto a v r. 2020
1.033,37 eura netto. Okrem tohto príjmu má otec pravidelný príjem z prenájmu nehnuteľností - dvoch
bytov vo výške 595 eur mesačne pred zdanením. Otec sa stal vlastníkom štyroch nehnuteľností, z toho

rodinný dom a byt dostal do daru od svojej matky, ďalšie dva byty kúpil, jeden za finančné prostriedky
získané darom od svojej matky a jeden za finančné prostriedky z dedičstva po svojej matke. Výrazne
zhodnotil rodinný dom, v ktorom aktuálne žije, finančnými investíciami do tejto nehnuteľnosti vo výške
cca 30.000 eur. Po smrti matky nadobudol v rámci dedičstva finančné prostriedky uložené na sporiacom
účte vo výške cca 20.000 eur. Súd zdôraznil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Každý rodič by si mal zhodnotiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, mal by si uvedomiť,

že ako rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť za svoje maloleté dieťa, má svoje záväzky a
povinnosti k maloletému dieťaťu vždy plniť primerane k svojim možnostiam. Pri posudzovaní zmeny
pomerov na strane otca a jeho aktuálnych schopností a možností finančne prispievať na svoje dieťa súd
zhodnotil všetky uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku jeho vyživovacej povinnosti na sumu
425 eur mesačne - z toho 300 eur bežné výživné. Otec okrem bežného výživného je vzhľadom na svoje

majetkové pomery - vlastníctvo nehnuteľného majetku (ktoré slúži nielen na zabezpečenie bývania,
ale hlavne na účely dosiahnutia príjmu z prenájmu a tým zvýšeniu životného štandardu otca), schopný
prispievať na výživu dieťaťa aj tvorbou úspor pre maloletého. Výživné vo výške 125 eur mesačne ako
sporiaca zložka bude uložená na účte dieťaťa a nakladanie s týmito finančnými prostriedkami podlieha
schváleniu súdu, v čom súd vidí záruku toho, že finančné prostriedky nebudú použité na iný účel ako

sú určené, teda pre dieťa. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec naďalej inú
vyživovaciu povinnosť, okrem maloletého S., nemá. Na strane matky maloletého dieťaťa došlo tiež
k zmene pomerov, matke sa tiež zvýšil príjem, teda aj na strane matky sú vytvorené možnosti, aby
participovala na zabezpečovaní potrieb maloletého S. vo vyššej výške ako v r. 2016 (mesačný príjem
matky zvýšený o cca 240 eur v r. 2019 a v r. 2020 o cca 270 eur mesačne). Časť zvýšených výdavkov

na maloleté dieťa môže uhrádzať aj matka zo svojho zvýšeného príjmu. Okruh vyživovacích povinností
matky sa od poslednej úpravy nezmenil. Matkou navrhované výživné vo výške 550 eur považoval súd
za neprimerané nielen vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca prispievať na výživu dieťaťa, ale aj
vzhľadom k preukázaným potrebám dieťaťa. Matka žiadala bežné výživné vo výške 400 eur mesačne.
Matka má síce zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť dieťaťa, časť týchto nákladov (liečba u

oftamológa a ortopéda) však bola zohľadnená už pri určení výšky výživného otca v r. 2016. Ostatné
zvýšené náklady, či už na školu, zdravotnú starostlivosť, aj kurzy cudzích jazykov matka plne vykryje
zvýšeným bežným výživným zo strany otca, ako aj svojim zvýšeným príspevkom na výživu dieťaťa a
prídavkami na maloletého, ktoré matka poberá. Súd zvýšil výživné otca od 14. 01. 2019, t. j. odo dňa
podania návrhu. Otcovi tak vzniklo za obdobie od 14. 01. 2019 do 31. 05. 2020 zameškané výživné na

bežnom výživnom, aj na sporiacej zložke. Zameškané bežné výživné vo výške 829,16 eura súd povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur spolu s bežným výživným v zmysle ustanovenia
§ 232 ods. 4 CMP. Zameškané výživné na sporiacej zložke v sume 2.072,54 eura je otec povinný zaplatiť
v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet
maloletého dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, poukazujúc na
to, že súd prvej inštancie síce správne rozhodol, že sú vo veci dôvody na zvýšenie výživného, avšak
má za to, že výživné malo byť zvýšené o vyššiu sumu, nakoľko sú tu dôvody na vyššie zvýšenie

výživného. Uviedla, že došlo k výraznej zmene pomerov v tom zmysle, že dieťa je staršie a vyspelejšie
a to tak fyzicky, ako aj psychicky. Fyzická zmena nastáva v období puberty a u mal. S. sa to prejavilo
tým, že od posledného rozhodnutia vo veci narástol o viac ako 20 cm, pribral na hmotnosti, dochádza
pravidelne k zmene veľkosti obuvi. Teda došlo k zmene veľkosti konfekcie oblečenia a obuvi. Okrem
toho, vzhľadom ku kožným problémom, má nosiť len bavlnené tričká a tielka a takisto, vzhľadom k

problémom s chrbticou, len pohodlné topánky. Táto vývojová zmena dieťaťa sa deje kontinuálne a
postupne vekom, pričom mal inú veľkosť oblečenia pri podaní návrhu na zvýšenie výživného a inú pri
rozhodovaní vo veci. Tiež nastala aj zmena týkajúca sa nákladov na stravovanie. Tým, že je dieťa
staršie a vyššie, viac zje a menia sa aj nároky na nutričnú hodnotu stravy. Okrem toho dieťa trpírozličnými chorobami, a tak je potrebné mu pripravovať stravu, ktorá by zmiernila, resp. nevyvolávala
prejavy príslušnej choroby. S vekom súvisia aj iné náklady, a to najmä potreba zubného strojčeka, čo je
drahá záležitosť pohybujúca sa v stovkách eur. Takisto dochádza aj k jednorazovým nákladom na dieťa

súvisiacich s vekom, napr. potreba zaobstarania nového bicykla, elektroniky, internet pre dieťa, osobitné
programy,ktorésúpotrebnénasamovýučbu.Medzijednorazovévýdavkypatriaajdovolenky,ktorédieťa
realizuje výlučne s matkou, s otcom nebol za celý svoj život na žiadnej dovolenke. Dieťa nastupuje od
01. 09. 2020 na strednú školu - konkrétne na Gymnázium Janka Kráľa Zlaté Moravce a s touto zmenou
súvisia viaceré oprávnené náklady a výdavky a v zmysle ustálenej judikatúry len táto zmena (prechod zo

základnej školy na strednú školu) je bez ďalšieho dôvodom na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie
túto zmenu nepremietol do výšky výživného. Týmto postupom vlastne vyvolal nový spor, keď je matka
oprávnená 01. 09. 2020 podať nový návrh na zvýšenie výživného. Má za to, že odvolací súd v čase
rozhodovania už túto skutočnosť môže vziať do úvahy a výživné aj z tohto dôvodu zvýšiť. Všetky vyššie
uvedené dôvody ohodnotil súd len zvýšením výživného o 50 eur (bežné výživné z 250 eur na 300 eur),
čo sa vzhľadom na takúto zmenu na strane dieťaťa v spojení so zmenou pomerov na strane otca javí

ako nedostatočné. I keď je pravdou, že matka má vyšší príjem, ale aj náklady na domácnosť sa matke
výrazne zvýšili. Došlo k zvýšeniu nákladov na bývanie, na stravu, na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie
uvádza, že matka uhrádza náklady na bývanie vo výške 140 eur, čo je nesprávne, pretože náklady na
bývanie sú 240 eur mesačne. Tiež uviedla, že zmena nastala aj v nákladoch na starostlivosť o jej rodičov
(otec 81 rokov, matka 76 rokov). Pri prvom rozhodovaní o výživnom otec matky ešte vykonával lekársku

prax, od 10/2019 (nie ako je omylom v rozsudku uvedené 10/2020) sa mu tak zhoršil zdravotný stav, že
on potrebuje lekársku opateru. Ďalej poukázala na to, že otec dieťaťa od posledného rozhodovania o
výživnom nadobudol majetok vysokej hodnoty a to, či už darom, alebo dedičstvom. Jedná sa o 3 byty,
novostavbu rodinného domu, luxusné auto a finančnú hotovosť. Taktiež má otec pravidelný príjem z
nájmu. Vytkla súdu prvej inštancie, že s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine nezobral do úvahy,

že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu z ďalšieho prenájmu nehnuteľnosti a to,
buď dvojizbového bytu na G. ulici v L., alebo novostavby minimálne päťizbového rodinného domu na G.
ulici v L.. Podľa tvrdenia otca v dome býva sám a byt je nevyužívaný, teda jednu z týchto nehnuteľností
môže otec prenajať (predať) a mať z nej majetkový prospech. Keby otec byt alebo dom prenajímal alebo
predal, tiež by výdavky na tieto nehnuteľnosti vynaložiť nemusel. Súd prvej inštancie uveril otcovi, že

finančné prostriedky, ktoré mal z dedičstva, z predaja auta (starší Mercedes), z predaja garáže a zo
stavebného sporenia spolu vo výške 30.900 eur použil na úpravy rodinného domu. Okrem toho, keď
bol mal. S. naposledy u otca, nevidel žiadne zmeny na dome odvtedy, ako bol v dome ešte v čase,
keď žila matka otca. Tiež uviedla, že ak sa porovnáva životná úroveň otca a dieťaťa, vychádza v ich
životnej úrovni nepomer. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie na každom pojednávaní vyslovil

svoj predbežný právny názor ohľadom výšky výživného. Dokonca na pojednávaní dňa 01. 10. 2019 bolo
povedané, že pre súd je 500 eur výživné primerané k tej situácii, ktorá nastala. Avšak pri rozhodnutí
vo veci 02. 06. 2020 súd rozhodol o výživnom vo výške 425 eur. Mala za to, že by mal byť dodržaný
princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, vzhľadom k vyslovenému predbežnému
právnemu názoru súdu, a keď sa tento predbežný právny názor nezhoduje s konečným rozhodnutím vo

veci,malabybyťtátozmenanáležiteodôvodnená,čovšakvtomtoprípadeabsentuje.Tiežpoukázalana
to, že v roku 2016, keď súd manželstvo rodičov rozvádzal, pri takmer žiadnom majetku otca a menšom
dieťati navštevujúcom základnú školu, súd určil výšku výživného 250 eur a otec s tým súhlasil (dohoda
rodičov). O 4 roky neskôr má otec majetok výrazne vyššej hodnoty, o viac ako 580.000 eur, má aj iné
príjmy - prenájom; dieťa je staršie, od 01. 09. 2020 nastupuje na gymnázium. Otec, hoci súd prvej

inštancie zvýšil (aj keď neprávoplatne) výživné od 14. 01. 2019, zaplatil za jún 2020 výživné len vo výške
250 eur. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné na mal.
S. zo sumy 250 eur mesačne na sumu 550 eur mesačne, pričom 400 eur bude bežné výživné a 150
eur sporiaca zložka.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že maloletý S. netrpí chorobami, ktoré by
si vyžadovali špeciálnu stravu, jeho zdravotný stav sa od roku 2016 výrazne nezmenil, pričom strojček
na zuby dieťa nemá doposiaľ. Uviedol, že maloletý má bicykel dospelej veľkosti, pričom na kompletný
servis mu prispel sumou 50 eur. Tiež kúpil synovi 2 tablety a aj mobilný telefón. Čo sa týka dovoleniek,
dieťa s ním odmieta ísť bez prítomnosti matky. Matka celý život žije v spoločnej domácnosti s rodičmi,

nikdy neviedla celú domácnosť výlučne na jej náklady. Matka predložila čestné prehlásenie od rodičov,
že prispieva na energie sumou 140 eur mesačne a to isté tvrdila aj na pojednávaniach pred súdom
prvej inštancie. V podanom odvolaní však uvádza, že prispieva na bývanie sumou 240 eur. Tieto jej
tvrdenia považuje za účelové a zavádzajúce. Ďalej uviedol, že maloletý bude chodiť na strednú školu vZlatých Moravciach, nebude potrebovať internát a bude naďalej bývať s matkou a stravovať sa doma,
tak ako tomu bolo doposiaľ. Podľa predložených mesačných nákladov na maloletého matka minie
541 eur mesačne, vrátane stravy dieťaťa + strava matky 180 eur + náklady na bývanie 140 eur, čo

spolu predstavuje 861 eur. Príjem matky bol pred súdom prvej inštancie preukázaný v sume 1.357 eur
mesačne, a tak matke každý mesiac zostáva suma 496 eur pre vlastnú potrebu. Tiež uviedol, že na
dosiahnutie príjmu z prenájmu je potrebné tiež vynaložiť finančné prostriedky na údržbu nehnuteľnosti.
Zdedený rodinný dom nie je novostavbou, bol skolaudovaný v roku 2006 a do roku 2018 v ňom nikto
nebýval. Má za to, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav a určené výživné v

sume 425 eur mesačne je adekvátne a dostačujúce jednak na uspokojenie nákladov dieťaťa, ako i na
tvorbu úspor. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie vo veci
úplne zistil skutkový stav, vykonal dostatok dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhol
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti

otca na maloletého S., nar. XX. XX. XXXX titulom bežného výživného vo výške 300 eur mesačne a čo
do zročného výživného na bežnom výživnom je potrebné ako vecne správny v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. V rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. vo forme
výživného na tvorbu úspor mal odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
namieste podľa § 388 CSP zmeniť tak, že otec bude prispievať, počnúc od 14. 01. 2019, na výživu

maloletého S. výživným vo výške 150 eur mesačne na tvorbu úspor maloletého, a to na osobitný
účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a ktorého číslo účtu je matka povinná otcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia.
Uvedená zmena rozsahu vyživovacej povinnosti otca mala dopad na výšku zročného výživného na
tvorbu úspor, ktoré za čas od 14. 01. 2019 do 31. 01. 2021 predstavuje sumu 3.687,10 eura a túto

odvolací súd uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 dní od oznámenia matky o zriadení osobitného účtu
maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra
zo dňa 27. 09. 2016 č. k. 24P/185/2015-304 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. Y.,
nar. XX. XX. XXXX.

6. Predmetom tohto konania je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému
synoviS.,nar.XX.XX.XXXX,podanýmatkounasúdprvejinštanciedňa14.01.2019.Matkažiadala,aby
bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého S. zvýšeným výživným, a to na bežnom výživnom vo
výške 500 eur mesačne a na výživnom na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne, počnúc od podania
návrhu(neskôrvpriebehukonaniažiadalazvýšiťbežnévýživnéna400eurmesačneavýživnénatvorbu

úspor vo výške 150 eur mesačne). V návrhu dôvodila, že mesačné výdavky spojené so starostlivosťou
o maloletého S. sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca zvýšili, pričom otec okrem určeného
výživného 250 eur na syna viac neprispieva. Poukázala na to, že otec rok po rozvode manželstva
nadobudol majetok značnej hodnoty. Darovacou zmluvou od matky nadobudol vlastníctvo nehnuteľností
- rodinného domu a bytu. Po smrti matky dňa 23. 11. 2018 zdedil finančné prostriedky a tiež si kúpil

ďalší byt. Otec maloletého tiež vlastní garáž, motorové vozidlo značky Mercedes a Opel. Na strane otca
tak došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá podľa matky odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu o jeho
vyživovacej povinnosti vo forme jeho zvýšenia, a to tak na bežnom výživnom, ako i vo forme výživného
na tvorbu úspor.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.8. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov.
Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj
nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je závažnejšia

zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom.
Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého

sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky
výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery

každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Navyše, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

9. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba.

10. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či
má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám.

11. Predpokladom tvorby úspor dieťaťa z výživného sú podľa ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine

majetkové pomery povinného rodiča. Predmetné ustanovenie týkajúce sa tvorby úspor zakotvuje
možnosť danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t. j. takú, ktorá zaistí v
budúcnosti zvýšené potreby maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napr. tiež bývaním,
zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a pod., ale
zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie

povinného rodiča.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za
dostačujúce pre rozhodnutie v danej veci, sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vzťahu k
zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca vo forme bežného výživného zo sumy 250 eur mesačne na sumu

300 eur mesačne.

13. V prejednávanej veci zhodne so súdom prvej inštancie je dôvodné konštatovať takú zmenu
pomerov, ktorá má za následok zmenu rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti otca k
maloletému S.. Túto zmenu pomerov, preukázateľnú i na strane povinného rodiča - otca, nespochybnil

ani samotný otec a je tak nesporné, že jednak zmena pomerov sa dotýka maloletého dieťaťa, ktoré je o 4
roky staršie, ako sa i dotýka oboch rodičov, výraznejšou mierou otca maloletého. Všetky tieto skutočnosti
potomsprávneviedlisúdprvejinštanciekrozhodnutiu,ktorýmpristúpilkzvýšeniuvyživovacejpovinnosti
otca. Spornou zostala výška tohto zvýšenia, v danom prípade prichádzajúca do úvahy tak vo forme
bežného výživného, ako i výživného na tvorbu úspor dieťaťa.

14. Vo vzťahu k bežnému výživnému mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že
odôvodneným potrebám maloletého S., ako i schopnostiam a možnostiam povinného - otca zodpovedá
výška otcovi zvýšeného bežného výživného 300 eur mesačne. V tomto kontexte je dôvodné poukázať
na to, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca na strane oboch rodičov nastal

nárast v nimi dosahovaných príjmoch, keď v danom čase matka dosahovala priemerný mesačný netto
príjem 733 eur a aktuálne, v období od 01- 04/2020, dosiahla priemerný mesačný príjem 1.033,37 eura
(v roku 2019 938,40 eura). Otec v čase posledného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti na
syna dosahoval príjem 660,53 eura mesačne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutýmrozhodnutím dosiahol v období 01-04/2020 priemerný mesačný netto príjme 969,20 eura. Teda, nielen
na strane otca, ale rovnako i na strane matky treba konštatovať zmenu pomerov vo forme zvýšenia
pravidelného mesačného príjmu. Potom pri matke udávaných mesačných výdavkoch na dieťa 541,35

eura po pripočítaní alikvotnej časti výdavku na bývanie uhrádzaného matkou vo výške 75 eur (140 eur :
2) - spolu 616,35 eura, je potrebné konštatovať, že pokiaľ obaja rodičia prispejú na výživu svojho syna
pravidelnou mesačnou čiastkou 300 eur s tým, že časť nákladov na dieťa je hradená i prídavkami na
dieťa, ktoré matka poberá, bude jeho výživa zabezpečená v plnom rozsahu tak, aby pokryla všetky
matkou vyčíslené výdavky v ich plnom rozsahu. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že matkou vyčíslené mesačné výdavky na dieťa spolu s výdavkom na bývanie, v celkovej výške
616,35, sú každopádne vyčíslené tak, že bezpochyby pokryjú všetky potreby dieťaťa, a to nielen v čase
podania návrhu, ale i následne. Tieto výdavky, napriek tomu, že ich matka v konaní len vyčíslila, otec
nespochybnil a i v tomto kontexte argumentácia matky v podanom odvolaní smerujúca k odôvodňovaniu
zvýšených potrieb dieťaťa nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie a ani otec matkou vyčíslené
výdavky na dieťa nerozporoval a vychádzal z ich vyčíslenia tak, ako to prezentovala samotná matka.

Teda, pokiaľ matka argumentuje zvýšenými výdavkami na dieťa, takáto jej argumentácia nenachádza
svoje opodstatnenie v spojení s tým, že práve ňou vyčíslené výdavky na dieťa boli zohľadnené pri
určení výšky výživného. Pokiaľ matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom
rozhodovaní skutočnosť, že dieťa v školskom roku 2020/2021 začalo študovať na strednej škole -
gymnáziu, prvotne treba uviesť, že túto skutkovú okolnosť matka ani v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie neprezentovala, navyše, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dňa 02. 06. 2020
jednak ani netvrdila a ani nemohla mať preukázateľne zvýšené výdavky (nad rámec ňou udávaných v
konaní) v spojení s budúcim štúdiom jej syna na gymnáziu. Tiež je namieste uviesť i to, že len samotná
skutočnosť, že dieťa, ktoré v čase rozhodovania súdu končí štúdium na základnej škole a následne
začne navštevovať strednú školu v mieste jeho bydliska, sama osebe, automaticky (bez preukázateľne

zvýšených výdavkov) neodôvodňuje takú výraznú zmenu pomerov, ktorá by bez ďalšieho odôvodňovala
zmenu rozhodnutia o výživnom. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie, matkou udávané výdavky na
dieťa sa odvolaciemu súdu javia vyčíslené v takej výške, že bez akýchkoľvek problémov pokryjú všetky
potrebydieťaťavplnomrozsahuatrebauviesťajto,žeikeďichotecnespochybnil,matkaichpreukázala
len čiastočne. Vo vzťahu k matkou namietanému výdavku na bývanie, udávajúc, že tento sa zvýšil, treba

uviesť len to, že ani táto argumentácia matky nie je dôvodná, keď správne súd prvej inštancie vychádzal
len z ňou udávanej skutkovej okolnosti, a síce, že rodičom prispieva na bývanie mesačne sumou 140
eur, tak ako to podložila predloženým čestným prehlásením. Príspevok matky na bývanie, tak ako ho
ona prezentovala, nie je dôvodné pomerovať s tým, ako sa zvýšili, resp. aká zmena nastala v celkových
mesačných nákladoch na bývanie, keď podstatnou je tá okolnosť, aký výdavok na bývanie matka reálne

vynakladá, a tento sama udávala vo výške 140 eur mesačne.

15. Možnosti a schopnosti oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletého S. je v danom
prípade potrebné vyhodnotiť len tak, že obaja majú reálny potenciál na to, aby prispievali na výživu
ich jediného dieťaťa pravidelne mesačne rovnako, výživným vo výške 300 eur mesačne. Na doplnenie

odvolací súd udáva, že i keď matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o syna, na ktorú sa samozrejme
prihliada, avšak vzhľadom na vek dieťaťa 16 rokov už nie je možné konštatovať, že by jej osobný
podiel v starostlivosti prevyšoval jej peňažný podiel na starostlivosti o dieťa tak, že by si jej vyživovaciu
povinnosť nemohla plniť vo výške 300 eur mesačne. Pokiaľ by súd prijal návrh matky na zvýšenie
bežného výživného na sumu 400 eur, tak ako v priebehu konania žiadala, potom pri ňou vyčíslených

výdavkoch na dieťa by sa na týchto otec mesačne podieľal v rozsahu 65% a to za situácie, že matka je
preukázateľne schopná si vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Takáto požiadavka matky potom nebola
namieste.

16. Matkou namietaná skutočnosť, že v danom prípade zo strany konajúceho súdu nebol dodržaný

princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, vzhľadom k vysloveným predbežným
právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nie je opodstatnená.
I keď treba uviesť, že predbežným právnym posúdením sa má umožniť objektívna predvídateľnosť
následného súdneho rozhodnutia, avšak i v prípade poskytnutia predbežného právneho posúdenia
uvedeným konajúci súd nie je viazaný. Dôvody meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie sú

účastníkom dané a poskytnuté pri vyhlásení rozsudku vo veci samej a následne v písomnom vyhotovení
rozsudku. Na tieto môžu účastníci primerane reagovať, a to možnosťou podania opravného prostriedku
v zákonom stanovenej lehote. Vo všeobecnej rovine treba uviesť, že princíp predbežného právneho
posúdenia veci súvisí so zameraním sa na dokazovanie na sporné skutočnosti (nachádzajúc svojeuplatnenie prevažne v sporovom konaní), a nie s tým, aby súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa vyslovil také predbežné právne závery, ktoré potom, v zmysle požiadavky matky, v celom
nezmenenom rozsahu premietne do svojho rozhodnutia, pretože takýto postup by znamenal absolútne

formalistický proces.

17. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu
prvejinštancievovzťahukzvýšeniuvyživovacejpovinnostiotcabežnýmvýživnýmavsúvisiacomvýroku
o zameškanom výživnom otca na bežné výživné, za vecne správny, a preto ho v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo do zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca na maloletého S. formou výživného na tvorbu úspor, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie
mal za to, že je dôvodné zaviazať otca prispievať na výživu maloletého syna výživným na tvorbu úspor
vo výške 150 eur mesačne, čo viedlo k zmene rozhodnutia prvoinštančného súdu v tomto rozsahu.

19. Z obsahu spisu je nespornou skutočnosť, že otec od posledného rozhodnutia súdu o jeho
vyživovacej povinnosti nadobudol majetok značnej hodnoty, a to jednak vo forme nehnuteľného majetku,
ktorého časť prenajíma, a tak získava i finančný prospech, ako i vo forme finančných úspor, tak
ako uvedené okolnosti uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Otcovi teda nesporne a

nespochybniteľne jeho majetkové pomery umožňujú, aby prispieval na výživu svojho syna i formou
tvorby úspor a takýmto spôsobom zabezpečil participáciu dieťaťa na jeho životnej úrovni, ktorá je
bezpochyby vyššia ako životná úroveň matky dieťaťa. V tomto smere mal odvolací súd za to, že je
odôvodnené vyhovieť návrhu matky zaviazať otca na platenie výživného na tvorbu úspor vo výške
150 eur mesačne, pretože to plne odôvodňujú jeho majetkové pomery, ktoré poskytujú také možnosti

otca, aby okrem bežného výživného zabezpečil maloletému S. finančnú rezervu pre zabezpečenie jeho
budúcich životných potrieb. Vo vzťahu k zmene výšky výživného na tvorbu úspor zo sumy 125 eur na
sumu 150 eur bolo potrebné zmeniť i výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zročnom výživnom na
tvorbu úspor, ktorého výška za obdobie od 14. 01. 2019 do 31. 01. 2021 predstavuje sumu 3.687,10
eura, na zaplatenie ktorej odvolací súd zaviazal otca jednorazovo v lehote 3 dní od oznámenia matky o

zriadení osobitného účtu maloletého dieťaťa na osobitný účet maloletého dieťaťa.

20. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).